|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Dežo, syn Ladislava; Gregor, syn Demetera; Imrich, syn Demetera; Lachk, syn Štefana; Michal, syn Demetera; Mikč, syn Michala; Šimon, syn Demetera Rod: Tekule Obce a miestne názvy: Terňa ...Mykch... Deseu, filii Ladislai... Symoni Emrico Michaeli Gregorio filiis Demetrii, Lack filio Stephani... Referencie na listinu: Protest Tekulovcov u kráľa Karola Róberta pre zabratie ich majetkov Omodejovcami. Išlo o majetky Veľkú Ves (dnešné Hubošovce), Terňu, Lackfolvu, časť slivnického majetku patriacu k Terni, Kľačany, majetok Smilna a Hanušoviec. (Smoroň, 2015, s.72)
1317. jan. 2. I. Károly király Pethena fiának, a hűtlen Péternek, Strocsin, Kükemezö, Nagy-Domása, Kis-Domása és Gereginye nevű birtokait az Akos nemzetségből való Mychknek adományozza. ...liter magistro Mychk, filio Mycaelis, Comiti et Castellano nostro de Sarus... Possessiones ipsius Petri filij Petbene Strachynna Keekmezey, Nogdamasa Kyusdamasa et Geregynne vocatas, in Comitatu Zemplyn existentes, cum omnibus vtilitatibus suis et pertinencijs vniuersis, ac Tributo in dicta villa Strachynna olim ordinato, tanquam propter eius infidelitates confiscatas, et ad nostram manum Regiam et collacionem deuolutas, prefato magistro Mychk, filio Mycaelis. Referencie na listinu: Koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia sa Stročín s ďalšímmi majetkami dostal do vlastníctva Peteňovho syna Petra, ktorému Karol Róbert v roku 1317 pre zradu skofiškoval viaceré majetky v Zemplíne spolu so Stročínom (Stachynna) a tu už dávno zriadeným mýtom. Daroval ich príslušníkovi rodu Ákošovcov Mičkbánovi, Michalovmu synovi, županovi a kastelánovi Šariša. (Beňko, 1985, s.193)
Abstract: Šľachtic Mikč v roku 1319 požiadal kráľa Róberta o darovanie Novej Vsi Osoba: Mikč, syn Michala Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Synonymá: WyfoluPečovská Nová Ves - Kráľ - vlastník Referencie na listinu: Šľachtic Mikčo v roku 1319 požiadal kráľa Róberta o darovanie Novej Vsi, ktorá dovtedy patrila ku kráľovským majetkom hradu Šariš. (Uličný, 1990, s.233) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...Magister Mykch comes de Sarus ad nostram accedens presenciam et sue fidelitatis seruicia nostre maiestati inpense rememorans et exponens quandam villám Castri nostri Sarus Wyfolu uocatam pro suis fidelibus
Abstract: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Osoby: Andrej, syn Iteho; Ite; Langeus, syn Detreho; Mikč, syn Michala; Mikuláš; Peter, syn Jakuba (Lengen) ; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Jakub Lengen Rody: Augustiniáni, Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Jakovany, Kisayto, Michalka, Pečovská Nová Ves, Slupec Osoby a obce: Synonymá: Kyrallesey, Myhalzatety, Rykolphus, Wrusalma, WyfoluČervenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník Jakovany - Peter - vlastník Kisayto - Langeus - vlastník Pečovská Nová Ves - Mikč - vlastník Prvá meta sa začína po strane dediny magistra Rykolfa, zvanej Červenica (Wrusalma) od západného okraja rieky Torysy, kde potok Ľucina (Lythona) vteká do Torysy a odtiaľ pokračuje na sever popri toku Ľuciny a príde k miestu zvanému brána (Kopu) k zemi frátrov pustovníkov rádu sv. Augustína z (Veľkého) Šariša a tu je pri starom koryte Ľuciny meta zo zeminy. Potom, stúpajúc po starom koryte Ľuciny, smeruje na východ, prekračujúc tento potok, a hneď tu je meta zo zeminy. Nato sa (hranica) stáča na juh do nového koryta Ľuciny a tu na brehu tohto potoka je meta zo zeme. Potom po novom koryte tohto potoka stúpa na východ a príde do starého koryta tohto potoka a tu je zemná meta. Nato po starom koryte potoka stúpa nahor východne a príde do nového koryta potoka, kde sa Ľucina rozdvojuje a na priedele tohto potoka je meta. Potom v smere tohože potoka ide ďalej na východ a pod nejakým (okrasným) stromom platanom, je pri ceste meta. Nato stúpa hranica na horu Myhal/ha/zatety (vrcholec Michalovho domu) a po vrcholci tejto hory na sever. Na tejto hore sú dve zemné mety, z ktorých po boku tejto hory (hranica) zostupuje do údolia, opäť k dvom zemným metam v lese. Nato padá do potoka zvaného Tarbocheynpotoka (Tarbočin potok), v ktoromto potoku stúpa vyššie k jeho prameňu, od ktorého (prameňa) vychádza a stúpa k vrcholu hory Javor a na vrcholci tejto hory beží až k rieke zvanej Thopl (Topľa alebo iný prítok) na sever. A tu sa delia mety od zeme grófa Langha a synov Dechk (Dečkových), zvanej Kisajtó (t.j. malé dvere), a tak, zostupujúc cez potok Thopl, príde k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan), zvanej Akoriš-Jakovany, na horu, ktorá sa nazýva Javor: a tu je meta zo zeminy. Nato, zostupujúc na juh, príde (hranica) k nejakému stromu zvanému gertyanfoa (hrab), pod ktorým je zemná meta, potom zostupuje do potoka zvaného Rothuvay (Ratvaj), a tu na vŕšku je meta zemná blízo cesty. Prejdúc tento potok príde hranica k vrchu zvanému Kyrallesey, zostupujúc z tohto vrchu na východ príde (hranica) k mete-hranici Sabinovčanov a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan) a tu sú tri mety: jedna Sabinovčanov, druhá meta zeme Novej Vsi (Wyfolu) a tretia spomínaných synov Jakuba. A od týchto troch mét pokračuje (hranica Pečovskej Novej Vsi) ďalej na juh po veľkej ceste, na ktorej je meta pod stromom duba. A tak zostupujúc po tejto ceste, pod nejakým vŕškom, pri nej, je meta zemná, a tá po tejto ceste v dobrej vzdialenosti nad vrchom príde k zemi Sabinovčanov a okolo cesty sú dve mety: jedna Novej Vsi a druhá Sabinovčanov. A tak idúc na juh zostupuje do rieky Torysy-Tarcha a prejdúc tu rieku je meta. A odtiaľ stúpa k vrchu dosť veľkému a príde k zemi synov Andreja, Itovho syna, a v tomto vrchu je meta. A odtiaľ postupuje (hranica Novej Vsi) na západ a zostupujúc priamo príde k hraniciam (metám) magistra Rykolfa a tak zostupujúc priamo, prekračujú túto rieku Torysu-Tarcha a príde k prvotnej mete i tak končia hranice. K stavaniu mét (t.j. k vytyčovaniu hraníc) dali súhlas, osobne sa zúčastniac, magister Rykolf, fráter Mikuláš, prior pustovníkov rádu sv. Augustína v Šariši za seba a za celý svoj konvent, gróf Langh, syn Dečka (Dechk), s bratmi a s ich príbuznými, taktiež synovia Jakuba, zvaného Lengen. Tak prekladali maďari osobné meno Poľan. Tiež richtár a ľudia zo Sabinova aj synovia Andreja, syna Itovho. Dané 6. deň po oktáve Paschy r. P. 1322 (= 23.4 1322). Referencie na listinu: Z latinského originálu preložil v roku 1977 O. R. Halaga. (Pado, 1998, s.17-18) Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Abstract: Kráľ potvrdil darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. Osoba: Mikč, syn Michala Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Pečovská Nová Ves Karol, kráľ, chceme touto listinou dať na známosť všetkým, že keď urodzený muž magister Mykch, syn Michala z rodu Ákoš, sudca dvora našej najmilšej manželky, pani kráľovnej, župan Šariša a Zemplína, predložil nám svoje verné služby a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby natrvalo dali istú dedinu nášho hradu Šariš, nazývanú Wyfolu, dali sme príkaz kapitule kostola svätého Martina na Spiši, aby vyslala svojho človeka. Pred ním mal náš človek Kael, syn Mikuláša, prísť na miesto uvedenej dediny Wyfolu, obísť ju po starých a dávnych hraniciach a odovzdať ju uvedenému magistrovi Mykchovi do večnej držby. Táto kapitula nám potom odpísala týmto spôsobom: „Najvznešenejšiemu svojmu pánovi Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi Uhorska, kapitula kostola blahoslaveného Martina na Spiši…“ Obchôdzka hraníc Wyfolu Prvá hranica sa začína od strany dediny magistra Rykolfa, nazývanej Wrusalma, na západnej strane pri rieke Tarcha, tam, kde potok nazývaný Lythoua vteká do tej istej rieky Tarcha. Odtiaľ postupuje na sever vyššie popri tom istom potoku Lythoua a prichádza na miesto, ktoré sa nazýva Kopu, k zemi bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša. Tam, pri starom koryte potoka Lythoua, je zemná meta. Potom vystupuje po koryte toho istého potoka a smeruje na východ, prekračuje tento potok a hneď tam je zemná meta. Potom sa obracia na juh k novému korytu potoka Lythoua a tam, pri brehu toho istého potoka, je zemná meta. Odtiaľ vystupuje po novom koryte toho istého potoka smerom na východ a prichádza k starému korytu toho istého potoka; tam je zemná meta. Potom po starom koryte toho istého potoka smeruje vystupujúc na východ a prichádza k novému korytu toho istého potoka, kde sa samotný potok rozdeľuje na dve ramená. V mieste rozdelenia toho potoka je meta. Odtiaľ ďalej popri tom istom potoku smeruje stále na východ a pod akýmsi platanom pri ceste je meta. Potom vystupuje na vrch nazývaný Myhalzatety / Mihalza-tety, po hrebeni toho istého vrchu smerom na sever. Na tom istom vrchu sú dve zemné mety. Od nich schádza po boku toho istého vrchu do doliny, opäť k dvom zemným metám nachádzajúcim sa v lese. Potom padá/schádza do potoka nazývaného Tarbocheynpothoka. V tomto potoku postupuje vyššie až k prameňu toho istého potoka, z ktorého vychádza a vystupuje na vrchol vrchu nazývaného Javor. Po vrchole toho istého vrchu pokračuje až k potoku nazývanému Thopl, smerom na sever. Tam sa hranice oddeľujú od zeme grófa Laangha a synov Dechka, nazývanej Kyusaytou. Takto zostupujúc po potoku Thopl prichádza k zemi synov Jakuba zvaného Lengen, nazývanej Jakorezey, k vrchu, ktorý sa nazýva Javor, a tam je zemná meta. Potom zostupujúc smerom na juh prichádza k istému stromu nazývanému gertyanfoa, pod ktorým je zemná meta. Potom zostupuje k potoku nazývanému Rothuvay a tam, na malom kopčeku pri ceste, je zemná meta. Prekročiac tento potok prichádza k vrchu nazývanému Kyrallesey. Z toho vrchu zostupujúc smerom na východ prichádza k hranici ľudí zo Zybenu a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen. Tam sú tri mety: jedna patrí ľuďom zo Zybenu, druhá zemi Wyfolu a tretia uvedeným synom Jakuba. Od týchto troch mét postupuje smerom na juh po veľkej ceste. Pri tej istej ceste je meta pod stromom nazývaným kerchy. Takto zostupujúc po tej istej ceste, pod akýmsi malým kopcom pri tej istej ceste, je zemná meta. Potom po tej istej ceste cez značný úsek nad byrch / vrch prichádza k zemi ľudí zo Zybenu. Pri ceste sú dve mety: jedna patrí Wyfolu a druhá ľuďom zo Zybenu. Takto idúc smerom na juh zostupuje k rieke Tarcha. Prekročiac túto rieku je tam meta. Odtiaľ vystupuje na dosť veľký vrch a prichádza k zemi synov Andreja, syna Iteho. Na tom istom vrchu je meta. Odtiaľ ide smerom na západ a priamym zostupom prichádza k hraniciam magistra Rykolfa. Takto priamo zostupujúc prekračuje samotnú rieku Tarcha a prichádza k prvej mete; tam sa hranice končia. S vytýčením hraníc vyjadrili súhlas a schválenie: magister Rykolf, brat Mikuláš, prior bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša, ktorý sa osobne dostavil pred nás za seba i za celý svoj konvent, ďalej gróf Laangh, syn Dechka, so svojimi bratmi a príbuznými, takisto synovia Jakuba zvaného Lengen, sudca a ľudia zo Zybenu, ako aj synovia Andreja, syna Iteho. Dané v piatok najbližší po oktáve Veľkej noci roku Pána 1322. Kráľovské potvrdenie darovania My teda, berúc do úvahy verné služby a záslužné činy už menovaného magistra Mykcha, ktoré nám preukazoval od času, keď sme z Božej vôle nastúpili do Uhorského kráľovstva, ktoré nám patrilo právom a poriadkom rodenia, pričom sa v šťastných i nepriaznivých udalostiach podroboval neistým prípadom osudu s pevnosťou viery; a zvlášť keď náš hrad nazývaný Nevičke, ktorý držal mocnou rukou Ladislav, syn Omodeja, náš neverník, na potupu našej vlády, dobyl a po dobytí ho odovzdal našej kráľovskej vznešenosti, pričom sám magister Mykch utrpel smrteľné zranenie a mnohí jeho príbuzní a služobníci boli zabití a padli; a keď potom aj hrady Petra, syna Petuneja, nášho neverníka, nazývané Purustyan, Budrugzeg a Borko, vyzbrojený horlivosťou vytrvalosti a osvedčenou vernou mysľou, aby k vernosti pripojil ďalšiu vernosť, po dlhšej námahe dobyl a po ich získaní ich odovzdal našej jasnosti, kde podobne ten istý magister Mykch pre zveľadenie našej cti prijal na seba smrteľné zranenia a mnohí z jeho významnejších príbuzných a služobníkov boli usmrtení; uznávajúc, že toto všetko si zasluhuje primeranú kráľovskú odmenu, dávame a darujeme spomenutú dedinu alebo majetok nášho hradu Šariš, nazývaný Wyfolu, ležiaci v stolici Wyuar / Novum Castrum, keďže podľa práva patril k nášmu hradu a k našej donácii, spolu s mýtom/poplatkom, ktorý sa v tej istej Wyfolu vyberá a podľa ustanovenia má vyberať, po rade našich barónov uvedenému magistrovi Mykchovi a skrze neho jeho dedičom, aby ju držali neodvolateľne. Dané rukou rozvážneho muža magistra Ladislava, prepošta titelského, zvoleného prepošta albenského kostola, nášho milého a verného vicekancelára dvora, roku Pána 1322, piateho dňa pred augustovými kalendami, teda 28. júla 1322, v dvadsiatom druhom roku nášho kraľovania. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Karolus, rex Hungariae ad petitionem Petri, Iacobi et Nicolai, filiorum Andreae, filii Ivte de genere Thekule, privilegium suum, 4. ian. 1315 datum, super donacione possessionis seu terre Naasfeu vocate, et alio nomine Totfolu nuncupate, in comitatu de Sarus existentis concessum transscribit... cum in conflictu, quem filii Rykolphi contra regiam maiestatem procedentes cum magistro Mykch, fideli regio, domino ipsius Iacobi...
Osoby a obce: Synonymá: Kyusaytod, Lyutune, Myhalhazateteye, Mykch, VeresalmapatakaĽutina - Mikč - vlastník 26. júla 1330. Šariš. Listina šarišského hradného podkastelána Jána a župana Martina [obaja predstavitelia šarišského hradného kastelána Dominika] v ktorej hlásia, že na príkaz spišského a ujvárskeho župana magistra Wyllerma rozhodli, že medzi kráľovským majetkom Kyusaytod a majetkom Veresalma, ktorý od čias bána Mykcha vlastní magister Rykolph, sú hranice nasledovné: na východe od hraníc obce Ľutina [Lyutune], ktorá patrí bánovi Mykchovi, smerom na západ po vrch zvaný Myhalhazateteye, ktorý leží medzi obcami Kyusaytod a Veresalma, odtiaľ opäť na západ až po jeden ďalší vrch, prekročiac jednu riečku smerom na západ po tretí vrch, stále západným smerom až po prameň jedného potoka a idúc podľa toku potoka až po riečku Veresalmapataka. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. (Z kruhového nápisu na pečati vidno: S. Dominici . . . d . . . .) Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: "a metis ville ... Lyutune". (Uličný, 1990, s.417) Ide o prvú písomnú zmienku o obci Ľutina. (Uličný, 1990, s.182)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Kráľ Karol oznamuje Spišskej kapitule, že magistrovi Bartolomejovi, synovi Pangráca z Polanku, zástupcovi palatína Viliama Drugetha a kastelánovi v Zaarde, daroval sto usadlostných miest s príslušnou pôdou a úžitkami v neobývanej kráľovskej zemi Malczov. Táto zem ležala medzi riekami Tapol a Malczow, v susedstve majetkov Wyfalu, Torkueley a Kuro. Kapitule prikazuje, aby spolu s určeným kráľovským človekom vyslala hodnoverného svedka a zabezpečila vytýčenie hraníc a uvedenie Bartolomeja do večnej držby týchto sto usadlostí. Osoby a obce: Synonymá: Noog, TapolKamenica - Rikolf II - vlastník Pečovská Nová Ves - Mikč - vlastník Karol, z Božej milosti kráľ uhorský, svojim verným, kapitule spišského kostola, pozdrav a milosť. Keďže sme, z ohľadu na vynikajúce zásluhy vo verných službách a mnohé prejavy statočnosti magistra Bartolomeja, syna Pangráca z Polanku, zástupcu vznešeného pána Viliama Drugetha, palatína, a jeho kastelána v Zaarde (dnes Zadvár), nášho milého a verného, po dôkladnom uvážení darovali a udelili tomuto magistrovi Bartolomejovi v istom hustom lese a na našej kráľovskej, neobývanej zemi zvanej Malczov, ležiacej medzi riekami zvanými Tapol a Malczow, totiž v susedstve a medzi majetkami zvanými Wyfalu bána Mykcha, Torkueley (Tarkeu-elej) magistra Rykolpha a naším majetkom zvaným Kuro, nachádzajúcej sa na oboch stranách uvedenej rieky Malczow, sto usadlostných miest, čiže obydlí jobagiónov, s pôdou a úžitkami, a s tými istými usadlostnými miestami a obydliami jobagiónov, aspoň postačujúcimi na ich užívanie; teraz, keďže podľa obyčaje nášho kráľovstva ich chceme vytýčením hraníc oddeliť od iných či cudzích pozemkov a dať ich riadne ustanoviť, chceme a vašej vernosti prikazujeme, aby ste spolu s naším človekom, Jánom zvaným Noog z rodu Thekele, alebo Detrichom, synom Hanosa, alebo jeho bratom Zeurosom zo Stephkfaluy, ak by ostatní neboli prítomní, vyslali svojho vhodného svedka, ktorý má týchto sto usadlostných miest, čiže jobagiónskych obydlí, ustanoviť uvedenému magistrovi Bartolomejovi na večné držanie. Dané vo Vyšehrade na nedeľu Invocavit roku 1338. Podľa Wagnera, Dipl. Saros., strana 555. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Apud Wagner Dipl. Saros. p. 555. Referencie na listinu: V roku 1338 z majetku hradu Šariš Karol Róbert magistrovi Bartolomejovi, synovi Pongráca zo spišských Poľanoviec, daroval opustený kráľovský les "Malczow", ležiaci medzi riekami Topľa a Malcov so 100 usadlosťami (loca sessionalia, seu mansiones jobbagyonum), ktorý susedil s majetkamiikolfa z Brezovice, Mičkbána z Pečovskej Novej Vsi a dedinou Kurov (Kuro). (Beňko, 1985, s.195) V roku 1338 vykonával Ján Veľký funkciu kráľovho človeka, pričom z nariadenia kráľa Karola bol vyslaný, aby urobil všetky potrebné náležitosti týkajúce sa darovania zeme. Kráľ Karol vydal donáciu pre magistra Bartolomeja (Rábik, Osídlenie, s.151 udáva Demetera, syna Pongráca.) z Poľanoviec. Predmetom darovania bol rozsiahly majetok na severe Šarišského komitátu s centrálnou dedinou Maľcov. Na majetku sa nachádzalo 100 usadlostí. Tento majetok sa nachádzal medzi panstvom Kamenica, ktorá tvorilo jeho juhozápadného suseda, z juhu panstvom Nového hradu a zo severozápadu s ním susedila kráľovská dedina Kurov. Severne siahal tento majetok až k hraniciam Poľského kráľovstva. Donácia na tento majetok bola vystavená za účelom doosídlenia toho majetku. (Smoroň, 2015, s.120-121)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Mikč vydelil svojmu synovi Lorandovi Nový hrad spolu s dedinami (Pečovská) Nová Ves a Ľutina. Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Štefan, syn Mikča Synonymá: castrum nostrum Wyuar, LythenyaMy, Mychel, bán celej Slavónie, a magister Stephanus Akus a Ladislaus, jeho synovia, oznamujeme, že keďže sme si želali usporiadať pokoj a ticho a ustanoviť pokojný stav medzi našimi synmi, po zrelej porade, ako aj so súhlasom a vôľou vyššie uvedených magistrov Stephana Akus a Ladislava, našich najmilších synov, sme rozhodli takto: že náš hrad nazývaný Wyuar, so všetkými majetkami patriacimi k tomuto hradu, menovite Wyfalu, Lythenya, Keyknezeu a Strachina, ako aj so všetkými dedinami, či už obývanými alebo pustými miestami dedín, patriacimi k uvedenému hradu a k vyššie vymenovaným majetkom, a takisto so všetkými ostatnými ich úžitkami, sme sa rozhodli natrvalo udeliť udatnému mladíkovi, magistrovi Lorandovi, nášmu milému synovi, ako jeho dedičný podiel. A to takým spôsobom, že ak by pri spoločnom a rovnakom rozdelení, ktoré sa má následne vykonať medzi nami a našimi vyššie spomenutými najmilšími synmi v ostatných našich hradoch a majetkoch, nepripadol každému z nás podiel rovnaký kvalitou a množstvom, a keby sám magister Lorandus držal a mal v majetkoch a majetkových úžitkoch patriacich k vyššie spomenutému hradu Wyuar viac než by pripadlo niektorému z nás pri uvedenom spoločnom a rovnakom rozdelení ostatných hradov a majetkov, vtedy by ten istý magister Lorandus bol povinný z majetkov a majetkových úžitkov patriacich k už spomenutému hradu Wyuar vyčleniť a prideliť do toho spoločného a rovnakého delenia toľko, koľko by bolo potrebné. A naopak, ak by mu pri uvedenom spoločnom a rovnakom delení majetkov a majetkových úžitkov malo pripadnúť viac, než mu bolo ponechané, vtedy by sme boli povinní jeho už skôr určený podiel, ako sa patrí, zväčšiť. A výslovne sa ustanovuje, že ak by spomenutý magister Lorandus, náš syn, odteraz a v budúcnosti vlastným zlomyseľným konaním niečo zo svojho podielu stratil alebo scudzil, chceme, aby sa to započítalo na ťarchu jeho podielu. Ak by však samotného magistra Loranda, skôr než by medzi nami došlo k vyššie uvedenému spoločnému rozdeleniu, násilie alebo súdny spor obťažoval v jeho už spomenutom podiele alebo v nejakej jeho časti, vtedy sme povinní ho v tom spoločne podporovať a brániť proti takým zásahom. A nechceme zamlčať ani to, že ak by niektorý z našich uvedených synov, totiž Stephanus Akus, Ladislaus alebo Lorandus, neskôr tvrdil, že toto naše ustanovenie urobené v prospech magistra Loranda je voči nemu nespravodlivé, potom bude ten istý magister Lorandus povinný ponechať a vzdať sa vyššie uvedeného hradu Wyuar so všetkými majetkami k nemu patriacimi pre vyššie uvedené spoločné a rovnaké rozdelenie. Ďalej chceme, aby uvedený magister Lorandus bol povinný dať pre nás vyhotoviť v tejto veci listiny nášho pána kráľa a tiež listiny budínskej kapituly. Hovoríme tiež, že už spomenutý magister Lorandus, náš syn, je povinný vrátiť a postúpiť nám ostatné naše majetky, tak dedičné ako aj nadobudnuté, ktoré doteraz držal a užíval, aby sme ich mohli získať späť. Na väčšiu pamiatku tejto veci a pre väčšiu opatrnosť sme tomu istému magistrovi Lorandovi, nášmu najmilšiemu synovi, udelili túto našu privilégiovú listinu, spevnenú ochranou nášho pravého visiaceho pečatného znamenia. Dané v Prodauiz, na nedeľu Circumdederunt, roku Pána 1341. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Prvá správa o hrade je z roku 1341, kedy ho Mikč, spolu s dedinami (Pečovská) Nová Ves a Ľutina, vydelil svojmu synovi Lorandovi. (Uličný, 1990, s.99)
Mykch, egész Sclauonia bánja és fiai: István, Ákos és László mr.-ek hírül adják: a bán Wyuar várát, valamint a hozzá tartozó Wyfalu, Lythenya, Keykmezeu és Strachina birtokokat, ...Wyuar várhoz ...
Abstract: Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným,
ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku prebudovať pôvodný drevený hrad na kamenný kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča Rod: Mykch ...Mykch..magistrus Stephano, Akus et Ladislao.. Lorando et Nicolao...wyfalu, Lythene, karakow, strachina et keykmezew...in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum...nunc ligneum castrum...murali fabricandi construendi et edificandi facultatem...ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi... Referencie na listinu: V nasledujúcom roku 1342 Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným, ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku (in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum) prebudovať pôvodný drevený hrad (nunc ligneum castrum) na kamenný (murali fabricandi construendi et edificandi facultatem) kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Ľudovít I. vo svojom potvrdení o prebudovaní staršieho hradu ešte dopĺňa, že spomenutý hrad na kopci v strede Mikčovho majetku má byť riadne opevnený, teda obkolesený silným múrom a doplnený vežami (ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi). (Hudáček, 2017, s.301) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Kráľ rešpektoval Mikčovu žiadosť a v roku 1342 povolil postaviť na Hanigovskom hrade hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbiť priekopy. Osoby a obce: Synonymá: Karakow, Lythene, WyfaluKrakovec - Mikč - vlastník Ľutina - Mikč - vlastník My, Ľudovít, kráľ, oznamujeme, že Mykch, bán celej Slavónie, spolu s magistrami Stephanom Akus a Ladislausom, rytiermi nášho dvora, ako aj s Lorandom a Mikulášom, svojimi synmi, predstúpili pred našu vznešenú prítomnosť a s veľkým odporúčaním vyrozprávali, každý svojím spôsobom, svoje vernosti a záslužné služby, ktoré najprv preukázali Karolovi, kráľovi, a napokon aj našej veličenosti, a pripomenúc nám ich, pokorne žiadali našu vznešenosť, aby sme im na istom vrchu uprostred ich majetkov nazývaných Wyfalu, Lythene, Karakow, Strathyna a Keykmezew a k nim patriacich, ležiacich v Šarišskej stolici v susedstve a na hranici kráľovstiev Poľska a Ruska, priľahlých k tomu vrchu a obkolesujúcich ho, dovolili zriadiť hrad. Tieto majetky im dal spomenutý pán Karol, náš otec, za ich nepretržité, neúnavné a namáhavé služby, najmä pre smrť magistra Ladislava, syna Pavla, brata manželky uvedeného pána bana, niekdajšieho familiára nášho už spomenutého otca a mladíka jeho dvora, ktorého, ako sa uvádza, Budun, syn Juraja z Gyurke, a tiež Dionisius, Donch, Johannes, Georgius, Matheus, Michael, Nicolaus a Ladislaus, jeho synovia, služobníci niekdajšieho Matheusa z Trunchinio, notoricky neverní svätej kráľovskej korune a kráľovstvu, ľudia zavrhnutej pamäti, kruto umučili, keď sa neobával vystaviť sa priamo trestu smrti, aby zachoval vernosť nášmu otcovi. Rovnako aj preto, že ten istý pán bán vyhnal Petra, syna Petenye, notorického neverníka už spomenutého pána Karola, nášho otca, a uhorského kráľovstva, ktorý pokračoval v najprudších nevernostiach a v niektorých hradoch toho istého nášho otca, ako nenásytná šelma, neprestával páchať zlé skutky, nevýslovné lúpeže a pustošenie majetkov a dobier obyvateľov uhorského kráľovstva — kráľovstva, ktoré od čias vlády najsvätejších uhorských kráľov, počnúc vládou nášho už spomenutého otca až po naše nastúpenie a povýšenie, prekvitalo krásou pokoja. Tohto Petra pán bán mužne vypudil z uvedených hradov, ktoré držal proti vôli nášho otca; a hoci jeho samého, napriek priazni osudu, nemohol zajmúť, predsa vraj jedného z jeho synov odviedol nášmu otcovi v putách zajatia. A preto ich prosili, aby sme im z kráľovskej priazne ráčili udeliť možnosť na tom mieste, ktoré im bolo takto natrvalo dané a darované, kde teraz stojí nimi zhotovený a vystavaný drevený hrad, vystavať, zbudovať a vybudovať hrad murovaným dielom, čo najsolidnejší a najsilnejší, aby sa ním mohli chrániť a vyhnúť sa, keď to bude potrebné, nebezpečenstvám ohrozujúcim ich osoby, práva a majetky. My teda, ktorí z vrodenej milosti kráľovskej dobroty máme povinnosť priaznivou mysľou posudzovať zásluhy všetkých verne slúžiacich a sme povinní načúvať ich spravodlivým a oprávneným prosbám, a to jednak pre skvelé zásluhy v službách uvedeného pána bana a jeho synov, ako aj uvážiac ich úprimnú oddanosť, ktorou sa vo všetkých záležitostiach nášho už spomenutého otca, našich i nášho kráľovstva, a osobitne pri zachovávaní uvedeného bánstva od čias svojej mladosti, pri prelievaní vlastnej krvi a pri smrti veľmi mnohých svojich príbuzných a služobníkov, bez najmenšieho strachu vystavovali seba i svoj majetok rozličným úderom osudu pre povznesenie kráľovskej moci a cti a usilovali sa zapáčiť kráľovskej veličenosti a stať sa jej milými a prijateľnými; a jednak aj pre väčšiu a istejšiu ochranu a obranu hraníc nášho kráľovstva pri hraniciach spomenutých kráľovstiev Poľska a Ruska, chcúc z úprimnej, starostlivej a bedlivej starosti vyhovieť ich želaniu s kráľovskou priazňou a postarať sa o ich osoh, prospech a užitočný stav, aby aj iní, povzbudení ich príkladom, boli horlivejšie podnecovaní k podobným skutkom vernosti, na zbožnú prosbu spomenutého pána bana a jeho vyššie uvedených synov sme z osobitného dovolenia kráľovskej dobroty uznali za vhodné povoliť, aby na tom vrchu ležiacom uprostred ich vyššie uvedených majetkov a priľahlom k nim mali uvedený pán bán a jeho spomenutí synovia plnú moc z našho prítomného dovolenia vystavať, vybudovať a opevniť hrad s múrmi, opevneniami, tiež obývateľnými stavbami, strážnymi miestami a vežovými konštrukciami. Dané vo Wyssograd, v pondelok po sviatku svätého Matúša apoštola a evanjelistu, roku Pána 1342. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Mikč požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie opevniť hrad múrom, pričom zdôrazňoval, že hrádok leží v uhorskom pohraničí s Poľskom a Ruskom, čím by sa upevnilo aj pohraničné pásmo. Kráľ rešpektoval tieto zdôvodnenia a v roku 1342 povolil postaviť hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbením priekopy. (Uličný, 1990, s.99) |
| 1-10 / 13 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832672 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. I. (1301–1321). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1878680 s.. Dostupné online
Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881668 s.. Dostupné online
Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004586 s.. Dostupné online
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832672 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
- Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. I. (1301–1321). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1878680 s.. Dostupné online
- Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881668 s.. Dostupné online
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
- Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
- Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004586 s.. Dostupné online
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online