Topoľ čierny (Populus nigra)

Príroda

Topoľ čierny (Populus nigra)

Autori článku: Ondrej Matisovský, Martin Roškanin

Topoľ čierny pochádza z veľkých riečnych údolí strednej a južnej Európy. Vyskytuje sa na zaplavovaných pôdach, vo vlhkých lesoch, pri brehoch riek a potokov. Je to dvojdomý strom, ktorý dorastá do výšky 30-40 m. Kmeň je svalcovitý, hrčovitý, pri báze s koreňovými nábehmi. Obvod kmeňa môže bežne dosiahnuť 5 až 6 metrov. Výnimočne môže dosiahnuť aj väčšie rozmery, dokonca až nad 10 metrov ako napríklad Lochovický topoľ, ktorý s obvodom kmeňa 1571 cm patril k najväčším topoľom čiernym v Čechách.
Topoľ čierny sa dožíva okolo 150, výnimočne aj viac než 200 rokov. Je to naša pôvodná, stará a hojná drevina, o čom svedčia aj viaceré ľudové pesničky, v ktorých sa spomína. Aj v ľudovom liečiteľstve mal topoľ svoje uplatnenie, napríklad pri výrobe mastí na podporu rastu vlasov. Vraj preto, lebo topoľ rýchlo rastie. Používalo sa aj jeho drevo, z ktorého sa vyrábali korytá.

Topoľ čierny pri Ľutine - „Hrubá topoľ”

Výnimočný topoľ čierny rástol donedávna v severnej časti chotára obce Pečovská Nová Ves, pri hranici s chotárom obce Ľutina. Rástol v blízkosti cesty do Ľutiny na mieste 21° 02' 57" - 49° 08' 42" v nadmorskej výške 383 m n.m. Jeho odhadovaný vek bol okolo 200 rokov. V priebehu rokov sa stal dôležitým bodom pre určenie polohy a takto vznikol dokonca aj miestny názov „Pri Hrubej topoli”. Topoľ však bol známy aj v širšom okolí. Už v 60-tych rokoch zaujal pracovníkov ochrany prírody, ktorí ho potom v roku 1966 spomenuli a fotograficky zdokumentovali v publikácii „Chránené územia. Okres Prešov”.¹ O pár rokov neskôr (1973) sa v publikácii „Chránené územia okresu Prešov” uvádzajú aj konkrétnejšie informácie: "Pozornosť si zaslúži tiež topoľ čierny v Pečovskej Novej Vsi s obvodom kmeňa v prsnej výške okolo 6m, so silne hrčovitým kmeňom. Patrí medzi najmohutnejšie topole čierne na východnom Slovensku".² Podľa týchto informácií mal topoľ v 70-tych rokoch obvod kmeňa 600 cm. V roku 2009 mal strom obvod kmeňa už 815 cm a v čase pílenia v roku 2016 mohol byť tento obvod ešte o pár cm väčší. O výnimočnosti tohto stromu svedčí aj pohľad do Katalógu chránených stromov SR, kde najhrubší tam uvádzaný topoľ čierny (Grinavský topoľ - ev. č. S 499) má obvod kmeňa 705 cm. Ostatné uvádzané topole majú obvod okolo 5-6 metrov. So svojím obvodom cez 8 metrov bola „Hrubá topoľ” jedným z najhrubších a najmohutnejších topoľov čiernych na Slovensku. Dokonca ani v Čechách nemajú evidovaný mohutnejší exemplár. V zozname pamätných stromov ČR sa uvádza najhrubší exemplár s obvodom kmeňa 800 cm, dnes už zaniknutý Konárovický topoľ.



Miesto, kde stála Hrubá topoľ nebolo úplne ideálne. Tento pamätník Rakúsko-Uhorska asi len zázrakom prežil mnoho povodní. Naposledy to bolo v roku 2014, keď vzala rozvodnená Ľutinka časť komunikácie vo vzdialenosti len pár desiatok metrov od stromu. Na druhej strane, práve mokré miesto blízko pri toku je pre topole ideálne, čo mu umožnilo narásť do týchto uctyhodných rozmerov. Ďalším problémom bola tesná blízkosť stromu pri frekventovanej ceste. Kmeň sa nachádzal od okraja cesty zhruba meter. Kedysi bol tento strom pri ceste vítaným spoločníkom. Neskôr, po vybudovaní bezprašnej cesty a urýchlení dopravy, začal predstavovať nebezpečenstvo. V miestach, kde rástol, bola cesta neprehľadná, so zákrutami. Koruna stromu zasahovala výrazne nad vozovku a vodiči si všímali počas búrok a víchric popadané konáre. Tento problém však bol opodstatnený a pri chránených stromoch ho riešia špecialisti na ošetrovanie drevín – arboristi. Obyčajne sa v týchto prípadoch vykonáva bezpečnostný rez, zameraný na odstraňovanie suchých, nalomených, zlomených alebo mechanicky poškodených konárov, konárov s defektným vetvením, voľne visiacich, či prerastených a staticky rizikových výhonov. Bežné sú taktiež sanácie napadnutých kmeňov. V prípade tohto topoľa sa spomínanej ochrany nedostalo, zrejme kvôli tomu, že strom nebol zapísaný v aktuálnom zozname chránených stromov. Je skôr na zamyslenie, prečo sa taký výnimočný strom, známy aj odbornej verejnosti, nedostal do zoznamu chránených stromov na Slovensku.










Strom bol spílený 5.10.2016. O jeho spílení sa verejnosť dozvedela zo stručného článku v Korzári so zavádzajúcim názvom „Strom spadol na cestu, museli ju uzavrieť”. Takto nenápadne odišiel jeden z najväčších topoľov čiernych na Slovensku. Nebudeme špekulovať, či zdravotný stav stromu bol adekvátny pre takýto radikálny zásah. Vydanie povolenia o jeho výrube sa určite opieralo o argumenty odborníka. Veľkou škodou však je, že ani zástupcovia obce Pečovská Nová Ves, ktorí iniciovali jeho spílenie, sa neusilovali o to, aby takýto unikát, ktorý mali vo svojom chotári, nevyužili pre propagáciu svojej obce. Či už počas života stromu, alebo teraz, aspoň jeho zakonzervovaným mohutným torzom, či pňom.


Dostál, Ľ.: Chránené územia. Okres Prešov. Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Prešov, 1966 Dostál, Ľ.: Chránené územia. Okres Prešov. Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Prešov, 1966, str. 29-31 Voskár, J., Dostál, Ľ., Humeňanský, Š.: Chránené územia okresu Prešov. Okresná pamiatková správa-SÚPSOP, Prešov, 1973 Voskár, J., Dostál, Ľ., Humeňanský, Š.: Chránené územia okresu Prešov. Okresná pamiatková správa-SÚPSOP, Prešov, 1973, str. 30-31


Prečítané: 4118x, publikované: 3.1.2019, posledná aktualizácia: 31.12.2018