|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Dominik, syn Šimona; Lukáš, syn Petra; Pavol, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Vavrinec, syn Šimona Synonymá: Torkeu...magistro Rycolpho filio quondam comitis Rycolphi pro se et filiis suis ex parte una, Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis et Lukach filio Petri de genere Tekule pro se et filiis ipsorum ex altera... videlicet quod porcione, euq este a fluvio Nenepotoka vocato ab illa parte castri Torkeu versus partem orientalem usque ad fluvium Veresalma nuncupatum, predictis Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis et Lukach filio Petri de ipsis possessionibus... porcio eiusdem possessionis a predicto fluvio Nenepotoka versus occidentem, videlicet Torkeu et Bachamezey cum omnibus suis utilitatibus, proventibus et pertinenciis antedicto magistro Rykolpho et suis haeredibus possidenda debeat permanere. Referencie na listinu: O pár mesiacov neskôr [od 7.3.1322] sa spomínaní šľachtici dohodli, že územie, ktoré sa rozprestiera na východ až k potoku Veresalma (Milpošský potok), patrí do vlastníctva synov Šimona z rodu Tekule. Územie na západ od Neny, teda majetky Torku a Bachamezey bude vo vlastníctve Rikolfa a jeho dedičov. (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho ...ipsum magistrum Ricolffum et suos heredes a iudicio... Referencie na listinu: Kráľ Karol v roku 1323 vyňal Rikolfa a jeho synov zo súdnej právomoci župných súdov a podriadil ho i jeho potomkov priamo kráľovskému súdu a Rikolfovi a jeho potomkom udelil právo meča. (Angelovič, Boleš, 2002, s.26)
Kategória: Metácia Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...transscribit et refert, quod una cum predicto Iohanne filio lohannis de genere Thekule, homine regio magistrum Nicolaum notarium suum et scolasticum pro testimonio misit fidedignum ad predicta exequenda. Qui reversi retulerunt, quod super faciem castri Poloucha vocati et terrarum ac villarum ad ipsum pertinencium accedendo convocatis vicinis et commetaneis ipsas reambulassent, videlicet, quod prima meta incipit ex illa parte cuiusdam heremite versus Poloniam: inde procedit transeundo fluvium Poprad et ascendit in montem, vulgariter Pezzer Jawor dictum; inde procedit ad caput cuiusdam fluvii Musina vocati et usque ad illam metam reambulacioni et statucioni nullus contradixisset; a capite vero predicti fluvii Musina procedendo pervenit ad quendam montem Chorgo vocatum, a quo monte descendit ad caput cuiusdam aque Grakovich vocate et in eadem aqua descendit ad fluvium Tarcha nominatum et in ipso fluvio ascendendo vadit usque ad locum, ubi quedam aqua Zolouk vocata cadit in Tarcham et ibidem salit de fluvio Tarcha et ascendit in ipsa aqua Zolouk, quousque pervenitur ad possessionem, ad villam Zolouk dictam pertinentem et usque ad hunc locum a capite dicti fluvii Musina non reambulacioni, sed statucioni magister Kokos, Iohannes et Rycolphus, filii Rycolphi contradixissent; deinde in aqua Zolouk iam dicta venitur usque ad caput eiusdem aque ibique magister Thomas castellanus de Scepus statucioni pertinencium ad villam Zolouk contradixisset; deinde a capite aque Zolouk transit ad caput cuiusdam aque Kyus Tarcha vocate, inde ascendit ad quendam montem Zemene vocatum; inde descendit ad caput cuiusdam aque Lyblo dicte, in qua descendit ad fluvium Poprad et in eodem fluvio descendit ad locum, ubi quedam aqua Werespotak nuncupata cadit in Poprad et in eadem aqua Werespotak ascendit ad caput ipsius aque; inde vadit ad caput cuiusdam aque Obrochina vocate et in eadem aqua descendit versus locum heremitorii revertendo ad priorem metam. Cui quidem cursui metarum a capite aque Zolouk predicte usque ad finem metarum iam dictarum nullus contradixisset, excepto eo, quod a fine possessionis Zolouk, ubi devenitur ad metas filiorum Hannus, predicti filii Rycolphi secundum cursum metarum in suis privilegiis seu instrumentis expressarum; ac deinde a metis filiorum Hannus ad caput fluvii Tharche, a quo proceditur ad montem Zemene, inde versus orientem descendendo itur ad caput aque Lubetin dicte et in ipsa aqua descenditur ad fluvium Poprad et in ipso fluvio Poprad descendit usque ad quoddam pratum Musina vocatum, ubi duo rivuli cadunt in Poprad ibique in inferiori rivulo ascendit usque ad caput cuiusdam aque Musina vocate, ipsi statucioni contradixissent. Idcirco prefatos contradictores, videlicet Kokos, Iohannem et Rycolphum, filios Rycolphi, nec non magistrum Thomam castellanum de Scepus in vigilia beati Mathei apostoli et evangeliste contra prescriptum Phylippum palatinum ad regiam specialem citaverunt presenciam...
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Egyed, syn Simona; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Kategória: Metácia Synonymá: Harumchar, Petermezeye... Rykolphus fiainak: Kokos, János és Rykolphus mestereknek, Keych-i Dethk fia János, Lang fia János, Simon fia Egyed, Herbortus fia Beke, Dethbor fia Balász nemeseknek megengedi ... Hegy a capite fluvii Lethune usque dum cadit in fluvium Tarcha et eundo supra per ipsum fluvium Tarcha donec pervenitur usque ad caput eiusdem fluvii Tarcha nuncupate ex utraque parte gyarapodhassanyk ... Petermezeye, Dubou, Ruzka, Harumchar és Luchka birtokok ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Dethka; Ján, syn Langeusa; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Andreja; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; ... Synonymá: Blasio, Luchka, Rolando...videlicet magistris Kokos, Iohanni et Rykolph, filiis Rykolphy, Iohanni filio Dethk, Iohanni filio Lang, Egidio filio Symonis, Beke filio Herborti, Blasio filio Dethbor ac fratribus ipsorum de Keych, item magistro Chana, Matheo et Thekule, filiis Martini, Chonk filio Lede, Paulo filio Andree, Iacobo, Rolando et Georgio, filiis Petri, Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis, ac Lukachio filio Petri...capite fluvii Lethune...Peturmezeye, Dubou, Ruzka, Harunchar et Luchka... Referencie na listinu: V listine sa okrem iného píše, že desiatky na panstve Chana a jeho príbuzných, teda Tekulovcov, sa budú platiť v peňažnej forme a nie v naturáliách, ako to bolo vtedy zvykom: "Tiež na majetkoch Chene a jeho už spomínaných príbuzných na vyklčovanom území i na tom, ktoré ešte len treba vyklčovať, keď zhromaždili tam ľudí a ešte keď privedú ďalších, totiž, ktorí sú na Petrovenci, Dubovici, Rožkovanoch, Hrnčiari a Lúčke, podobne týmže spôsobom, ako náš desiatok, nám zaplatia v oktáve sv. Andreja 64 grošov, ako už bolo vyššie uvedené, pričom bude zachovaná štvrtina, ktorá zostáva kňazom..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.18) Najstaršia správa o obci Lúčka, kde sa už uvádza aj jej názov. Vzťahuje sa k riešeniu farských záležitostí. Podľa vtedajšej dohody medzi jágerským biskupom a Tekulovcami sa šľachtici zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. (Uličný, 1990, s.179) "in novalibus ... Luchka" (Uličný, 1990, s.416) V roku 1323 uzavrel jágerský biskup Čanád osobitnú dohodu so šľachticmi z Torysy a Brezovice, ktorej účastníkmi boli aj šľachtici z Kérczu a Tekulovci. Podľa tejto dohody tak mali s dedín Rikolfových synov a ich príbuzných, patriť všetky desiatky s výnimkou jednej štvrtiny, ktorá zostávala tamojším farárom, len jágerskému biskupovi, a to tak, že za každých päťdesiat usadlostí sa malo odovzdávať 64 českých grošov....Dohoda sa však vzťahovala aj na majetky Tekulovcov, ktorí mali podobne odvádzať tri štvrtiny desiatkov a tiež sa pritom zdôrazňuje, že ide o desiatky z "nových dedín, vybudovaných na klčoviskách, prípadne v budúcnosti vyklčovaných, v ktorých sú usídlení ľudia alebo sa ešte len usídlia", pričom menovite sa uvádza až päť takýchto sídel - *Petrovenec, Dubovica, Rožkovany, *Hrnčiar a Lúčka. V tejto časti dohody sa aj konkrétne uvádza, že desiatky sa majú odovzdávať na sviatok sv. Ondreja (7. december). (Rábik, 2006, s.64-65)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
23. jún 1325. Listina Spišskej kapituly, ktorou oznamuje, že podľa nariadenia kráľa Karla I. kapitula vyslala s kráľovým poverencom Simonom synom Demetera, svojho kapitulného notára magistra Rycolpha syna župana Rycolpha, na majetok Červenica [Weresalma] a tiež na južnejšie od Weresalmy ležiaci majetok Jakubova Voľa [Jacabfalva]. Vlastníkom susedných majetkov, menovite synom Andreja syna Bodona, ako aj synom Andreja syna Ithe-ho z rodu Thekule, bolo zakázané využívať menované majetky. Originál, nepoškodený pergamen, so stopami uzatvárajúcej kapitulskej pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove Osoby a obce: Červenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník 12. mája 1327. Slávnostná privilegiálna listina kráľa Karla I., ktorou po ustanovení hraníc Červenice [Veresalma] v Šarišskej župe, majetku magistra Rykolfa syna župana Rykolfa, prísažnou osobou zo Spišskej kapituly a kráľovým poverencom Simonom synom Demetera z rodu Thekule, za verné služby, vykonané jednak v bitke pri Košiciach pri rieke Torysa proti nevernému Matúšovi synovi Petra, jednak pre poskytnutú pomoc poľskému kráľovi Ladislavovi [svokor uhorského kráľa] v bitke proti princovi Bohuslavovi [Bogeslaus], kráľ potvrdzuje magistra Rykolfa vo vlastníctve kúpeného a výmenou získaného majetku zvaného Veresalma, ako aj priľahlých lesných pozemkov ležiacich južne od rieky Torysy, kde magister Rykolph založil mesto zvané Veresalma alebo Jakubova Voľa [Jacobfalva]. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 28. októbra 1336. To isté sa nachádza v listine Jágerskej kapituly zo dňa 31. decembra 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017
...super faciem possessionis domini regis Kyus aytout vocatae... Referencie na listinu: Majetok Kisayto je v rukách kráľa. (Angelovič, Boleš, 2002, s.27) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
25. apríla 1330. Šariš. Listina šarišského hradného podkastelána Jána a župana Martina [obaja sú predstavitelia šarišského hradného kastelána Dominika], ktorou podávajú správu o tom, že na príkaz magistra Viliama, spišského a ujvárskeho župana vykonali obhliadku spornej hranice medzi kráľovským majetkom zvaným Kyus-Aytout a majetkom Červenica [Weresalma] magistra Rycolpha. Na mieste činu magister Rycolph označil hranice svojho majetku pred očami obyvateľov z Kyus-Aytout-u takto: od vrchu Michalka [Michalhazateteye] smerom na západ k jednému potoku, odtiaľ na západ cez jeden kopec po jeden prameň a potom pozdĺž toku vody až po riečku Weresalmapataka. Takto označené hranice potvrdili aj všetci obyvatelia Kyus-Aytout-u. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby a obce: Synonymá: Kyusaytod, Lyutune, Myhalhazateteye, Mykch, VeresalmapatakaĽutina - Mikč - vlastník 26. júla 1330. Šariš. Listina šarišského hradného podkastelána Jána a župana Martina [obaja predstavitelia šarišského hradného kastelána Dominika] v ktorej hlásia, že na príkaz spišského a ujvárskeho župana magistra Wyllerma rozhodli, že medzi kráľovským majetkom Kyusaytod a majetkom Veresalma, ktorý od čias bána Mykcha vlastní magister Rykolph, sú hranice nasledovné: na východe od hraníc obce Ľutina [Lyutune], ktorá patrí bánovi Mykchovi, smerom na západ po vrch zvaný Myhalhazateteye, ktorý leží medzi obcami Kyusaytod a Veresalma, odtiaľ opäť na západ až po jeden ďalší vrch, prekročiac jednu riečku smerom na západ po tretí vrch, stále západným smerom až po prameň jedného potoka a idúc podľa toku potoka až po riečku Veresalmapataka. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. (Z kruhového nápisu na pečati vidno: S. Dominici . . . d . . . .) Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: "a metis ville ... Lyutune". (Uličný, 1990, s.417) Ide o prvú písomnú zmienku o obci Ľutina. (Uličný, 1990, s.182)
Abstract: Obyvatelia obce Kisayto narušili v roku 1331 hranice Červenice, ktorá bola majetkom magistra Rikolfa z Torysy. Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kisayto Synonymá: Kysaytod, Veresalma...Rycolph, filius Ricolphi et hospites de Kysaytod pertinentes ad castrum Sarus metas cuisdam possessionis sue Veresalma vocate propria attoritate destruxissent anno in presenti... Referencie na listinu: Z mandátu kráľa Karola Róberta z roku 1322 sa dozvedáme, že tunajší (Kisayto) hostia, patriaci pod správu župného hradu Šariš, narušili v predchádzajúcom roku hranice Červenice, ktorá už bola majetkom magistra Rikolfa z Torysy. (Rábik, 2006, s.90) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
15. augusta 1332 [Gárdonyi uvádzal chybný rok 1335]. Visegrád. Listina kráľa Karla I., ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby vyslala svojho prísažného človeka v spoločnosti kráľových ľudí Mateja syna Myke-a, alebo Jána syna Josopha, aby preskúmali záležitosť magistra Rycolpha syna Rycolpha, ktorému zničili hranicu majetku zvaného Veresalma hosťujúci ľudia v obci Kysajtod. Originál, na nepoškodenom pergamene, uzatvárajúca pečať celkom poodlamovaná. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Kategória: Metácia Synonymá: Kysaytoud, Lethene, Mychalhazateteymagister Rykolphus filius comes Rykolphy... comes Herbordus filius Herbordy...Torkueley, ... Bachamezey, werusalama... possessionis werusalamafalua et kysaytoud Mychalhazatetey...fluvii Lethene... |
|
11-20 / 38 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.