|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Andrej, syn Pavla; Gregor, syn Pavla; Jakub, syn Pavla; Juraj, syn Jakuba; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Pavla; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Pavla; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Babin Potok, Lúčka Osoby a obce: Babin Potok - Andrej - pôvod Babin Potok - Juraj - pôvod Lúčka - Jakub - vlastník podielov Lúčka - Peter - vlastník podielov Lúčka - Gregor - vlastník podielov Perín - Mikuláš - pôvod ...Andreas filius Pauli de Babapataka... contra Georgium filium Jacobi, filii Pauli de eadem Babapataka... possessionis Babapataka et Luchka vocatanum ... magister Laurentius, Clemens, et Nicolaus, filii Ricolfii de Tarkeo...quod Andreas, filius Pauli, filii Simeonis de Sancto Georgio... Nicolai de Peren...quod Nicolaus filius comitis Pauli ab una parte, Jacobus, Andreas, Petrus, et Gregorius filii eiusdem Comitis Pauli de genere Tekele ab altera...Item dimidia pars possessionis ipsorum Luchka vocate sub castro Tarkeo existentis ex parte meridionali cum omnibus vtilitatibus et pertinentiis suis cessit in portionem Iacobi, Petri, et Georgii praenotatorum, perpetualiter possidenda... Referencie na listinu: V roku 1334 si po Pavlovej smrti jeho piati synovia podelili majetky Babin Potok a južná časť Lúčky. Majetok Babin Potok si rozdelili tak, že severná časť pripadla Mikulášovi ("Nicolao, filio Pauli, ex parte Septemtrionali") a južná Andrejovi ("item altera pars eiusdem possessionis Babapataka vocatae, ex parte meridionali, cum omnibus vtilitatibus et pertinentiis suis cessit in portionem Andreae supradicti"). Južná časť Lúčky prešla na ostatných troch synov Jakuba, Petra a Juraja [oprava - Gregora]. Lesy pri oboch majetkoch zostali v spoločnom užívaní. (Smoroň, 2015, s.106) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Spišská kapitula potvrdzuje listinu o rozdelení dedičných majetkov medzi Mikulášom, synom grófa Pavla, a Jakubom, Ondrejom, Petrom a Gregorom, synmi toho istého Pavla z rodu Thekele. Majetok Babapataka bol rozdelený na dve polovice medzi Mikuláša a Ondreja, zatiaľ čo polovica majetku Lutka pripadla Jakubovi, Petrovi a Gregorovi. Dohoda obsahovala aj povinnosť strán presťahovať sa do pridelených dedičných majetkov v stanovených lehotách a ustanovenie o spoločnom užívaní lesov Babapataky a Lutky. Ak by sa niektorá strana včas nepresťahovala, druhá mala zostať v držbe spornej polovice. Spišská kapitula na Ondrejovu žiadosť dala túto zmierovaciu listinu prepísať a potvrdiť. My, kapitula kostola svätého Martina na Spiši, dávame týmto na večnú pamäť vedieť všetkým, ktorých sa to týka, že Ondrej, syn Pavla, syna Šimona zo Svätého Juraja, osobne predstúpil pred nás a predložil nám zmierovacie listiny grófa Mikuláša z Perína a s pokornou prosbou nás žiadal, aby sme ich ráčili prepísať pod svedectvom našej pečate; ich znenie je toto: My, gróf Mikuláš, zástupca sudcu palatína Viliama, a štyria sudcovia šľachticov Šarišskej stolice týmto vyhlasujeme všetkým, ktorých sa to týka, že Mikuláš, syn grófa Pavla, na jednej strane, a Jakub, Ondrej, Peter a Gregor, synovia toho istého grófa Pavla z rodu Thekele, na druhej strane, keď osobne predstúpili pred nás, svorne nám oznámili, že si medzi sebou vykonali takýto rozdeľ dedičných majetkov: z ich majetkového podielu zvaného Babapataka pripadla polovica tohto majetku so všetkými úžitkami a príslušenstvom Mikulášovi, synovi Pavla, zo severnej strany; druhá polovica toho istého majetku zvaného Babapataka z južnej strany so všetkými úžitkami a príslušenstvom pripadla do podielu vyššie uvedeného Ondreja. Ďalej polovica ich majetku zvaného Lutka, ležiaceho pod hradom Tarkew na južnej strane, so všetkými úžitkami a príslušenstvom pripadla do podielu vyššie uvedeným Jakubovi, Petrovi a Gregorovi, aby ju naveky držali. Uvedené podiely mali držať oni sami, ich dediči a nástupcovia ich dedičov naveky, pokojne a neodvolateľne. Strany pred nami ďalej dodali, že v nastávajúcej oktáve sviatku svätého archanjela Michala predstúpia pred spišskú kapitulu a toto medzi nimi vykonané rozdelenie potvrdia listinou tej istej kapituly. Ďalej ustanovili, že vyššie uvedení Mikuláš a Ondrej sa majú každý do oktávy sviatku svätého Juraja mučeníka presťahovať na svoj dedičný majetok aj so všetkými svojimi stavbami; s tým dodatkom, že lesy patriace k uvedeným majetkom Babapataka a Lutka budú užívať spoločne a budú ich mať v spoločnom užívaní. Rovnako sa aj bratia Mikuláša, syna Pavla, majú do sviatku svätého archanjela Michala vysťahovať z majetku zvaného Lutka. Strany sa pred nami tiež zaviazali, že ak by sa niektorá z nich do uvedeného sviatku zanedbala presťahovať, druhá strana zostane v držbe tejto polovice. Dané v Šariši v pondelok najbližšie pred sviatkom Narodenia svätého Jána Krstiteľa roku Pána 1334. My teda, priaznivo vyhovejúci spravodlivým prosbám vyššie uvedeného Ondreja, sme dali tieto listiny, ktoré nám predložil, a ktoré neboli vyškrabané ani zrušené, prepísať doslova pod tým istým znením a tieto prítomné, keď nám budú predložené, dáme prepísať do formy privilégia. Dané v oktáve sviatku svätého archanjela Michala roku Pána 1334. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
...simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis... Referencie na listinu: Predpoklad o Rikolfových zásluhách na výstavbe hradu nám napokon potvrdzuje dosiaľ málo známa listina Jágerskej kapituly z roku 1343, v ktorej si bratia Ján a Rikolf vymedzili hranice medzi svojimi majetkami. Medzi Rikolfovými majetkami (ako aj jeho potomkov) sa spomína aj hrad Kamenica, pri ktorom je poznamenané, že ho nechal vybudovať práve Rikolf na vlastné náklady. (Haviarová, 2016, s.10) 1343: simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis; (Haviarová, 2016, s.10) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Henrik, syn Jána; Jakub, syn Jána; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Jána; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Jána; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Michal, syn Jána; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf, syn Jána; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Kamenický hrad Pred jágerskou kapitulou sa dostavili na jednej strane magister János, syn Rikolpha, so svojimi synmi Mihállyom, Rikolphom, Jánosom, Lászlóom, Jakabbom a Henricom, a na druhej strane magister Rikolph, uterinný brat magistra Jánosa, so svojimi synmi Jánosom, Lászlóom, Kelemennom, Lőrincom, Miklósom a Istvánom, a vyhlásili, že medzi svojimi šarišskými majetkami, ktoré si už skôr medzi sebou rozdelili, vztýčili hraničné znamenia. Týmito hraničnými bodmi sú: prameň medzi majetkami Henbrugh a Vyzoka; potok; iný potok, ktorý preteká obcou Vyzoka; suché údolie; vrch; hraničné znamenia Yosipha z Koak; Nadalpataka; potok Grespataka; voda Tarcha; potok Lypaa; Seek; vrch; voda Tarcha; prameň; voda Goduzou; vrch; hraničné znamenie Olsua; vrch medzi hraničnými znameniami Dorouch a Olsua; vrch Jauor; cesta vedúca smerom k Plauch; potok ležiaci pri tejto ceste; veľký vrch; voda Lybitina. Majetky ležiace od týchto hraníc na západ majú držať magister János, jeho synovia a ich potomkovia; tie, ktoré ležia na východ, magister Rikolph, jeho synovia a dediči, a tiež hrad Torkeu, ktorý Rikolph vystaval na vlastné náklady. Vo veci týchto hraníc sa strany zaviazali vo vlastnom mene aj v mene svojich dedičov k večnému mlčaniu, teda že už nebudú vznášať ďalšie spory. O tom kapitula vydala listinu potvrdenú svojou pečaťou, v prítomnosti lektora Miklósa, kantora Mártona, kustóda Jánosa a archidiakonov Domokosa z Abbavyuar, Petra zo Zemlen, Dávida zo Zabolch, Petra z Heues a Györgya z Maramoris, roku Pána 1343, za vlády kráľa Ľudovíta, ostrihomského arcibiskupa Csanáda, kaločského arcibiskupa Lászlóa a jágerského biskupa Miklósa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Obce a miestne názvy: Lúčka Osoby a obce: Lúčka - Koloman - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník 15. júla 1346. In Bihigio. Listina kráľa Ľudovíta I., ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby jej prísažný človek spolu s kráľovými ľuďmi ako sú Theodor Troychai, alebo Ján syn Jozefa Kuaki, alebo Ján syn Michala Alsowyzai [z Nižnej Wyze] stanovili hranice majetku Lúčka [Luzka] a uviedli doň jeho majiteľov. Majetok Lúčka [Luzka] neďaleko hradu Kamenica v Šarišskej župe získali Rycolphov syn majster Rycolph a jeho syn Ladislav výmenou po tom, ako bol spolu s inými majetkami odobratý istým šľachticom za trest pre ich urážajúce správanie a pripojený k hradu Šariš. Kráľ teraz vrátil tento majetok majstrovi Rycolphovi a jeho synom: Ladislavovi a Kolomanovi [obaja vojaci, militibus]. Z listiny kráľa Ľudovíta I. zo dňa 20. decembra 1346. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Kategória: Metácia Synonymá: Hennygi, Veresalma... hranica začína v potoku Nenepataka (potok Nene) kde zo severu sa k nemu pripája iný potok, ktorý je tretí a vystupujúc z miesta, kde sa do potoka Nenepataka vlieva potok Kalnapataka (potok Kalinov) smerom na východ ide vystupuje na vrchol istého vysokého vrchu, ktorý leží medzi potokmi Veresalama a Nenepataka a na vrchole hranica ide smerom na juh a okrem toho prechádza cez kopec, alebo vrchol a zatáča sa smerom k potoku Veresalma a zostupujúc z kopca, ľudove nazývaného Berch, pri dolnom okraji dediny Hennygi vstupuje do potoka Veresalma a odtiaľ v tomto potoku zostupuje... Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.19) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Uvedenie Ladislava syna magistra Rycolpha, spolu s jeho otcom a bratom do užívania majetku Lúčka a metácia tohto majetku. Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Hennyg, Luzka, WeresalmaLúčka - Koloman - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník 19. augusta 1346. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Ľudovítovi I., že na jeho príkaz zdôraznený odtlačkom pečatného prsteňa, vyslali s kráľovým človekom Jánom synom Jozefa Kuaki, svojho prísažného notára magistra Pavla a menovaní 14. augusta uviedli Ladislava syna magistra Rycolpha, spolu s jeho otcom a bratom do užívania majetku Lúčka [Luzka] v Šarišskej župe, pričom hranice tohto majetku sú nasledovné: na severe od ústia jedného potoka do riečky Nenepataka, pričom toto ústie je tretie v poradí, počítajúc smerom nahor od ústia potoka Kalnapataka, odtiaľto smerom na juh až po vrchol hory, ktorá leží medzi riečkami Weresalma a Nenepataka, odtiaľ opäť na juh, potom sa skrúti smerom k riečke Weresalma, dotkne sa dolnej polovice mesta Hennyg a pozdĺž riečky Weresalma dôjde až k majetku Lúčka [Luzka]. Z listiny kráľa Ľudovíta I. zo dňa 20. decembra 1346. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Lúčka Osoby a obce: Lúčka - Koloman - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník 20. decembra 1346. Budín. Listina kráľa Ľudovíta I., ktorou pre potreby syna magistra Rycolpha z Kamenice Ladislava [aule nostre miles doslovne znamená „sieň našich vojakov“], pre jeho otca Rycolpha a brata Kolomana prepisuje a potvrdzuje listinu Spišskej kapituly o ich uvedení do majetku Lúčka [Luzka] v Šarišskej župe a o stanovení hraníc tohto majetku. Originál, pergamen, na rube so stopami veľkej kráľovskej pečate. (Na mieste pečate a nad listinou: Relacio Nicolai de Zeech bani.) Preklad: Kveta Markušová, 2017
20. december 1348. Budín. Listina kráľa Ľudovíta I., ktorou nariaďuje Jágerskej kapitule, aby vydala Rykolphovým synom, ako aj magistrom Ladislavovi a Kolomanovi všetky listiny, ktoré pre nich uchovávajú vo svojom archíve. Z listiny Jágerskej kapituly zo dňa 4. januára 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Balász, syn Dethbora; Herbord, syn Herborda; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Michal, syn Dethbora; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Peter, syn Ladislava; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Mikuláš, syn Mikča; Peter, syn Ladislava; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho 2. mája 1349. Listina Spišskej kapituly, v ktorej sa píše, že podľa dohody zapísanej na listine Vacovskej kapituly, mal magister Ladislav syn Rycolpha z Kamenice, povinnosť predstúpiť pred kapitulu spolu so svojím otcom a súrodencami dňa 1. mája alebo aj skôr, aby v súlade s listinami kráľov Karla I. a Ľudovíta I. odovzdal majetok Pečovská Nová Ves [Uyfalu] synom bána Mykch-a: Lorandovi, Štefanovi, Ákošovi a Mikulášovi, s ktorými sa oň súdil pred krajinským sudcom Pavlom. Následne mal magister Lorand vrátiť zmluvnú listinu Vacovskej kapituly pod ťarchou jej zničenia. Dňa 17. apríla sa síce magister Ladislav so svojím otcom a bratmi: magistrami Jánom, Kolomanom, Vavrincom, Jakubom, Rycolphom a Henrikom, a so svojimi synmi: Petrom, Mikulášom a Jánom, ďalej v zastúpení magister Peter, aradský prepošt, a jeho brat Mikuláš, dostavili a prepustili majetok Uyfalu synom bána Mykch-a, napriek tomu však Lorand dňa 1. mája vyslovil viaceré výhrady voči prepusteniu majetku a nechcel dostáť svojim povinnostiam. Originál, pergamen, na rube so zlomkami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce Synonymá: Hennenkfolua10. júna 1356. Vyssegrad. Listina krajinského sudcu a turieckeho župana Mikuláša Zeechi [neskôr si tento rod písal „Széchy“], v ktorej nariaďuje Spišskej kapitule, aby vo veci synov Rykolpha z Kamenice: Jakuba a jeho bratov Jána, Ladislava, Kolomana, Vavrinca, Mikuláša, Rykolpha a Henrika, vyslala svojho prísažného človeka s kráľovými splnomocnencami Ladislavom synom Petra Egrei-ho, Pavlom synom Vavrinca z Vaniškoviec [Janusfolvai], alebo s Jánom, synom Michala z Oľšova [Elsovichai], aby vyšetrili, či kráľovskí poddaní z Hanigoviec [Hennekfolva] [pozn.: v listine Hennenkfolua] skutočne obsadili 31. marca ornú pôdu patriacu k Červenici [Veresalma]. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 27. júla 1356. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-9 / 9 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832768 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832768 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.