|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Abstract: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Osoby: Andrej, syn Iteho; Ite; Langeus, syn Detreho; Mikč, syn Michala; Mikuláš; Peter, syn Jakuba (Lengen) ; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Jakub Lengen Rody: Augustiniáni, Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Jakovany, Kisayto, Michalka, Pečovská Nová Ves, Slupec Osoby a obce: Synonymá: Kyrallesey, Myhalzatety, Rykolphus, Wrusalma, WyfoluČervenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník Jakovany - Peter - vlastník Kisayto - Langeus - vlastník Pečovská Nová Ves - Mikč - vlastník Prvá meta sa začína po strane dediny magistra Rykolfa, zvanej Červenica (Wrusalma) od západného okraja rieky Torysy, kde potok Ľucina (Lythona) vteká do Torysy a odtiaľ pokračuje na sever popri toku Ľuciny a príde k miestu zvanému brána (Kopu) k zemi frátrov pustovníkov rádu sv. Augustína z (Veľkého) Šariša a tu je pri starom koryte Ľuciny meta zo zeminy. Potom, stúpajúc po starom koryte Ľuciny, smeruje na východ, prekračujúc tento potok, a hneď tu je meta zo zeminy. Nato sa (hranica) stáča na juh do nového koryta Ľuciny a tu na brehu tohto potoka je meta zo zeme. Potom po novom koryte tohto potoka stúpa na východ a príde do starého koryta tohto potoka a tu je zemná meta. Nato po starom koryte potoka stúpa nahor východne a príde do nového koryta potoka, kde sa Ľucina rozdvojuje a na priedele tohto potoka je meta. Potom v smere tohože potoka ide ďalej na východ a pod nejakým (okrasným) stromom platanom, je pri ceste meta. Nato stúpa hranica na horu Myhal/ha/zatety (vrcholec Michalovho domu) a po vrcholci tejto hory na sever. Na tejto hore sú dve zemné mety, z ktorých po boku tejto hory (hranica) zostupuje do údolia, opäť k dvom zemným metam v lese. Nato padá do potoka zvaného Tarbocheynpotoka (Tarbočin potok), v ktoromto potoku stúpa vyššie k jeho prameňu, od ktorého (prameňa) vychádza a stúpa k vrcholu hory Javor a na vrcholci tejto hory beží až k rieke zvanej Thopl (Topľa alebo iný prítok) na sever. A tu sa delia mety od zeme grófa Langha a synov Dechk (Dečkových), zvanej Kisajtó (t.j. malé dvere), a tak, zostupujúc cez potok Thopl, príde k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan), zvanej Akoriš-Jakovany, na horu, ktorá sa nazýva Javor: a tu je meta zo zeminy. Nato, zostupujúc na juh, príde (hranica) k nejakému stromu zvanému gertyanfoa (hrab), pod ktorým je zemná meta, potom zostupuje do potoka zvaného Rothuvay (Ratvaj), a tu na vŕšku je meta zemná blízo cesty. Prejdúc tento potok príde hranica k vrchu zvanému Kyrallesey, zostupujúc z tohto vrchu na východ príde (hranica) k mete-hranici Sabinovčanov a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan) a tu sú tri mety: jedna Sabinovčanov, druhá meta zeme Novej Vsi (Wyfolu) a tretia spomínaných synov Jakuba. A od týchto troch mét pokračuje (hranica Pečovskej Novej Vsi) ďalej na juh po veľkej ceste, na ktorej je meta pod stromom duba. A tak zostupujúc po tejto ceste, pod nejakým vŕškom, pri nej, je meta zemná, a tá po tejto ceste v dobrej vzdialenosti nad vrchom príde k zemi Sabinovčanov a okolo cesty sú dve mety: jedna Novej Vsi a druhá Sabinovčanov. A tak idúc na juh zostupuje do rieky Torysy-Tarcha a prejdúc tu rieku je meta. A odtiaľ stúpa k vrchu dosť veľkému a príde k zemi synov Andreja, Itovho syna, a v tomto vrchu je meta. A odtiaľ postupuje (hranica Novej Vsi) na západ a zostupujúc priamo príde k hraniciam (metám) magistra Rykolfa a tak zostupujúc priamo, prekračujú túto rieku Torysu-Tarcha a príde k prvotnej mete i tak končia hranice. K stavaniu mét (t.j. k vytyčovaniu hraníc) dali súhlas, osobne sa zúčastniac, magister Rykolf, fráter Mikuláš, prior pustovníkov rádu sv. Augustína v Šariši za seba a za celý svoj konvent, gróf Langh, syn Dečka (Dechk), s bratmi a s ich príbuznými, taktiež synovia Jakuba, zvaného Lengen. Tak prekladali maďari osobné meno Poľan. Tiež richtár a ľudia zo Sabinova aj synovia Andreja, syna Itovho. Dané 6. deň po oktáve Paschy r. P. 1322 (= 23.4 1322). Referencie na listinu: Z latinského originálu preložil v roku 1977 O. R. Halaga. (Pado, 1998, s.17-18) Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Kategória: Metácia Synonymá: Lythene, Weresalmapataka1. mája 1322. Listina Spišskej kapituly, podľa ktorej magister Rykolf syn župana Rykolfa, oboznámil kapitulu s výnosom kráľa Karla I. adresovaným kapitule, aby táto s kráľovým poverencom Simonom synom Demetera z rodu Thekule, vyslala prísažného dôveryhodného človeka pre stanovenie hraníc majetku Červenica [Veresalma] v Šarišskej župe. Kapitula vyslala kapitulného notára magistra Mikuláša a hranice boli stanovené nasledovne: Od vrcholu vrchu Michalka [Mychalhazatetey] smerom na juh, potom na východ po rieku Ľutinka [Lythene], po nej po Torysu [Tarcha], prekročiac Torysu na juh po rieku Suyne, pozdĺž Suyne až po jej prameň, potom na sever po jeden horský vrchol, odtiaľ na východ, potom opäť na sever medzi dvoma potokmi až po ich sútok, po sútoku pozdĺž potoka až po Torysu, prekročiac Torysu na sever až po rieku Weresalmapataka, pozdĺž tejto medzi 2 vrchmi na východ po jeden potok, napokon dôjdeme opäť po Michalka [Michalhazatetey]. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 28. októbra 1336. To isté sa nachádza v listine Jágerskej kapituly zo dňa 31. decembra 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017
...Mete igitur prescipte possessionis taliter distinguntur: videlicet prima meta incipit in cacumine montis, qui vulgariter vocatur Michalhazatetey, ubi reflectitur versus meridiem de meta ad metam usque ad finem unius montis et de fine eiusdem montis cadit in publicam stratam et in ipsa strata cadit versus orientem et ibi cadit i fluvium Lychene vocatum et per meatum eiusdem fluvii cadit in aquam Tharcha...
...quo Symon filius Demetrii de genere Thekwle, homo regius accederet ad superfaciem possessionis sive terre ipsius magistri Rykolfy Weresalma vocate, in comitate de Sarus existentis...
Abstract: Kráľ potvrdil darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. Osoba: Mikč, syn Michala Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Pečovská Nová Ves Karol, kráľ, chceme touto listinou dať na známosť všetkým, že keď urodzený muž magister Mykch, syn Michala z rodu Ákoš, sudca dvora našej najmilšej manželky, pani kráľovnej, župan Šariša a Zemplína, predložil nám svoje verné služby a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby natrvalo dali istú dedinu nášho hradu Šariš, nazývanú Wyfolu, dali sme príkaz kapitule kostola svätého Martina na Spiši, aby vyslala svojho človeka. Pred ním mal náš človek Kael, syn Mikuláša, prísť na miesto uvedenej dediny Wyfolu, obísť ju po starých a dávnych hraniciach a odovzdať ju uvedenému magistrovi Mykchovi do večnej držby. Táto kapitula nám potom odpísala týmto spôsobom: „Najvznešenejšiemu svojmu pánovi Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi Uhorska, kapitula kostola blahoslaveného Martina na Spiši…“ Obchôdzka hraníc Wyfolu Prvá hranica sa začína od strany dediny magistra Rykolfa, nazývanej Wrusalma, na západnej strane pri rieke Tarcha, tam, kde potok nazývaný Lythoua vteká do tej istej rieky Tarcha. Odtiaľ postupuje na sever vyššie popri tom istom potoku Lythoua a prichádza na miesto, ktoré sa nazýva Kopu, k zemi bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša. Tam, pri starom koryte potoka Lythoua, je zemná meta. Potom vystupuje po koryte toho istého potoka a smeruje na východ, prekračuje tento potok a hneď tam je zemná meta. Potom sa obracia na juh k novému korytu potoka Lythoua a tam, pri brehu toho istého potoka, je zemná meta. Odtiaľ vystupuje po novom koryte toho istého potoka smerom na východ a prichádza k starému korytu toho istého potoka; tam je zemná meta. Potom po starom koryte toho istého potoka smeruje vystupujúc na východ a prichádza k novému korytu toho istého potoka, kde sa samotný potok rozdeľuje na dve ramená. V mieste rozdelenia toho potoka je meta. Odtiaľ ďalej popri tom istom potoku smeruje stále na východ a pod akýmsi platanom pri ceste je meta. Potom vystupuje na vrch nazývaný Myhalzatety / Mihalza-tety, po hrebeni toho istého vrchu smerom na sever. Na tom istom vrchu sú dve zemné mety. Od nich schádza po boku toho istého vrchu do doliny, opäť k dvom zemným metám nachádzajúcim sa v lese. Potom padá/schádza do potoka nazývaného Tarbocheynpothoka. V tomto potoku postupuje vyššie až k prameňu toho istého potoka, z ktorého vychádza a vystupuje na vrchol vrchu nazývaného Javor. Po vrchole toho istého vrchu pokračuje až k potoku nazývanému Thopl, smerom na sever. Tam sa hranice oddeľujú od zeme grófa Laangha a synov Dechka, nazývanej Kyusaytou. Takto zostupujúc po potoku Thopl prichádza k zemi synov Jakuba zvaného Lengen, nazývanej Jakorezey, k vrchu, ktorý sa nazýva Javor, a tam je zemná meta. Potom zostupujúc smerom na juh prichádza k istému stromu nazývanému gertyanfoa, pod ktorým je zemná meta. Potom zostupuje k potoku nazývanému Rothuvay a tam, na malom kopčeku pri ceste, je zemná meta. Prekročiac tento potok prichádza k vrchu nazývanému Kyrallesey. Z toho vrchu zostupujúc smerom na východ prichádza k hranici ľudí zo Zybenu a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen. Tam sú tri mety: jedna patrí ľuďom zo Zybenu, druhá zemi Wyfolu a tretia uvedeným synom Jakuba. Od týchto troch mét postupuje smerom na juh po veľkej ceste. Pri tej istej ceste je meta pod stromom nazývaným kerchy. Takto zostupujúc po tej istej ceste, pod akýmsi malým kopcom pri tej istej ceste, je zemná meta. Potom po tej istej ceste cez značný úsek nad byrch / vrch prichádza k zemi ľudí zo Zybenu. Pri ceste sú dve mety: jedna patrí Wyfolu a druhá ľuďom zo Zybenu. Takto idúc smerom na juh zostupuje k rieke Tarcha. Prekročiac túto rieku je tam meta. Odtiaľ vystupuje na dosť veľký vrch a prichádza k zemi synov Andreja, syna Iteho. Na tom istom vrchu je meta. Odtiaľ ide smerom na západ a priamym zostupom prichádza k hraniciam magistra Rykolfa. Takto priamo zostupujúc prekračuje samotnú rieku Tarcha a prichádza k prvej mete; tam sa hranice končia. S vytýčením hraníc vyjadrili súhlas a schválenie: magister Rykolf, brat Mikuláš, prior bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša, ktorý sa osobne dostavil pred nás za seba i za celý svoj konvent, ďalej gróf Laangh, syn Dechka, so svojimi bratmi a príbuznými, takisto synovia Jakuba zvaného Lengen, sudca a ľudia zo Zybenu, ako aj synovia Andreja, syna Iteho. Dané v piatok najbližší po oktáve Veľkej noci roku Pána 1322. Kráľovské potvrdenie darovania My teda, berúc do úvahy verné služby a záslužné činy už menovaného magistra Mykcha, ktoré nám preukazoval od času, keď sme z Božej vôle nastúpili do Uhorského kráľovstva, ktoré nám patrilo právom a poriadkom rodenia, pričom sa v šťastných i nepriaznivých udalostiach podroboval neistým prípadom osudu s pevnosťou viery; a zvlášť keď náš hrad nazývaný Nevičke, ktorý držal mocnou rukou Ladislav, syn Omodeja, náš neverník, na potupu našej vlády, dobyl a po dobytí ho odovzdal našej kráľovskej vznešenosti, pričom sám magister Mykch utrpel smrteľné zranenie a mnohí jeho príbuzní a služobníci boli zabití a padli; a keď potom aj hrady Petra, syna Petuneja, nášho neverníka, nazývané Purustyan, Budrugzeg a Borko, vyzbrojený horlivosťou vytrvalosti a osvedčenou vernou mysľou, aby k vernosti pripojil ďalšiu vernosť, po dlhšej námahe dobyl a po ich získaní ich odovzdal našej jasnosti, kde podobne ten istý magister Mykch pre zveľadenie našej cti prijal na seba smrteľné zranenia a mnohí z jeho významnejších príbuzných a služobníkov boli usmrtení; uznávajúc, že toto všetko si zasluhuje primeranú kráľovskú odmenu, dávame a darujeme spomenutú dedinu alebo majetok nášho hradu Šariš, nazývaný Wyfolu, ležiaci v stolici Wyuar / Novum Castrum, keďže podľa práva patril k nášmu hradu a k našej donácii, spolu s mýtom/poplatkom, ktorý sa v tej istej Wyfolu vyberá a podľa ustanovenia má vyberať, po rade našich barónov uvedenému magistrovi Mykchovi a skrze neho jeho dedičom, aby ju držali neodvolateľne. Dané rukou rozvážneho muža magistra Ladislava, prepošta titelského, zvoleného prepošta albenského kostola, nášho milého a verného vicekancelára dvora, roku Pána 1322, piateho dňa pred augustovými kalendami, teda 28. júla 1322, v dvadsiatom druhom roku nášho kraľovania. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
23. jún 1325. Listina Spišskej kapituly, ktorou oznamuje, že podľa nariadenia kráľa Karla I. kapitula vyslala s kráľovým poverencom Simonom synom Demetera, svojho kapitulného notára magistra Rycolpha syna župana Rycolpha, na majetok Červenica [Weresalma] a tiež na južnejšie od Weresalmy ležiaci majetok Jakubova Voľa [Jacabfalva]. Vlastníkom susedných majetkov, menovite synom Andreja syna Bodona, ako aj synom Andreja syna Ithe-ho z rodu Thekule, bolo zakázané využívať menované majetky. Originál, nepoškodený pergamen, so stopami uzatvárajúcej kapitulskej pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove Osoby a obce: Červenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník 12. mája 1327. Slávnostná privilegiálna listina kráľa Karla I., ktorou po ustanovení hraníc Červenice [Veresalma] v Šarišskej župe, majetku magistra Rykolfa syna župana Rykolfa, prísažnou osobou zo Spišskej kapituly a kráľovým poverencom Simonom synom Demetera z rodu Thekule, za verné služby, vykonané jednak v bitke pri Košiciach pri rieke Torysa proti nevernému Matúšovi synovi Petra, jednak pre poskytnutú pomoc poľskému kráľovi Ladislavovi [svokor uhorského kráľa] v bitke proti princovi Bohuslavovi [Bogeslaus], kráľ potvrdzuje magistra Rykolfa vo vlastníctve kúpeného a výmenou získaného majetku zvaného Veresalma, ako aj priľahlých lesných pozemkov ležiacich južne od rieky Torysy, kde magister Rykolph založil mesto zvané Veresalma alebo Jakubova Voľa [Jacobfalva]. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 28. októbra 1336. To isté sa nachádza v listine Jágerskej kapituly zo dňa 31. decembra 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Abstract: Spišský rotulus: Tridsať farárov z Toryského dištriktu spísalo protest pápežovi Jánovi XXII proti
počínaniu jágerského biskupa Čanáda. Osoby a obce: Synonymá: Doppredorf, Henigsdorf, Henrigidorf, ScirnczČervenica pri Sabinove - Benedikt - farár Čirč - Henrich - farár Hanigovce - Wynnand - farár Hrnčiar - Ján - farár Kamenica - Gotfrid - farár Lúčka - Ján - farár Milpoš - Wynnand - farár ...Gotfridus de Lapide [Kamenica]...ecclesiarum plebani Strigoniensis dyocesis... Henricus de Scyrna/Scirncz [Čirč]... ecclesarium plebani Strigoniensis dyocesis... Referencie na listinu: Čanadín však bol vtedy už ostrihomským arcibiskupom a on ani nový jágerský biskup sa na súd nedostavil. (Uličný, 1990, s.452) V roku 1329 kráľ Karol Róbert so sprievodom tiahol torysskou cestou na Spiš a sprevádzal ho aj jágerský biskup Čanád. Vtedy dal biskup zhabať desiatky z Torysy, Starej Ľubovni a Plavča a za aktívnej pomoci prešovského farára Henricha uväzil farárov Mikuláša zo Šarišských Draviec, Juraja z Plavča a Lukáša z Jakubovej Vole. Proti takémuto počínaniu biskupa spísalo v roku 1330 tridsať farárov z Toryského dištriktu protest pápežovi Jánovi XXII., ktorý nariadil celý spor vyšetriť na neutrálenj pôde v Nowom Sączi. Vznikol tak zaujímavý dokument, známy v literatúre ako levočský rotulus, z ktorého sa dozvedáme o existencii viacerých obcí v doline Torysy. Toryský dištrikt reprezentovali farári: Tomáš z Torysy, Ján z Nižného Slavkova, Hermann z Vyšného Slavkova (Nouo Slauka), Herbord z Brezovičky (Keymbucz / Heinburk), Gregor z Vysokej, Martin z Brezovice (Briswicz / Brezouicz), Mikuláš z Blažova (Blasinhow / Blasnhaw), Pavol z Polomy, Henrich z Krásnej Lúky (Schonwyse / Schonewyse), Mikuláš zo Šarišských Draviec, Václav z Oľšova, Michal z Krivian, Thilo z *Lačnova (Pasinthow / Paschinow), Henrich z Dačova (Chossinchaw / Cchindorf), Mikuláš z *Phiferhaw (Phiferdorf), Štefan z Ľubotína, Gregor z Plavča, Theodorin z Plavnice, Henrich z Čirču, Gotfrid z Kamenice, Ján z Lúčky, Ján z *Hrnčiara (Doppredorf), Wynnand z Hanigoviec (Henigsdorf / Henrigidorf), Benedikt z Červenice, Lukáš z Jakubovej Vole (Jacobsdorf), Michal z Roškovian (Roschowicz / Roscouicz), Mikuláš z Krivian (Criga / Kyga), Štefan z *Petrovenca (Petran / Petraw), Henrich z Wytosinaw (zrejme Dubovica) a napokon aj Henrich z Lipian (Sybinlindin / Septemtiliis / Sybmlyndin). (Rábik, 2006, s.65)
...super faciem possessionis domini regis Kyus aytout vocatae... Referencie na listinu: Majetok Kisayto je v rukách kráľa. (Angelovič, Boleš, 2002, s.27) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
25. apríla 1330. Šariš. Listina šarišského hradného podkastelána Jána a župana Martina [obaja sú predstavitelia šarišského hradného kastelána Dominika], ktorou podávajú správu o tom, že na príkaz magistra Viliama, spišského a ujvárskeho župana vykonali obhliadku spornej hranice medzi kráľovským majetkom zvaným Kyus-Aytout a majetkom Červenica [Weresalma] magistra Rycolpha. Na mieste činu magister Rycolph označil hranice svojho majetku pred očami obyvateľov z Kyus-Aytout-u takto: od vrchu Michalka [Michalhazateteye] smerom na západ k jednému potoku, odtiaľ na západ cez jeden kopec po jeden prameň a potom pozdĺž toku vody až po riečku Weresalmapataka. Takto označené hranice potvrdili aj všetci obyvatelia Kyus-Aytout-u. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby a obce: Synonymá: Kyusaytod, Lyutune, Myhalhazateteye, Mykch, VeresalmapatakaĽutina - Mikč - vlastník 26. júla 1330. Šariš. Listina šarišského hradného podkastelána Jána a župana Martina [obaja predstavitelia šarišského hradného kastelána Dominika] v ktorej hlásia, že na príkaz spišského a ujvárskeho župana magistra Wyllerma rozhodli, že medzi kráľovským majetkom Kyusaytod a majetkom Veresalma, ktorý od čias bána Mykcha vlastní magister Rykolph, sú hranice nasledovné: na východe od hraníc obce Ľutina [Lyutune], ktorá patrí bánovi Mykchovi, smerom na západ po vrch zvaný Myhalhazateteye, ktorý leží medzi obcami Kyusaytod a Veresalma, odtiaľ opäť na západ až po jeden ďalší vrch, prekročiac jednu riečku smerom na západ po tretí vrch, stále západným smerom až po prameň jedného potoka a idúc podľa toku potoka až po riečku Veresalmapataka. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. (Z kruhového nápisu na pečati vidno: S. Dominici . . . d . . . .) Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: "a metis ville ... Lyutune". (Uličný, 1990, s.417) Ide o prvú písomnú zmienku o obci Ľutina. (Uličný, 1990, s.182)
Abstract: Obyvatelia obce Kisayto narušili v roku 1331 hranice Červenice, ktorá bola majetkom magistra Rikolfa z Torysy. Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kisayto Synonymá: Kysaytod, Veresalma...Rycolph, filius Ricolphi et hospites de Kysaytod pertinentes ad castrum Sarus metas cuisdam possessionis sue Veresalma vocate propria attoritate destruxissent anno in presenti... Referencie na listinu: Z mandátu kráľa Karola Róberta z roku 1322 sa dozvedáme, že tunajší (Kisayto) hostia, patriaci pod správu župného hradu Šariš, narušili v predchádzajúcom roku hranice Červenice, ktorá už bola majetkom magistra Rikolfa z Torysy. (Rábik, 2006, s.90) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
15. augusta 1332 [Gárdonyi uvádzal chybný rok 1335]. Visegrád. Listina kráľa Karla I., ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby vyslala svojho prísažného človeka v spoločnosti kráľových ľudí Mateja syna Myke-a, alebo Jána syna Josopha, aby preskúmali záležitosť magistra Rycolpha syna Rycolpha, ktorému zničili hranicu majetku zvaného Veresalma hosťujúci ľudia v obci Kysajtod. Originál, na nepoškodenom pergamene, uzatvárajúca pečať celkom poodlamovaná. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
|
21-30 / 93 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny oblastný archív (ŠOBA). Levoča
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881668 s.. Dostupné online
Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny oblastný archív (ŠOBA). Levoča
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881668 s.. Dostupné online
- Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.