Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Z histórie>Všeobecne 

Regestár pohoria Čergov

   
Prejsť na vyhľadávanie v regestári
 
1284 Fejér, 1841, s.462-464, listina: CCXC
Abstract: Listina zachytáva spor o zem menom Rudna medzi grófom Rikolfom z Lumpniz a bratmi Michalom a Ondrejom, synmi Petra zo Segra. Keďže spor nebolo možné ukončiť inak, strany sa pod prísahou podrobili rozhodnutiu desiatich rozhodcov. Tí rozhodli, že zem má pripadnúť Michalovi a Ondrejovi ako dedičné vlastníctvo po ich otcovi a predkoch, avšak pod podmienkou, že Rikolfovi uhradia 24 mariek za námahu a náklady, ktoré na túto zem vynaložil. Ak by platby nezložili v určených termínoch, zem sa mala vrátiť Rikolfovi; ak by zaplatili všetko riadne, Rikolf sa mal vzdať všetkých svojich práv a odovzdať im príslušné listiny.

Osoby a obce:
Lomnica - Rikolf I - pôvod


My, magister Jakub, z Božieho milosrdenstva prepošt Kostola svätého Martina na Spiši. Dávame na pamiatku všetkým, ktorých sa to týka: Keďže sa pred nami a našou kapitulou viedol spor medzi grófom Rikolfom z Lumpniz na jednej strane a Michalom a Ondrejom, jeho bratmi, synmi Petra zo Segra, na strane druhej, o istú zem zvanú Rudna; a tento spor sa nijako inak nemohol nejako ukončiť než prostredníctvom rozhodcov; strany sa na radu rozvážnych mužov, bohabojných, zhodne zaviazali prísahou, zloženou voči desiatim dôveryhodným mužom, aby boli ich rozhodcami, pod pokutou dvadsiatich mariek, že čokoľvek týchto desať spolu s nami o ich spore rozhodne, to budú povinní a chcieť pevne a neporušiteľne zachovávať. Týmito rozhodcami bolo zo strany grófa Rikolfa päť mužov, totiž Arnold zvaný Malý, gróf, Ján z Gargou, Ján, sudca z Luchy (Leucha), Henrich z Kapusdorfu a Tylo, sudca z Bele; zo strany Michala a jeho brata Ondreja to bolo iných päť, a to: Mikuláš, syn Henricha, gróf šľachticov, gróf Peter, jeho brat, gróf Adam, syn Mochkona, gróf Ivan z Kaldbachu a gróf Abba, ktorí sa stali rozhodcami. Títo po prerokovaní sporu a po jeho dôkladnejšom preskúmaní napokon, vedení cestou spravodlivosti a práva, z úradu rozhodcovstva, ktorý im bol zverený, rozhodli, že tá istá zem má byť navrátená do držby vyššie uvedených Michala a jeho brata Ondreja; a to preto, lebo patrila ich otcovi, a tiež preto, lebo od dávnych ich predkov prešla na nich a na ich otcov od času, na ktorý nejestvuje pamiatka. Len s touto výhradou: že tí istí vyššie uvedení Michal a Ondrej, jeho brat, sú povinní zaplatiť tomu istému grófovi Rikolfovi za jeho námahu, ktorú podstúpil pre oslobodenie tej zeme, a za výdavky, ktoré vynaložil na zaujatie a zlepšenie tej istej zeme, dvadsaťštyri hrivien striebra, polovicu v striebre a polovicu v primeranom odhade, v troch nižšie zapísaných lehotách, totiž na Očisťovanie osem; na deň svätého Juraja osem; a na deň blahoslaveného Jána Krstiteľa osem; vždy, ako bolo povedané, polovicu v primeranom odhade a polovicu v striebre, pred nami, alebo ak budeme neprítomní, pred kapitulou. A ak by pri platení zameškali prvú lehotu, alebo po zaplatení prvej zanedbali druhú, alebo po zaplatení dvoch vynechali tretiu, tá istá zem by sa mala vrátiť do držby grófa Rikolfa a všetko, čo by zaplatili, by bolo neplatné a márne. Ak by však bez akéhokoľvek zameškania zaplatili celú sumu v horeuvedených lehotách, vtedy sa gróf Rikolf zriekne pred kapitulou a hodnovernými svedkami každého práva, ktoré na tej zemi mal, i žaloby, a pri tretej platbe odovzdá tým istým Michalovi a jeho bratovi Ondrejovi všetky listiny, ktoré o tej zemi mal. A aby vyššie uvedené mohlo nadobudnúť silu svedectva, dali sme vyššie uvedenému Michalovi a jeho bratovi túto listinu, označenú znakom našej pečate. Dané pri svätom Martinovi v jeho oktáve. V roku Pána tisíc dvesto osemdesiatom štvrtom. Z odpisu spišskej kapituly, ako nižšie, roku 1285.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...



  1. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841. Dostupn online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841. Dostupn online
 
Prečítané: 910292x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Buk pri Hertníku
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
RSS