08.04.2020
16:00:20
05:57 | 19:17
19:51 | 06:57+
Fáza Mesiaca:
Spln 
Letný slnovrat:   20.06.2020 23:43  
Afélium:   04.07.2020 ~ 13h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Z histórie>Všeobecne 

Čergov na historických mapách

   
Prvé mapovania oblasti Čergova
 
Prvá dôležitejšia mapa, ktorá zachytáva oblasť Čergova, bola mapa Uhorska Tabula Hungariae, ktorú zostavil v roku 1513 talian Lazar Roseti.1 Publikovaná bola až po jeho smrti v roku 1528. Rosetiho mapa bola na svoju dobu veľmi podrobná, len z územia Slovenska bolo zachytených 260 miestnych názov, ktoré boli dokonca v správnej slovenskej forme. Mierka mapy je zhruba 1 : 1 093 000. Obraz je pootočený viac ako 45° doľava.2
Ďalšie mapy Uhorska a Šarišskej župy, ktoré vznikli po Lazarovej mape, neprinášajú podstatnejšie informácie a rovnako zachytávajú len v hrubej mierke schématicky znázornené podhorské obce a cesty. Viac nepriniesli ani diela známeho slovenského kartografa Samuela Mikovíniho, kde na jeho mape Slovenska z roku 1739 oblasť Čergova nie je zachytená a mapa z roku 1753 z oblasti Čergova nezachytáva žiadne zaujímavé detaily.
 Lazar Roseti: Tabula Hungariae. Na mape zobrazené pohorie Čergov a okolité mestečká Bardejov, Prešov, Šariš, Sabinov.
© wikipedia.org (1528)
img
 
 
 
Comitatus Sárosiensis 1730-1740
 
Mapa Šarišskej župy bola vydaná v rokoch 1730-1740. Nie je na nej uvedený jej autor. Na svoju dobu je to podrobná mapa, ktorá zobrazuje územie Čergova aj s vodnými tokmi, lesmi a lúkami. Zachytené sú všetky obce (okrem menších sídelnych celkov - majerov a prédií) a aj obe zrúcaniny hradov. Mapa je k dispozícii online na stránkach hungaricana.hu.
 Comitatus Sárosiensis 1730-1740
© arcanum.hu (1730-1740)
img
 
 
 
A. Fucker: Comitatus Sarosiensis tabula. 1733
 
Mapu šarišskej župy zostavil v roku 1733 prešovský obchodník Andrej Fucker. V mape sú zachytené len názvy obcí a zrúcanina kamenického hradu. Hanigovský hrad a rovnako aj obec Hanigovce na mape chýbajú. Mapa je k dispozícii online na stránkach hungaricana.hu.
 A. Fucker: Comitatus Sarosiensis tabula. 1733
© arcanum.hu (1733)
img
 
 
 
Prvé vojenské mapovanie. 1763-1787
 
Prvé vojenské mapovanie (tzv. tereziánsko-jozefínske) prebiehalo na území Rakúsko-Uhorska v rokoch 1763-1787. Šarišská stolica, a teda aj oblasť pohoria Čergov, bola mapovaná v roku 1771 pod vedením podplukovníka Jana Tobiáša Seegera von Dürrenberg.3 Mapa vyhotovená v mierke 1 : 28 800 zachytáva detailne podhorské obce aj s rozmiestnením jednotlivých stavieb, komunikačné trasy vrátane poľných a lesných ciest, rozlíšené sú pasienky, lesy a horské lúky. Z miestnych názvov sú zachytené len názvy hlavných vrcholov ako Gr. Menschul, Kl. Menschul, Cserho, Hertne (dnešná Veľká Javorina). Mapy vojenských mapovaní sú na stránke mapire.eu alebo na stránke Národného Geoportálu SR v časti "historické mapovanie".
 Prvé vojenské mapovanie - odlesnený hrebeň Príslopov, Boldovskej a Lysej a hrebeňová cesta ním vedúca
© mapire.eu (1763-1787)
img
 
 
 
J. M. Korabinský: Novissima Comitatus Sarosiensis. 1793
 
Mapa šarišskej župy z roku 1793, ktorú zostavil prešovský rodák Ján Matej Korabinský, prináša okrem zoznamu obcí aj pár chotárnych názvov. Vrch Minčol a jeho okolie sa v mape spomína ako Mons Mencsul (mons v latinčine znamená vrch). Ďalej je v mape uvádzaný vrch Mons Babja, čo je kopec, ktorý sa nachádza severne od Červenice (na mape prvého vojenského mapovania Uhorska je uvedený s názvom Babia hora). Pri Obručnom uvádza Korabinský vrch Stara Hora (na mape prvého vojenského mapovania je uvedený s názvom Staraj bolj). Mapa je k dispozícii online na stránkach hungaricana.hu.
 J. M. Korabinský: Novissima Comitatus Sarosiensis. 1793 (1793)
img
 
 
 
V. Beőr: Pécsújfalu (Sáros m.) Mappa Inclylale Familiae Péchy de Ujfalu, universas silva, dumetaque complectens. 1818
 
Je to najstaršia známa detailná mapa Čergova, ktorú vyhotovil Vincent Beör - prísažný stoličný geometer Šarišskej stolice. Mapa zachytáva majetky rodiny Péchy z Pečovskej Novej Vsi. Ide zhruba o oblasť od obce Milpoš severne po hlavný hrebeň pohoria Čergov, hrebeňom až po vrch Čergov, bočným hrebeňom Lysej cez sedlo Trepeš a Príslopy a ďalej južným okrajom Ľutiny spať k Milpošu. Mapa je vyhotovená v latinčine a obsahuje názvy potokov, vrchov, oblastí, majetkov a lúk. Mapa je k dispozícii online na stránkach hungaricana.hu.
 Veľká Javorina, oblasť dnešnej rezervácie Vlčia, dolina Malý Jarabinčík
© arcanum.hu (1818)
img
 
 
 
Mapa doliny Majdanu. 1831
 
Na mape je zachytená úzka oblasť obce Olejníkov a Majdan. Zakreslené sú lesné časti a v intraviláne jednotlivé obydlia hospodárstiev a parcely k nim patriace. Z chotárnych názvov sú spomenuté hlavne názvy oblastí a potokov. Mapa sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve (MOL) v Budapešti.
 Planum Vallis Majdán (Mapa doliny Majdanu)
© Maďarský krajinský archív (MOL) (1831)
img
 
 
 
Mapa osady Ambrušovce. 1837
 
Detailná mapa horskej osady Ambrušovce z roku 1837 zachytáva rozdelenie majetkov Štefana (I), Benjamína (II) a Ambruša Péchy (III). Rozmiestnenie jednotlivých obydlí na okraji parciel pri ceste a dlhý úzky pás pozemku za ním, má črty zárubkového osídlenia, typického pre osídlenie na kopaničiarskom práve, čo je jednou z hypotéz o vzniku obce. V mape sú zachytené viaceré chotárne názvy: Hliboky jarek, Mons Baran, Mons Strednyi, Pod Baranyom, Pri Krisu, Po druhe Strani, Na Bitnu, Oltar Kameny. Ružovou farbou bol vyznačený intravilán obce, žltou polia a zelenou lúky. Mapa sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve (MOL) v Budapešti.
 Mappa praedii Ambrusfalu (Mapa osady Ambrušovce z roku 1837). I - majetok Štefana, II - Benjamína a III - Ambruša Péchyho. Ružová - intravilán, žltá - polia a zelená - lúky.
© Maďarský krajinský archív (MOL) (1837)
img
 
 
 
Predkomasačné a komasačné mapy z polovice 19. storočia. 1845-1876
 
V Štátnom oblastnom archíve (ŠOBA) v Prešove - Nižnej Šebastovej sa nachádzajú rôzne mapy z 19. storočia, ktoré detailne zachytávajú územia chotárov obcí. Tieto mapy vznikali prevažne vďaka komasáciám - sceľovaniam pozemkov, ktoré prebiehali v jednotlivých obciach v rôznom období v druhej polovici 19. storočia. Ide teda väčšinou o mapy predkomasačné a komasačné. V mapách sú okrem pozemkov zaznamenané aj názvy oblastí, vrchov, potokov, či rozmiestnenie domov a stavieb v obciach. V archíve možno nájsť aj mapy chotárne, mapy urbárskych lesov, želiarskych majetkov a ďalšie. Prehľad máp z oblasti pohoria Čergov, ktoré sú deponované v ŠOBA:
  1. Hertneki helység urbári állományainak rendbeszedési tervrajza. (Nárys regulačného plánu urbáru obce Hertník). 1845, 55,5x51cm
  2. Petrás Miksa: ...Krizse helysége határának á rendbeszedés elötti Állományait kimutató Földrajza (Predregulačná mapa pozemkov chotára obce Kríže). 1845, 147,5x78,5cm
  3. Rudolf Frigyes: Boglárka helysége határának rendbeszedét's oszvesített urbéri Terve. (Regulačný a komasačný plán chotára obce Bogliarka). 1845, 80x44,5cm
  4. Petrás Miklós: Boglárka helysége határának a rendbeszedés elötti állományait kimutató Földrajza. (Predregulačný nákres chotára obce Bogliarka) . 1845, 90,5x69,5cm
  5. Boglárka helysége határának rendbeszedét's öszvesített urbéri Terve.. 1848, 88x49,5
  6. Sándor Károly: S.v.k. Hradisko helység határának szabályozás elötti térképe (Predregulačná mapa chotára obce Hradisko). 1857, 271x127cm
  7. Jancsó András: Henigh, Litinye, Olejnok helységek és Milpos, Majdan puszták határainak terves térképe. (Mapa chotárov obcí Hanigovce, Olejníkov, Ľutina a samôt Milpoš, Majdan). 1859, 172x137cm
  8. Mattyasovszky : Vörösalma helysége határának tagosítás utáni terve (Komasačný plán chotára obce Červenica). 1859, 74x58cm
  9. Mattyasovszky János: Čircs helysége határának tagosítás elötti térképe.. 1859, 206x127cm
  10. Jancsó Andor: H. Lucska helysége határának rendbeszedés elötti térképe (Predregulačná mapa chotára obce Lúčka). 1860, 73,5x51cm
  11. Mattyasovszky János: Vörösalma helysége határának tagosítás utáni térképe. (Pokomasačná mapa chotára obce Červenica). 1860, 98x54cm
  12. Jancsó Andor: Milpos, Majdan poszták Henigh - Litinye - Olejnok helységek határainak rendbeszedési térképe. (Regulačná mapa chotárov samôt Milpoš a Majdan, obcí Hanigovce, Ľutina a Olejníkov). 1865, 172x137cm
  13. Jelen a Péchy Család birtokához tartozó és a lefolyt tagosítási úgy következtében összesített Olejnoki és Majdani... (Názorná komasačná mapa lesov a lúčin Olejníkova a Majdanu, patriacich k majetku Péchyovskej rodiny). 1865, 136,5x153cm
  14. Hvezda János: Bodonlaka helysége határának rendbeszedési térképe (Regulačná mapa chotára obce Bodovce). 1869, 117x49cm
  15. Klauszer Kálmán: Csircs helysége határának tagosítás utáni térképe. 1-sö rész (Pokomasačná mapa chotára obce Čirč - 1. časť). 1876, 174x108cm
  16. Klauszer Kálmán: Csircs helysége határának tagosítás utáni térképe. 1-ik rész (Pokomasačná mapa chotára obce Čirč - 2. časť).. 1876, 122,5x98,5cm
 Hanigovce na archívnej mape z roku 1859
© ŠOBA Prešov (1859)
img
 
 
 
Pôvodné katastrálne mapy. 1869-1871
 
Pôvodné katastrálne mapy začali vznikať v polovici 19. storočia. Sú to z tohto obdobia najpodrobnejšie mapy z oblasti pohoria Čergov. V intraviláne sú farebne rozlíšené murované a drevené stavby, v extraviláne hlavné cesty, vedľajšie cesty, vodné toky. K pôvodným katastrálnym mapám sa vypracovávali aj písomné operáty, z nich asi najzaujímavejšie sú parcelné protokoly, z ktorých sa dá dozvedieť viac o konkrétnych stavbách, či pozemkoch ako napríklad majiteľ parcely, či domu, v niektorých prípadoch aj nájomca (želiar), číslo domu, rozloha, druh parcely. Mapy boli väčšinou v mierke 1:2880 a pre oblasť Čergova vznikali prevažne okolo rokov 1869 - 1871. Mapy sú uložené v Ústrednom archíve geodézia a kartografie.
 Katastrálna mapa Olejníkov, časť Ambrušovce. Sign. Ša 222, č. mapy 26
© Ústredný archív geodézie a kartografie (1869)
img
 
 
 
Kolekcia máp Rakúsko-Uhorska. 1910-1911
 
Kolekcia máp Rakúsko-Uhorska vychádzala v priebehu rokov 1877 - 1914. Južná oblasť Čergova je zachytená na mape okolia Sabinova4 , ktorá vyšla v roku 1910 a severná oblasť na mape Bardejova a poľskej Mušiny5 , ktorá vyšla v roku 1911. Hoci boli publikované až v 20. storočí, mapovanie prebiehalo ešte v roku 1894. V mapách sú zaznamenané prevažne názvy vrchov, v menšej miere názvy oblastí a potokov. Pomerne presne je zmapované rozmiestnenie jednotlivých obydlí v obciach, cenné sú aj zakreslenia krížov a kaplniek.
 Oblasť horských obcí Ambrušovce a Baranie na mape Sabinova z kolekcie máp Rakúsko-Uhorska vydanej v roku 1910.
© digitalcollections.nypl.org (1894)
img
 
 
 
 

  1. Prikryl, Ľ.: Vývoj mapového zobrazovania Slovenska. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1977
    Prikryl, Ľ.: Vývoj mapového zobrazovania Slovenska. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1977, str. 51
  2. Tamže, str. 55
  3. Prikryl, Ľ.: Slovensko na starých mapách. Osveta, Martin, 1982
    Prikryl, Ľ.: Slovensko na starých mapách. Osveta, Martin, 1982, str. 141
  4. Austro-Hungarian Monarchy. Militärgeographisches Institut (Cartographer): Kisszeben. Z kolekcie máp Spezialkarte der Osterreichisch-Ungarischen Monarchie. (1877 - 1914). Depon in: Lionel Pincus and Princess Firyal Map Division. K.u.K. Militargeographisches Institut., Vienna, 1910. Dostupné online
    Austro-Hungarian Monarchy. Militärgeographisches Institut (Cartographer): Kisszeben. Z kolekcie máp Spezialkarte der Osterreichisch-Ungarischen Monarchie. (1877 - 1914). Depon in: Lionel Pincus and Princess Firyal Map Division. K.u.K. Militargeographisches Institut., Vienna, 1910. Dostupné online
  5. Austro-Hungarian Monarchy. Militärgeographisches Institut (Cartographer): Bartfa und Muszyna. Z kolekcie máp Spezialkarte der Osterreichisch-Ungarischen Monarchie. (1877 - 1914). Depon in: Lionel Pincus and Princess Firyal Map Division. K.u.K. Militargeographisches Institut., Vienna, 1911. Dostupné online
    Austro-Hungarian Monarchy. Militärgeographisches Institut (Cartographer): Bartfa und Muszyna. Z kolekcie máp Spezialkarte der Osterreichisch-Ungarischen Monarchie. (1877 - 1914). Depon in: Lionel Pincus and Princess Firyal Map Division. K.u.K. Militargeographisches Institut., Vienna, 1911. Dostupné online
 
Prečítané: 589x, publikované: 4.3.2020, posledná aktualizácia: 1.12.2019
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Kniha Ambrušovce a Baranie
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS