|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie na listinu: V roku 1555 sa už ako vlastníci Osikova uvádzajú páni z Kamenice (Tharczay), ktorí sa domáhali svojho majetkového podielu na Bartošovskom panstve už dávno, v roku 1454. Konkrétne sa spomína, že Hertník (Herknecht) a Osikov (Ossiko) patrili k majetku hradu Kamenica (Tharkew) a Hanigovce (Wywar). Tie boli vo vlastníctve pánov z Kamenice a nachádzali sa na druhej strane Čergova pri Lipanoch. (Hudáček, 2013, s.19)
Osoby: Šimon Forgach; Juraj Tharczay Osoby a obce: Synonymá: Herknyech, OzykoBogliarka - Šimon Forgach - vlastník Bogliarka - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Hertník - Šimon Forgach - vlastník Hertník - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Krivé - Šimon Forgach - vlastník Krivé - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Lukov - Šimon Forgach - vlastník Lukov - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Osikov - Šimon Forgach - vlastník Osikov - Juraj Tharczay - bývalý vlastník Referencie na listinu: Z pôvodne jednotného šarišského Tarczayovského domínia vyčlenil Ferdinand I. kvôli zrade Juraja Tharczayho menšiu časť so sídlom v kaštieli v Hertníku a 28. júna 1556 ju vo Viedni daroval Šimonovi Forgáchovi. Ku kaštieľu patrili celé dediny Hertník, Osikov, Lukov, Krivé, *Fuslyo a Bogliarka. (Haviarová, 2016, s.25) ... v roku 1556 získal spomenutý Šimon Forgáč za preukázané vojenské zásluhy od uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského celé panstvo Hertník (possessionis Herknyech). Patrili do neho dediny Hertník (kde sa vtedy nachádzala aj kúria), Osikov (Ozyko), Lukov, Krivé, Kružlov a Bogliarka. Toto panstvo dostal po bývalom majiteľovi Jurajovi z Kamenice, ktorý zradil uhorského panovníka. (listina: LR, Vol. VI, č. 293, s. 312-313) (Hudáček, 2013, s.20)
Prešov. Tí istí [Demeter Ormani, podž. a sl. ŠS] potvrzujú metáciu Hertníka pre Šimona Forgacha medzi svedkami aj šoltýs z Fričky.
Koplotovce. Mikuláš z Báthora, dvorský sudca poveruje funkcionárov ŠS riešiť spor medzi Šimonom Forgacsom a synmi Gregora Literata o hranicu medzi Hertníkom a Bartošovcami.
Šimon Forgach protestoval proti Pavlovi Darholczovi, ohľadne vlastníctva majetku vo Fričkovciach, Hertníku a Osikove.
... in castello Herthnek ... Referencie na listinu: Pravdepodobne Forgáčovci dali postaviť v Hertníku kaštieľ, ktorý sa stal sídlom správy feudálneho panstva, ku ktorému okrem Hertníka patrili okolité i vzdialenejšie dediny Osikov, Krivé, Bogliarka, Žatkovce a Lukov. (Uličný, 1990, s.94)
Juraj Bornemyzza protestoval proti Šimonovi Forgachovi, keďže poddaní z Hertníka zničili a premiestnili hraničné znaky medzi katastrami Bartošoviec a Osikovom.
Osoby: Krištof Bertholthy; Mikuláš Bornemisza; Juraj Bornemizza; Pavol Darholcz; Šimon Forgach; Zuzana Horwathová; Juraj Lypolth; Krištof Thernyey; Ladislav Thernyey ...spor Zuzany Horwathovej s Ladislavom Thernieym pre zabitie; ...spor Pavla Darholcza s Jurajom Rueberom pre zajatie poddaného v Šarišských Michaľanoch, Juraja Lypoltha s Ladislavom Thernieym pre zabratie poľa; Krištof Bertholthy zakázal poddaným z Harhaja a Podhorian používať majetok Koprivnica; ...Juraj Bornemyzza zakázal poddaným z Hertníka, Osikova a Janoviec užívať majetok v Bartošovciach; Šimon Forgach zakázal poddaným z Bartošoviec užívať majetok Hertníka; ...Ladislav Therniey protestoval proti Mikulášovi Bornemyzzovi z Terne a Krištofovi Thernieymu pre výtržnosť v Terni.
Juraj Bornemyza protestoval proti Šimonovi Forgachovi, pre výtržnosť v hertníkovskom lese v Čergove.
Heic sita Forgacii sunt ossa Simonis, ademtum / Quem Caesar, virtus, Mars dolet esse sibi. ... Tu ležia ostatky Šimona Forgáča a Cisár i Mars žialia, že je už mŕtvy. ... Nápis na nezachovanej pohrebnej zástave Šimona Forgáča podľa prepisu Bocatia. Kostol sv. Kataríny, Hertník. Referencie na listinu: Barón Šimon Forgáč zomrel v Hertníku, 20. septebmra 1598. (Čovan, 2016, s.139) |
|
21-30 / 54 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny oblastný archív (ŠOBA). Prešov
Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Tlačiareň P+M, Martin, 2016336 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny oblastný archív (ŠOBA). Prešov
- Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Tlačiareň P+M, Martin, 2016336 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.