|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kráľ Žigmund v spore panstva Kamenica a mesta Sabinova potvrdzuje právo obyvateľov mesta Sabinova na využívanie Čiernych lesov. Zároveň nariaďuje spišským a šarišským županom, alebo podžupanom, aby toto právo dodržiavali a obraňovali.
26. február 1406. Listina kráľa Žigmunda, v ktorej predkladá, že na jeho výzvu, aby mu boli predložené v období od 24. apríla 1405 po 24. apríl 1406 všetky listiny vydané Ladislavom I., Alžbetou a Máriou, aj ním samým za účelom ich potvrdenia, Šimon syn Mikuláša z Rozhanoviec [Rozgoni] mu kvôli potvrdeniu predložil v zastúpení magistra Tomáša syna Vavrinca z Kamenice [Tarkewi] donačnú listinu na majetok Hanigovce [Henneng] vydanú dňa 5. marca 1398, ako aj hlásenie Spišskej kapituly zo dňa 29. apríla 1398 o uvedení do majetku Hanigovce [Henneng]. Kráľ uznávajúc zásluhy magistra Tomáša tieto listiny aj potvrdil. Originál, pergamen, nepoškodená pečať visí na zelenom povrázku. Preklad: Kveta Markušová, 2017
55. 2. marca 1406. Budín. Palatín Mikuláš z Gary predkladá, že Helena, dcéra Mikuláša, ktorý je synom Urbana z Perína a (zároveň) vdovou po Máriás-ovi z Markušoviec sa súdi s Pavlom a Mikulášom, vnukmi Mikuláša, ktorý je synom Urbana, kvôli vydaniu jej dievčenskej štvrtky a obvenenia z rodových majetkov v Períne, Richnave, Kluknave (Klichno), Krompachoch, Ujvágás-i, Jakabvágás-i, Kárász-i, Olcnave (Dethre), Kerekvágás-i, Hervartove, Richvalde, Krivom (Spiskvágása) a Kobyliach (Kabalafalva), nachádzajúcich sa v Šarišskej, Spišskej, Abovskej a Sabolčskej župe. Počas tohto dlho trvajúceho sporu sa dostali vzájomne do konfliktu aj Mikuláš, syn Pavla z Perína a Ladislav Máriási aj ďalší, riešila sa aj otázka dedičných a nadobudnutých majetkov, pričom sa rozhodlo, že panstvo Križovany (Szentkereszt) je nadobudnutým majetkom. Preto (palatín) nariaďuje Spišskej kapitule, aby vykonala obhliadku hraníc chotára panstva Križovian a následne rozdelila toto panstvo na štyri rovnaké diely, do jedného dielu má uviesť Ladislava Máriásiho, ďalej má premerať panstvá Richnavu, Krompachy a Kobyly a vyhodnotiť aj panstvo Kárász, ak je to kúpený majetok, má sa rozdeliť na štyri diely a do jedného dielu má byť uvedený Ladislav Máriási, ak je to kúpený majetok, treba ho ohodnotiť, napokon nech (kapitula) predvolá Pavla zo Širokého a jeho syna Petra, ako aj Mikuláša, syna Demetera Pertoldi-ho a jeho druhov vo veci preukázania listín týkajúcich sa panstva Križovian o ktoré vedú spor s Ladislavom Máriásim a Mikulášom, synom Pavla z Perína. Na pergamene, zvonka so zlomkom pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2018 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Listina Mikuláša z Gary, ktorá rozsudzuje spor medzi členmi rodiny z Perína, týkajúci sa nárokov Eleny, dcéry Urbana z Perína voči svojim príbuzným Mikulášovi a Pavlovi ohľadom dievčenskej štvrtky z rodových majetkov v Sabolčskej, Abovskej, Spišskej a Šarišskej župe, a v Šariši sa dotýkali dedín Kobyly, Richvaldu, ale aj blízko ležiaceho Hervartova (Eberharthuagasa) a Krivého (Spyskuagasa). (Rábik, 2006, s.138)
...Andre Balyczky de Wyvar... villa Wyfalw...
Jan. 17. (Bude, in Anthonii) Zs. a szepesi káptalanhoz. Iktassa be Peryn-i István fia János fiait : Dánielt és Miklóst a szepesmegyei Rychno, Crompach, Plicno, Wyuagasa, Jacabuagasa, Pothproch, Kalow, Ludweg, Gyenkfelde, a sáros-megyei Bartosfalua, Osyko, Herknecht, Cluso, Ebirharthwagasa, Kerekwagasa, Reychwald, Zpiskwagasa, Peturwagasa, Jacabwagasa, a szabolcsmegyei Karaz- zeles és az abaujvármegyei Peren, Dethk birtokok felébe, amelyhez osztály útján jutottak. A szepesi káptalan 1408. márc. 30. okl.-böl. Szepesi káptalan orsz. lt. Intr. Scepus. f. 1. nr. 26. O. L. Fkgy. (1/30.)Referencie na listinu: ...až v roku 1408 sa dozvedáme, že Osikov (Osyko) bol
ešte naďalej súčasťou majetku pánov z Perína, vlastníkov panstva
Kobyly. V tomto roku s totiž svoj rodové majetky na Spiši, Šariši,
Above a v Sabolčskej župe delili Daniel a Mikuláš synovia Jána
z tohto rodu. Zaujímavé je, že predmetom deľby neboli Kobyly,
kedysi hlavná dedia ich panstva na Šariši. Podľa neskorších údajov
vlastnili Kobyly už Pavol, syn Daniela z Perína, V roku 1408 sa deľba
týkala už len Bartošoviec, Osikova, Hertníka, Kľušova, Hervartova,
Šiby (Kerekwagasa), Richvaldu, Krivého, Vyšnej a Nižnej Vole.
Podľa uvedeného sa nové centrum Danielovho podiely nachádzalo
už v Bartošovciach. Od tohto roku môžeme preto hovoriť o tzv.
Bartošovskom panstve. Druhou najvýznamnejšou a zrejme aj
najľudnatejšou dedinou panstva bol Osikov. (Hudáček, 2013, s.15)
...Emerici filii Petri de Peren...wyuar...wyfalu...Referencie na listinu: V roku 1408 získal panstvo Šarišského hrádku Imrich z Perína. (Beňko, 1985, s.221)
My, magister Pavol, syn Egídia, a Jakub zvaný Ioulcha z Roskovian, podžupani urodzených mužov Juraja a Štefana, synov Petra Sósa zo Solivaru, županov, a zároveň sudca šľachticov Šarišskej stolice, dávame na pamäť, že Tomáš, Mikuláš Stráž z Terne, a Mikuláš, syn Jána zo Szeplaky, spolu s ďalšími svojimi bratmi na jednej strane, a Ján Gombos, Valentín a Benedikt, synovia toho istého z Kisfalu, na druhej strane, osobne predstúpili pred nás a ústnym vyhlásením priznali toto: spor, ktorý doteraz viedli pred nami pre istý svoj šoltýsky úrad v majetku Tarno, inak nazývanom Alba, týmto urovnali a urovnávajú pred nami; a uvedení Ján Gombos, Valentín a Benedikt prepustili a odstúpili vyššie uvedenému Tomášovi, Mikulášovi Strážovi a druhému Mikulášovi, synovi Jána, ako aj ich ďalším bratom, svoje majetkové podiely a všetky ostatné tam držané práva v tom istom majetku Tarno, ako aj v tamojšom mlyne, aby ich držali a užívali. Svoj podiel v uvedenom mlyne však Tomáš, Mikuláš a druhý Mikuláš spolu so svojimi vyššie uvedenými bratmi držali od Jána Gombosa, Valentína a Benedikta za tisícšesťsto veľkých a súdobých denárov, a to na ujmu syna vyššie uvedeného Demetera. Dané na oktávu Narodenia blahoslavenej Panny Márie v roku Pána 1310. [pozn. cergov.sk: tu by malo byť 1410] Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Ján Gombos bol synom Mikuláša, syna Juraja. Svoje sídlo mal v Malej Vsi, kde vychoval dvoch synov Valentína a Benedikta. Jánom vznikla
nová šľachtická vetva Tekulovského rodu šľachticov z Malej Vsi (Hubošovce), resp. šľachtici Gombošovci. (Smoroň, 2015, s.126-127)
Šimon z Rozhanoviec, sudca kúrie najslávnejšieho kniežaťa a pána Žigmunda, z Božej milosti slávneho kráľa Uhorska atď., rozvážnym a obozretným mužom, sudcovi a prísažným mešťanom mesta Košice, svojim úprimne milým priateľom, pozdrav a rozmnoženie všetkého dobra. Keďže my máme odďaľovať a predlžovať všetky spory šľachticov Šarišskej a Spišskej stolice pre terajšiu vojenskú výpravu podniknutú proti Poľskému kráľovstvu a, s Božou pomocou známu, najmä peňažné platby, prísahové výpovede a podobné záležitosti, a to mocou autority a právomoci, ktoré nám na to udelilo a pridelilo samotné kráľovské veličenstvo, medzi nimi aj spor o zaplatenie sto florénov na účet uvedeného mesta Košice, ktoré mali urodzení muži magister Jakub, syn Jána z Uzfalvy, a Pavol, syn toho istého z tej istej obce, na základe iných našich o tom vyhotovených záväzkových listín zaplatiť Mikulášovi, Jakubovi a Jánovi, mešťanom z uvedených Košíc, na vykúpenie majetku zvaného Pruthekmal, a to na ôsmy deň po sviatku svätého archanjela Michala, ktorý najbližšie príde, pred nami v uvedenom meste Košice, chceme, aby ste tento termín bez akejkoľvek ujmy odložili až na oktávu sviatku Zjavenia Pána, ktorá najbližšie nastane; a týmto listom ho aj my odkladáme. Preto vás týmito listami starostlivo žiadame a tou istou kráľovskou autoritou vám prísnejšie prikazujeme, aby ste uvedenú platbu sto florénov, ktorú mali spomenutí magister Jakub a Pavol vykonať pred nami na základe uvedených iných našich záväzkových listín v uvedený ôsmy deň po sviatku svätého archanjela Michala, odložili všetkými spôsobmi až na spomenutú oktávu sviatku Zjavenia Pána bez akejkoľvek ujmy a zmeny; aj my totiž túto povinnosť tou istou autoritou odkladáme. Inak nekonajte. Po prečítaní vráťte túto listinu predkladateľovi. Dané v Šariši na sviatok Narodenia blahoslavenej Panny Márie v roku Pána tisíceho štyristého desiateho. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Ako sa zdá, niekedy pred rokom 1410 si Jakub so svojim synom Pavlom požičali značnú sumu peňazí od
košických mešťanov. Mali ich vyplatiť v roku 1410, no keďže krajina bola vo vojne a kráľ sa chystal na vojenské ťaženie
do Poľska, termín splatenia sa im odložil. (Smoroň, 2015, s.150)
...cum omnibus silvarum utilitatibus eiusdem civibus at hospotibus nostris perpetuo et irrevocabiliter possidendas.Referencie na listinu: V roku 1410 kráľ Žigmund zmenil pôvodne užívacie právo Sabinova, na Čierny les, na právo vlastnícke. (Kónya, 2000, s.75) |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny archív (ŠA). Prešov
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Dopirák, A.: Magistrát v Sabinove. Listiny do roku 1526. MV SR Štátny archív v Prešove,
pobočka Prešov, Prešov, 2013
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842880 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910530 s.. Dostupné online
Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000533 s.
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958630 s.. Dostupné online
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951795 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny archív (ŠA). Prešov
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Dopirák, A.: Magistrát v Sabinove. Listiny do roku 1526. MV SR Štátny archív v Prešove, pobočka Prešov, Prešov, 2013
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842880 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
- Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910530 s.. Dostupné online
- Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000533 s.
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958630 s.. Dostupné online
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951795 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online