|
|
||||||||||||||||||||||||
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Herbord, syn Herborda; Ján, syn Dethka; Langeus, syn Detreho; Mikou, syn Dethka; Mikuláš, syn Dethka; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Simon, syn Detreho; Štefan, syn Herborda Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenica Osoby a obce: Kich - Balász - pôvod Magistro Rikolpho, filio Comitis Rikolphi consert possessiones Vörösalma, Tarkö. ...Magister Demetrius filius Nicolaus...quasdam possessiones Symonis, & Langh filiorum Detrici, Stephani, Beke, & Herbordi filiorum Herbordi, Joannis, Mikou, & Nicolai, filiorum Detk, ac Blasii filii Dethborii Nobilium de Kich,...portiones eorum in Vörösalma, & Tarkö vocatas... Referencie na listinu: Kráľ daruje Rikolfovi majetky, ktoré odobral šľachticom z Fulókércs, ktoré stratili svojim spojenectvom s Omodejovcam. (Angelovič, Boleš, 2002, s.27)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Blasio, syn Langeusa; Dixit, syn Simona; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Langeus, syn Detreho; Mikou, syn Dethka; Pavol, syn Simona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Herborda Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenica, Kisayto, Ľutinka, Michalka, Milpošský potok, Pečovská Nová Ves, Pusté Pole Osoby a obce: Synonymá: Kysaytoud, Myhelhazatetey , Noua Villa, Torkuheley, Verusalmafalua, VerusalmapotokaKisayto - Balász - vlastník Kisayto - Štefan - vlastník Kisayto - Ján - vlastník Kisayto - Mikou - vlastník Kisayto - Rikolf II - bývalý vlastník …s istým magistrom Rykolphom, jeho verný človek, na jednej strane, a Langom, synom Detriciho, v svojom mene i v mene svojich synov Blažia a Jána, ďalej Jánom a Mykom, synmi Detka, Štefanom, synom Herbordiho, a Blažom, synom Detbora, osobne za seba i za Egídia, Pavla a Dixita, synov Symona, Bekem, synom Herbordiho, ako aj Mikulášom, synom Detka, a za iných bratov… (ohľadne) majetku/possesie Torku, Torkuheley, Hethas, Bachamezey, Verusalmafalua a istej Novej Vsi, ktorá leží pri rieke Tarcha z južnej strany, ktorá sa teraz nazýva Jakubfolua, a (possesie) zvanej Kysaotod… Hranice (medze) tejto obce či majetku Kysaytoud, ako ich uvedené strany predniesli, sa vymedzujú v tomto poradí: prvá medza tejto possesie začína pri prameni rieky zvanej Letune; zostupuje sa po tejto rieke až k vrchu smerom na juh, ktorý leží medzi vyššie menovanými majetkami Verusalmafalua a Kysaytoud a nazýva sa Myhelhazatetey; potom sa pri tomto vrchu vychádza z uvedenej rieky a stúpa sa na hrebeň toho vrchu smerom na západ; odtiaľ sa priamo zostupuje a prichádza sa k istému potoku, prekračuje sa tento potok, prechádza sa cez istý kopec (berch) a prichádza sa k rieke nazývanej Verusalmapotoka; po tejto rieke sa potom stúpa až k jej prameňu; odtiaľ sa ide znovu k prameňu rieky Letune, kde sa začalo, a tam sa hranica končí… Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Spomenuli sme už, že niekde v susedstve Hanigoviec (pod úpätím hory Michalka - kóta 652,3) jestvovalo aj neskôr zaniknuté sídlo s názvom *Kysaytod. Jeho poloha je sa pomerne presne opisuje už v roku 1315, keď šľachtici z Brezovice prepustili túto dedinu Jánovi, Mikulášovi, synom Detka (Dietricha), Štefanovi, synovi Herborda a Blažejovi, synovi Detbora. (Rábik, 2006, s.89)
|
| 1-2 / 2 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online