|
|
|||||||||||||||||||
Osoby a obce: Synonymá: Ebirharthwagasa, Herknecht, Osyko, Reychwald, ZpiskwagasaHertník - Daniel z Perína - vlastník Hervartov - Daniel z Perína - vlastník Osikov - Daniel z Perína - vlastník Richvald - Daniel z Perína - vlastník Jan. 17. (Bude, in Anthonii) Zs. a szepesi káptalanhoz. Iktassa be Peryn-i István fia János fiait : Dánielt és Miklóst a szepesmegyei Rychno, Crompach, Plicno, Wyuagasa, Jacabuagasa, Pothproch, Kalow, Ludweg, Gyenkfelde, a sáros-megyei Bartosfalua, Osyko, Herknecht, Cluso, Ebirharthwagasa, Kerekwagasa, Reychwald, Zpiskwagasa, Peturwagasa, Jacabwagasa, a szabolcsmegyei Karaz- zeles és az abaujvármegyei Peren, Dethk birtokok felébe, amelyhez osztály útján jutottak. A szepesi káptalan 1408. márc. 30. okl.-böl. Szepesi káptalan orsz. lt. Intr. Scepus. f. 1. nr. 26. O. L. Fkgy. (1/30.) Referencie na listinu: ...až v roku 1408 sa dozvedáme, že Osikov (Osyko) bol ešte naďalej súčasťou majetku pánov z Perína, vlastníkov panstva Kobyly. V tomto roku s totiž svoj rodové majetky na Spiši, Šariši, Above a v Sabolčskej župe delili Daniel a Mikuláš synovia Jána z tohto rodu. Zaujímavé je, že predmetom deľby neboli Kobyly, kedysi hlavná dedia ich panstva na Šariši. Podľa neskorších údajov vlastnili Kobyly už Pavol, syn Daniela z Perína, V roku 1408 sa deľba týkala už len Bartošoviec, Osikova, Hertníka, Kľušova, Hervartova, Šiby (Kerekwagasa), Richvaldu, Krivého, Vyšnej a Nižnej Vole. Podľa uvedeného sa nové centrum Danielovho podiely nachádzalo už v Bartošovciach. Od tohto roku môžeme preto hovoriť o tzv. Bartošovskom panstve. Druhou najvýznamnejšou a zrejme aj najľudnatejšou dedinou panstva bol Osikov. (Hudáček, 2013, s.15)
Obce a miestne názvy: Hanigovce Osoby a obce: Hanigovce - Ján Vitani - vlastník Hanigovce - Matej Aryusi - vlastník 15. marca 1411. Košice. Listina kráľa Žigmunda, ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby vyslala prísažnú osobu s kráľovskými poverencami Jurajom, Mikulášom a Filipom Bayori-m, alebo Pavlom a Dominikom Kyalchani-m, alebo Andrejom Teryeki-m, alebo Beňadikom z Hanisky [Enyeszkei], alebo Jánom a Štefanom z Delne [Delnei], alebo Jánom, synom Lukáša z Januslaka [Januslakai], alebo Ladislavom a Mikulášom z Kykedu, aby spolu uviedli do majetku Hennyng Mateja syna Štefana Aryusi-ho a Jána syna Štefana Vitani-ho, pričom tento majetok získavajú výmenou za majetok Zenthlachlo [Szentlászló = Svätý Ladislav] v Šarišskej župe. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 6. apríla 1411. Preklad: Kveta Markušová, 2017
7. apríla (20. deň po 5. nedeli po Oculi). Spišská kapitula dosvedčuje, že na príkaz Žigmunda z 15. marca 1411 obišla majetok Hennyngh podľa jeho starých hraníc a potom vykonala aj uvedenie do držby. Hranica majetku Ohennyngh sa začína pri istom potoku zvanom Malonuizi, pod úpätím istého vrchu zvaného Abranhege; tento potok preteká majetkom Nouahennyngh, na svahu vrchu smeruje k Nouahennyngh, zostupujúc z vrchu Abrahege, dotýkajúc sa rolí, vstupuje do iného potoka zvaného Henchpathaca; postupujúc cez role od úpätia vrchu Hegesheg vystupuje až na vrch vrchu; odtiaľ zostupuje k jednej veľkej ceste, po ktorej sa ide do Novum Castrum; smerujúc na východ pod úpätím istého vrchu zvaného Wluenghege opúšťa veľkú cestu, vystupuje na vrch vrchu Wluenghege, sleduje cestu presekávajúcu les na úbočí istého vrchu nazývaného Erdewhege, dotýkajúc sa rolí pri úpätí vrchov prichádza k istej novej klčovine, ľudovo zvanej laz; zostupuje po chrbte vrchu k istému potoku zvanému Torbachinpathaka, po značnú vzdialenosť sleduje smer potoka, potom ho opúšťa a cez role prichádza do údolia, ktorým preteká potok; po ceste vedúcej z majetku Ohennyngh do majetku Lethenye prichádza k akýmsi vŕbovým krovinám pri úbočí istého vrchu Michaelhege; vystupuje medzi roľami na tento vrch, z jeho vrcholu zostupujúc ide k inému vrchu Kezheg, z jeho vrcholu sa spúšťajúc prekračuje potok pretekajúci majetkom Ohennyngh, prichádza na vrchol istého vrchu zvaného Malumheg, zostupujúc po svahu vrchu dosahuje potok Malumpathaka a sledujúc ho sa končí pri svojom východiskovom bode. Spomenuté sú: po jednom buku a lipa, lieskový ker. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Papíron, hátlapján pecsét nyomával. DL 64685. (Péchy cs.) — Gárdonyi: Péchy cs. 18, reg. — (M.) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Matej Aryusi; Ján Vitani Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Abranhege, Hegesheg, Lethenye, Malomvizi potoka, Malumpathaka, Nouahennyngh, OhennynghHanigovce - Matej Aryusi - vlastník Hanigovce - Ján Vitani - vlastník 6. apríla 1411. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Žigmundovi, že poslúchnuc jeho nariadenie z 15.3.[1411], vyslali s kráľovým povereníkom [poverencom] Jánom synom Lukáša z Januslaka [Januslakai – to môže pochádzať z množiny Jánoviec, Janovej Vsi a pod. v Uhorsku] pisára [latináka] Petra, a tí dňa 18.3. uviedli Matiáša a Jána do užívania majetku Hennyngh v Šarišskej župe. Hranice Starého Hennyngh-u [Ó- Hennyngh] sú nasledovné: na východe od Mlynského potoka [Malomvizi potoka] popod vrch Abranhege až po majetok Nový Hennyngh [Új- Hennyngh], odtiaľ na východ po riečku Henchpathaka, opäť na východ po vrch Hegesheg [Hegyes znamená ostrý, špicatý] , odtiaľ po cestu, čo vedie k Ujváru, až po vrchol Ulveughege, odtiaľ na kraj [po úpätie??] vrchu Erdewhege [Erdő znamená les, Erdőhegye zalesnený vrch], odtiaľ na juh po novú usadlosť Laz, opäť na juh po riečku Torbachinpathaka, potom na cestu vedúcu zo Starého Hennynghu do Ľutiny [Lethenye], po vrch Michalka [Mihályhege], na západ po vrch Kozheg [v preklade Kozí hrb], odtiaľ po vrch Malumheg [v preklade Mlynský hrb], tak prídeme k riečke Malumpathaka [v preklade Mlynský potok], odtiaľ pozdĺž Nového Hennynghu prídeme k prvej hranici. Listina pôvodná, na papieri, pečať na rube poolamovaná. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: Z tohto obdobia máme už prvé doklady novej roľnícko-pastierskej kolonizácie aj v okolí Sabinova. Napr. v roku 1411 sa spomína ako nová osada "Laz" na sever od cesty Ľutina - Hanigovce a Kozí vrch (Kozhegy) pri nej. (Halaga, 1962, s.47) Ďalšie poznámky: Rekonštrukcia a analýza miestnych názvov metácie Starých Hanigoviec, ktorá sa spomína v tejto listine, bola uverejnená v samostatnom článku na stránke www.cergov.sk(Roškanin, 2014) |
| 1-3 / 3 |
Použitá literatúra:
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993869 s.. Dostupné online
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958630 s.. Dostupné online
Roškanin, M.: Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411. 2014. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. (1411-1412). Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993869 s.. Dostupné online
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958630 s.. Dostupné online
- Roškanin, M.: Metácia Starých Hanigoviec z roku 1411. 2014. Dostupné online