Sedlo Priehyby - Dvoriská
Zo
sedla Priehyby (Obr. 1) vyrážame na západ
nenáročným stúpaním (Obr. 2)
modroznačenou hlavnou hrebeňovou trasou lemovanou z oboch strán
menšími lúčkami (Obr. 3,4). Po chvíli sa otvoria
prvé výhľady (Obr. 5) na severnú stranu pohoria a po pár metroch prichádzame k
prameňu (Obr. 6,7),
ktorý však zvykne v čase letných horúčav vyschnúť. Nasleduje krátky úsek
mladým lesom (Obr. 8,9) k ďalším
výhľadom (Obr. 10) a zanedlho k
nádhernej horskej lúke (Obr. 11) s
javorom (Obr. 12) uprostred. Lúku obchádzame horným okrajom,
dostávame sa na hrebeň a k prvým
južným lúkam (Obr. 13). V týchto miestach, približne 100 metrov na juh, sa nachádza ďalší
prameň (Obr. 14). Krátkym hrebeňovým úsekom sa dostávame k
lesu (Obr. 15), kde začína najstrmší úsek celej trasy.
Táto časť môže byť nebezpečná
hlavne pri zjazdoch z opačného smeru. Po prechode lesom obchádzame traverzom južným svahom
vrchol Dvorísk (Obr. 16)
a peknými
horskými lúkami (Obr. 17,18) klesáme do
sedla pod Dvoriskami (Obr. 19,20).
(Obr. 21)
(Obr. 15)
(Obr. 22)
Dvoriská - sedlo Ždiare
Zo sedla pod Dvoriskami pokračujeme okolo
starého buka (Obr. 23) chvíľu
smrekovcovým lesom (Obr. 24),
neskôr opäť lúkami až k
sedlu Uhliská (Obr. 25).
Tu sa pri
turistickom smerovníku pod smrekom (Obr. 26) nachádza
drevený stôl s lavičkami (Obr. 27).
Turistická trasa obchádza
peknú lúku (Obr. 28)
na severnej strane sedla a vedie mladým lesom, odkiaľ vyústi na vrch spomínanej lúky,
kde po pár metroch dorazíme ku krásnemu
sedlu pod Forgáčkou (Obr. 29). Zo sedla stúpaním obchádzame vrchol Forgáčky a zostupom po krátkom lesnom
úseku trasa opäť vedie
horskou lúkou (Obr. 30), odkiaľ je už neďaleko k
sedlu Ždiare (Obr. 31).
(Obr. 32)
(Obr. 33)
(Obr. 34)
Sedlo Ždiare - Minčol
Neďaleko od sedla Ždiare, zhruba 300 m juhozápadne, sa nižšie v lese nachádza občasne upravovaný
prameň vody (Obr. 35).
Zo sedla Ždiare trasa stúpa lesom na Hýrovú, v jednom mieste
so strmým úsekom (Obr. 36), na ktorý treba pamätať hlavne pri zjazdoch z opačného smeru.
V miestach, kde holorub otvára výhľad na juh, odporúčam pre tých, ktorí sa už nevedia dočkať výhľadu na
Tatry (Obr. 37), zísť pár metrov nižšie pod cestu.
Ďalej pokračujeme
lesnou rovinkou (Obr. 38) až
k vrcholu Hýrová (Obr. 39) odkiaľ ihneď
klesáme lúčkou (Obr. 40)
k prvým
väčším lúkam (Obr. 41) s výhľadmi na
lesy rezervácie Pramenisko Tople. (Obr. 42)
K
hranici (Obr. 43) tejto rezervácie to už nemáme ďaleko, jej výbežok zasahuje až k hrebeňovej trase, ktorá
chvíľu vedie jej
okrajom (Obr. 44).
Po krátkom úseku cez
lúku (Obr. 45) vkročíme do susednej
rezervácie Čergovský Minčol. (Obr. 46)
V týchto miestach, vpravo pod
lúkou zarastajúcou smrekmi (Obr. 47,48),
pramení
rieka Topľa (Obr. 49).
Miernym stúpaním (Obr. 50)
prichádzame k
smerovníku na Lazoch (Obr. 51).
(Obr. 52)
(Obr. 41)
(Obr. 53)
Posledný úsek trasy vedie územím Národnej prírodnej rezervácie Čergovský Minčol, kde hneď pri Lazoch začínajú charakteristické
horské lúky Minčola (Obr. 54) s porastom čučoriedok, kýchavice bielej Lobelovej a cesnaku hadieho.
Vedľa (Obr. 53) turistického chodníka niekedy v roku 2010 pribudol
oltárik (Obr. 55). Ďalej nás už čaká krajinársky
najmalebnejší úsek celej trasy (Obr. 56,57).
Vystúpame na predvrchol Minčola, kde bol na počesť návštevy Jána Pavla II. v Košiciach, Prešove a Levoči dňa 17.6.1995 postavený
drevený kríž (Obr. 58).
Odtiaľ sú pekné výhľady do
údolia Livovskej Huty (Obr. 59),
na južnú stranu pohoria (Obr. 60) a
pri dobrej viditeľnosti je krásny
výhľad na Tatry (Obr. 61).
Lúčnym hrebeňom (Obr. 62)
s výhľadmi na
severný bočný čergovský hrebeň (Obr. 63)
okolo
lesného výbežku (Obr. 64) nás cesta dovedie až
ku kóte vrchu Minčol (Obr. 65).
(Obr. 61)
(Obr. 57)
(Obr. 65)