V tomto prehľade sa nachádzajú vrchy pohoria Čergov, ktoré majú nadmorskú výšku viac než 1000 m nad morom a spĺňajú stanovenú definíciu tisícmetrového vrchola. Pretože neexistuje presná definícia, čo je samostatný vrch a čo už nie je, stanovujú sa zvyčajne kritériá špecificky vzhľadom k charakteru pohoria alebo oblasti.
V Čechách bol v roku 2003 spustený projekt Tisícovky Čiech, Moravy a Sliezska, ktorý v súčasnosti (2017) eviduje 396 hlavných vrcholov presahujúcich výšku 1000 m. Vzhľadom na to, že charakter pohoria Čergov sa morfologicky približuje k charakteru pohorí v Čechách, pre zaradenie vrchov do zoznamu čergovských tisícoviek boli použité rovnaké kritériá ako pre české vrcholy.
Pre hlavné tisícmetrové vrcholy Čergova teda platí:
- Relatívna výška vrchola je viac ako 15 m. Relatívna výška sa počíta ako prevýšenie medzi vrcholom a najvyšším, tzv. kľúčovým sedlom s nejakým vyšším, tzv. materským vrchom.
- Izolácia vrchola je viac ako 400 m. Ide o najmenšiu vzdialenosť vrcholu k nejakému vyššiemu bodu.
Ostatné tisícmetrovky budú spomenuté ako vedľajšie vrcholy príslušného hlavného vrchola. Pre ne platia kritériá relatívna výška 5 m a izolácia 200 m.
V pohorí Čergov je na základe spomínaných kritérií evidovaných 32 tisícmetrových vrcholov, z toho 24 hlavných a 8 vedľajších.
1. Minčol – 1157,2 m
Izolácia 16,31 km (od juhovýchodného svahu vrchu Čierna kopa (1180 m) v Levočských vrchoch).
Najvyšší vrchol pohoria Čergov. Je zároveň významným trigonometrickým bodom a na geodetické účely slúžil už v 19. storočí. Niekedy v rokoch 1931 - 1935 bol postavený železobetónový pilier a drevená meračská veža, ktorá po druhej svetovej vojne spadla. Bola nahradená novou, už menšou provizórnou drevenou vežou.1 Vrchol je turisticky atraktívny, o čom svedčí aj počet značených trás, ktoré k nemu vedú. V okolí vrchola, na vrcholovom hrebeni Minčola, prevažne v jeho severovýchodnej časti, bola v roku 1986 vyhlásená národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol. Viac detailov nájdete v samostatnom článku o Minčole.
Najvyšší vrchol pohoria Čergov. Je zároveň významným trigonometrickým bodom a na geodetické účely slúžil už v 19. storočí. Niekedy v rokoch 1931 - 1935 bol postavený železobetónový pilier a drevená meračská veža, ktorá po druhej svetovej vojne spadla. Bola nahradená novou, už menšou provizórnou drevenou vežou.1 Vrchol je turisticky atraktívny, o čom svedčí aj počet značených trás, ktoré k nemu vedú. V okolí vrchola, na vrcholovom hrebeni Minčola, prevažne v jeho severovýchodnej časti, bola v roku 1986 vyhlásená národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol. Viac detailov nájdete v samostatnom článku o Minčole.
Vedľajšie vrcholy Minčola:
1.1. Predvrchol Minčola - 1127 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Kyjov, Milpoš
Izolácia 280 m, relatívna výška 5 - 10 m.
Nachádza sa zhruba 600 m juhovýchodne od Minčola. Na počesť návštevy Jána Pavla II. v Košiciah, Prešove a Levoči dňa 17.6.1995 bol na ňom postavený a následne 16.9.1995 vysvätený drevený kríž. Z vrchola je výborný, takmer kruhový výhľad. Za dobrého počasia sú viditeľné Tatry, južne a juhovýchodne je výhľad na kotlinu rieky Torysa, Šarišský hradný vrch a Prešov.
1.2. Kóta 1055 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Kyjov
Izolácia 360 m, relatívna výška 10 m.
Nachádza sa 800 m juhozápadne od vrchola Minčola. Donedávna vrcholom viedla modrá turistická značka z Kyjova, ktorá teraz vedie juhovýchodným svahom.
1.3. Kóta 1045,8 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Kyjov
Izolácia 370 m, relatívna výška 25 m.
Nachádza sa 550 m juhozápadne od predchádzajúcej kóty 1055. Donedávna vrcholom viedla modrá turistická značka z Kyjova, ktorá ho teraz obchádza juhovýchodným svahom. Tento v minulosti hôľnatý vrchol postupne zarastá lesom.
1.4. Kóta 1040 m
Zemepisné súradnice:zobraziť v mape
Katastrálne územie: Kyjov
Izolácia 340 m, relatívna výška 20 m.
Je najvyšším vrcholom hrebienka, ktorý z Minčola vybieha severozápadným smerom k Minčolíku. Od Minčola je vzdialený 1,3 km. Vrchol je zalesnený, pod vrcholom sa nachádajú pekné horské lúky.
1.1. Predvrchol Minčola - 1127 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Kyjov, Milpoš
Izolácia 280 m, relatívna výška 5 - 10 m.
Nachádza sa zhruba 600 m juhovýchodne od Minčola. Na počesť návštevy Jána Pavla II. v Košiciah, Prešove a Levoči dňa 17.6.1995 bol na ňom postavený a následne 16.9.1995 vysvätený drevený kríž. Z vrchola je výborný, takmer kruhový výhľad. Za dobrého počasia sú viditeľné Tatry, južne a juhovýchodne je výhľad na kotlinu rieky Torysa, Šarišský hradný vrch a Prešov.
1.2. Kóta 1055 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Kyjov
Izolácia 360 m, relatívna výška 10 m.
Nachádza sa 800 m juhozápadne od vrchola Minčola. Donedávna vrcholom viedla modrá turistická značka z Kyjova, ktorá teraz vedie juhovýchodným svahom.
1.3. Kóta 1045,8 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Kyjov
Izolácia 370 m, relatívna výška 25 m.
Nachádza sa 550 m juhozápadne od predchádzajúcej kóty 1055. Donedávna vrcholom viedla modrá turistická značka z Kyjova, ktorá ho teraz obchádza juhovýchodným svahom. Tento v minulosti hôľnatý vrchol postupne zarastá lesom.
1.4. Kóta 1040 m
Zemepisné súradnice:zobraziť v mape
Katastrálne územie: Kyjov
Izolácia 340 m, relatívna výška 20 m.
Je najvyšším vrcholom hrebienka, ktorý z Minčola vybieha severozápadným smerom k Minčolíku. Od Minčola je vzdialený 1,3 km. Vrchol je zalesnený, pod vrcholom sa nachádajú pekné horské lúky.
2. Veľká Javorina – 1098,7 m
Izolácia 11,41 km (od juhovýchodného svahu Minčola), relatívna výška 284 m (od sedla Priehyby).
Veľká Javorina je najvyšším vrchom východnej časti pohoria, ktorá kedysi niesla názov Javorina. Vrchol je ľahko dostupný modroznačenou hrebeňovou trasou zo sedla Čergov. V polovici minulého storočia stála na vrchole Veľkej Javoriny drevená meračská veža s kruhovým rozhľadom.2 Na geodetické účely pravdepodobne slúžil aj tehlový stĺpik, ktorý sa zachoval dodnes. Na vrchole sa nachádza geodetický bod, turistický smerovník, informačná tabuľa a vrcholová kniha. Výhľady z kóty sú zo severnej a južnej strany obmedzené lesom, otvorený výhľad je na juhozápadnú a juhovýchodnú stranu. Na južnom svahu Veľkej Javoriny bola v roku 2004 vyhlásená súkromná prírodná rezervácia Vlčia.
Veľká Javorina je najvyšším vrchom východnej časti pohoria, ktorá kedysi niesla názov Javorina. Vrchol je ľahko dostupný modroznačenou hrebeňovou trasou zo sedla Čergov. V polovici minulého storočia stála na vrchole Veľkej Javoriny drevená meračská veža s kruhovým rozhľadom.2 Na geodetické účely pravdepodobne slúžil aj tehlový stĺpik, ktorý sa zachoval dodnes. Na vrchole sa nachádza geodetický bod, turistický smerovník, informačná tabuľa a vrcholová kniha. Výhľady z kóty sú zo severnej a južnej strany obmedzené lesom, otvorený výhľad je na juhozápadnú a juhovýchodnú stranu. Na južnom svahu Veľkej Javoriny bola v roku 2004 vyhlásená súkromná prírodná rezervácia Vlčia.
Vedľajší vrchol Veľkej Javoriny:
2.1. Kóta 1075 m
zobraziť v mape
Izolácia 220 m, relatívna výška 5 - 10 m.
Vrchol sa nachádza na lúčnom hrebienku asi 370 m východne od kóty Veľká Javorina. Prechádza ním modroznačená turistická trasa.
2.1. Kóta 1075 m
zobraziť v mape
Izolácia 220 m, relatívna výška 5 - 10 m.
Vrchol sa nachádza na lúčnom hrebienku asi 370 m východne od kóty Veľká Javorina. Prechádza ním modroznačená turistická trasa.
3. Kóta – 1086 m
Izolácia 470 m, relatívna výška 25 - 30 m.
Vrchol sa nachádza zhruba 530 m severozápadne od vrchu Veľká Javorina v blízkosti modro značenej hrebeňovej trasy. Severný výbežok hrebeňa tvorí scenericky krásna horská lúka. Zo severozápadného svahu sú pekné výhľady na Solisko a Hrašovík.
Vrchol sa nachádza zhruba 530 m severozápadne od vrchu Veľká Javorina v blízkosti modro značenej hrebeňovej trasy. Severný výbežok hrebeňa tvorí scenericky krásna horská lúka. Zo severozápadného svahu sú pekné výhľady na Solisko a Hrašovík.
4. Kóta – 1078,4 m
Izolácia 500 m, relatívna výška 25 - 30 m.
Vrchol sa nachádza okolo 900 m severozápadne od Hýrovej. Kóta leží v lese, z jej východnej strany je malá horská lúčka, ktorou vedie modroznačená hreneňová trasa.
Vrchol sa nachádza okolo 900 m severozápadne od Hýrovej. Kóta leží v lese, z jej východnej strany je malá horská lúčka, ktorou vedie modroznačená hreneňová trasa.
5. Hýrová – 1070,9 m
Izolácia 880 m, relatívna výška 60 m.
Vrchol Hýrová sa nachádza zhruba 1,2 km od sedla Ždiare. Vedie okolo neho modroznačená hrebeňová trasa. Kóta sa nachádza v lese, okolo nej sa nachádza menšia horská lúčka z východnej strany a scenericky zaujímavá severná lúčka.
Vrchol Hýrová sa nachádza zhruba 1,2 km od sedla Ždiare. Vedie okolo neho modroznačená hrebeňová trasa. Kóta sa nachádza v lese, okolo nej sa nachádza menšia horská lúčka z východnej strany a scenericky zaujímavá severná lúčka.
6. Lysá – 1067,9 m
Izolácia 3.86 km (od južného úpätia Veľkej Javoriny), relatívna výška 158 m (od sedla Čergov).
Lysá je najjužnejšou tisícovkou pohoria. Je najvyšším vrcholom bočného hrebeňa vybiehajúceho juhozápadne zo sedla Čergov. Výstup na Lysú je nenáročný a je preto obľúbeným výletným miestom po celý rok. Z Drienice vedie do sedla Lysá asfaltová cesta, k vrcholu zo sedla vedie zelenoznačená turistická značka. Po tejto zelenej značke sa dá dostať na Lysú aj z opačnej strany zo sedla Čergov.
Na vrchole Lysej sa nachádzaju dva telekomunikačné stožiare a horná stanica vleku. Z vrchola je výborný výhľad na celé hlavný hrebeň pohoria Čergov, západne vidno Minčol a pri dobrej viditeľnosti aj Tatry, zo severného výhľadu je krásne viditeľný horský hrebeň v okolí Veľkej Javoriny.
Lysá bola v minulosti obľúbeným lyžiarskym strediskom a lyžiarskymi svahmi orientovanými západne (svah Lysá) až severne (svah Baranie). Z drienickej strany premávala až tesne pod vrchol takmer 2 km dlhá lanovka.
Pár metrov východne od kóty sa nachádzajú ďalšie horné stanice vlekov Baranie a pamätník SNP a zhruba 250 m od vrchola kultový Oltárkameň, pri ktorom bola v roku 2001 postavená kaplnka zasvätená Premeneniu Pána. Západne od Lysej sa v sedle Lysá nachádza stanica horskej služby, chata Šport a horský hotel Lysanka.
Lysá je najjužnejšou tisícovkou pohoria. Je najvyšším vrcholom bočného hrebeňa vybiehajúceho juhozápadne zo sedla Čergov. Výstup na Lysú je nenáročný a je preto obľúbeným výletným miestom po celý rok. Z Drienice vedie do sedla Lysá asfaltová cesta, k vrcholu zo sedla vedie zelenoznačená turistická značka. Po tejto zelenej značke sa dá dostať na Lysú aj z opačnej strany zo sedla Čergov.
Na vrchole Lysej sa nachádzaju dva telekomunikačné stožiare a horná stanica vleku. Z vrchola je výborný výhľad na celé hlavný hrebeň pohoria Čergov, západne vidno Minčol a pri dobrej viditeľnosti aj Tatry, zo severného výhľadu je krásne viditeľný horský hrebeň v okolí Veľkej Javoriny.
Lysá bola v minulosti obľúbeným lyžiarskym strediskom a lyžiarskymi svahmi orientovanými západne (svah Lysá) až severne (svah Baranie). Z drienickej strany premávala až tesne pod vrchol takmer 2 km dlhá lanovka.
Pár metrov východne od kóty sa nachádzajú ďalšie horné stanice vlekov Baranie a pamätník SNP a zhruba 250 m od vrchola kultový Oltárkameň, pri ktorom bola v roku 2001 postavená kaplnka zasvätená Premeneniu Pána. Západne od Lysej sa v sedle Lysá nachádza stanica horskej služby, chata Šport a horský hotel Lysanka.
Vedľajší vrchol Lysej:
6.1. Kóta 1013 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Šarišské Sokolovce
Izolácia 310 m, relatívna výška 10 - 15 m.
Nachádza sa v lese asi 500 m južne od Lysej. Vrchol je tvorený menším skalným bralom.
6.1. Kóta 1013 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Šarišské Sokolovce
Izolácia 310 m, relatívna výška 10 - 15 m.
Nachádza sa v lese asi 500 m južne od Lysej. Vrchol je tvorený menším skalným bralom.
7. Okrúhla – 1060 m
Izolácia 790m (od severovýchodného úpätia Lysej), relatívna výška 40 - 45 m.
Okrúhla leží 800 m severovýchodne od Lysej. V nedávnej minulosti (pred rokom 2010) viedla vrcholom zelenoznačená trasa, ktorá ho teraz obchádza južnou stranou. Kóta sa nachádza pár metrov severne nad hrebeňovou cestou. Od Okrúhlej vybieha na sever lúčnatý hrebienok, ktorý končí po 400 metroch kótou 1054.2. Tento vrchol nespĺňa kritéria pre zaradenie medzi vedľajšie vrcholy, pretože jeho relatívna výška nepresahuje 5 m.
Okrúhla leží 800 m severovýchodne od Lysej. V nedávnej minulosti (pred rokom 2010) viedla vrcholom zelenoznačená trasa, ktorá ho teraz obchádza južnou stranou. Kóta sa nachádza pár metrov severne nad hrebeňovou cestou. Od Okrúhlej vybieha na sever lúčnatý hrebienok, ktorý končí po 400 metroch kótou 1054.2. Tento vrchol nespĺňa kritéria pre zaradenie medzi vedľajšie vrcholy, pretože jeho relatívna výška nepresahuje 5 m.
Vedľajší vrchol Okrúhlej:
7.1. Kóta 1015 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Olejníkov
Izolácia 300 m, relatívna výška 5 - 10 m.
Vrchol leží na okraji lesa a horskej lúky asi 720 m východne od vrchu Okrúhla asi 50 - 100 m nad zelenoznačenou turistickou trasou, ktorá spája Lysú a sedlo Čergov. Z lúky pod kótou je nádherný výhľad na hrebeňovú lúku smerom na Okrúhlu, ale aj výhľady na Ostrý kameň a hlavný hrebeň Čergova od vrchu Čergov cez Chochuľku, až na vrch Veľká Javorina .
7.1. Kóta 1015 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Olejníkov
Izolácia 300 m, relatívna výška 5 - 10 m.
Vrchol leží na okraji lesa a horskej lúky asi 720 m východne od vrchu Okrúhla asi 50 - 100 m nad zelenoznačenou turistickou trasou, ktorá spája Lysú a sedlo Čergov. Z lúky pod kótou je nádherný výhľad na hrebeňovú lúku smerom na Okrúhlu, ale aj výhľady na Ostrý kameň a hlavný hrebeň Čergova od vrchu Čergov cez Chochuľku, až na vrch Veľká Javorina .
8. Dvoriská – 1057,3 m
Izolácia 2.83 km (od juhovýchodného svahu Hýrovej), relatívna výška 85 m (od sedla Ždiare).
Charakteristický vrchol západnej časti Čergova leží asi 200 m severne od hrebeňovej modroznačenej trasy, zhruba v 1/3 od sedla Priehyby na Minčol. Z turistického chodníka je potrebné na vrchol vystúpať asi 50 m prevýšenie. Na vrchole v minulosti stála meračská veža, dnes je tam triangulačný bod. Kóta je na okraji horskej lúky. Z lúčneho južného svahu sú pekné výhľady na južnú stranu pohoria, ale aj na západ na vrchol Ostrá a na Tatry.
Charakteristický vrchol západnej časti Čergova leží asi 200 m severne od hrebeňovej modroznačenej trasy, zhruba v 1/3 od sedla Priehyby na Minčol. Z turistického chodníka je potrebné na vrchol vystúpať asi 50 m prevýšenie. Na vrchole v minulosti stála meračská veža, dnes je tam triangulačný bod. Kóta je na okraji horskej lúky. Z lúčneho južného svahu sú pekné výhľady na južnú stranu pohoria, ale aj na západ na vrchol Ostrá a na Tatry.
Vedľajší vrchol Dvorísk:
8.1. Kóta 1029 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Livov
Izolácia 390 - 395 m, relatívna výška 20 m.
Orietačne najjednoduchšia cesta na Kótu 1029 je z materského vrchola Dvoriská, od ktorého leží 500 m severovýchodne. Z Dvorísk po hrebienku severnou stranou zostúpame zarastajúcou lúčkou do sedla, z ktorého sa otvorí výhľad na Minčol a odtiaľ potom lesom severovýchodne hore ku kóte. Tá sa nachádza v lese. Z neďalekej rúbane pod kótou je pekný výhľad na hlavný hrebeň Čergova na oblasť sedla Priehyby. Na severnom svahu Kóty 1029 sú rozsiahlejšie horské lúky.
8.1. Kóta 1029 m
Zemepisné súradnice: zobraziť v mape
Katastrálne územie: Livov
Izolácia 390 - 395 m, relatívna výška 20 m.
Orietačne najjednoduchšia cesta na Kótu 1029 je z materského vrchola Dvoriská, od ktorého leží 500 m severovýchodne. Z Dvorísk po hrebienku severnou stranou zostúpame zarastajúcou lúčkou do sedla, z ktorého sa otvorí výhľad na Minčol a odtiaľ potom lesom severovýchodne hore ku kóte. Tá sa nachádza v lese. Z neďalekej rúbane pod kótou je pekný výhľad na hlavný hrebeň Čergova na oblasť sedla Priehyby. Na severnom svahu Kóty 1029 sú rozsiahlejšie horské lúky.
9. Solisko – 1056,6 m
Izolácia 1.48 km (od severného svahu kóty 1086), relatívna výška 55 - 60 m.
Široký lúčny vrchol hlavného hrebeňa nachádzajúci sa na modroznačenej trase. Na vrchole sa nachádza turistický smerovník a informačná tabuľa. Jeho západný svah tvoria zvyšky bývalej rozsiahlej horskej lúky.
Široký lúčny vrchol hlavného hrebeňa nachádzajúci sa na modroznačenej trase. Na vrchole sa nachádza turistický smerovník a informačná tabuľa. Jeho západný svah tvoria zvyšky bývalej rozsiahlej horskej lúky.
10. Malý Minčol – 1054,4 m
Izolácia 2,25 km (od severovýchodného svahu Minčola), relatívna výška 105 m (od sedla Uhlisko).
Malý Minčol je najvyšším vrchom hrebeňa vybiehajúceho z Minčola na sever. Vrchol je prevažne lúčnatý, mimoriadne scenericky pôsobivý, porastený kríčkami čučoriedok a smrečkami. Kóta sa nachádza na okraji lesa a horskej lúky. Krásne sú aj severozápadné lúky, odkiaľ pri dobrej viditeľnosti vidno Tatry.
Malý Minčol je najvyšším vrchom hrebeňa vybiehajúceho z Minčola na sever. Vrchol je prevažne lúčnatý, mimoriadne scenericky pôsobivý, porastený kríčkami čučoriedok a smrečkami. Kóta sa nachádza na okraji lesa a horskej lúky. Krásne sú aj severozápadné lúky, odkiaľ pri dobrej viditeľnosti vidno Tatry.
11. Kóta – 1052 m
Izolácia 1.5 km, relatívna výška 40 - 45 m.
Dostupnosť vrchola je jednoduchá, leží na modroznačenej hrebeňovej trase, približne v polovici cesty medzi vrchom Čergov a sedlom Chochuľka. Hrebeňová trasa vrchol obchádza západným svahom vo vzdialenosti asi 40 m.
Dostupnosť vrchola je jednoduchá, leží na modroznačenej hrebeňovej trase, približne v polovici cesty medzi vrchom Čergov a sedlom Chochuľka. Hrebeňová trasa vrchol obchádza západným svahom vo vzdialenosti asi 40 m.
12. Čergov – 1049,7 m
Izolácia 450 m, relatívna výška 20 - 25 m.
Nepochybne jeden z najznámejších vrcholov, po ktorom dostalo pomenovanie celé pohorie. Nachádza sa vo východnej časti hlavného hrebeňa. Najjednoduchší výstup je zo sedla Čergov po červenej a modrej turistickej trase. Na vrchole je umiestnený geodetický bod, náučná tabuľa a známy samorast s tabuľou označenia vrchola. Na vrchole stála v polovici 20. storočia triangulačná veža a na južnej strane bola rozsiahla horská lúka. Dnes sú výhľady obmedzené na juhovýchod až juhozápad na Stráže, Kapušiansky hrad, Prešov, Lysú a jej bočný hrebeň.
Nepochybne jeden z najznámejších vrcholov, po ktorom dostalo pomenovanie celé pohorie. Nachádza sa vo východnej časti hlavného hrebeňa. Najjednoduchší výstup je zo sedla Čergov po červenej a modrej turistickej trase. Na vrchole je umiestnený geodetický bod, náučná tabuľa a známy samorast s tabuľou označenia vrchola. Na vrchole stála v polovici 20. storočia triangulačná veža a na južnej strane bola rozsiahla horská lúka. Dnes sú výhľady obmedzené na juhovýchod až juhozápad na Stráže, Kapušiansky hrad, Prešov, Lysú a jej bočný hrebeň.
13. Kóta – 1047 m
Izolácia 770 m, relatívna výška 15 - 20 m.
Nevýrazný vrch nachádzajúci sa pár metrov nad modroznačenou trasou hlavného hrebeňa v miestach medzi sedlom Chochuľka a Veľká Javorina. Kóta sa nachádza v lese. Z lúky pod kótou je scenericky krásny pohľad na horské lúky v sedle Chochuľka.
Nevýrazný vrch nachádzajúci sa pár metrov nad modroznačenou trasou hlavného hrebeňa v miestach medzi sedlom Chochuľka a Veľká Javorina. Kóta sa nachádza v lese. Z lúky pod kótou je scenericky krásny pohľad na horské lúky v sedle Chochuľka.
14. Kóta – 1042,5 m
Izolácia 1,12 km (od severného svahu Malého Minčola), relatívna výška 70 m.
Vrch leží na červenomodrej turistickej trase vedúcou vedľajším severným hrebeňom v miestach medzi Malým Minčolom a Murianikom. Kóta sa nachádza v lese asi 50 m od turistického chodníka. Východnú stranu pokrýva horská lúka, z ktorej sú nádherné ďaleké severovýchodné výhľady na krajinu.
Vrch leží na červenomodrej turistickej trase vedúcou vedľajším severným hrebeňom v miestach medzi Malým Minčolom a Murianikom. Kóta sa nachádza v lese asi 50 m od turistického chodníka. Východnú stranu pokrýva horská lúka, z ktorej sú nádherné ďaleké severovýchodné výhľady na krajinu.
15. Minčolík – 1032,4 m
Izolácia 840 m, relatívna výška 15 - 20 m.
Minčolík je najzápadnejšia tisícovka pohoria. Nachadza sa pri žltoznačenej turistickej trase vedúcej zo Šarišského Jastrabia na Minčol. Turistický chodník vrchol obchádza severovýchodným smerom. Kóta sa nachádza v lese a nie je z nej a ani z jej okolia žiadny lepší výhľad.
Minčolík je najzápadnejšia tisícovka pohoria. Nachadza sa pri žltoznačenej turistickej trase vedúcej zo Šarišského Jastrabia na Minčol. Turistický chodník vrchol obchádza severovýchodným smerom. Kóta sa nachádza v lese a nie je z nej a ani z jej okolia žiadny lepší výhľad.
16. Forgáčka – 1025,2 m
Izolácia 1,07 km (od severovýchodného svahu kóty 1071), relatívna výška 53 m (od sedla Ždiare).
Pomenovanie vrchola je nepochybne po zemepánoch Forgáčovcoch, ktorým patrili rozsiahle majetky vo východnej a severnej časti pohoria Čergov. Kóta sa nachádza v lese asi 330 m severne od modroznačenej turistickej trasy v miestach medzi sedlom Ždiare a Dvoriskami. Obmedzený západný výhľad z Forgáčky na Minčol a rezerváciu Pramenisko Tople je až z lúčky na jej severnej strane asi 200 m od vrchola.
Pomenovanie vrchola je nepochybne po zemepánoch Forgáčovcoch, ktorým patrili rozsiahle majetky vo východnej a severnej časti pohoria Čergov. Kóta sa nachádza v lese asi 330 m severne od modroznačenej turistickej trasy v miestach medzi sedlom Ždiare a Dvoriskami. Obmedzený západný výhľad z Forgáčky na Minčol a rezerváciu Pramenisko Tople je až z lúčky na jej severnej strane asi 200 m od vrchola.
17. Bukový vrch – 1018,9 m
Izolácia 1,45 km (od východného svahu kóty 1047), relatívna výška 110 - 115 m (od juhozápadného sedla).
Bukový vrch je jedinou tisícmetrovkou na hrebeni, ktorý sa vo východnej časti pohoria Čergov tiahne od hlavného hrebeňa zo sedla Chochuľka smerom na sever až k vrchu Žobrák. Zároveň je to najvýchodnejšia tisícovka pohoria. Vedú k nemu červenoznačená turistická trasa zo sedla Chochuľka a žltoznačená trasa z Hertníka. Na jeho vrchole stála v polovici 20. storočia triangulačná veža s kruhovým rozhľadom.3 Dnes sú výhľady obmedzené cez holorub smerom na západ a postupne zarastajú lesom.
Bukový vrch je jedinou tisícmetrovkou na hrebeni, ktorý sa vo východnej časti pohoria Čergov tiahne od hlavného hrebeňa zo sedla Chochuľka smerom na sever až k vrchu Žobrák. Zároveň je to najvýchodnejšia tisícovka pohoria. Vedú k nemu červenoznačená turistická trasa zo sedla Chochuľka a žltoznačená trasa z Hertníka. Na jeho vrchole stála v polovici 20. storočia triangulačná veža s kruhovým rozhľadom.3 Dnes sú výhľady obmedzené cez holorub smerom na západ a postupne zarastajú lesom.
18. Kóta – 1017 m
Izolácia 720 m (od severného svahu Soliska), relatívna výška 15 - 20 m.
Kóta sa nachádza v lese asi 70 m severne od modroznačenej hrebeňovej trasy v oblasti medzi Soliskom a Hrašovíkom. Od vrchola vybieha na sever menší hrebienok k Strednému vrchu (968 m). Pekné výhľady na západ na hrebeň smerom k Hrašovíku a na Tatry sú z lúčky asi 200 m juhovýchodne. Ďalšie výhľady na Solisko a na vrch Škaredé sú z odlesneného vŕšku, ktorý sa nachádza asi 400 m juhozápadne.
Kóta sa nachádza v lese asi 70 m severne od modroznačenej hrebeňovej trasy v oblasti medzi Soliskom a Hrašovíkom. Od vrchola vybieha na sever menší hrebienok k Strednému vrchu (968 m). Pekné výhľady na západ na hrebeň smerom k Hrašovíku a na Tatry sú z lúčky asi 200 m juhovýchodne. Ďalšie výhľady na Solisko a na vrch Škaredé sú z odlesneného vŕšku, ktorý sa nachádza asi 400 m juhozápadne.
19. Murianik – 1009,5 m
Izolácia 1,2 km (od severného svahu kóty 1042,5), relatívna výška 30 - 40 m (od juhovýchodného sedla).
Kóta leží v lese v blízkosti červenoznačenej turistickej trasy, ktorá vedie z Obručného na Minčol a modroznačenej trasy z Ruskej Vole, ktorá pokračuje ďalej do Livova. Na vrchole stála v polovici 20. storočia triangulačná veža s kruhovým rozhľadom.4 Dnes je výhľad obmedzený smerom na severovýchod cez postupne zarastajúce zvyšky horskej lúky.
20. Hrašovík – 1009,1 m
Izolácia 1,46 km (od západného svahu kóty 1017), relatívna výška 40 m.
Určite patrí k jedným z najkrajších vrcholov na Čergove. Vďačí za to nielen okolitým malebným horským lúkam, ale aj pekným viac než 100 - ročným lesom na jeho južnom svahu. Nachádza sa na modroznačenej hrebeňovej turistickej trase medzi Soliskom a sedlom Priehyby. Z Hrašovíka je pekný výhľad na Solisko a z jeho severného svahu aj výhľady na sever smerom na pohorie Busov a na západ na Tatry.
Určite patrí k jedným z najkrajších vrcholov na Čergove. Vďačí za to nielen okolitým malebným horským lúkam, ale aj pekným viac než 100 - ročným lesom na jeho južnom svahu. Nachádza sa na modroznačenej hrebeňovej turistickej trase medzi Soliskom a sedlom Priehyby. Z Hrašovíka je pekný výhľad na Solisko a z jeho severného svahu aj výhľady na sever smerom na pohorie Busov a na západ na Tatry.
21. Škaredé – 1007,3 m
Izolácia 900 m (od juhozápadného svahu Soliska), relatívna výška 35 - 40 m.
Vrch leží na bočnom hrebienku, ktorý z hlavného hrebeňa vybieha zo Soliska juhozápadným smerom. Z vrchola je nádherný výhľad na hlavný hrebeň pohoria. Ako na dlani vidíme juhovýchodnú stranu Hrašovíka, horské lúky na Pastierčákoch a Solisko a pri dobrej viditeľnosti aj Tatry a Minčol. Viac detailov nájdete v samostatnom článku o vrchu Škaredé.
Vrch leží na bočnom hrebienku, ktorý z hlavného hrebeňa vybieha zo Soliska juhozápadným smerom. Z vrchola je nádherný výhľad na hlavný hrebeň pohoria. Ako na dlani vidíme juhovýchodnú stranu Hrašovíka, horské lúky na Pastierčákoch a Solisko a pri dobrej viditeľnosti aj Tatry a Minčol. Viac detailov nájdete v samostatnom článku o vrchu Škaredé.
22. Dlhá – 1006,6 m
Izolácia 1 km (od severozápadného svahu Murianika), relatívna výška 40 - 45 m.
Najsevernejšia tisícovka pohoria Čergov sa nachádza v závere hrebeňa, ktorý severným smerom vybieha z Minčola. Od vrchola vo vzdialenosti 200 metrov prechádzajú turistické trasy - červenoznačená z obce Obručné a modroznačená z obce Ruská Voľa. Kóta sa nachádza v lese bez výhľadov, hrebienok severne od kóty je tvorený menšou skalkou. Na východnom svahu je horská lúka porastená čučoriedkami a smrekmi. Krajšie výhľady sú až z jedného z najkrajších čergovských sediel - malebného sedla pod Dlhou.
Najsevernejšia tisícovka pohoria Čergov sa nachádza v závere hrebeňa, ktorý severným smerom vybieha z Minčola. Od vrchola vo vzdialenosti 200 metrov prechádzajú turistické trasy - červenoznačená z obce Obručné a modroznačená z obce Ruská Voľa. Kóta sa nachádza v lese bez výhľadov, hrebienok severne od kóty je tvorený menšou skalkou. Na východnom svahu je horská lúka porastená čučoriedkami a smrekmi. Krajšie výhľady sú až z jedného z najkrajších čergovských sediel - malebného sedla pod Dlhou.
23. Kóta – 1001,6 m
Izolácia 525 m (od severného svahu kóty 1042,5), relatívna výška 20 - 25 m (od juhovýchodného sedla).
Nevýrazný vrchol sa nachádza na hrebeni medzi Murianikom a Kótou 1042,5. Kóta sa nachádza v lese, západný svah tvorí lúčka zarastajúca náletovými drevinami.
Nevýrazný vrchol sa nachádza na hrebeni medzi Murianikom a Kótou 1042,5. Kóta sa nachádza v lese, západný svah tvorí lúčka zarastajúca náletovými drevinami.
24. Ostrý kameň – 1001 m
Izolácia 520 m (od východného svahu Okrúhlej), relatívna výška 30 - 35 m.
Nachádza sa na zelenoznačenej turistickej značke, ktorá vedie hrebeňom z Lysej do sedla Čergov. Kóta je v lese a nie sú z nej žiadne výhľady.
Nachádza sa na zelenoznačenej turistickej značke, ktorá vedie hrebeňom z Lysej do sedla Čergov. Kóta je v lese a nie sú z nej žiadne výhľady.
- Zahatňanský, V. a kol.: Čerchovské pohorie. Turistický sprievodca ČSSR. Šport, vydavateľstvo SV ČSTV, Bratislava, 1964Zahatňanský, V. a kol.: Čerchovské pohorie. Turistický sprievodca ČSSR. Šport, vydavateľstvo SV ČSTV, Bratislava, 1964, str. 71
- Ballová, E., Adamec, V.: Pieniny - Dukla - Latorica. Šport - vydavateľstvo SÚV ČSTV, Bratislava, 1960Ballová, E., Adamec, V.: Pieniny - Dukla - Latorica. Šport - vydavateľstvo SÚV ČSTV, Bratislava, 1960, str. 148
- Zahatňanský, V. a kol.: Čerchovské pohorie. Turistický sprievodca ČSSR. Šport, vydavateľstvo SV ČSTV, Bratislava, 1964Zahatňanský, V. a kol.: Čerchovské pohorie. Turistický sprievodca ČSSR. Šport, vydavateľstvo SV ČSTV, Bratislava, 1964, str. 51
- Tamže, str. 53