|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho ...Mgr. Rykoplhus filius comes Rykoplhi..., Symo filius Demether de genere Thekule...rivulus Nenepataka... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...et petitionem magistri Rykolphi, filii Rykolphi, cum Sym[one, filio] Dem[etrii]... possessiones Bachamezey, Torkueley et Verusalma... Nenepotoka cadit in aquam Tarcha... Peturmezey
Osoby: Henrik, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Markolf, syn Rikolfa I-ho; Rikolf I, syn Rutkera; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenický hrad Osoby a obce: Synonymá: TarkewČervenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník ...quod Magister Kokos, Ioannes, Ricolphus, Henricus, et Marcolphus filii omnes quondam Ricolphi coram nobis personaliter constituti retuserant ...possessionem una veresalma...castrum Tharku... castrum Tarkew et ad enum pertinentibus cum villis et certis utilitatibus suis... si quis fratrum portionem alienari vellet quadraginta marcas dare debet... Referencie na listinu: Koncom zimy 1306 si synovia už nebohého Rikolfa zo Spiša podelili majetky. Jeho syn Rikolf II dostal štvrtú časť dediny Lomnica a vo Vlkovej jednu sedliacku usadlosť. Na šarišských dedičných majetkoch ako svoj podiel dostal dve dediny, Červenicu a Krivany, tiež Kamenický hrad so všetkými dedinami a územiami, spolu s podielmi svojich bratov, ktoré k tomuto hradu prináležali. (Angelovič, Boleš, 2002, s.16) Synovia nebohého Rikolfa zo Spiša Kokoš, Ján, Henrich, Markolf a Rikolf si podelili majetky. Rikolf sa stal pánom Kamenického hradu. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Referencie na listinu: Podiel jedného so spomínaných bratov Stephka kúpil za 14 hrivien Kokoš v roku 1308. (Boleš, 2002, s.23) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Kamenica, Stephk Rete Osoby a obce: Kamenica - Kokoš - bývalý vlastník podielov Kamenica - Rikolf II - vlastník podielov ...magister Kokos portionem suam, Stephk Rete vocatam, in possessione Kamenica (Torkew) existentem, magistro Rycolpho viginti marcis vendit. ...quod magister Kocos, filius quondam comitis Rycolphy ex una parte, magister Rycolphus, frater eiusdem ex altera, personaliter in nostri presencia constituti, idem magister Kocos porcionem suam de possessione Torkew vocata, Stephk Rete vocatam, quam ipse magister Kocos quondam a Stephk, filio Mahayl... Referencie na listinu: Magister Kokoš predáva pozemok nazývaný Štefkova lúka, patriaci ku Kamenici, ktorý kúpil od Štefka, syna Mohola za 14 hrivien, svojmu bratovi Rikolfovi za 20 hrivien. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25)
My, magister Michal, župan Nového hradu (Abaújvár), dávame na pamäť: že magister Ricolphus, syn Ricolphov, a Ján, syn Jána z rodu Thekule, predstúpili pred nás a sťažovali sa, že Mikuláš a Peter zvaný Tot, synovia Benedikta, a Peter, syn Jakuba zvaného Lengen, zabili Beka, syna Jána, a to na jeho slobodnej ceste a na majetku toho istého magistra Ricolpha, zvanom Zalokmezeje, bez jeho zavinenia, a vzali mu veci v hodnote tridsiatich mariek; a požiadali nás, aby sme na zistenie a prešetrenie pravdy vyslali dôveryhodného človeka. My sme teda, ako sme povinní, vyslali vhodného človeka, ktorý po preskúmaní a zistení celej pravdy od susedov a spolusediacich sa k nám vrátil a oznámil: že spomínaní synovia Benedikta a Peter, syn Mikuláša, zabili Beka, syna Jána, na jeho slobodnej ceste bez jeho zavinenia a vzali mu veci v hodnote tridsiatich mariek. Dané v sobotu pred sviatkom obrátenia svätého Pavla, roku Pána 1312. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: V januári 1312 prepadli Jánovho syna Bekeho traja šľachtici - Mikuláš a Peter nazývaný Tót (Slovák), obaja synovia magistra Benedikta z rodu Merše a Peter, syn Jakuba nazývaného Lengen (Poliak) a zavraždili ho na ceste nachádzajúcej sa na majetku Nižného Slavkova. Tento majetok bol v tom čase vo vlastníctve Comesa Rikolfa. Otec usmrteného spolu s Comesom Rikolfom sa po tom strašnom čine vydal za Abovským (Novum Castrum) comesom magistrom Michalom, aby pred ním "plačúc protestoval" proti zločinu, ktorý sa stal. Magister Michal po vypočutí sťažnosti vyslal svojho človeka, aby prešetril zločin. Otcovi poškodeného ponúkali spomenutí šľachtici ako homágium za smrť jeho syna 30 mariek, no on takéto vyrovnanie odmietal. (Smoroň, 2015, s.115) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Herbord, syn Herborda; Ján, syn Dethka; Langeus, syn Detreho; Mikou, syn Dethka; Mikuláš, syn Dethka; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Simon, syn Detreho; Štefan, syn Herborda Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenica Osoby a obce: Kich - Balász - pôvod Magistro Rikolpho, filio Comitis Rikolphi consert possessiones Vörösalma, Tarkö. ...Magister Demetrius filius Nicolaus...quasdam possessiones Symonis, & Langh filiorum Detrici, Stephani, Beke, & Herbordi filiorum Herbordi, Joannis, Mikou, & Nicolai, filiorum Detk, ac Blasii filii Dethborii Nobilium de Kich,...portiones eorum in Vörösalma, & Tarkö vocatas... Referencie na listinu: Kráľ daruje Rikolfovi majetky, ktoré odobral šľachticom z Fulókércs, ktoré stratili svojim spojenectvom s Omodejovcam. (Angelovič, Boleš, 2002, s.27)
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Ľutinka … za zásluhy magistra Rikolfa, syna Rikolfa… Napokon, keď synovia Amadeja a magister Demeter, syn Mikuláša, naši neverní ľudia… … jednu [lesnú zem], ktorú máme pod hradom Palocha/Plaveč, ležiacu po oboch stranách rieky Poprad. Začína sa z južnej strany pri prameni istého potoka nazývaného Libitine pataka, kde je jedna zemná meta. Odtiaľ vystupuje na jeden vrch a z toho vrchu smeruje na sever, totiž medzi hradom Palocha/Plaveč a potokom Libitine, a schádza/vteká k rieke Poprad. Potom prekračuje samotnú rieku Poprad na druhú stranu a ide priamo cez hory a doliny. Znovu prichádza k rieke Poprad tam, kde potok nazývaný Abrocsina vteká do Popradu. Pri tomto potoku je akési malé pole, kde je akýsi hrob. Potom opäť prekračuje rieku Poprad na druhú stranu a ide na východ cez hory a doliny na veľkú vzdialenosť, až prichádza k prameňu potoka Litinye. Takisto [dávame] náš druhý les od prameňa potoka Litinye, ktorý vteká do rieky Tartza/Tarcha, až po vyššie uvedenú hranicu. Tretí náš les je okolo dediny Veresalma, z južnej strany, na druhej strane rieky Tarcha. Začína sa tam, kde sa však v tomto lese nachádzala aj obrábaná zem, a postupuje podľa mét takto: Začínajúc na východnej strane od toho potoka/rieky, kde potok Litinye vteká do Tarchy, vystupuje z tej istej rieky Tarcha a ide priamo k jednému vrchu smerom na juh. Potom, stále smerujúc na juh, prichádza k ---. Od toho potoka/rieky sa obracia na západnú stranu a prichádza k prameňu uvedeného potoka. Odtiaľ sa znovu obracia na východ a ide priamo, až prichádza k rieke Tarcha na tom mieste, kde Veresalma pataka vteká do samotnej rieky Tarcha. Tam sa hranica končí pre vyššie uvedeného magistra Rikolfa a skrze neho pre jeho dedičov… Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Kráľ daroval Rikolfovi II lesy medzi riečkami Ľubotín, Ľutinka a riekou Poprad až po údolie rieky Tople za zásluhy, ktoré Rikolf získal pri vojnových výpravách na strane kráľa, okrem iného aj pri obliehaní hradu Šariš, kde udatne bojoval. (Boleš, 2002, s.27)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Blasio, syn Langeusa; Dixit, syn Simona; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Langeus, syn Detreho; Mikou, syn Dethka; Pavol, syn Simona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Herborda Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenica, Kisayto, Ľutinka, Michalka, Milpošský potok, Pečovská Nová Ves, Pusté Pole Osoby a obce: Synonymá: Kysaytoud, Myhelhazatetey , Noua Villa, Torkuheley, Verusalmafalua, VerusalmapotokaKisayto - Balász - vlastník Kisayto - Štefan - vlastník Kisayto - Ján - vlastník Kisayto - Mikou - vlastník Kisayto - Rikolf II - bývalý vlastník …s istým magistrom Rykolphom, jeho verný človek, na jednej strane, a Langom, synom Detriciho, v svojom mene i v mene svojich synov Blažia a Jána, ďalej Jánom a Mykom, synmi Detka, Štefanom, synom Herbordiho, a Blažom, synom Detbora, osobne za seba i za Egídia, Pavla a Dixita, synov Symona, Bekem, synom Herbordiho, ako aj Mikulášom, synom Detka, a za iných bratov… (ohľadne) majetku/possesie Torku, Torkuheley, Hethas, Bachamezey, Verusalmafalua a istej Novej Vsi, ktorá leží pri rieke Tarcha z južnej strany, ktorá sa teraz nazýva Jakubfolua, a (possesie) zvanej Kysaotod… Hranice (medze) tejto obce či majetku Kysaytoud, ako ich uvedené strany predniesli, sa vymedzujú v tomto poradí: prvá medza tejto possesie začína pri prameni rieky zvanej Letune; zostupuje sa po tejto rieke až k vrchu smerom na juh, ktorý leží medzi vyššie menovanými majetkami Verusalmafalua a Kysaytoud a nazýva sa Myhelhazatetey; potom sa pri tomto vrchu vychádza z uvedenej rieky a stúpa sa na hrebeň toho vrchu smerom na západ; odtiaľ sa priamo zostupuje a prichádza sa k istému potoku, prekračuje sa tento potok, prechádza sa cez istý kopec (berch) a prichádza sa k rieke nazývanej Verusalmapotoka; po tejto rieke sa potom stúpa až k jej prameňu; odtiaľ sa ide znovu k prameňu rieky Letune, kde sa začalo, a tam sa hranica končí… Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Spomenuli sme už, že niekde v susedstve Hanigoviec (pod úpätím hory Michalka - kóta 652,3) jestvovalo aj neskôr zaniknuté sídlo s názvom *Kysaytod. Jeho poloha je sa pomerne presne opisuje už v roku 1315, keď šľachtici z Brezovice prepustili túto dedinu Jánovi, Mikulášovi, synom Detka (Dietricha), Štefanovi, synovi Herborda a Blažejovi, synovi Detbora. (Rábik, 2006, s.89)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Dominik, syn Šimona; Lukáš, syn Petra; Pavol, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Vavrinec, syn Šimona Obce a miestne názvy: Pusté Pole ...quid constitutis coram ipso personaliter Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Simonis, pro se et filiis ipsorum, item Lucach filio Petro, pro se et filiis sius d genere Tekule ex parte una, magistro Rycolpho filio qoundam comitis Rycolphi ex altera...possessione ipsorum circa Thorkev, iuxta quendam fluvium Nene vocatum versus partem orientalem habita, totam reliquam porcionem possessionis ipsorum quam a capite seu origine eiusdem fluvii Nene et per decursum euisdem fluvii seu casum in fluvium Tarcha vocatum cum omnibus utilitatibus suis sive in Bachamezei, sive quocumque alias ultra memoratum fluvium Nene versus occidentalem existentem habere dinoscuntur, prefato magistro Rycolpho racione amicicie et vicinitatis... Referencie na listinu: Synovia zrejme už nebohého Šimona z roku Tekule, Pavol, Dominik, Vavrinec a Lukáš, syn Petra v marci 1322 darovali Rikolfovi z Kamenice svoje podiely za potokom Nena až od jeho prameňa smerom na západ, ako aj nejaké čiastky v teritóriu Bachamezey. Urobili to z titulu priateľstva a dobrých susedských vzťahov. Chceli si zároveň získať priazeň a ochranu Rikolfa, pána hradu Kamenica. Ich majetok sa rozprestieral na východ od potoka Nena (Lúčanka). (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)
Abstract: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Osoby: Andrej, syn Iteho; Ite; Langeus, syn Detreho; Mikč, syn Michala; Mikuláš; Peter, syn Jakuba (Lengen) ; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Jakub Lengen Rody: Augustiniáni, Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Jakovany, Kisayto, Michalka, Pečovská Nová Ves, Slupec Osoby a obce: Synonymá: Kyrallesey, Myhalzatety, Rykolphus, Wrusalma, WyfoluČervenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník Jakovany - Peter - vlastník Kisayto - Langeus - vlastník Pečovská Nová Ves - Mikč - vlastník Prvá meta sa začína po strane dediny magistra Rykolfa, zvanej Červenica (Wrusalma) od západného okraja rieky Torysy, kde potok Ľucina (Lythona) vteká do Torysy a odtiaľ pokračuje na sever popri toku Ľuciny a príde k miestu zvanému brána (Kopu) k zemi frátrov pustovníkov rádu sv. Augustína z (Veľkého) Šariša a tu je pri starom koryte Ľuciny meta zo zeminy. Potom, stúpajúc po starom koryte Ľuciny, smeruje na východ, prekračujúc tento potok, a hneď tu je meta zo zeminy. Nato sa (hranica) stáča na juh do nového koryta Ľuciny a tu na brehu tohto potoka je meta zo zeme. Potom po novom koryte tohto potoka stúpa na východ a príde do starého koryta tohto potoka a tu je zemná meta. Nato po starom koryte potoka stúpa nahor východne a príde do nového koryta potoka, kde sa Ľucina rozdvojuje a na priedele tohto potoka je meta. Potom v smere tohože potoka ide ďalej na východ a pod nejakým (okrasným) stromom platanom, je pri ceste meta. Nato stúpa hranica na horu Myhal/ha/zatety (vrcholec Michalovho domu) a po vrcholci tejto hory na sever. Na tejto hore sú dve zemné mety, z ktorých po boku tejto hory (hranica) zostupuje do údolia, opäť k dvom zemným metam v lese. Nato padá do potoka zvaného Tarbocheynpotoka (Tarbočin potok), v ktoromto potoku stúpa vyššie k jeho prameňu, od ktorého (prameňa) vychádza a stúpa k vrcholu hory Javor a na vrcholci tejto hory beží až k rieke zvanej Thopl (Topľa alebo iný prítok) na sever. A tu sa delia mety od zeme grófa Langha a synov Dechk (Dečkových), zvanej Kisajtó (t.j. malé dvere), a tak, zostupujúc cez potok Thopl, príde k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan), zvanej Akoriš-Jakovany, na horu, ktorá sa nazýva Javor: a tu je meta zo zeminy. Nato, zostupujúc na juh, príde (hranica) k nejakému stromu zvanému gertyanfoa (hrab), pod ktorým je zemná meta, potom zostupuje do potoka zvaného Rothuvay (Ratvaj), a tu na vŕšku je meta zemná blízo cesty. Prejdúc tento potok príde hranica k vrchu zvanému Kyrallesey, zostupujúc z tohto vrchu na východ príde (hranica) k mete-hranici Sabinovčanov a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan) a tu sú tri mety: jedna Sabinovčanov, druhá meta zeme Novej Vsi (Wyfolu) a tretia spomínaných synov Jakuba. A od týchto troch mét pokračuje (hranica Pečovskej Novej Vsi) ďalej na juh po veľkej ceste, na ktorej je meta pod stromom duba. A tak zostupujúc po tejto ceste, pod nejakým vŕškom, pri nej, je meta zemná, a tá po tejto ceste v dobrej vzdialenosti nad vrchom príde k zemi Sabinovčanov a okolo cesty sú dve mety: jedna Novej Vsi a druhá Sabinovčanov. A tak idúc na juh zostupuje do rieky Torysy-Tarcha a prejdúc tu rieku je meta. A odtiaľ stúpa k vrchu dosť veľkému a príde k zemi synov Andreja, Itovho syna, a v tomto vrchu je meta. A odtiaľ postupuje (hranica Novej Vsi) na západ a zostupujúc priamo príde k hraniciam (metám) magistra Rykolfa a tak zostupujúc priamo, prekračujú túto rieku Torysu-Tarcha a príde k prvotnej mete i tak končia hranice. K stavaniu mét (t.j. k vytyčovaniu hraníc) dali súhlas, osobne sa zúčastniac, magister Rykolf, fráter Mikuláš, prior pustovníkov rádu sv. Augustína v Šariši za seba a za celý svoj konvent, gróf Langh, syn Dečka (Dechk), s bratmi a s ich príbuznými, taktiež synovia Jakuba, zvaného Lengen. Tak prekladali maďari osobné meno Poľan. Tiež richtár a ľudia zo Sabinova aj synovia Andreja, syna Itovho. Dané 6. deň po oktáve Paschy r. P. 1322 (= 23.4 1322). Referencie na listinu: Z latinského originálu preložil v roku 1977 O. R. Halaga. (Pado, 1998, s.17-18) Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Kategória: Metácia Synonymá: Lythene, Weresalmapataka1. mája 1322. Listina Spišskej kapituly, podľa ktorej magister Rykolf syn župana Rykolfa, oboznámil kapitulu s výnosom kráľa Karla I. adresovaným kapitule, aby táto s kráľovým poverencom Simonom synom Demetera z rodu Thekule, vyslala prísažného dôveryhodného človeka pre stanovenie hraníc majetku Červenica [Veresalma] v Šarišskej župe. Kapitula vyslala kapitulného notára magistra Mikuláša a hranice boli stanovené nasledovne: Od vrcholu vrchu Michalka [Mychalhazatetey] smerom na juh, potom na východ po rieku Ľutinka [Lythene], po nej po Torysu [Tarcha], prekročiac Torysu na juh po rieku Suyne, pozdĺž Suyne až po jej prameň, potom na sever po jeden horský vrchol, odtiaľ na východ, potom opäť na sever medzi dvoma potokmi až po ich sútok, po sútoku pozdĺž potoka až po Torysu, prekročiac Torysu na sever až po rieku Weresalmapataka, pozdĺž tejto medzi 2 vrchmi na východ po jeden potok, napokon dôjdeme opäť po Michalka [Michalhazatetey]. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 28. októbra 1336. To isté sa nachádza v listine Jágerskej kapituly zo dňa 31. decembra 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017
...Mete igitur prescipte possessionis taliter distinguntur: videlicet prima meta incipit in cacumine montis, qui vulgariter vocatur Michalhazatetey, ubi reflectitur versus meridiem de meta ad metam usque ad finem unius montis et de fine eiusdem montis cadit in publicam stratam et in ipsa strata cadit versus orientem et ibi cadit i fluvium Lychene vocatum et per meatum eiusdem fluvii cadit in aquam Tharcha... |
| 1-10 / 38 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online