|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||
15. júla 1346. In Bihigio. Listina kráľa Ľudovíta I., ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby jej
prísažný človek spolu s kráľovými ľuďmi ako sú Theodor Troychai, alebo Ján syn Jozefa Kuaki,
alebo Ján syn Michala Alsowyzai [z Nižnej Wyze] stanovili hranice majetku Lúčka [Luzka]
a uviedli doň jeho majiteľov. Majetok Lúčka [Luzka] neďaleko hradu Kamenica v Šarišskej
župe získali Rycolphov syn majster Rycolph a jeho syn Ladislav výmenou po tom, ako bol
spolu s inými majetkami odobratý istým šľachticom za trest pre ich urážajúce správanie
a pripojený k hradu Šariš. Kráľ teraz vrátil tento majetok majstrovi Rycolphovi a jeho synom:
Ladislavovi a Kolomanovi [obaja vojaci, militibus].
Z listiny kráľa Ľudovíta I. zo dňa 20. decembra 1346.
Latinský text použitý z (Rábik, 2006, s.81) V prvej polovici 14. storočia bol však tunajší kostol [Kamenica] s patrocíniom Všetkých Svätých aj významným pútnickým miestom, keďže vo farskom kostole sa nachádzala aj údajne zázračná hostia, hoci sa vyskytli pochybovači a obviňovali šľachticov z Kamenice z podvodu. Celý prípad v roku 1346 vyšetroval i jágerský biskup Mikuláš (sám pochyboval o pravosti zázračných účinkov hostie), no magister Rikolf so synovcami [pozn. synmi] Jánom a Ladislavom vtedy pred biskupom odprisahali pravosť hostie a umožnili jej osobné preskúmanie aj biskupovi. Napokon získali aj súhlas, aby všetky poplatky a almužny od pútnikov (oferu) smeli použiť na výstavbu tunajšieho kláštora. (Rábik, 2006, s.81) Preklad bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.46)
...pretože my a mnohí iní pochybujeme, či hostia, ktorá je v kostole Všetkých svätých pod hradom Torkw (Kamenický hrad) uzatvorená v skle alebo v krištáli, je vskutku pravá, spásonosná a zázračná, ale či nie je falošná a podvodne, zlomyseľne a bezbožne podvrhnutá... Latinský text použitý z (Rábik, 2006, s.81) V prvej polovici 14. storočia bol však tunajší kostol [Kamenica] s patrocíniom Všetkých Svätých aj významným pútnickým miestom, keďže vo farskom kostole sa nachádzala aj údajne zázračná hostia, hoci sa vyskytli pochybovači a obviňovali šľachticov z Kamenice z podvodu. Celý prípad v roku 1346 vyšetroval i jágerský biskup Mikuláš (sám pochyboval o pravosti zázračných účinkov hostie), no magister Rikolf so synovcami [pozn. synmi] Jánom a Ladislavom vtedy pred biskupom odprisahali pravosť hostie a umožnili jej osobné preskúmanie aj biskupovi. Napokon získali aj súhlas, aby všetky poplatky a almužny od pútnikov (oferu) smeli použiť na výstavbu tunajšieho kláštora. (Rábik, 2006, s.81) Preklad bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.46)
18. marca 1347. Listina Spišskej kapituly pojednávajúca o tom, že synovia magistra Rycolpha
z Kamenice: magistri Ján a Mikuláš držia niektoré dôležité dokumenty u seba a nevracajú ich
na miesto, kde sa majú uchovávať. Ide o tieto dokumenty: donačná listina kráľa Karla I.,
týkajúca sa majetku Pečovská Nová Ves [Uyfalu] ktorý dal kráľ ich strýkovi magistrovi
Kokošovi, ďalej nariadenie toho istého kráľa adresované spišskému a ujvárskemu
[abovskému] županovi magistrovi Wyllermus-ovi vo veci vrátenia obsadených majetkov
magistrovi Kokošovi. Uvedené listiny magister Rycolph a jeho synovia spolu s magistrom
Jánom Lumpnyci-m a jeho synmi Jánom a Jakubom uložili na úschovu do levočského
kláštora. So súhlasom Jána a Jakuba [Lumpnyci-ovci] synovia magistra Rycolpha Ján
a Mikuláš tieto dokumenty vybrali z úschovy a držali u seba, ich vrátenie viackrát odsúvali, až
napokon Ján [Lumpnyci] už nesúhlasil s týmto počínaním, v dôsledku čoho v zmysle
nariadenia kráľa Ľudovíta I. dala kapitula uložiť tieto listiny v prítomnosti kráľovho
poverenca Jána Michalovho syna, a kanonika Tomáša. Proti takémuto riešeniu však
protestovali magister Rycolph a jeho syn Ján, obávajúc sa, že by to mohlo uškodiť procesu
magistrov Ladislava a Vavrinca pred krajinským sudcom Pavlom.
Originál, na papieri, na rube s polámanou pečaťou.
Šľachtici z rodu Soos prizvali na súd za sudcov Rikolfa, majiteľa kamenického panstva a Petra, nazývaného Slovák, z rodu Merše a Jána Veľkého z roku Tekule. (Smoroň, 2015, s.120)
28. júna 1347. Spišské Podhradie [Váralja]. Listina palatína Mikuláša, v ktorej vysvetľuje, že
na verejnom zhromaždení Spišskej župy, konanom dňa 25. júna v Spišskom Podhradí,
Rykolphov syn Ladislav vyhlásil, že spolu so svojimi príbuznými, a síce bratom, Rykolfovým
synom magistrom Jánom a jeho synmi: Michalom, Jánom, Jakubom a Henrikom, vlastnia
listiny, zdedené po magistrovi Kokošovi, ktoré sa týkajú majetku Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu]
v šarišskej župe a ktoré umiestnili pre uchovanie do levočského mariánskeho kláštora. Teraz
by potreboval preukázať tieto dokumenty pri súdnom prejednávaní jeho sporu s Lorandom
synom bána Mykcha, a jeho súrodencami, ale bez súhlasu jeho príbuzných mu ich nevydajú;
po poverení Rykolfovým synom magistrom Jánom a jeho synom Henrikom však svoj súhlas
dá aj Marek, ktorý je synom Pouka, palatín preto vydáva príkaz, aby dňa 9. júla zašli Matúš
syn Myke-a zo Žehry [Sygrai] alebo Hannus syn Chank-a, spolu s prísažnou osobou zo
Spišskej kapituly do menovaného kláštora, nechali si vydať príslušné listiny, ktoré budú
povinní rovnakým spôsobom opäť vrátiť dňa 18. novembra.
Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate.
Smoroň uvádza, že Štefan je syn Mikuláša, syna Andreja. (Smoroň, 2015, s.193)
31. august 1348. Budín. Nariadenie kráľa Ľudovíta I. pre Budínsku kapitulu, v zmysle ktorého
ju poveruje prešetriť súdny spor, týkajúci sa majetku Pečovskej Novej Vsi [Ujfalu], ktorý
vypukol medzi magistrami Ladislavom a Vavrincom, Rycolphovými synmi, na jednej strane a
magistrom Lorandom synom bána Mykcha, a jeho príbuznými na druhej strane, z toho
dôvodu, že tento majetok je od majetku Červenica [Weresalma], ktorú vlastnia Rycolphovi
synovia, oddelený iba riečkou Ľutinka [Lytene], a ktorej tok magister Lorand a jeho príbuzní
dňa 25. augusta násilne odklonili od pôvodného koryta. Kapitula má tento spor prešetriť za
prítomnosti Ladislava syna Petra zo Žehry [Sygrei], Matúša syna Myke-a, Teodora z Tročian
[Trochani], Jakuba Sixtovho syna, Ladislava syna Michala Ulchichai-ho, Jána syna Jakuba
Ulchichai-ho, alebo Mikuláša Komlosfolvai-ho, ktorí
menovaní sú kráľovi ľudia.
Zo správy Budínskej kapituly spísanej 5. októbra 1348.
|
|
161-170 / 2159 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. V. (1347–1352). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1887660 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. V. (1347–1352). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1887660 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.