19.08.2017
05:37:34
05:33 | 19:44
02:35 | 18:13
Fáza Mesiaca:
bude 21.8.
Jesenná rovnodennosť:   22.09.2017 22:02  
Perihélium:   03.01.2018 ~ 07h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol

Potreba vzniku registra chotárnych názvov

   

Význam geografických názvov

Ľudia odpradávna pomenúvali geografické objekty vo svojom okolí. V priebehu času sa názvy vyvíjali, pribúdali nové, staré niekedy zanikali alebo boli postupne nahradzované vhodnejším tvarom danej doby, či boli nahradené úplne novým názvom. Niektoré geografické názvy pohoria Čergov dokázali pretrvať aj niekoľko stáročí v pôvodnom, nezmenenom tvare. Zatiaľ najstarším zisteným názvom z oblasti pohoria Čergov, ktorý v nezmenenom tvare pretrval až do súčasnosti, je názov vŕšku na pomedzí chotárov obcí Hanigovce a Milpoš s názvom Ostrý hrb (Ostrý horb). O ňom máme prvú písomnú zmienku z roku 1411 v latinskom dokumente1 v maďarizovanom tvare Hegesheg (kde Hegyes je Ostrý a heg bol vo význame vŕšok, hrb). Aj keď sa v listine zachoval len názov v maďarčine, je nepochybné, že miestni tento vrch nazývali v slovenskom tvare.2,3
V prípade Ostrého hrbu sa okrem nezmeneného názvu zachoval aj jeho význam, ešte aj dnes rozumieme slovu ostrý, či hrb. Je však veľa názvov, ktorých význam v priebehu vekov zanikol. Ako príklad môžu poslúžiť známe názvy Topľa, Čergov, Ľutinka, ktorých význam v dnešnej reči už nepoznáme. Ale aj v tomto prípade, ide o cenný zdroj informácií, pretože aj v týchto názvoch zostala obrazne povedané "zakonzervovaná" informácia, ktorá v sebe nesie určitú historickú výpovednú hodnotu. V miestnych názvoch totiž prežívajú nielen vyhynuté základy slov a formy, ale aj zaniknuté právne, sociálne a kultúrne pomery.4
Výskumom takýchto prastarých geografických názvov sa zaoberá toponomastika, ktorá je odvetvím samostatnej jazykovednej disciplíny onomastiky. Výsledky takéhoto jazykovedného výskumu sa dajú využiť v rôznych ďalších vedných disciplínach ako napríklad história, archeológia, sociológia, etnografia a skrz takýto komplexný výskum dokážeme lepšie nazrieť do dávnej minulosti.

Potreba vytvorenia registra chotárnych názvov

Geografické názvy sú dôležitým dedičstvom mnohých generácií ľudí, ktoré tieto názvy vytvárali, používali a dokázali ich ústnym podaním zachovať až dodnes. V súčasnosti však hrozí, a to viac ako po minulé obdobia, že sa tieto názvy môžu rýchlo vytrácať alebo znehodnocovať. Dôvody prečo je tomu tak a zároveň aj možné riešenia môžme zhrnúť do nasledujúcich bodov.
  • Zachovať pôvodný názov
    Chotárne názvy majú pre historika hodnotu nenahraditeľného primárneho prameňa. Pravda, len keď ich pôvodnosť vieme doložiť najstaršími zápismi.5 Z tohto dôvodu je dôležité zaznamenať správny, originálny, medzi ľuďmi používaný a živý názov, ale aj všetky jeho historické názvy a týmto overiť jeho pravosť a zároveň skúmať historický vývoj.
    Poznať históriu názvov je obzvlášť dôležité pri štandardizovaných názvoch. Štandardizácia prebehla v dvoch etapách v období rokov 1974 - 19946 a mala za úlohu zabezpečiť jednotnosť geografických názvov. Pri tomto procese mohlo dôjsť z rôznych dôvodov aj k takému zásahu do názvoslovia, že sa narušil nielen tvar, ale aj význam slova. Tu je zopár príkladov historického vývoja takýchto štandardizovaných názvov:
    • Ribárka(1859)7 -> dnešný štandardizovaný názov Hríbarka (k. ú. Milpoš)
    • Tkáčuv jarek(1865)8 -> Kačí jarok (k. ú. Olejníkov)
    • Tarbocheynpothoka /Tarbočin potok/ (1322)9, Tarbočin(1859)10 -> Táborový potok (k. ú. Ľutina, Hanigovce)
    • fluvium Rothuvay (1322)11, Ratvaj potok (1920)12 -> Jakoviansky potok (k. ú. Ľutina, Jakovany).

  • Správne názov lokalizovať v teréne
    Ďalšou nutnosťou je správna lokalizácia oblasti v teréne a jej presné zakreslenie v mape. Treba si uvedomiť, že názvy oblastí prežívali dlhé stáročia len vďaka tomu, že ich ľudia používali, pretože v krajine dennodenne žili. Po kolektivizácii poľnohospodárstva (r. 1949) sa však krajina začala výrazne meniť. Lesy, lúky a polia sa prestali využívať tým spôsobom, ako tomu bolo po dlhé predchádzajúce stáročia. Horské lúky, či už pasienky alebo kosienky, boli postupne vysadené lesom alebo sa sukcesiou na les menia, niektoré polia sa prestali obrábať a stali sa z nich lúky. A tak je dnes čoraz ťažšie lokalizovať oblasť v teréne.

  • Zistiť o danej oblasti čo najviac informácií
    Poslednou, ale rovnako doležitou vecou, je zaznamenanie detailov o konkrétnej oblasti na ktorú sa viaže chotárny názov. Obzvlášť ide o informácie, čo sa v tej oblasti dialo ešte v dobe pred kolektivizáciou, čím bola oblasť výnimočná, či sa tam kosilo alebo páslo, sialo, sadilo a aké plodiny, kto oblasť vlastnil, prípadne obrábal, ktorý prameň dával najlepšiu vodu. K niektorým lokalitám existujú príbehy, či legendy, ktoré v mnohých prípadoch v sebe obsahujú aj zrnko pravdy.
Na zozbieranie týchto informácii je už len pár rokov, v priebehu ktorých ich je ešte možné získať priamo od ľudí, ktorí žili v čase, kedy krajina bola súčasťou kontinuálneho stáročného vývoja. Od pamätníkov, ktorí ešte žili a hospodárili v rovnakej krajine ako aj ich predkovia, používali názvy, ktoré od nich prebrali a isto od nich počuli aj rôzne príbehy a legendy, ktoré sa viazali na konkrétne lokality v ich okolí. Ak sa to teraz nedozvieme od nich, prídeme tak o toto dávne dedičstvo z minulosti.

Pri vytváraní registra geografických názvov je veľmi vítaná aj Vaša pomoc. Ak poznáte nejakého pamätníka vo svojom okolí, skúste sa ho opýtať na oblasti v katastri Vašej obce podľa vyššie uvedeného návodu a dajte mi o tom vedieť na mailovú adresu cergov@cergov.sk
Verím, že spoločnými silami sa nám podarí zozbierať čo najviac informácií a vytvoriť tak nielen komplexný prehľad o čergovských chotárnych názvoch, ale zachovať tak aj zaujímavé etnografické informácie viažúce sa na konkrétnu geografickú lokalitu.


Register chotárnych názvov pohoria Čergov je na stránke http://www.cergov.sk/article.php?id=100
 

  1. Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993
    Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár III. Magyar Országos Levéltár, Budapest, 1993, str. 138
  2. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
    Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962, str. 87. Pravidlom totiž bolo, že mestský pisár názvy polatinčoval a ponemčoval a šľachtický zas pomaďarčoval.
  3. Tamže, str. 28. Občas sa však v listinách objavili aj slovenské názvy a namiesto oficiálneho Litinye (dnes Ľutina), Jakabvágasa (Jakubovany), Tárcza (Torysa), Szilva (Slivník), Héthárs (Lipany) mimovoľne uviedol pisár v listine z roku 1556 slovenské znenie "Lutina", roku 1558 "Thoryssa" a "Slywnyk", roku 1550 "Lipjany", roku 1591 "Jakwbowany".
  4. Halaga, O.: K argumentom maďarskosti stredovekého Šariša. In: Šarišské múzeum v Bardejove 2. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1969
    Halaga, O.: K argumentom maďarskosti stredovekého Šariša. In: Šarišské múzeum v Bardejove 2. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1969, str. 5
  5. Tamže, str. 5
  6. V prvej etape (1974 - 1981) sa štandardizovali názvy z úrovne podrobností Základnej mapy Slovenskej republiky 1:50 000 a v druhej etape (1983 - 1994) nasledovala štandardizácia názvov podrobnejšej úrovne 1:10 000.
  7. Jancsó András: Henigh, Litinye, Olejnok helységek és Milpos, Majdan puszták határainak terves térképe. (Mapa chotárov obcí Hanigovce, Olejníkov, Ľutina a samôt Milpoš, Majdan). Depon. in: ŠOBA Prešov, 1859
    Jancsó András: Henigh, Litinye, Olejnok helységek és Milpos, Majdan puszták határainak terves térképe. (Mapa chotárov obcí Hanigovce, Olejníkov, Ľutina a samôt Milpoš, Majdan). Depon. in: ŠOBA Prešov, 1859
  8. Jelen a Péchy Család birtokához tartozó és a lefolyt tagosítási úgy következtében összesített Olejnoki és Majdani erdö és rétség egy részet ábrázoló térkép... (Názorná komasačná mapa lesov a lúčin Olejníkova a Majdanu, patriacich k majetku Péchyovskej rodiny). Depon. in: ŠOBA Prešov, Pečovská Nová Ves, 1865
    Jelen a Péchy Család birtokához tartozó és a lefolyt tagosítási úgy következtében összesített Olejnoki és Majdani erdö és rétség egy részet ábrázoló térkép... (Názorná komasačná mapa lesov a lúčin Olejníkova a Majdanu, patriacich k majetku Péchyovskej rodiny). Depon. in: ŠOBA Prešov, Pečovská Nová Ves, 1865
  9. Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881
    Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881, str. 36-38
  10. Jancsó András: Henigh, Litinye, Olejnok helységek és Milpos, Majdan puszták határainak terves térképe. (Mapa chotárov obcí Hanigovce, Olejníkov, Ľutina a samôt Milpoš, Majdan). Depon. in: ŠOBA Prešov, 1859
    Jancsó András: Henigh, Litinye, Olejnok helységek és Milpos, Majdan puszták határainak terves térképe. (Mapa chotárov obcí Hanigovce, Olejníkov, Ľutina a samôt Milpoš, Majdan). Depon. in: ŠOBA Prešov, 1859
  11. Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881
    Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881, str. 36-38
  12. Jancsó András: Henigh, Litinye, Olejnok helységek és Milpos, Majdan puszták határainak terves térképe. (Mapa chotárov obcí Hanigovce, Olejníkov, Ľutina a samôt Milpoš, Majdan). Depon. in: ŠOBA Prešov, 1859
    Jancsó András: Henigh, Litinye, Olejnok helységek és Milpos, Majdan puszták határainak terves térképe. (Mapa chotárov obcí Hanigovce, Olejníkov, Ľutina a samôt Milpoš, Majdan). Depon. in: ŠOBA Prešov, 1859
 
Prečítané: 325x, publikované: 4.2.2017, posledná modifikácia: 4.2.2017
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Zvyšky drevenice Juraja Blaščaka v osade Baranie
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Drienica
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS