Historický vývoj lesov Čergova

Značnú časť vývoja lesov v priebehu geologického vývoja Zeme v našich podmienkach úplne anulovala doba ľadová – posledný (würmský) glaciál. Terajšia vegetačná pokrývka a v rámci nej lesné spoločenstvá strednej Európy sú výsledkom kontinuitne prebiehajúceho vývoja v poľadovej dobe, kedy sa vegetácia z refúgií postupne šírila späť na svoje stanovištia.

Poznatky o vývoji našich lesov zo starších období v neskorej doby ľadovej a v postglaciáli boli získané pomocou peľových analýz a nálezov zvyškov rastlín, hlavne v organogénnych pôdach (vrchoviská, slatiny).

Od posledného ústupu ľadovca sa rozlišuje niekoľko vývojových období, ktoré patria do neskorej doby ľadovej (neskorý glaciál) a do doby poľadovej (postglaciál).

Neskorý glaciál

Starý dryas (15 000 – 10 000 pred n. l.)

Priemerné ročné teploty boli až o 10 °C nižšie než dnešné, vo vyšších polohách aj nižšie. Oblasť Čergova bola tvorená mrazovou pustatinou bez lesov a bez akejkoľvek vyššej vegetácie. Na vhodných miestach sa mohli uchytiť nanajvýš lišajníkové a machové spoločenstvá. V zimných mesiacoch bol povrch pokrytý snehom. Počas niekoľkých letných týždňov sa roztápali veľké množstvá snehu a voda unášala so sebou množstvo anorganického materiálu, ktorý sedimentoval v nížinách.

Alleröd (10 000 – 9 000 pred n. l.)

Oproti minulému obdobiu bolo vlhkejšie, čo pravdepodobne spôsobili vpády morskej vody do baltického ľadovcového jazera a oteplilo sa o 3–4 °C. V nížinách priemerné ročné teploty vystúpili na 2–3 °C, celkovo však bolo podnebie ešte silno ovplyvnené prítomnosťou kontinentálneho a vysokohorských ľadovcov (na našom území v Nízkych a Vysokých Tatrách). Väčšia časť pohoria Čergov bola ešte vždy bez vegetácie, tvorená mrazovou pustatinou, len na južných, nižšie položených svahoch môžeme predpokladať tundrové porasty tvorené zástupcami čeľadí Cyperaceae a Poaceae, niektoré Apiaceae, Asteraceae, Ranunculaceae, Rumex a boli primiešané niektoré ďalšie druhy, ako napr. Polemonium, Polygonum bistorta, Trollius europaeus a iné.

Mladý dryas (9 000 – 8200 pred n. l.)

Podnebie mladého dryasu sa opäť ochladilo, malo suchší ráz, zrážok bolo menej. Priemerná ročná teplota v nížinách bola asi 0 °C. Pre vývoj vegetácie to znamenalo krok späť, Čergov opäť pokrývala mrazová pustatina, ktorá bola väčšiu časť roka pokrytá snehovou pokrývkou. Z rastlín sa tu mohli nachádzať nanajvýš iba niektoré machy a lišajníky, ktoré sa však vyskytovali len na chránených miestach v dolinách alebo na južných svahoch.

Postglaciál

Preboreál (8 200 – 6 800 pred n. l.)

Podľa novšieho členenia ja časové obdobie preboreálu od 8 250 do 7 700 pred n. l. V tomto období nastalo definitívne oteplenie podnebia spojené s ústupom pevninského a vysokohorských ľadovcov. Priemerná ročná teplota v nížinách bola asi 5 °C, množstvo zrážok približne rovnaké ako v súčasnosti. V stredných polohách pohoria sa vyskytovali prevažne smrekové pralesy s bohatou prímesou borovíc. Podrasty v nich tvorili podobne ako dnes vo vyšších polohách rôzne druhy Cyperaceae a Vaccinium. V nižších oblastiach, hlavne z východnej strany pohoria boli hojne zastúpené borovicové pralesy s prímesou brezy a dubov s trávnato-bylinným podrastom. Vo vyšších polohách pohoria, zhruba od výšky 1000 m sa vyskytovali porasty tundrového a alpínskeho typu.

Boreál (6 800 – 5 500 pred n. l.)

Podľa novšieho členenia 7 700 – 6 000 pred n. l. Oproti minulému obdobiu bolo podnebie podstatne teplejšie, priemerne až o 2 °C teplejšie ako dnes. Bolo však suchšie, zrážok bolo menej, podnebie malo kontinentálnejší charakter. Letá boli veľmi teplé a suché, zimy pomerne tuhé s malým množstvom zrážok. Preboreálne borovicové pralesy na severovýchodnej strane pohoria v nižších nadmorských výškach boli vystriedané zmiešanými dubinami s hojným brestom a lipou. Od nadmorskej výšky zhruba 500 – 600 m n. m. boli ihličnanové pralesy zložené prevažne z borovice, bohato v nich bol zastúpený smrek. Tieto pralesy rástli aj v najvyšších polohách Čergova, ich vrchná hranica na Slovensku bola asi 1700 m.

Atlantikum (5 500 – 2 500 pred n. l.)

Podľa novšieho členenia bolo atlantické obdobie rozšírené a rozdelené na dve časti atlantikum (6 000 – 4 000 pred n. l.) a epiatlantikum (4 000 – 1 300 pred n. l.). Podnebie v atlantiku malo výrazne oceánický charakter, bolo teplé a vlhké, zrážky v prvej polovici obdobia boli až o 60–70 % výdatnejšie ako dnešné a priemerné ročné teploty boli vyššie približne o 3 – 4 °C. V období atlantika dosiahlo podnebie pozvoľna svoj teplotný vrchol, preto sa často nazýva aj obdobím klimatického optima. Toto obdobie malo priaznivý vplyv na rýchle šírenie lesa. V mladšej časti atlantika (epiatlantikum), už teploty poklesli zhruba o 1 – 2 °C.

V nižších polohách Čergova rástli zmiešané dubiny, ktoré boli floristickým zložením veľmi podobné dnešným xerofilným a subxerofilným dubinám. Popri dube v týchto lesoch rástli podľa miestnych stanovištných podmienok brest, javor, hrab. Na mnohých miestach, najmä v polohách nad 500 m n. m. s hlbšími pôdami, vnikal do týchto porastov aj buk. Podrast takýchto pralesov bol najmä na trochu presvetlenejších miestach veľmi bohatý. Okrem teplomilných kríkov Corylus, Euonymus, Lonicera, Pyrus, Prunus, Rhamnus, Rosa, bol bohatý aj bylinno-trávnatý podrast zložený prevažne z teplomilných druhov čeľadí Apiacae, Asteraceae, Brassicaceae, Caryophyllaceae, Fabaceae, Lamiaceae a iných. V polohách nad 700 – 800 m n. m. začali do podrastov zmiešaných dubín pristupovať ihličnany, a to už v takej miere, že môžeme hovoriť o zmiešanom, ihličnato-listnatom pralese. Z ihličnanov mala zrejme prevahu borovica a smrek. Jedľa sa v tomto období na Čergove vyskytovala ešte len veľmi zriedkavo.

Subboreál (2 500 – 500 pred n. l.)

V novších deleniach bolo obdobie zúžené do rokov 1 300 – 800 pred n. l. Podnebie v subboreálnom období sa oproti minulému obdobiu mierne ochladilo (teploty boli o 1 – 2 °C vyššie ako v súčasnosti) a malo viac kontinentálny charakter. V letných mesiacoch boli pravdepodobne dlhšie obdobia sucha.

V pohorí Čergov dochádza v tomto období k súvislému ústupu zmiešaných dubín, ktoré zostúpili do nižších polôh prevažne na južnej strane pohoria. Na miesta dubín sa masívne rozšíril buk, ktorý v nadmorských výškach zhruba od 400 – 800 m n. m. vytváral súvislé pralesy. Vo vyšších polohách zóny bučín zhruba od 800 m n. m. pristúpila jedľa, ktorá sa po prvý raz v poľadovej dobe objavuje vo väčšom zastúpení.

Subatlantikum (500 pred n. l. – súčasnosť)

Teplota oproti preboreálu poklesla o 1 – 2 °C a podnebie pozvoľna nadobudlo súčasný charakter. Bukový a vo vyšších polohách jedľovo-bukový les sa ešte viac rozšíril a vytlačil zmiešané dubiny. Bukové pralesy zaberali najviac výškovú zónu 500 – 800 m n. m. a oproti minulému obdobiu snáď boli druhovo bohatšie, predovšetkým na druhy drevín a bylín, ktoré znášajú suťové substráty.