Metácia chotára Pečovskej Novej Vsi z roku 1322

Z histórie

Metácia chotára Pečovskej Novej Vsi z roku 1322

Autor článku: Martin Roškanin

V roku 1319 kráľ Karol Róbert vyčlenil z majetku Šarišského hradu dedinu Nová Ves (Wyofolu, Wyfolu) a spolu s mýtom ju daroval Mičkbánovi z rodu Ákošovcov. Hranice tohto majetku vyčlenila spišská kapitula v roku 1322 podľa starých hraníc.¹ MOL DL 64662 Plné znenie² tejto metácie a preklad O. R. Halagu z roku 1997:³ 28.7.1322

Prima meta incipit ex parte ville magistri Rykolphi Wrusalma vocate a plaga occidentali iuxta fluvium Tarcha ubi fluvius Lythoua vocatus cadit in eundem fluvium Tarcha,	Prvá meta sa začína po strane dediny magistra Rykolfa, zvanej Červenica (Wrusalma) od západného okraja rieky Torysy, kde potok Ľucina (Lythona) vteká do Torysy

et inde procedit versus aquilonem supra iuxta eundem fluvium Lythoua et pervenitad locum qui Kopu diciturad terram fratrum heremitarum ordinis sancti Augustini de Sarus et ibidem iuxta antiquum meatum fluvii Lythoua vocati est meta terrea,	a odtiaľ pokračuje na sever popri toku Ľuciny a príde k miestu zvanému brána (Kopu) k zemi frátrov pustovníkov rádu sv. Augustína z (Veľkého) Šariša a tu je pri starom koryte Ľuciny meta zo zeminy.

deinde super meatum eiusdem fluvii ascendendo tendit versus orientem, traseundo ipsum fluvium et statim ibi este meta terrea, deinde reflectitur versus meridiem ad novum meatum fluvii Lythona et ibi iuxta litus eiusdem fluvii est meta terrea,	Potom, stúpajúc po starom koryte Ľuciny, smeruje na východ, prekračujúc tento potok, a hneď tu je meta zo zeminy. Nato sa (hranica) stáča na juh do nového koryta Ľuciny a tu na brehu tohto potoka je meta zo zeme.

deinde per novum meatum eiusdem fluvii ascendit versus orientem et pervenit ad antiquum meatum eiusdem fluvii et ibidem est meta terrea,	Potom po novom koryte tohto potoka stúpa na východ a príde do starého koryta tohto potoka a tu je zemná meta.

deinde per antiquum meatum eiusdem fluvii tendit ascendendo versus orientem et pervenit ad novum meatum eiusdem fluvii ubi ipse fluvius dupplicatur et in divisione ipsium fluvii est meta, deinde super eundem fluvium tendit adhuc versus orientem et sub quadam arbore platani iuxta viam est meta,	Nato po starom koryte potoka stúpa nahor východne a príde do nového koryta potoka, kde sa Ľucina rozdvojuje a na priedele tohto potoka je meta. Potom v smere tohože potoka ide ďalej na východ a pod nejakým (okrasným) stromom platanom, je pri ceste meta.

deinde ascendit ad montem Myhalzatety (így) vocatum per acuciem eiusdem montis versus aquilonem et super eundem montem sunt due mete terree de quibus in latere eiusdem montis descendit ad vallem iterum ad duas terreas metas in silva existenses,	Nato stúpa hranica na horu Myhal/ha/zatety (vrcholec Michalovho domu) a po vrcholci tejto hory na sever. Na tejto hore sú dve zemné mety, z ktorých po boku tejto hory (hranica) zostupuje do údolia, opäť k dvom zemným metam v lese.

deinde cadit in fluvium Tarbocheynpothoka vocatum in quoquidem fluvio currit supra ad eiusdem fluvii caput de quo exit et ascendit ad verticem montis Javor dicti et in eiusdem montis vertice currit usque ad fluvium Thopl vocatum versus aquilonem et ibi separantur mete a terra comitis Langh et filiorum Dechk Kyusaytou vocata et sic descendendo per fluvium Thopl pervenit ad terram filiorum Jacobi dicti Lengen Jakorezey vocatam ad montem qui Javor dicitur et ibi est meta terrea,	Nato padá do potoka zvaného Tarbocheynpotoka (Tarbočin potok), v ktoromto potoku stúpa vyššie k jeho prameňu, od ktorého (prameňa) vychádza a stúpa k vrcholu hory Javor a na vrcholci tejto hory beží až k rieke zvanej Thopl (Topľa alebo iný prítok) na sever. A tu sa delia mety od zeme grófa Langha a synov Dechk (Dečkových), zvanej Kisajtó (t.j. malé dvere), a tak, zostupujúc cez potok Thopl, príde k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan), zvanej Akoriš-Jakovany, na horu, ktorá sa nazýva Javor: a tu je meta zo zeminy.

deinde descendendo versus meridiem pervenit ad quandam arborem gertyanfoa vocatam sub qua est terrea meta,	Nato, zostupujúc na juh, príde (hranica) k nejakému stromu zvanému gertyanfoa (hrab), pod ktorým je zemná meta,

deinde descendit ad fluvium Rothuvay vocatum et ibi in monticulo est meta terrea prope viam et transeundo ipsum fluvium pervenit ad montem Kyrallesey vocatum et de ipso monte descendendo versus orientem pervenit ad metam populorum de Zyben et ad terram filiorum Jacobi dicti Lengen et ibi sunt tres mete,	potom zostupuje do potoka zvaného Rothuvay (Ratvaj), a tu na vŕšku je meta zemná blízo cesty. Prejdúc tento potok príde hranica k vrchu zvanému Kyrallesey, zostupujúc z tohto vrchu na východ príde (hranica) k mete-hranici Sabinovčanov a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan) a tu sú tri mety:

una populorum de Zyben alia terre Wyfolu et tercia predictorum filiorum Jacobi, et ab eisdem tribus metis procedit versus meridiem per magnam viam, iuxta eandem viam est meta sub arbore kerchy et sic descendendo per eandem viam sub quodam monticulo circa eandem viam est meta terrea et sic per eandem viam per bonum spacium supra byrch pervenit ad terram populorum de Zyben et circa viam sunt due mete una de Wyfolu et alia populorum de Zeben, et sic eundo versus meridiem descendit ad fluvium Tarcha et transeundo ipsum fluvium est meta et inde ascendit ad montem satis magnum et pervenit ad terram filiorum Andree filii Ite et in eodem monte est meta,	jedna Sabinovčanov, druhá meta zeme Novej Vsi (Wyfolu) a tretia spomínaných synov Jakuba. A od týchto troch mét pokračuje (hranica Pečovskej Novej Vsi) ďalej na juh po veľkej ceste, na ktorej je meta pod stromom duba. A tak zostupujúc po tejto ceste, pod nejakým vŕškom, pri nej, je meta zemná, a tá po tejto ceste v dobrej vzdialenosti nad vrchom príde k zemi Sabinovčanov a okolo cesty sú dve mety: jedna Novej Vsi a druhá Sabinovčanov. A tak idúc na juh zostupuje do rieky Torysy-Tarcha a prejdúc tu rieku je meta. A odtiaľ stúpa k vrchu dosť veľkému a príde k zemi synov Ondreja, Itovho syna, a v tomto vrchu je meta.

et inde vadit versus occidentem et directe descendendo pervenit ad metas magistri Rykolphy et sic descendendo directe transit ipsum fluvium Tarcha et pervenit ad priorem metam et ibi terminantur mete;	A odtiaľ postupuje (hranica Novej Vsi) na západ a zostupujúc priamo príde k hraniciam (metám) magistra Rykolfa a tak zostupujúc priamo, prekračujú túto rieku Torysu-Tarcha a príde k prvotnej mete i tak končia hranice.

ereccioni autem metarum magister Rykolphus, frater Nicolaus prior fratrum heremitarum ordinis sancti Augustini de Sarus pro se et toto conventu suo in nostri personaliter comparens presencia, comes Langh filius Dechk cum fratribus et proximis eorum, item filii Jacobi dicti Lengen item iudex et populi de Zyben ac filii Andree filii Ite consensum prebuerunt et assensum.	K stavaniu mét (t.j. k vytyčovaniu hraníc) dali súhlas, osobne sa zúčastniac, magister Rykolf, fráter Mikuláš, prior pustovníkov rádu sv. Augustína v Šariši za seba a za celý svoj konvent, gróf Langh, syn Dečka (Dechk), s bratmi a s ich príbuznými, taktiež synovia Jakuba, zvaného Lengen. Tak prekladali maďari osobné meno Poľan. Tiež richtár a ľudia zo Sabinova aj synovia Ondreja, syna Itovho.

Datum feria sexta proxima post octaves Pasce anno domini Millesimo CCC° vicesimo secundo.	Dané 6. deň po oktáve Paschy r. P. 1322 (= 23.4 1322).



Rekonštrukcia a poznámky k metácii

Hranice chotára Novej Vsi viedli od sútoku Torysy a Ľutinky popri rieke Ľutinke až k Bráne.

Brána
Bránu môžeme lokalizovať na západnom okraji obce Pečovská Nová Ves. Brána bola súčasťou zásekov (indagines) na prastarej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím Torysy. Záseky dal v 12. storočí postaviť uhorský štát ako vnútornú obrannú hranicu dobytého územia i kráľovstva a na ochranu tranzitnej cesty⁴ a viedli v miestach medzi Pečovskou Novou Vsou a Červenicou ďalej južným okrajom pohoria Čergov a hrebeňmi medzi Tulčíkom a Raslavicami ďalej na východ.⁵ .

Zem pustovníkov rádu sv. Augustína
Hranice chotára od Brány viedli k zemi pustovníkov rádu sv. Augustína. Títo bratia pustovníci z kláštora sv. Stanislava z Veľkého Šariša mali majetky pri (Pečovskej) Novej Vsi najmenej od začiatku 14. storočia nepretržite až do roku 1514, keď časť z nich prepustili Mikulášovi z Torysy a ich pôsobenie na tomto území sa zachovalo aj v chotárnom názve Mníšske.⁶ Táto oblasť sa nachádza zhruba v miestach južnejšie od dnešnej rómskej osady. Ich zem hraničila z jednej strany s chotárom Novej Vsi a z druhej strany s chotárom Červenice. Dokladom toho je aj zaznamenaný spor týchto mníchov s Tarczaiovcami kvôli hranici medzi ich zemou a chotárom Červenice v roku 1345.⁷ Po komplikovanejšom vymedzení hraníc medzi Novou Vsou a majetkom pustovníkov stúpa hranica na horu Myhalzatety.

Myhalzatety
Myhalzatety je vrch s dnešným názvom Michalka. Vrch Michalka bol v stredoveku významným metačným bodom, spomínaný vo viacerých metáciách. Názov Myhalzatety v preklade znamená vrcholec Michalovho domu, prípadne Michalov dom (ad domum Michaelis, Michalhaza).

Tarbocheynpotoka
Potok dnes nesie názov Táborový potok. V katastri obce Ľutina sa dnes v oblasti Táborového potoka nachádza les a pole Tarbočín.⁸ Na mape z roku 1865 je okrem Tarbočina spomenutá aj oblasť Tarbočinki.

Javor
Z priebehu metácie nie je zrejmé, o ktorý vrch v blízkosti prameňa Táborového potoka ide. Može to byť Vysoká hora, nejaké bradlo z hrebeňa Nového hradu alebo nejaký vrch hrebeňa vrchu Ostrá a možno aj samotná Ostrá. Z popisu v metácii "[od prameňa Táborového potoka] stúpa k vrcholu hory Javor a na vrcholci tejto hory beží [...] na sever" vyplýva, že hranica istý čas vedie hrebeňom severným smerom, z čoho by sa dalo usudzovať, že vrch Javor bude vrchol, nachádzajúci sa na južnom výbežku hrebeňa Ostrej.

Fluvium Thopl
O lokalizácii potoka Thopl sa zmieňovali viacerí autori a vzhľadom na to, že v stredovekých písomnostiach bol pre rieku Topľa zaužívaný názov Thopl, nabáda to tento potok stotožňovať s riekou Topľa. Varsik "fluvium Thopl" s Topľou nestotožňuje, spomína ho ako malý potok na ľavej strane rieky Torysy, medzi riekou Ľutinkou a obcou Jakovany.⁹ Halaga v preklade metácie uvádza "Topľa alebo iný prítok". Beňko tvrdí, že "fluvium Thopl" je rieka Topľa¹⁰ a dokazuje to metáciou Malcova z roku 1338, kde sa spomína, že kráľovský les "Malczow" susedí s majetkom Mičkbána z (Pečovskej) Novej Vsi.¹¹ S tvrdením, že hranice chotára (Pečovskej) Novej Vsi siahali až za hrebeň pohoria Čergov, sa možno bežne stretnúť aj v ďalších prácach.¹² ^,¹³ ^, ¹⁴ Z ďalej uvedených zistení a analyzovaného priebehu hraníc chotára sa však toto tvrdenie javí ako nepravdepodobné. Dôkaz, ktorý uvádza Beňko, ako aj tvrdenie, že "fluvium Thopl" je rieka Topľa a hranice Novej Vsi siahajú až za hrebeň Čergova, nemusia byť jednoznačné z nasledujúcich dôvodov: hoci sa v metácii Malcova spomína, že les "Malczow" susedí s majetkom Mičkbána z (Pečovskej) Novej Vsi, neznamená to, že ide o chotár (Pečovskej) Novej Vsi. Mičkbán v tom čase vlastnil okrem iných majetkov aj Lukov¹⁵ a teda s istotou môžeme tvrdiť len to, že les "Malczow" susedí majetkom Mičkbána (Lukovom) len z východnej strany. ak by hranica Novej Vsi siahala až k rieke Topľa, tak rovnako aj hranica Jakovian by siahala až za čergovský hrebeň, pretože podľa metácie hranica zostupuje cez potok Thopl a príde k zemi zvanej Akoriš-Jakovany. rovnako by za hrebeň Čergova siahal aj chotár obce Kisayto¹⁶, čo nesúhlasí s priebehom jej hraníc podľa metácie z roku 1315.¹⁷ a napokon nesúhlasí ani nasledujúci priebeh metácie od rieky Topľa k potoku Rothuvay. Podľa priebehu metácie, ako aj podľa metácie chotára obce Kysaystoud (fluvii Letune = fluvium Thopl)¹⁸ je pravdepodobné, že fluvium Thopl je riečka s dnešným názvom Drahotín, alebo niektorý z jej západných prítokov.

Javor
V metácii sa spomínajú dva vrchy s názvom Javor. Prvý bol lokalizovaný do oblasti medzi prameňom Táborového potoka a vrchom Ostrá. Druhý musíme podľa priebehu hranice metácie, ktorá vedie po prúde potoka Drahotín, hľadať niekde medzi vtokom Drahotína do Ľutinky smerom na juh k chotáru obce Jakovany. Podľa všetkého ide o vrch s kótou 718,8, ktorý na mape majetkov rodu Péchy de Ujfalu z roku 1818 nesie názov mons Dubnik. Na tejto mape sú zachytené aj hranice majetku obce Jakovany (Limes possessionis Jakoris) a hneď južne od prameňa Slatina (Fons Slatina) je na mape zachytená aj pôvodná stredoveká hranica (antiqus) ako aj aktuálna hranica z roku 1818 (modernus). Hranica potom na mape prebieha presne podľa popisu metácie južne do potoka Ratvaj. V roku 1977 lokalizuje Varsik "mons Javor" do rozvodia riek Tople a Torysy a stotožňuje ho s vrchom Veľká Javorina.¹⁹ Táto lokalizácia je trochu prekvapením, pretože ako už bolo spomínané, autor už v roku 1972 správne poznamenal, že fluvium Thopl nie je rieka Topľa. Vrch Javor nemôže byť Veľká Javorina z nasledujúcich dôvodov: Pri sledovaní priebehu hraníc smerom k vrchu Javor, hranica vedie zostupne tokom fluvium Thopl. Ak by sme teda pripustili, že je to rieka Topľa, musela by hranica na vrch Veľká Javorina vystúpať zhruba od obce Livov, kde sa tok rieky Topľa stáča na sever. V tomto mieste by hranica mohla opustiť tok Tople a smerovať ďalej východojužným smerom na vrch Veľká Javorina. V metácii však tento metačný bod a ani zmena smeru hranice nie je spomenutá. Vrch Veľká Javorina by podľa metácie ležal v chotári obce Jakovany, čo je s prihladnutím na vzdialenosť obce Jakovany od tohto vrchu, majetkové pomery obce, ale aj samotný terén (s dolinou Ľutinky uprostred) nepravdepodobné. Severná hranica majetku obce Jakovany pravdepodobne nepresahovala ani za hrebeň Príslopu a Trepeša, tak ako to zachytáva aj spomínaná mapa z 1818. A napokon, sledujúc ďalší priebeh hranice z vrchu Veľká Javorina južným smerom, sa nachádzame príliš ďaleko od fluvium Rothuvay, ktorý je ďalej v texte lokalizovaný ako Jakoviansky potok. A aj keby sme pripustili, že fluvium Rothuvay je iný potok (napríklad Ľutinka, ktorá sa nachádza južne od Veľkej Javoriny), potrebujeme vystúpať od tejto riečky na vrch Kyrallesey a od neho potom východným smerom k zemi Sabinovčanov. Pri pohľade do mapy vidíme, že takýto priebeh hranice nie je možný.

Fluvium Rothuvay Z vrchu s kótou 718,8 (Mons Dubnik) hranica pokračuje južne do potoka Rothuvay. Tento potok sa dnes volá Jakoviansky potok. Na mape z roku 1818 niesol Jakoviansky potok názov Rivus Rathvai a dokonca ešte okolo roku 1920 bol v mapovej dokumentácii k lesnej železnici Sabinov - Majdan použitý názov Ratvaj potok.

Kyrallesey Hranica prejde Jakoviansky potok a príde k vrchu Kyrallesey. Dnes sa tento vrch nazýva Slupec .

Ďalší priebeh hranice Z vrchu Slupec hranica vedie východným smerom k hraničnému bodu troch chotárov. Tento bod zatiaľ nie presne lokalizovaný, a keďže hranica ďalej vedie mimo skúmanú oblasť pohoria Čergov, ďalší priebeh hranice zobrazovaný v mape, je už len orientačný. Po hranici medzi Novou Vsou a Sabinovom hranica vedie južne, prechádza rieku Torysa a vystúpi na hrebeň pohoria Bachureň. Hrebeňom vedie západne až k hranici s Červenicou a tam potom padá severným smerom, prechádzajúc rieku Torysa, až príde k počiatočnej mete.

Hranice chotára obce (Pečovská) Nová Ves z roku 1322.


Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985 Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985, str. 206 Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II (1322-1332). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881. Dostupné online Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. II (1322-1332). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881. Dostupné online, str. 36-38 Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 1998 Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 1998 Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985 Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985, str. 196 Varsik, B.: Zo slovenského stredoveku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1972 Varsik, B.: Zo slovenského stredoveku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1972, str. 20 Kútnik Šmálov, J.: Kresťanský stredovek Slovenska. LÚČ, Bratislava, 2005 Kútnik Šmálov, J.: Kresťanský stredovek Slovenska. LÚČ, Bratislava, 2005, str. 272 Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962 Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962, str. 23 Slovenský úrad geodézie a kartografie: Geografické názvy okresu Prešov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 1992 Slovenský úrad geodézie a kartografie: Geografické názvy okresu Prešov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, Bratislava, 1992, str. 45 Varsik, B.: Zo slovenského stredoveku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1972 Varsik, B.: Zo slovenského stredoveku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1972, str. 186. ...a r. 1322 sa spomína pri opise hraníc zeme Pečovská Nová Ves (Wyfolu) fluv. Thopl (2 razy). Tento potok sa uvádza na ľavej strane rieky Torysy, a to medzi riečkou Lučinkou a Jakovanmi. Názov potoka Thopl v oblasti Pečovskej Novej Vsi sa uvádza úplne tak ako názov rieky Tople v druhej polovici 13. stor. a v prvých decéniách 14. stor., ale pri názve tohto malého potoka iste nejde o nejaký názov predslovanského pôvodu ako sa Šmilauer domnieva pri názve rieky Tople. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985 Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985, str. 219. Mičkbánov majetok (Pečovská) Nová Ves v povodí Torysy, podľa metácie z roku 1322 siahal až za Čergovské pohorie, do údolia Tople. Dôkazom toho je aj metácia Malcova z roku 1338. Tamže, str. 195. V tejto metácii sa spomína kráľovský les "Malczow", ležiaci medzi riekami Topľa a Malcov so 100 usadlosťami (loca sessionalia seu mansiones jobagyonum), ktorý susedil s majetkami Rikolfa z Brezovice, Mičkbána z Pečovskej Novej Vsi a dedinou Kurov (Kuro). Sedlák, V. et al: Pod vládou anjouovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. Literárne informačné centrum, Bratislava, 2002 Sedlák, V. et al: Pod vládou anjouovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. Literárne informačné centrum, Bratislava, 2002, str. 125 Nešpor, J.: Za tajomstvami zrúcanín. Zrúcaniny východného Slovenska.. Gu100, Bratislava, 2003 Nešpor, J.: Za tajomstvami zrúcanín. Zrúcaniny východného Slovenska.. Gu100, Bratislava, 2003, str. 82 Slivka, M., Vallašek, A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Výchoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1991 Slivka, M., Vallašek, A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Výchoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1991, str. 116 Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985 Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985, str. 220. Mičkbán už pred rokom 1338 začal budovať blízko seba ležiace dediny Lukov (Lukua) a Adriánovu Porubu (Adryanvagasa). Podľa metácie: ...beží až k rieke zvanej Thopl (Topľa alebo iný prítok) na sever. A tu sa delia mety od zeme grófa Langha a synov Dechk (Dečkových), zvanej Kisajtó... Roškanin, M.: Stredoveká obec Kisayto. 2014. Dostupné online Roškanin, M.: Stredoveká obec Kisayto. 2014. Dostupné online Letune vo význame letný = teplý? Thopl(Topľa) = Cepla, Teplá Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny 3. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1977 Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny 3. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1977, str. 319. Javor. Pri opise hraníc Pečovskej Novej Vsi sa r. 1322 uvádza na rozvodí riek Torysy a Tople v dnešnom pohorí Čerchov vrch Javor (mons Javor), ktorý sa na mape ministerstva obchodu v Budapešti z r. 1901 uvádza ešte ako Jávor, ale na našej špeciálnej mape už ako Javorina (1101 m n. m.).


Prečítané: 4085x, publikované: 27.1.2015, posledná aktualizácia: 20.2.2015

Metácia chotára Pečovskej Novej Vsi z roku 1322

Plné znenie2 tejto metácie a preklad O. R. Halagu z roku 1997:3

Plné znenie² tejto metácie a preklad O. R. Halagu z roku 1997:³