|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Abstract: Testament Tomáša Tharczaya Osoby a obce: Svinia - Matej - pôvod ...Tiež nášmu synovi Mikulášovi zanechávam tisíc zlatých. Tomuto nášmu synovi tiež zanechávam pozlátený pohár, ktorý mi daroval pán Matej (kráľ), pravda ten väčší... a ostatné veci a všetky naše majetky, kone pod sedlo i do koča, rôzne cennosti, domy, podobne aj náš dom, listiny privilégií, dohôd totiž tie, ktoré sa týkajú zálohovaných majetkov, slovom majetky so všetkými úžitkami, všetky naše zbrane zanechávam a dávam tomuto nášmu synovi Mikulášovi, aby ich trvalo vlastnil a užíval... Tiež našej dcére Kataríne zanechávam tisíc zlatých... Tiež manželke pána Mateja zo Svine, našej dcére pani Barbore, zanechávam a dávam tisíc zlatých... ...luczka... weresalma... Referencie na listinu: Preklad bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.33) Jediným a právoplatným dedičom všetkých majetkov s výnimkou podielov, ktoré Tomáš Tarczay získal prostredníctvom zálohu od Jána z Perína za tisíc zlatých na majetkoch v Mokranciach a Čečejovciach, sa stal jeho syn Mikuláš. Tieto podiely aj s kúriou v Mokranciach totiž boli odovzdané Spišskej kapitule podľa dohody, ktorú Tomáš s kapitulou urobil. Ak by totiž Ján tieto podiely v hodnote tisíc zlatých vykúpil, ako to Tomáš predpokladal, lebo vedel, že ich chce vykúpiť, peniaze dá kapitule a ona mu tie majetky vydá. V opačnom prípade kapitula bola povinná zariadiť, aby sa z týchto prostriedkov slúžili omše za spásu duše Tomáša, jeho rodičov a príbuzných. (Boleš, 2002, s.33) Vo svojom testamente spomína iba všeobecne svoje majetky, ktoré zanecháva svojmu synovi ako dedičstvo. Predsa však vo svojich odkazoch menuje kostoly, na ktoré venuje určitú čiastku peňazí. ...Potom rad radom vymenúva kostoly v jednotlivých dedinách, ktoré mu patria. Boli tu totiž jeho dedičné podiely. Zo Šariša menuje kostol v Ďačove, Vysokej, Toryse, Krivanoch, Ľubotíne, Kamenici, Lúčke, Červenici, na ktoré dal jednotlivo desať zlatých. Tomáš prejavil istú blahosklonnosť obyvateľom Lipian, keď zanechal v testamente na farský Kostol sv. Martina dvadsať zlatých, na kaplnku sv. Tomáša apoštola a na vyhotovenie kalicha venoval päťdesiat zlatých. K tejto kaplnke pripojil benefícium na svojom majetku Sokoľ. (Boleš, 2002, s.36) V testamente je uvedené, že peniaze sú určené na zachovanie (údržbu) kaplnky, čo vlastne znamená, že kaplnka už v tomto roku stála. (Boleš, 2002, s.47) ...pro conservatione capellae sancti Thomae apostoli et calicem comparare lego et commito date flor. L (Boleš, 2002, s.47) [Patrocínium sv. Margity kostola v Červenici] sa spomína od roku 1330 a poslednýkrát v testamente Tomáša Tarcaja z roku 1490, ktorý "...odkázal 10 zlatých pre kostol sv. Margity, panny v Červenici..." (Ščecina, 2004, s.192)
Obce a miestne názvy: Kamenický hrad Referencie na listinu: Mikuláš Tarczay sa po smrti svojho otca Tomáša v roku 1493 dohodol s Matejom z rodu Meršeovcov zo šarišského panstva Svinia o spôsobe udržiavania hradu Kamenica a pevnosti v dedine Torysa... Mikuláš, spolu s ďalším držiteľom hradu, Štefanom, synom Žigmunda a pravnukom Jána Fogaša, odovzdali Matejovi hrad do správcovstva... Matej sa mal postarať o vyplatenie pešiakov, slúžiacich na hrade i v kaštieli, a to z príjmov získaných z niekoľkých dedín panstva. Na udržiavanie hradu dostal ešte príjmy z desiatku obilia a z mlyna. Dostal tiež povolenie čapovať polovicu z desatiny hradného sudového vína. Prostriedky, ktoré získal na údržbu hradu bol Matej povinný vrátiť v prípade, že sa hradu vzdá. (Haviarová, 2016, s.19)
Referencie na listinu: Kráľ Vladislav II, aj napriek protestu Mikuláša Tarczaya, potvrdzuje sedmohradskému vojvodovi Štefanovi z Rozhanoviec, vnukovi Margity, vdovy po Šimonovi, nárokovanú zálohovanú časť hradu Kamenica. (Haviarová, 2016, s.22)
Obce a miestne názvy: Bogliarka, Hanigovce, Hanigovský hrad (Nový hrad), Kružlov, Livov, Ľutina, Olejníkov, Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Synonymá: WyfalwBogliarka - Imrich Perényi - bývalý vlastník Hanigovce - Imrich Perényi - bývalý vlastník Kružlov - Imrich Perényi - bývalý vlastník Livov - Imrich Perényi - bývalý vlastník Ľutina - Imrich Perényi - bývalý vlastník Olejníkov - Imrich Perényi - bývalý vlastník Pečovská Nová Ves - Imrich Perényi - bývalý vlastník Perín - Imrich Perényi - pôvod Perín - František Perényi - pôvod Perín - Imrich Perényi - pôvod 31. marca 1512. Érd. Listina kráľa Vladislava II. popisujúca dohodu o výmene majetkov, ktorú uzavreli na jednej strane abovský župan a palatín Imrich z Perína [Peréni] a jeho synovia František a Imrich, na druhej strane Mikuláš z Torysy [Tharczai] takto: Imrich z Perína prepustí hrad Nový hrad [Uywár] v Šarišskej župe a k nemu patriace majetky Pečovská Nová Ves [Wyfalw], Ľutina [Lythynye], Olejníkov [Olenyk], Hanigovce [Hanygocz], Bogliarka [Begler], Kružlov [Krwslo] a Livov [Low] ako aj mýtnicu v Pečovskej Novej Vsi [Wyfalwai] Mikulášovi z Torysy, Mikuláš z Torysy mu výmenou za tieto majetky prepustí majetky v Zemplínskej župe Tholchwa [dnes Tolcsva v Maďarsku], Vámosújfalu [Wamoswyfalw, Maďarsko], Čerhov [Chergew], Veľká Tŕňa [Naghthoronya], Hrčeľ [Gerchel], Úpor [Wpor], Isyp, Abora a Kis-Abora, v Sabolčskej župe Balso a Zaboch, v Beregskej župe Gellyenes, Papy a Borlobasy, v Biharskej župe Peerch, Kewtheles, Horth a Bank. Originál, pergamen, nepoškodená pečať visí na modro-červeno-hnedom povrázku. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Listina kráľa Vladislava II. z roku 1512 zaznamenáva trvalú majetkovú zámenu medzi Imrichom z Perína, palatínom Uhorska a večným grófom Abovskej stolice, a Mikulášom z Tarce, ktorí vystupovali aj v mene svojich rodinných príslušníkov a dedičov. Imrich z Perína postúpil Mikulášovi z Tarce hrad Újvár v Šarišskej stolici s príslušnými majetkami, zatiaľ čo Mikuláš z Tarce odovzdal Imrichovi a jeho synom svoje majetkové podiely v mestečkách a majetkoch uvedených v listine, najmä v Tolčve a Vámos. Obe strany sa zároveň zaviazali navzájom chrániť pokojné držanie takto vymenených majetkov proti akýmkoľvek právnym nárokom a žalobcom. Ak by niektorá strana tento záväzok porušila alebo odmietla vrátiť majetky po napomenutí, mala byť právne považovaná za porazenú v spore a vec sa mala urýchlene rozhodnúť súdnou cestou. Listina bola vydaná v Érde v stredu po sviatku Zvestovania Panny Márie roku 1512 a potvrdená tajnou kráľovskou pečaťou. My, Vladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska a Čiech atď. Dávame na pamäť a obsahom tejto listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že na jednej strane pred nami osobne predstúpili vznešený a urodzený Imrich z Perína, večný gróf Abovskej stolice, palatín nášho uhorského kráľovstva a sudca našich Kumánov, a na druhej strane urodzený Mikuláš z Tarce; pričom ten istý Imrich z Perína vystupoval aj v mene svojich synov Františka a Petra a uvedený Mikuláš z Tarce zas v mene všetkých svojich bratov a príbuzných, ktorých by sa nižšie písaná vec týkala alebo sa ich mohla akýmkoľvek spôsobom dotýkať; a keď na seba a na všetky ich dedičné majetky vzali a prijali všetky nižšie uvedené ťarchy a akékoľvek záväzky, slobodne a dobrovoľne pred nami spoločne vyznali a uviedli toto: že po predchádzajúcej dobrej a zrelej vzájomnej porade medzi sebou vykonali medzi sebou trvalú zámennú výmenu nižšie uvedeného hradu, mestečiek, majetkov a svojich majetkových podielov; a to tak, že najprv uvedený gróf a palatín Imrich z Perína dal a postúpil označenému Mikulášovi Tarcajovi svoj hrad nazývaný Újvár, ležiaci v Šarišskej stolici, spolu s majetkami Ujfalu -- --; a naopak ten istý Mikuláš Tarcaj dal a postúpil uvedenému grófovi a palatínovi Imrichovi z Perína, ako aj jeho synom Františkovi a Petrovi, všetky svoje úplné majetkové podiely v nižšie uvedených mestečkách a majetkoch, totiž v Tolčve, Vámos -- --; ba dokonca si navzájom pred nami tieto majetky dali a postúpili sebe navzájom i svojim dedičom a všetkým potomkom, aby ich večným a neodvolateľným právom držali, užívali, vlastnili a mali. Napriek tomu na seba tie isté strany vzali navzájom a striedavo záväzok, že seba samých i všetkých svojich dedičov budú vo vlastnej réžii a na vlastné náklady chrániť a zachovávať v pokojnej držbe vyššie uvedeného hradu, mestečiek, majetkov, podielov a majetkových práv takto vzájomne vymenených proti akýmkoľvek zákonným napádateľom, právnym zástupcom a žalobcom. Ak by sa však v priebehu času niektorá zo strán nechcela, nemohla alebo by akýmkoľvek spôsobom odmietla či zanedbala takto konať, vtedy každá strana bude povinná a zaviazaná znovu a opätovne navzájom pokojne vrátiť a odovzdať druhej strane vyššie uvedené vymenené majetky. Ak by však niektorá strana po vykonanom napomenutí nechcela a nedbala pokojne vrátiť, prepustiť a odovzdať druhej strane tieto vymenené majetky, potom taká strana bude voči druhej strane pokladaná za usvedčenú a usvedčená bude samým tým skutkom z prehry v potenciálnom súboji; a tá vec sama, po vykonaní predvolania v najbližších oktávach a v krátkych súdoch mimo celého poriadku registra, bez akejkoľvek milosti a bez akéhokoľvek odkladu napomáhajúceho takej strane, môže byť prisúdená a riadne ukončená. Na všetko vyššie uvedené sa tie isté vyššie menované strany, ako bolo uvedené, pri svojej osobnej prítomnosti pred nami dobrovoľne zaviazali, keď na seba vzali vyššie uvedené bremená a záväzky, a to silou a svedectvom tejto našej listiny, na ktorej je zavesená naša tajná pečať, ktorú používame ako uhorský kráľ. Dané v Érde v stredu najbližšie po sviatku Zvestovania slávnej Panny Márie roku Pána 1512, v dvadsiatom druhom roku našich uhorských kráľovstiev atď., a v štyridsiatom roku českého. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoba: Mikuláš Tharczay Obce a miestne názvy: Bogliarka, Hanigovce, Hanigovský hrad (Nový hrad), Kružlov, Ľutina, Olejníkov, Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Synonymá: OlanykBogliarka - Mikuláš Tharczay - vlastník Hanigovce - Mikuláš Tharczay - vlastník Kružlov - Mikuláš Tharczay - vlastník Ľutina - Mikuláš Tharczay - vlastník Olejníkov - Mikuláš Tharczay - vlastník Pečovská Nová Ves - Mikuláš Tharczay - vlastník 26. apríla 1512. Budín. Listina kráľa Vladislava II., ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby vyslala svojho prísažného človeka s kráľovými poverencami Jánom a Antolom z Rožkovian [Roskowáni] alebo Imrichom z Perína [v texte asi omylom Thernyei] za účelom uvedenia Mikuláša z Torysy [Tharczay] do vlastníctva majetku Nový hrad [Uywar] a k nemu patriacich majetkov Pečovská Nová Ves [Wyfalw], Hanigovce [Hennyng], Ľutina [Lythyne], Olejníkov [Olanyk], Bogliarka [Bozler] a Kružlov [Crwslow]. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 24. októbra 1512. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoba: Mikuláš Tharczay [ANNO] / D(OMI)NI MD13 . O MATER . DEI . MEMENTO . MEI . NICOLAI [TARCZAY] / MAISTRO . VICENCO . DE RAGUGA HOC OPVS F[ECIT] V roku Pána 1513. Ó matka Božia, pamätaj na mňa, Mikuláš z Torysy. Toto dielo vytvoril majster Vincent z Raguzy. Nápis vytesaný v ostení portálu v južnej predsieni Kostola sv. Martina v Lipanoch.
...Tharkew, Lwchka, Weresalma, Lwbythyn, Jakabfalwa, Zechew, Wyzoka, Crywa, Tharcza, Jeztreb, Kyo, Chermycze, Lwko, Nyryes... Referencie na listinu: V roku 1515 sa Mikuláš dostal aj k druhej polovici hradu, ktorá patrila Štefanovi, synovi Žigmunda. V uvedenom roku predstúpil pred Spišskú kapitulu Štefanov syn Mikuláš, v tom čase spišský kanonik. Po tom ako osirel sa ho z vďaky ujal Mikuláš, syn Tomáša z Torysy. Vychoval ho a postaral sa i jeho vzdelanie a zanechal mu svoju polovicu hradu Kamenica s dedinami k nej patriacimi. (Haviarová, 2016, s.22)
Referencie na listinu: Mikuláš Tarczay sa dohodol so spišským kanonikom Mikulášom, synom Štefana, že mu tento bude každoročne vyplácať 25 zlatých a v prípade, že by Mikuláš zomrel bez mužských potomkov, spišskému kanonikovi pripadne opäť jeho právoplatný podiel na hradnom panstve. (Haviarová, 2016, s.22)
Referencie na listinu: Orig. pap. v archíve mesta Bardejova, č. 5340/5307. Iványi, v c. d. chybne previedol dátum na 1. júna 1524 (Húščava, 1956, s.476) Šarišský išpán prosí Bardejovčanov, aby "...quicquid ille malefactor Czvrma cognoscebat super istos malefactores dignemini transmittere per istos nunctios(!)...". (Húščava, 1956, s.476) Túto správu Mikuláš z Torysy potrebuje preto, "...ut sciremus, quo pacto essent interrogandi isti malefactores, qui sunt apud me incarcerati...". (Húščava, 1956, s.476) Mikuláš z Torysy, išpán Šarišskej stolice, dňa 7. júna 1524 ďakuje totiž Bardejovčanom za správy o zlodejoch, ktorých zajal, a na deň 9. júna žiada vyslať dvoch poslov, ktorí by zistili osobnú totožnosť väznených zlodejov. Zároveň prosí, aby spomenutého dňa poslovia priniesli aj odpis doznania, ktoré o týchto zlodejoch urobil v Poľsku popravený Peter Czurma. Doznanie potrebuje vraj preto, aby vedel, akým spôsobom má vypočúvať zlodejov, ktorí sú v jeho väzení. Z toho vyplýva, že v naznačenom čase sa Mikulášovi z Torysy podarilo uväzniť niekoľkých ďalších členov našej družiny, ktorí bezpochyby boli odsúdení na smrť. (Húščava, 1956, s.468)
Po 4. októbri 1528. Viedeň. Listina kráľa Ferdinanda I., ktorou nariaďuje sabinovským [Kis-Szeben] mešťanom, aby neobťažovali vdovu po Mikulášovi z Torysy [Tharczai] v jej majetkoch. Originál, na papieri so stopami po vode, pod textom je umiestnená pečať s papierovým krytom (papírfedelü pecsét). Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-10 / 10 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Tlačiareň P+M, Martin, 2016336 s.
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Húščava, A.: Zbojnícke družiny na severovýchodnom Slovensku do roku 1526. In: Slovenský národopis IV, č. 4-5. Bratislava, 1956s. 458 - 478
Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. II. Kötet 1501-1526. Manuscript
Ščecina, P.: Rožkovany, Červenica a Jakubova Voľa. Historický prehľad spoločenským a náboženským životom.. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2004300 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Tlačiareň P+M, Martin, 2016336 s.
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Húščava, A.: Zbojnícke družiny na severovýchodnom Slovensku do roku 1526. In: Slovenský národopis IV, č. 4-5. Bratislava, 1956s. 458 - 478
- Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. II. Kötet 1501-1526. Manuscript
- Ščecina, P.: Rožkovany, Červenica a Jakubova Voľa. Historický prehľad spoločenským a náboženským životom.. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2004300 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online