Článok

Tlač Zobrazenie pre tlač

Osoby oblasti pohoria Čergov v minulosti

Vyhľadávanie osôb oblasti pohoria Čergov v archívnych listinách.

Vyhľadávanie osôb, ktoré sa spomínajú v stredovekých listinách, buď na základe príslušnosti k rodu alebo podľa mena/priezviska. Zobraziť detaily...

Mykch

Potomkovia:
1. Mikč 1315-1342 de Pečovská Nová Ves Mykch
Bán Mikč bol synom Michala z rodu Ákošovcov. V rokoch 1315 - 1326 zastával funkciu župana Šarišskej stolice.1 Patrili mu panstvá Stročín a (Pečovská) Nová Ves.
Potomkovia:
1. Lorand 1341-1358 de Pečovská Nová Ves
V roku 1347 Lorand násilne prepadol a vypálil novovybudovanú dedinu Lomné. Toto riešila kongregácia Šarišskej a Abovskej župy, kde Lorand tvrdil, že ide o majetok patriaci k jeho dedine Modré Pole (Turany nad Ondavou), na ktorom šľachtici z Rozhanoviec neoprávnene lokovali dedinu. Prepad Lomného zopakoval v roku 1357 znovu, kde spolu so svojou ozbrojenou skupinou valachov a Rusínov krutým spôsobom zavraždili tamojšieho šoltýsa Petra a spolu so ženou a deťmi upálili.2

Z vyšetrovania Spišskej kapituly, ktorá na príkaz Ľudovíta I. v roku 1355 vyšetrovala stav a príslušnosť mýtnych miest v Šarišskej župe a výšku mýtnych poplatkov, sa dozvedáme, že magister Lorand vyberal na mýte v (Pečovskej) Novej Vsi neoprávnený poplatok 40 denárov od každej rodiny, ktorá sa sťahovala z jednej dediny do inej a prechádzala pritom mýtnym miestom. Porušoval tak zákaz vyberať mýto od ľudí, ktorí sa sťahovali na majetky iného šľachtica, ktorý bol zdôraznený už zákonným článkom XVI v kompilačnom dekréte z obdobia okolo roku 1300.3
Potomkovia:
Potomkovia:
2. Štefan 1341-1356 de Pečovská Nová Ves
Potomkovia:
3. Akuš 1341-1355 de Pečovská Nová Ves
Potomkovia:
4. Ladislav 1341-1348 de Pečovská Nová Ves
5. Mikuláš 1342-1349 de Pečovská Nová Ves

  1. F. Uličný uvádza 1317-1326 (Vznik a vývin Šarišskej stolice v 13. a 14. storočí. In: Slovenská archivistika č. 1/1978. Str. 150.), ale Mikč bol županom už aj v januári 1315 (Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. VIII/1; Budapest 1832. Listina 288, str. 561), čo nepriamo potvrdzuje aj listina, v ktorej sa upresňuje hranica majetkov obcí Kisayto a Červenica (Kristó, G., Blazovich, L., Géczi, L.: Anjou-kori oklevéltár: 1330. 1990, str. 144). Viac detailov v článku Stredoveká obec Kisayto
  2. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
    Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, str. 42
  3. Tamže, str. 46
Prečítané: 24 160× Publikované: 21. 9. 2019 Posledná aktualizácia: 28. 12. 2019