|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Andrej, syn Boduna; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lede, syn Tekuleho; Peter, syn Šimona; Šimon, syn Demetera; Tekule; Tomáš, syn Tekuleho Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Pusté Pole ...Petro filio Simonis de genere Thekule homine suo... possessionis Tarcha... Magistris Kokos... Bachamezey... Nene potoka... Prima meta incipit in capite cuiusdam fluvii Lubetyn appellati habentis ortum in monte vulgariter Scemene nuncupato, et per meatum eiusdem fluvii versus orientem descendit quousque pervenitur ad quandam viam magnam quae transit ipsum fluvium, qua itur de Bachamezey versus Plauch, ibi personaliter parvus Jordanus, et Comes Arnoldus cum filiis suis Theodorico et Jordano pro se, et fratribus eorum couimetanei ipsius possessionis, coram homine Domini nostri Regis et nostro antedictis cursui metarum jam dictarum consenserunt ac indicaverunt a capite ipsius fluvii Lubetyn, usque ad viam magnam praedictam, qua itur de Bachamezey versus Plauch veras metas esse Tharchenses deinde salit de ipso fluvio ad eandem viam magnam versus meridiem et tendit in ipso usque ad pratum praedictum, quod vulgariter Bachamezey vocatur. Inde progreditur versus meridiem inter ipsum pratum et sylvam usque ad finem ipsius prati, quosque pervenitur ad sylvam quandam, et ipsa sylva directe versus meridiem procedendo devenitur, ubi quidam rivulus cadit ad quendam alium rivulum Nene potoka vocatum, deinde per meatum ipsius rivuli versus meridiem protenditury et transit, quosque idem rivulus cadit in quendam fluvium Tharcza vocatum, in quo quidem loco Thodborius Herbordus, et Simon filii Theodorici pro se, et fratribus eorum aetantes personaliter coram homine Domini Regis, et nostro testimonio huic cursui metarum ab eo loco, ubi terminantur metae Comitis Arnoldi de Plauch scilicet ubi meta salit de fluvio Lubetyn ad viam magnam antedictam usque ad locum praedictum, ubi fluvius Nenepotoka cadit in Tharcham consenserunt, ac retulerunt, has esse veras metas Tarczenses. Deinde ascendit de ipso fluvio Tharcha ad modicam distantiam, et deinde salit de ipso fluvio versus meridiem inter duas aquas Dubou et Zech appellatas, et ibi sunt duae metae terrae, ab inde progreditur inter easdem aquas ad quendam collem, qui vulgariter Berch dicitur, ubi praedictae duae aquae oriuntur, inde ab ipso colle ascendit versus meridiem ad quendam montem altum, ubi Andreas filius Bodun, Thomas et Ledde filii Thekule pro se et filiis suis, et filiis fratris sui stantes personaliter coram homine Domini Regis et nostro testimonio cursui metarum a Tarcha fluvio antedicto, usque ad iam dictum altum montem consenserunt, veras has metas Tarcsenses fore asserentes, deinde ab illo monte transit ad sylvam per montes et valles et colles, quousque pervenitur ad quoddam pratum quod Zolonk vocatur, et in superiori parte illius prati est quidam monticulus, ubi quondam erat sessio cuiusdam Heremite a quo monticulo transit ad quendam fluvium Zolonk vocatum, et in eodem fluvio devenitur ad magnam viam, qua itur de Omnibus Sanctis versus Tarcham, deinde exit et procedit ad quendam rivulum alium, in quo versus occidentem ascendendo pervenitur ad unam metam terream, deinde ab illa meta procedendo, vergit ad sylvam, et transeundo per montes et colles versus occidentem pervenitur ad locum, ubi fluvius Tarcha habet ortum, inde procedit versus septemtrionem ad montem quendam, qui vulgariter Scemene nuncupatur, deinde versus occidentem transit per cacumen montis et postea in fine montis directe descendendo pervenitur ad caput fluvii Lubetyn antedicti ubi prima meta incipiebat, et sic metae ipsius possessionis terminantur... Referencie na listinu: Spišská kapitula vyslala kanonika Martina, v ktorého prítomnosti šľachtic Peter, syn Šimona z rodu Tekule ako kráľov človek uviedol Jána, Kokoša a ďalších ich bratov a synov Rikolfa do držby majetku Torysa. Po prevedení štatúcie kanonik Martin spolu so šľachticom Petrom podali o tom správu pre Spišskou kapitulou, ktorá vydala o tom písomné svedectvo 5. júna 1289. (Angelovič, Boleš, 2002, s.15-16) Bachamezey sa spomína ako lúka: "...pratum...qui vulgariter Bachamezey nominatur...inter ipsum pratum et silvam usque ad finem ipsius prati..." (Boleš, 2002, s.24)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Lethene, Myhalhazatetey, WeresalmaČervenica pri Sabinove - Kokoš - vlastník Červenica pri Sabinove - Ján - vlastník Červenica pri Sabinove - Dethbor - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Simon - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Herbord - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Langeus - bývalý vlastník Kamenica - Ján - vlastník Kamenica - Kokoš - vlastník 1296. Listina Jágerskej kapituly popisuje výmennú kúpno-predajnú zmluvu, ktorú medzi sebou uzavreli synovia Rykolpha zo Spiša: Kokos a Ján, a tiež synovia Keechi Detre-ho: Dethbor, Symon, Herborth a Langeus, takým spôsobom, že synovia Rykolpha prepustia svoj majetok Gybart kúpený v Ujvárskej župe [myslí sa tu Aba-ujvárska župa, Gibárt je dedina v severnom Maďarsku] synom Detre-ho a ich potomkom, výmenou za to im synovia Detre-ho odovzdajú majetky, ktoré zakúpili v šarišskej župe: Kamenica [Torkow] a Červenica [Weresalma]. S uvedenou zmluvou súhlasili aj príbuzní Detre-ho synov [potenciálni rodoví spoluvlastníci]: Dethk, Dethmarov syn Štefan, Moholov syn Stephk a Bodunov syn Andrej. Hranice Weresalmy: na severe od prameňa riečky Weresalma na východ po vrch Michalka [Myhalhazatetey], odtiaľ na juh po riečke Ľutinka [Lethene] až po riečku Torysu [Taarcha]. Hranice Kamenice [Tarkow]: na juhu od potoka Kukenegurpothok smerom na sever pozdĺž riečky Polona až po ústie Wlwespothok-u [pravdepodobne to bude Sokolí potok; ölyv = jastrab alebo myšiar], proti prúdu Wlwespothok-u smerom na východ po prameň rieky Nenefew, napokon na juh po zem Andreja, syna Bodunovho. Na nepoškodenom pergamene, pečať chýba, ostali len zvyšky zeleno-červených povrázkov, na ktorých visela. Rovnaký obsah má aj listina Jágerskej kapituly zo 4. januára 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Rovnaký obsah bude zrejme aj v listine DL 68893 Referencie na listinu: V roku 1296 došlo k výmennej dohode medzi synmi Detrika a synmi Rikolfa, Kokošom a Jánom. Títo odovzdali Detrikovým synom dedinu Gibárt v Abovskej stolici, za čo dostali dedinu Kamenica a Červenica v Šarišskej stolici. Ako rozdiel hodnoty zaplatili synovia Rikolfa ešte 60 hrivien v striebre. (Haviarová, 2016, s.6-7)
Všetkým Kristovým veriacim, prítomným i budúcim, ktorí uvidia túto listinu, kapitula jágerského kostola posiela pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Obsahom tejto listiny chceme dať všetkým na známosť, že Kokoš a Ján, synovia Rykolfa zo Spiša, z jednej strany, a Dethbor, Šimon, Herborch a Langeus, synovia Detrika z Kechu, z druhej strany, osobne predstúpili pred nás a vyhlásili, že so vzájomným súhlasom strán medzi sebou vykonali takúto zámenu majetkov: tí istí synovia Rykolfa dali a odovzdali uvedeným synom Detrika a ich dedičom do večnej držby istý svoj majetok nazývaný Gybarth, ležiaci v stolici Nový hrad, ktorý na nich prešiel titulom kúpy a nijako sa netýkal ich ostatných bratov, so všetkými úžitkami a príslušenstvami, pod tými istými istými a starými hranicami, pod ktorými ho držal ich otec Rykolf a oni sami. Výmenou zaň tí istí synovia Detrika dali a odovzdali uvedeným synom Rykolfa a ich dedičom dve svoje držby, jednu kúpenú a jednu dedičnú, nazývané Torkow a Weresalma, ležiace za indaginami v Šarišskej stolici, pri zachovaní práv a podielov ostatných bratov v týchto držbách, podobne so všetkými ich úžitkami a príslušenstvami, oddelené od ostatných zemí nižšie opísanými hranicami, aby ich držali a vlastnili večným právom a neodvolateľne. A keďže uvedené držby synov Detrika boli lepšie a užitočnejšie než spomenutá držba Gybarth, tí istí synovia Rykolfa pridali synom Detrika navyše šesťdesiat hrivien čistého striebra, ktoré uvedení synovia Detrika priznali, že od nich úplne prijali. Aj Dethk, brat tých istých synov Detrika, za seba a za Štefana, syna Dethmara, svojho brata, takisto Štefk, syn Mohola, a Andrej, syn Boduna, pokrvní príbuzní a susedia tých istých synov Detrika, osobne predstúpili pred nás a dali k tejto zámene plný súhlas a privolenie. Okrem toho sa strany a ich dedičia zaviazali, že sa budú navzájom chrániť a brániť vlastnou námahou a na vlastné náklady proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu uvedených držieb odovzdaných im výmenou, a že sa v nich budú navzájom pokojne zachovávať. Hranice samotnej držby Weresalma strany pred nami opísali takto: prvá meta sa začína zo severnej strany pri prameni potoka nazývaného Weresalma. Odtiaľ vychádza na východ a postupujúc prichádza k istému miestu nazývanému Myhalhazatetey. Tam sa opäť obracia smerom na juh a idúc priamo, zostupujúc z toho miesta, prichádza k istej verejnej ceste. Na tejto ceste sa znovu obracia smerom na východ. Po krátkom úseku po nej z nej vychádza a opäť sa obracia smerom na juh. Idúc priamo padá/prichádza do potoka nazývaného Lythyne a idúc jeho korytom prichádza do rieky Taarcha. Po nej ide proti jej toku a znovu prichádza k už spomenutému potoku Weresalma. Idúc po ňom proti jeho toku znovu prichádza k jeho prameňu, odkiaľ začala, a tam sa končí. Hranice uvedenej držby Torkow tie isté strany podobne opísali takto: prvá meta sa začína z južnej strany na istom potoku nazývanom Kukenegurpothok. Odtiaľ vychádza na sever a idúc priamo prichádza k prameňu toho istého potoka. Potom prechádzajúc cez vrchy ide priamo a padá/prichádza do potoka nazývaného Polona. Idúc jeho korytom prichádza k istému miestu, kde potôčik nazývaný Wlwespothok vteká do samotného potoka Polona. Tam z neho vychádza a obracia sa proti toku potoka Wlwespothok smerom na východ. Idúc po ňom prichádza k jeho prameňu. Potom idúc priamo prichádza k prameňu istého potoka nazývaného Nencefw a tam sa obracia smerom na juh. Idúc priamo prichádza k hraniciam zeme vyššie uvedeného Andreja, syna Boduna, a tam sa končí. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú ochranou našej pečate. Prítomní boli magister Ján lektor, Mykow kustód, Martin z Pathy, Peter z Kemey, magister Ján z Hewes, archidiakoni, a mnohí iní. Roku Pána 1296. Za vlády Andreja, slávneho kráľa Uhorska; za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského; a za nášho pána, ctihodného otca Andreja, z Božej milosti jágerského biskupa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Abstract: Kokoš a Ján, synovia Rikolfa zo Spiša a Dethbor, Šimon, Herbord a Lang, synovia Detrika z Fulokércs, si navzájom vymenili majetky. Synovia Rikolfa získali okrem červenického i kamenický majetok. Osoby: Dethbor, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole ...Hranice, totiž majetku Thorkueley (Kamenice), ktoré taktiež sa tiahnu týmto územím, postupujú nasledovným spôsobom. Hranica začína na juhu, kde potok Nenepataka (Lipiansky) ústi do rieky nazývanej Tarcha (Torysa). V tomto potoku hranica vystupuje hore na sever až k miestu, kde sa do neho vlieva z ľavej strany iný potok, a prechádzajúc týmto potokm príde až k jeho prameňu. Od prameňa ide ďalej na sever cez les až k istému poľu, ktoré sa nazýva Bachamezew (chotár obce Pusté Pole). Hranica vedie lesom, po úbočí poľa, až k jeho okraju. Pokračuje severným smerom a zatáča sa k veľkej ceste, ktorá vedie do Paloucha (Plavča). Po tejto ceste ide až k potoku Lybytyn (Ľubotínskemu) smerom na Paloucha (Plaveč). Potom v tomto potoku zostupuje do rieky Poprad. Po tejto rieke zostupuje až k istému poľu nazývanému Mustna (Mušina) a ďalej cez dlhý úsek tohto poľa prichádza na miesto, kde sa do Popradu vlievajú dva potoky, pričom hranica vystupuje z tejto rieky k nižšiemu prítoku. Z tohto potoka však vychádza a vedie ďalej na juh cez lesy, vrchy a kopce, až kým nedorazí k prameňu potoka Nenepataka (Blatného) a zostupuje až k hraniciam s Petermezey (Petrovencom). Potom odtiaľ vystupuje a ide po úbočí vrchu smerom na západ, a tam sú dva hraničné znaky, a odtiaľ vedie smerom na juh. Aj tam sú dva hraničné znaky. Potom zostupuje južným smerom až do rieky Tarcha (Torysa), kde sú dva hraničné znaky. V nej vystupuje hranica na miesto, kde prv začala, a tam končí... Referencie na listinu: Preklad bol prebratý z publikácie (Boleš, 2002, s.19) V roku 1296 Kokoš a Ján, synovia Rikolfa zo Spiša, a Dethbor, Šimon, Herbord a Lang, svnovia Detrika z Fulókércs, si navzájom vymenili majetky. Synovia Rikolfa získali okrem červenického i kamenický majetok. Jágerská kapitula o tom vydala písomné svedectvo. Listina tiež obsahuje priebeh hraníc majetku. V roku 1359 predstúpil pred Jágerskú kapitulu šľachtic Ladislav, syn Rikolfa z Kamenice, s príkazom kráľa Ľudovíta nazývaného Veľkého (1342-1382). Panovník požiadal kapitulu vo veci prepísania listín, ktoré sa týkali majetku šľachticov z Kamenice. Členovia kapituly, berúc toto na vedomie, vyhľadali v archíve, okrem iných listín vzťahujúcich sa k majetkom spomínaných šľachticov, listinu z roku 1296 a tú prepísali. (Boleš, 2002, s.19)
Osoby: Henrik, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Markolf, syn Rikolfa I-ho; Rikolf I, syn Rutkera; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenický hrad Osoby a obce: Synonymá: TarkewČervenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník ...quod Magister Kokos, Ioannes, Ricolphus, Henricus, et Marcolphus filii omnes quondam Ricolphi coram nobis personaliter constituti retuserant ...possessionem una veresalma...castrum Tharku... castrum Tarkew et ad enum pertinentibus cum villis et certis utilitatibus suis... si quis fratrum portionem alienari vellet quadraginta marcas dare debet... Referencie na listinu: Koncom zimy 1306 si synovia už nebohého Rikolfa zo Spiša podelili majetky. Jeho syn Rikolf II dostal štvrtú časť dediny Lomnica a vo Vlkovej jednu sedliacku usadlosť. Na šarišských dedičných majetkoch ako svoj podiel dostal dve dediny, Červenicu a Krivany, tiež Kamenický hrad so všetkými dedinami a územiami, spolu s podielmi svojich bratov, ktoré k tomuto hradu prináležali. (Angelovič, Boleš, 2002, s.16) Synovia nebohého Rikolfa zo Spiša Kokoš, Ján, Henrich, Markolf a Rikolf si podelili majetky. Rikolf sa stal pánom Kamenického hradu. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Kamenica, Stephk Rete Osoby a obce: Kamenica - Stephk - bývalý vlastník podielov Kamenica - Kokoš - vlastník podielov ...et Stephk rete vocatam... Referencie na listinu: Magister Kokoš kupuje pozemok nazývaný Štefkova lúka, patriaci ku Kamenici, od Štefka, syna Mohola za 14 hrivien. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25)
Referencie na listinu: Podiel jedného so spomínaných bratov Stephka kúpil za 14 hrivien Kokoš v roku 1308. (Boleš, 2002, s.23) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Kamenica, Stephk Rete Osoby a obce: Kamenica - Kokoš - bývalý vlastník podielov Kamenica - Rikolf II - vlastník podielov ...magister Kokos portionem suam, Stephk Rete vocatam, in possessione Kamenica (Torkew) existentem, magistro Rycolpho viginti marcis vendit. ...quod magister Kocos, filius quondam comitis Rycolphy ex una parte, magister Rycolphus, frater eiusdem ex altera, personaliter in nostri presencia constituti, idem magister Kocos porcionem suam de possessione Torkew vocata, Stephk Rete vocatam, quam ipse magister Kocos quondam a Stephk, filio Mahayl... Referencie na listinu: Magister Kokoš predáva pozemok nazývaný Štefkova lúka, patriaci ku Kamenici, ktorý kúpil od Štefka, syna Mohola za 14 hrivien, svojmu bratovi Rikolfovi za 20 hrivien. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25)
Osoby: Dominik, syn Benedikta; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Merše, syn Benedikta; Mikuláš, syn Benedikta; Peter Toth ...quod Petrus dictus Thouth filius Benedicti, filii Merse, pro se, Nicolao, Dominico et Merse, fratribus suis uterinis ab una parte, Iohannes filius Michaelis filii Gyula ex altera... Kakas filii Rykolphi...
Kategória: Metácia Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...transscribit et refert, quod una cum predicto Iohanne filio lohannis de genere Thekule, homine regio magistrum Nicolaum notarium suum et scolasticum pro testimonio misit fidedignum ad predicta exequenda. Qui reversi retulerunt, quod super faciem castri Poloucha vocati et terrarum ac villarum ad ipsum pertinencium accedendo convocatis vicinis et commetaneis ipsas reambulassent, videlicet, quod prima meta incipit ex illa parte cuiusdam heremite versus Poloniam: inde procedit transeundo fluvium Poprad et ascendit in montem, vulgariter Pezzer Jawor dictum; inde procedit ad caput cuiusdam fluvii Musina vocati et usque ad illam metam reambulacioni et statucioni nullus contradixisset; a capite vero predicti fluvii Musina procedendo pervenit ad quendam montem Chorgo vocatum, a quo monte descendit ad caput cuiusdam aque Grakovich vocate et in eadem aqua descendit ad fluvium Tarcha nominatum et in ipso fluvio ascendendo vadit usque ad locum, ubi quedam aqua Zolouk vocata cadit in Tarcham et ibidem salit de fluvio Tarcha et ascendit in ipsa aqua Zolouk, quousque pervenitur ad possessionem, ad villam Zolouk dictam pertinentem et usque ad hunc locum a capite dicti fluvii Musina non reambulacioni, sed statucioni magister Kokos, Iohannes et Rycolphus, filii Rycolphi contradixissent; deinde in aqua Zolouk iam dicta venitur usque ad caput eiusdem aque ibique magister Thomas castellanus de Scepus statucioni pertinencium ad villam Zolouk contradixisset; deinde a capite aque Zolouk transit ad caput cuiusdam aque Kyus Tarcha vocate, inde ascendit ad quendam montem Zemene vocatum; inde descendit ad caput cuiusdam aque Lyblo dicte, in qua descendit ad fluvium Poprad et in eodem fluvio descendit ad locum, ubi quedam aqua Werespotak nuncupata cadit in Poprad et in eadem aqua Werespotak ascendit ad caput ipsius aque; inde vadit ad caput cuiusdam aque Obrochina vocate et in eadem aqua descendit versus locum heremitorii revertendo ad priorem metam. Cui quidem cursui metarum a capite aque Zolouk predicte usque ad finem metarum iam dictarum nullus contradixisset, excepto eo, quod a fine possessionis Zolouk, ubi devenitur ad metas filiorum Hannus, predicti filii Rycolphi secundum cursum metarum in suis privilegiis seu instrumentis expressarum; ac deinde a metis filiorum Hannus ad caput fluvii Tharche, a quo proceditur ad montem Zemene, inde versus orientem descendendo itur ad caput aque Lubetin dicte et in ipsa aqua descenditur ad fluvium Poprad et in ipso fluvio Poprad descendit usque ad quoddam pratum Musina vocatum, ubi duo rivuli cadunt in Poprad ibique in inferiori rivulo ascendit usque ad caput cuiusdam aque Musina vocate, ipsi statucioni contradixissent. Idcirco prefatos contradictores, videlicet Kokos, Iohannem et Rycolphum, filios Rycolphi, nec non magistrum Thomam castellanum de Scepus in vigilia beati Mathei apostoli et evangeliste contra prescriptum Phylippum palatinum ad regiam specialem citaverunt presenciam...
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Egyed, syn Simona; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Kategória: Metácia Synonymá: Harumchar, Petermezeye... Rykolphus fiainak: Kokos, János és Rykolphus mestereknek, Keych-i Dethk fia János, Lang fia János, Simon fia Egyed, Herbortus fia Beke, Dethbor fia Balász nemeseknek megengedi ... Hegy a capite fluvii Lethune usque dum cadit in fluvium Tarcha et eundo supra per ipsum fluvium Tarcha donec pervenitur usque ad caput eiusdem fluvii Tarcha nuncupate ex utraque parte gyarapodhassanyk ... Petermezeye, Dubou, Ruzka, Harumchar és Luchka birtokok ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Dethka; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Rikolfa I-ho; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Šimona; Pavol, syn Andreja; Peter, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; ... Synonymá: Blasio, Luchka, Rolando...videlicet magistris Kokos, Iohanni et Rykolph, filiis Rykolphy, Iohanni filio Dethk, Iohanni filio Lang, Egidio filio Symonis, Beke filio Herborti, Blasio filio Dethbor ac fratribus ipsorum de Keych, item magistro Chana, Matheo et Thekule, filiis Martini, Chonk filio Lede, Paulo filio Andree, Iacobo, Rolando et Georgio, filiis Petri, Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis, ac Lukachio filio Petri...capite fluvii Lethune...Peturmezeye, Dubou, Ruzka, Harunchar et Luchka... Referencie na listinu: V listine sa okrem iného píše, že desiatky na panstve Chana a jeho príbuzných, teda Tekulovcov, sa budú platiť v peňažnej forme a nie v naturáliách, ako to bolo vtedy zvykom: "Tiež na majetkoch Chene a jeho už spomínaných príbuzných na vyklčovanom území i na tom, ktoré ešte len treba vyklčovať, keď zhromaždili tam ľudí a ešte keď privedú ďalších, totiž, ktorí sú na Petrovenci, Dubovici, Rožkovanoch, Hrnčiari a Lúčke, podobne týmže spôsobom, ako náš desiatok, nám zaplatia v oktáve sv. Andreja 64 grošov, ako už bolo vyššie uvedené, pričom bude zachovaná štvrtina, ktorá zostáva kňazom..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.18) Najstaršia správa o obci Lúčka, kde sa už uvádza aj jej názov. Vzťahuje sa k riešeniu farských záležitostí. Podľa vtedajšej dohody medzi jágerským biskupom a Tekulovcami sa šľachtici zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. (Uličný, 1990, s.179) "in novalibus ... Luchka" (Uličný, 1990, s.416) V roku 1323 uzavrel jágerský biskup Čanád osobitnú dohodu so šľachticmi z Torysy a Brezovice, ktorej účastníkmi boli aj šľachtici z Kérczu a Tekulovci. Podľa tejto dohody tak mali s dedín Rikolfových synov a ich príbuzných, patriť všetky desiatky s výnimkou jednej štvrtiny, ktorá zostávala tamojším farárom, len jágerskému biskupovi, a to tak, že za každých päťdesiat usadlostí sa malo odovzdávať 64 českých grošov....Dohoda sa však vzťahovala aj na majetky Tekulovcov, ktorí mali podobne odvádzať tri štvrtiny desiatkov a tiež sa pritom zdôrazňuje, že ide o desiatky z "nových dedín, vybudovaných na klčoviskách, prípadne v budúcnosti vyklčovaných, v ktorých sú usídlení ľudia alebo sa ešte len usídlia", pričom menovite sa uvádza až päť takýchto sídel - *Petrovenec, Dubovica, Rožkovany, *Hrnčiar a Lúčka. V tejto časti dohody sa aj konkrétne uvádza, že desiatky sa majú odovzdávať na sviatok sv. Ondreja (7. december). (Rábik, 2006, s.64-65)
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Ján, syn Rikolfa I-ho; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; Vavrinec, syn Šimona Referencie na listinu: O päť rokov neskôr sa synovia Rikolfa z Kamenice, Kokoš, Ján a Rikolf spolu s Jánom, synom Langa, Jánom, synom Detkha, Egidom, synom Simona, Bekem, synom Herborda, Blažejom, synom Dethbora a ich bratmi z Fulókércs dostavili pred jágerského biskupa. Tiež s nimi sa pred biskupom a kapitulou objavili Chan, Matúš a Thekule, synovia Martina, Chonk, syn Ledeho, Pavol, syn Andreja, Jakub, Roland a Juraj synovia Petra, Pavol, Dominik a Vavrinec, synovia Šimona, a Lukáš, syn Petra šľachtici Petrovenca, Dubovice, Rožkovian, dediny Hrnčiar a Lúčky, všetci to šľachtici a zemepáni, ktorí mali majetky v Toryskom dištrikte. Na ich žiadosť im bolo udelené toto privilégium, že namiesto desiatkov z Toryského dištriktu, ktorý jágersky biskup Čanadín vyhlásil ako časť jeho diecézy a povýšil na archidiakonát, pod podmienkou, že budú zachované kňazské štvrtiny, mu títo zemepáni každoročne vyplatia z päťdesiatich usadlostí šesťdesiatštyri českých grošov, ktoré im ľudia vyzbierajú. V tomto prípade na sviatok sy. Andreja apoštola (30. novembra) pri zachovaní štvrtiny naturálnej dávky pre farárov, šľachtici, ktorí mali svoje majetky v toryskom dekanáte, odovzdali šesťdesiatštyri českých grošov jágerskému biskupovi. Vznikol z toho spor, komu tento dištrikt patrí — arcibiskupovi ostrihomskému či jeho sufragánovi jágerskému. Pápež Ján XXII. v roku 1330 ustanovil sudcu a poveril ho vec vyrešiť. Spor sa ukončil v roku 1336, pričom dištrikt sa odteraz stal súčasťou Jágerskej diecézy a kňazi smeli poberať polovicu desiatku. (Boleš, 2002, s.41-42) |
| 1-10 / 11 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online