|
|
||||||||||||||||||||||||||||
Abstract: Kráľ Karol daroval Mikulášovi, synovi Matúša z Kawasy, majetok Tothsolumus v Šarišskej stolici za jeho verné a záslužné služby. Pred udelením daru dal prostredníctvom jasovského prepošta a konventu preveriť, či majetok patrí do kráľovskej dispozície a aké sú jeho staré hranice; pri obchôdzke nebol vznesený nijaký odpor. Listina podrobne opisuje hranice majetku a uvádza, že na východe susedil s rodom Thekele a na západe so synmi Jakuba zvaného Poloni. Kráľ osobitne pripomína Mikulášove zásluhy pri bojoch o hrad Šariš proti ľuďom magistra Doncha, pri ktorých Mikuláš preukázal statočnosť a jeho brat Peter tam padol. Ako odmenu za tieto služby a za bratovu smrť mu bol majetok Tothsolumus potvrdený na večné držanie jemu i jeho dedičom. Rody: Jakub Lengen - Poloni, Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Čierny les, Jakubovany Synonymá: Fekete Erdeu, villae filiorum Iacobi, dicti PoloniKarol, z Božej milosti kráľ uhorský, dalmátsky, chorvátsky, ramský, srbský, haličský, lodomérsky, kumánsky a bulharský, všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým, prítomným i budúcim, že Mikuláš, syn Matúša z Kawasy, náš milý a verný, predstúpil pred nás a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby dali istý náš majetok nazývaný Thowtsolumus, ležiaci v Šarišskej stolici. Keďže nám však nebola známa pravda o povahe a rozsahu tohto majetku, totiž či patrí do našej darovacej právomoci alebo nie, pevne sme prikázali našim verným, prepoštovi a konventu v Jasove, aby spolu s Petrom, synom Ondreja, naším človekom, vyslali svojho hodnoverného človeka ako svedka, pred ktorým by náš človek po zvolaní susedov a medzníkov uvedený majetok Thowtsolumus obišiel, a tomu istému Mikulášovi, synovi Matúša, ho ustanovil na večné držanie, ak by nenastal odpor; ak by sa však našli odporcovia, mali ich predvolať pred našu prítomnosť a potom nám po poriadku verne odpísať deň predvolania, lehotu, mená predvolaných, ako aj priebeh hraníc uvedeného majetku spolu s jeho povahou a rozsahom. Napokon nám ten istý prepošt a konvent odpísali v týchto slovách: Najvznešenejšiemu pánovi svojmu Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi uhorskému, prepošt a konvent svätého Jána v Jasove ustavičné a oddané modlitby v Pánovi. Prijali sme list Vašej Výsosti tohto znenia: aby sme spolu s Petrom, synom Ondreja, Vaším človekom z rodu Thekele, poslali nášho hodnoverného človeka, pred ktorým by ten istý Váš človek šiel a pristúpil k majetku v Šarišskej stolici zvanému Thotsolumus, ktorý bezprostredne patrí k Vášmu hradu Šariš, a aby so všetkými jeho úžitkami a príslušenstvom, obchodiac jeho hranice a po zvolaní susedov a medzníkov toho majetku, tento majetok obišiel a z daru a udelenia Vašej Veličenstva ho naveky ustanovil a pridelil grófovi Mikulášovi, synovi Matúša, na večné držanie, pre jeho vernosti a záslužné služby, ak by nenastal odpor; odporcov by však mal predvolať pred Vašu prítomnosť na primeraný termín a deň a termín by sme Vám odpísali v našich listoch. My teda, vyhovujúc Vašim príkazom, sme poslali nášho človeka Akwsa, ako sme boli povinní; ten sa k nám spolu s Vaším človekom vrátil a živým slovom povedali, že podľa Vášho príkazu pristúpili k uvedenému majetku Thotsolumus v utorok pred sviatkom Turíc a stojac na mieste tohto majetku, po zvolaní jeho susedov a medzníkov, a osobitne synov Jakuba Poloniho, ako aj pre väčšiu istotu aj okolitých šľachticov, pred nimi tento majetok či zem Tothsolumus, patriacu k hradu Šariš, podľa starých medzí a dávnych hraníc obišli a podľa Vášho príkazu a mandátu ustanovili spomenutému Mikulášovi na večné a neodvolateľné držanie podľa Vášho darovania, a po ňom jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, pričom nikto neodporoval. Medze a hranice tohto majetku či zeme Tothsolumus sa opisujú takto: prvý medzník začína vo Feketeerdeu, odtiaľ zostupuje k prameňu potoka nazývaného Konyawizy, po ňom smerom na juh; z východnej strany vystupuje z tohto potoka k jednému miestu mlyna, potom smeruje na sever; ďalej vedie jednou cestou k Berche a na nej sú staré zemné medze; odtiaľ ide k vrchu porastenému krovinami, prechádzajúc k strane dediny synov Jakuba zvaného Poloni, k jednému brodu, pod potokom padá k Hyspotoke, a potom sa opäť vracia k Fekete Erdeu, kde prvý medzník začínal, a takto obopína celý tento majetok dookola; uvedený majetok susedí na východe s rodom Thekele a na západe so synmi Jakuba zvaného Poloni. Dané v piatok pred sviatkom Turíc roku Pána 1313. My však, uvážiac vernosť a zásluhy v službách toho istého Mikuláša, syna Matúša, ktoré nám v našich záležitostiach a úlohách ochotne a s horlivosťou najvyššej vernosti preukazoval a poskytoval, a najmä keď ľudia magistra Doncha vystupovali proti našej Veličenstvu, aby držali náš hrad zvaný Šariš, ten istý Mikuláš sa spolu s magistrom Henrichom, synom Rykolpha, nebál vystaviť sa nebezpečenstvám pri dobýjaní uvedeného hradu a preukázal svoju statočnosť preliatím vlastnej krvi spolu s uvedeným magistrom Henrichom; tam bol aj jeho brat menom Peter zabitý. Hoci by si teda pre svoje služby, ktoré nám opakovane preukazoval, a pre smrť svojho vyššie uvedeného brata zasluhoval od nás omnoho viac, predsa aspoň ako určitú odmenu a na znak našej priazne sme uvedený majetok Tothsolumus v Šarišskej stolici so všetkými jeho úžitkami a príslušenstvami dali, darovali a udelili jemu, Mikulášovi, a po ňom jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, pod starými medzami a dávnymi hranicami, na večné držanie, užívanie a vlastnenie. Na pamiatku tejto veci a jej trvalú pevnosť sme vydali túto listinu, potvrdenú privesením našej dvojitej pečate. Dané rukou rozvážneho muža magistra Jána, prepošta albskej cirkvi a archidiakona z Kukullevu, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného, šestnásteho dňa pred májovými kalendami, roku Pána 1314, a zároveň v štrnástom roku našej vlády. Z originálu. Analecta Diplomatica od Wagnera a Jankovicsa, zväzok I, strana 33. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Ex autographo. Anal. Dipl. Wagnerio - Jankovics Tomo I. p. 33. Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoba: Jakub Lengen Rod: Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Čierny les, Šarišské Sokolovce Synonymá: Fekete Erdeu, Totsolumus...specialiter filiis Iacobi Poloni ac propter uberiorem cautelam nobilibus circumquaque iacentibus possessionem seu terram Šarišské Sokolovce (Totsolumus), ad castrarum Šariš (Saros) pertinentem reambulaverunt at comiti Nicolao, filio Matthiae sine contradictione statuerunt. Metae ipsius possessionis teliter describuntur: Prima meta incipit de Feketheerdeu descendendo ad caput rivuli Konyawyzy vocati, descendendo per eandem versus meridiem; de oriente saliendo de ipso rivulo ad unum locum molendini, versus septemtrionalem vadit supra; deinde in una via ad Berche et super eundem sunt mete terreea antique; et vadit ad montem rubesam transeundo ad partem ville filiorum Iacobi, dicti Poloni, ad unum portum; infra rivulum cadit ad Hys potoka et deinde iterum regreditur ad Fekete Erdeu, unde prima meta inchoata extitit. Possessioni predicte vicinantur ab oriente generaciones Thekele, ab occidente vero filii Iacobi, dicti Poloni.
Obce a miestne názvy: Jakovany Osoby a obce: Synonymá: IakorezyJakovany - Jakub Roh - vlastník Jakovany - Peter Roh - vlastník Jakovany - Ján - vlastník Jakovany - Henrik - bývalý vlastník magister Herricus, filius comitis Rycolphy, comes de Sarus... quod quandam possessionem suam, Iakorezy vocatam, in cumitatu de Wywar existentem... videlicet Iacobo, Roh dicto, Iohanii, filio Ite, et Pethev, similiter Roh disco... Referencie na listinu: Šľachtic Henrich, syn Rikolfa, odmenil svojich vazalov Jakuba a Peteja Rohovcov, ale aj Jána, syna Ita, darovaním dediny Jakovany, čo v roku 1314 potvrdil kráľ Karol Róbert. (Uličný, 1990, s.100)
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Mikuláš, syn Mikča; Peter, syn Ladislava; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Peter, syn Ladislava; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho 2. mája 1349. Listina Spišskej kapituly, v ktorej sa píše, že podľa dohody zapísanej na listine Vacovskej kapituly, mal magister Ladislav syn Rycolpha z Kamenice, povinnosť predstúpiť pred kapitulu spolu so svojím otcom a súrodencami dňa 1. mája alebo aj skôr, aby v súlade s listinami kráľov Karla I. a Ľudovíta I. odovzdal majetok Pečovská Nová Ves [Uyfalu] synom bána Mykch-a: Lorandovi, Štefanovi, Ákošovi a Mikulášovi, s ktorými sa oň súdil pred krajinským sudcom Pavlom. Následne mal magister Lorand vrátiť zmluvnú listinu Vacovskej kapituly pod ťarchou jej zničenia. Dňa 17. apríla sa síce magister Ladislav so svojím otcom a bratmi: magistrami Jánom, Kolomanom, Vavrincom, Jakubom, Rycolphom a Henrikom, a so svojimi synmi: Petrom, Mikulášom a Jánom, ďalej v zastúpení magister Peter, aradský prepošt, a jeho brat Mikuláš, dostavili a prepustili majetok Uyfalu synom bána Mykch-a, napriek tomu však Lorand dňa 1. mája vyslovil viaceré výhrady voči prepusteniu majetku a nechcel dostáť svojim povinnostiam. Originál, pergamen, na rube so zlomkami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce Synonymá: Hennenkfolua10. júna 1356. Vyssegrad. Listina krajinského sudcu a turieckeho župana Mikuláša Zeechi [neskôr si tento rod písal „Széchy“], v ktorej nariaďuje Spišskej kapitule, aby vo veci synov Rykolpha z Kamenice: Jakuba a jeho bratov Jána, Ladislava, Kolomana, Vavrinca, Mikuláša, Rykolpha a Henrika, vyslala svojho prísažného človeka s kráľovými splnomocnencami Ladislavom synom Petra Egrei-ho, Pavlom synom Vavrinca z Vaniškoviec [Janusfolvai], alebo s Jánom, synom Michala z Oľšova [Elsovichai], aby vyšetrili, či kráľovskí poddaní z Hanigoviec [Hennekfolva] [pozn.: v listine Hennenkfolua] skutočne obsadili 31. marca ornú pôdu patriacu k Červenici [Veresalma]. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 27. júla 1356. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-5 / 5 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.