|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Andrej, syn Pavla; Gregor, syn Pavla; Jakub, syn Pavla; Juraj, syn Jakuba; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš; Mikuláš, syn Pavla; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Pavla; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Babin Potok, Lúčka Osoby a obce: Babin Potok - Andrej - pôvod Babin Potok - Juraj - pôvod Lúčka - Jakub - vlastník podielov Lúčka - Peter - vlastník podielov Lúčka - Gregor - vlastník podielov Perín - Mikuláš - pôvod ...Andreas filius Pauli de Babapataka... contra Georgium filium Jacobi, filii Pauli de eadem Babapataka... possessionis Babapataka et Luchka vocatanum ... magister Laurentius, Clemens, et Nicolaus, filii Ricolfii de Tarkeo...quod Andreas, filius Pauli, filii Simeonis de Sancto Georgio... Nicolai de Peren...quod Nicolaus filius comitis Pauli ab una parte, Jacobus, Andreas, Petrus, et Gregorius filii eiusdem Comitis Pauli de genere Tekele ab altera...Item dimidia pars possessionis ipsorum Luchka vocate sub castro Tarkeo existentis ex parte meridionali cum omnibus vtilitatibus et pertinentiis suis cessit in portionem Iacobi, Petri, et Georgii praenotatorum, perpetualiter possidenda... Referencie na listinu: V roku 1334 si po Pavlovej smrti jeho piati synovia podelili majetky Babin Potok a južná časť Lúčky. Majetok Babin Potok si rozdelili tak, že severná časť pripadla Mikulášovi ("Nicolao, filio Pauli, ex parte Septemtrionali") a južná Andrejovi ("item altera pars eiusdem possessionis Babapataka vocatae, ex parte meridionali, cum omnibus vtilitatibus et pertinentiis suis cessit in portionem Andreae supradicti"). Južná časť Lúčky prešla na ostatných troch synov Jakuba, Petra a Juraja [oprava - Gregora]. Lesy pri oboch majetkoch zostali v spoločnom užívaní. (Smoroň, 2015, s.106) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Spišská kapitula potvrdzuje listinu o rozdelení dedičných majetkov medzi Mikulášom, synom grófa Pavla, a Jakubom, Ondrejom, Petrom a Gregorom, synmi toho istého Pavla z rodu Thekele. Majetok Babapataka bol rozdelený na dve polovice medzi Mikuláša a Ondreja, zatiaľ čo polovica majetku Lutka pripadla Jakubovi, Petrovi a Gregorovi. Dohoda obsahovala aj povinnosť strán presťahovať sa do pridelených dedičných majetkov v stanovených lehotách a ustanovenie o spoločnom užívaní lesov Babapataky a Lutky. Ak by sa niektorá strana včas nepresťahovala, druhá mala zostať v držbe spornej polovice. Spišská kapitula na Ondrejovu žiadosť dala túto zmierovaciu listinu prepísať a potvrdiť. My, kapitula kostola svätého Martina na Spiši, dávame týmto na večnú pamäť vedieť všetkým, ktorých sa to týka, že Ondrej, syn Pavla, syna Šimona zo Svätého Juraja, osobne predstúpil pred nás a predložil nám zmierovacie listiny grófa Mikuláša z Perína a s pokornou prosbou nás žiadal, aby sme ich ráčili prepísať pod svedectvom našej pečate; ich znenie je toto: My, gróf Mikuláš, zástupca sudcu palatína Viliama, a štyria sudcovia šľachticov Šarišskej stolice týmto vyhlasujeme všetkým, ktorých sa to týka, že Mikuláš, syn grófa Pavla, na jednej strane, a Jakub, Ondrej, Peter a Gregor, synovia toho istého grófa Pavla z rodu Thekele, na druhej strane, keď osobne predstúpili pred nás, svorne nám oznámili, že si medzi sebou vykonali takýto rozdeľ dedičných majetkov: z ich majetkového podielu zvaného Babapataka pripadla polovica tohto majetku so všetkými úžitkami a príslušenstvom Mikulášovi, synovi Pavla, zo severnej strany; druhá polovica toho istého majetku zvaného Babapataka z južnej strany so všetkými úžitkami a príslušenstvom pripadla do podielu vyššie uvedeného Ondreja. Ďalej polovica ich majetku zvaného Lutka, ležiaceho pod hradom Tarkew na južnej strane, so všetkými úžitkami a príslušenstvom pripadla do podielu vyššie uvedeným Jakubovi, Petrovi a Gregorovi, aby ju naveky držali. Uvedené podiely mali držať oni sami, ich dediči a nástupcovia ich dedičov naveky, pokojne a neodvolateľne. Strany pred nami ďalej dodali, že v nastávajúcej oktáve sviatku svätého archanjela Michala predstúpia pred spišskú kapitulu a toto medzi nimi vykonané rozdelenie potvrdia listinou tej istej kapituly. Ďalej ustanovili, že vyššie uvedení Mikuláš a Ondrej sa majú každý do oktávy sviatku svätého Juraja mučeníka presťahovať na svoj dedičný majetok aj so všetkými svojimi stavbami; s tým dodatkom, že lesy patriace k uvedeným majetkom Babapataka a Lutka budú užívať spoločne a budú ich mať v spoločnom užívaní. Rovnako sa aj bratia Mikuláša, syna Pavla, majú do sviatku svätého archanjela Michala vysťahovať z majetku zvaného Lutka. Strany sa pred nami tiež zaviazali, že ak by sa niektorá z nich do uvedeného sviatku zanedbala presťahovať, druhá strana zostane v držbe tejto polovice. Dané v Šariši v pondelok najbližšie pred sviatkom Narodenia svätého Jána Krstiteľa roku Pána 1334. My teda, priaznivo vyhovejúci spravodlivým prosbám vyššie uvedeného Ondreja, sme dali tieto listiny, ktoré nám predložil, a ktoré neboli vyškrabané ani zrušené, prepísať doslova pod tým istým znením a tieto prítomné, keď nám budú predložené, dáme prepísať do formy privilégia. Dané v oktáve sviatku svätého archanjela Michala roku Pána 1334. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
...simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis... Referencie na listinu: Predpoklad o Rikolfových zásluhách na výstavbe hradu nám napokon potvrdzuje dosiaľ málo známa listina Jágerskej kapituly z roku 1343, v ktorej si bratia Ján a Rikolf vymedzili hranice medzi svojimi majetkami. Medzi Rikolfovými majetkami (ako aj jeho potomkov) sa spomína aj hrad Kamenica, pri ktorom je poznamenané, že ho nechal vybudovať práve Rikolf na vlastné náklady. (Haviarová, 2016, s.10) 1343: simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis; (Haviarová, 2016, s.10) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Henrik, syn Jána; Jakub, syn Jána; Ján, syn Jána; Ján, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Jána; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Michal, syn Jána; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf, syn Jána; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Kamenický hrad Pred jágerskou kapitulou sa dostavili na jednej strane magister János, syn Rikolpha, so svojimi synmi Mihállyom, Rikolphom, Jánosom, Lászlóom, Jakabbom a Henricom, a na druhej strane magister Rikolph, uterinný brat magistra Jánosa, so svojimi synmi Jánosom, Lászlóom, Kelemennom, Lőrincom, Miklósom a Istvánom, a vyhlásili, že medzi svojimi šarišskými majetkami, ktoré si už skôr medzi sebou rozdelili, vztýčili hraničné znamenia. Týmito hraničnými bodmi sú: prameň medzi majetkami Henbrugh a Vyzoka; potok; iný potok, ktorý preteká obcou Vyzoka; suché údolie; vrch; hraničné znamenia Yosipha z Koak; Nadalpataka; potok Grespataka; voda Tarcha; potok Lypaa; Seek; vrch; voda Tarcha; prameň; voda Goduzou; vrch; hraničné znamenie Olsua; vrch medzi hraničnými znameniami Dorouch a Olsua; vrch Jauor; cesta vedúca smerom k Plauch; potok ležiaci pri tejto ceste; veľký vrch; voda Lybitina. Majetky ležiace od týchto hraníc na západ majú držať magister János, jeho synovia a ich potomkovia; tie, ktoré ležia na východ, magister Rikolph, jeho synovia a dediči, a tiež hrad Torkeu, ktorý Rikolph vystaval na vlastné náklady. Vo veci týchto hraníc sa strany zaviazali vo vlastnom mene aj v mene svojich dedičov k večnému mlčaniu, teda že už nebudú vznášať ďalšie spory. O tom kapitula vydala listinu potvrdenú svojou pečaťou, v prítomnosti lektora Miklósa, kantora Mártona, kustóda Jánosa a archidiakonov Domokosa z Abbavyuar, Petra zo Zemlen, Dávida zo Zabolch, Petra z Heues a Györgya z Maramoris, roku Pána 1343, za vlády kráľa Ľudovíta, ostrihomského arcibiskupa Csanáda, kaločského arcibiskupa Lászlóa a jágerského biskupa Miklósa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby: Ján, syn Rikolfa II-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Synonymá: uyfalu18. marca 1347. Listina Spišskej kapituly pojednávajúca o tom, že synovia magistra Rycolpha z Kamenice: magistri Ján a Mikuláš držia niektoré dôležité dokumenty u seba a nevracajú ich na miesto, kde sa majú uchovávať. Ide o tieto dokumenty: donačná listina kráľa Karla I., týkajúca sa majetku Pečovská Nová Ves [Uyfalu] ktorý dal kráľ ich strýkovi magistrovi Kokošovi, ďalej nariadenie toho istého kráľa adresované spišskému a ujvárskemu [abovskému] županovi magistrovi Wyllermus-ovi vo veci vrátenia obsadených majetkov magistrovi Kokošovi. Uvedené listiny magister Rycolph a jeho synovia spolu s magistrom Jánom Lumpnyci-m a jeho synmi Jánom a Jakubom uložili na úschovu do levočského kláštora. So súhlasom Jána a Jakuba [Lumpnyci-ovci] synovia magistra Rycolpha Ján a Mikuláš tieto dokumenty vybrali z úschovy a držali u seba, ich vrátenie viackrát odsúvali, až napokon Ján [Lumpnyci] už nesúhlasil s týmto počínaním, v dôsledku čoho v zmysle nariadenia kráľa Ľudovíta I. dala kapitula uložiť tieto listiny v prítomnosti kráľovho poverenca Jána Michalovho syna, a kanonika Tomáša. Proti takémuto riešeniu však protestovali magister Rycolph a jeho syn Ján, obávajúc sa, že by to mohlo uškodiť procesu magistrov Ladislava a Vavrinca pred krajinským sudcom Pavlom. Originál, na papieri, na rube s polámanou pečaťou. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Synonymá: Lytene 31. august 1348. Budín. Nariadenie kráľa Ľudovíta I. pre Budínsku kapitulu, v zmysle ktorého ju poveruje prešetriť súdny spor, týkajúci sa majetku Pečovskej Novej Vsi [Ujfalu], ktorý vypukol medzi magistrami Ladislavom a Vavrincom, Rycolphovými synmi, na jednej strane a magistrom Lorandom synom bána Mykcha, a jeho príbuznými na druhej strane, z toho dôvodu, že tento majetok je od majetku Červenica [Weresalma], ktorú vlastnia Rycolphovi synovia, oddelený iba riečkou Ľutinka [Lytene], a ktorej tok magister Lorand a jeho príbuzní dňa 25. augusta násilne odklonili od pôvodného koryta. Kapitula má tento spor prešetriť za prítomnosti Ladislava syna Petra zo Žehry [Sygrei], Matúša syna Myke-a, Teodora z Tročian [Trochani], Jakuba Sixtovho syna, Ladislava syna Michala Ulchichai-ho, Jána syna Jakuba Ulchichai-ho, alebo Mikuláša Komlosfolvai-ho, ktorí menovaní sú kráľovi ľudia. Zo správy Budínskej kapituly spísanej 5. októbra 1348. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Ladislao laurentio filii Rykolphy... vyfalu et Veresalama ...Lorandus filius Mykch...aquam Lytene vocata...
...ladislao laurentio filii Rycolphy...possessionem wyfalu...lorandus filius Mykch...litene ...weresalma...
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Synonymá: Uyvar21. október 1348. Budín. Listina krajinského sudcu Pavla, v ktorej predkladá, že 20. januára 1346 synovia slavónskeho bána Myckh-a: magistri Štefan, Akuš, Ladislav, Lorand a Mikuláš sa sťažovali, že keď ich kráľov splnomocnenec Mikuláš syn Martinov, spolu so spišským farárom Štefanom mali dňa 23. marca 1344 uviesť do všetkých majetkov v Zemplínskej aj Šarišskej župe, patriacich k ich hradu Nový hrad [Uyvar], medzi nimi aj do majetku zvaného Pečovská Nová Ves [Uyfalu], pri majetku Uyfalu a ešte pri časti jedného iného majetku im protirečili synovia magistra Rykolpha: magistri Vavrinec a Ladislav. Dňa 6. októbra 1348 predstúpili sporiace sa strany pred krajinského sudcu so svojimi listinami. V mene synov bána Mykch-a predstúpil magister Lorand a predložil dve donačné listiny od kráľa Karla I. a tiež potvrdzujúcu listinu kráľa Ľudovíta I. z roku 1345, podľa ktorých bol majetok Pečovská Nová Ves [Uyfalu] darovaný pokladníkovi kráľovnej a hlavnému županovi Šarišskej a Zemplínskej župy, magistrovi Mykch-ovi synovi Mykch-a z rodu Akuš [Akus] a do tohto majetku ho uviedol Kayul syn Mikuláša v prítomnosti magistra Rykolpha. Nato synovia magistra Rykolpha odpovedali donačnou listinou kráľa Karla I. z roku 1314, podľa ktorej kráľ daroval majetok Uyfalu Rykolphovmu synovi magistrovi Kokošovi, ďalej predložili potvrdzujúcu listinu Karla I. týkajúcu sa majetkov Pusté Pole [Bachaymezeye] a Kamenica [Tarkueleye], pôvodnú listinu Jágerskej kapituly týkajúcu sa majetkov Bachaymezeye a Tarkueleye, ktoré získali výmenou za majetok Gwebarth [Gibárt v Maďarsku] však nemohli predložiť, lebo keď túto listinu poslali so svojím sluhom Bartolomejom do Jágerskej kapituly kvôli hodnovernému prepisu, na mýtnici v Pečovskej Novej Vsi Mykch-ovi synovia túto listinu sluhovi násilím zobrali. Krajinský sudca prisúdil majetok Ujfalu aj spornú časť ďalšieho majetku synom bána Mykch-a, ale pre väčšiu istotu im uložil, aby dňa 23. decembra k svojej výpovedi zložili aj prísahu pred Vacovskou kapitulou, až potom ich dňa 8. januára 1349 uvedie do majetku študovaný [deák] magister Jakub a vyslaný človek z Vacovskej kapituly. Originál, na potrhanom papieri so znakmi premočenia, na rube so zlomkami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Balász, syn Dethbora; Herbord, syn Herborda; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Michal, syn Dethbora; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho
Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves 24. marec 1349. Budín. List krajinského sudcu Pavla adresovaný synom magistra Rykolpha: magistrom Ladislavovi a Vavrincovi. Menovaní protirečili [kládli odpor?] pri uvádzaní majetku Pečovská Nová Ves [Uyfalu] do vlastníctva synov bána Mykch-a, v následnom súdnom spore prehrali a súd ich zaviazal zaplatiť pokutu 3000 mariek, zodpovedajúcich hodnote majetku, ale na prosbu magistrov Rykolpha a Chykou-a im boli odpustené na nich pripadajúce dve tretiny pokuty s tým, že k 5. máju sú povinní zaplatiť 50 mariek. [Zvyšok pravdepodobne neskôr] Originál, na papieri, na rube so zlomkami pečate. (Kruhový nápis: S. Comitis : Pauli : Judicis : Curie : Regis.) Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-10 / 15 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832768 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832768 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.