|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Ján, syn Rikolfa I-ho; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; Vavrinec, syn Šimona Referencie na listinu: O päť rokov neskôr sa synovia Rikolfa z Kamenice, Kokoš, Ján a Rikolf spolu s Jánom, synom Langa, Jánom, synom Detkha, Egidom, synom Simona, Bekem, synom Herborda, Blažejom, synom Dethbora a ich bratmi z Fulókércs dostavili pred jágerského biskupa. Tiež s nimi sa pred biskupom a kapitulou objavili Chan, Matúš a Thekule, synovia Martina, Chonk, syn Ledeho, Pavol, syn Andreja, Jakub, Roland a Juraj synovia Petra, Pavol, Dominik a Vavrinec, synovia Šimona, a Lukáš, syn Petra šľachtici Petrovenca, Dubovice, Rožkovian, dediny Hrnčiar a Lúčky, všetci to šľachtici a zemepáni, ktorí mali majetky v Toryskom dištrikte. Na ich žiadosť im bolo udelené toto privilégium, že namiesto desiatkov z Toryského dištriktu, ktorý jágersky biskup Čanadín vyhlásil ako časť jeho diecézy a povýšil na archidiakonát, pod podmienkou, že budú zachované kňazské štvrtiny, mu títo zemepáni každoročne vyplatia z päťdesiatich usadlostí šesťdesiatštyri českých grošov, ktoré im ľudia vyzbierajú. V tomto prípade na sviatok sy. Andreja apoštola (30. novembra) pri zachovaní štvrtiny naturálnej dávky pre farárov, šľachtici, ktorí mali svoje majetky v toryskom dekanáte, odovzdali šesťdesiatštyri českých grošov jágerskému biskupovi. Vznikol z toho spor, komu tento dištrikt patrí — arcibiskupovi ostrihomskému či jeho sufragánovi jágerskému. Pápež Ján XXII. v roku 1330 ustanovil sudcu a poveril ho vec vyrešiť. Spor sa ukončil v roku 1336, pričom dištrikt sa odteraz stal súčasťou Jágerskej diecézy a kňazi smeli poberať polovicu desiatku. (Boleš, 2002, s.41-42)
28. októbra 1336. Visegrád. Listina kráľa Karla I., vyhotovená na prosbu majstra Rycolpha syna Rycolpha, ktorá je prepisom slávnostnej privilegiálnej listiny zo dňa 12. mája 1327, a ktorá predstavuje stanovenie hraníc majetku Veresalma a kráľovské potvrdenie týchto hraníc. Originál na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so zlomkami kráľovskej veľkej pečate. Existujú aj dva odpisy tejto listiny z 18. stor. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Kráľ Karol oznamuje Spišskej kapitule, že magistrovi Bartolomejovi, synovi Pangráca z Polanku, zástupcovi palatína Viliama Drugetha a kastelánovi v Zaarde, daroval sto usadlostných miest s príslušnou pôdou a úžitkami v neobývanej kráľovskej zemi Malczov. Táto zem ležala medzi riekami Tapol a Malczow, v susedstve majetkov Wyfalu, Torkueley a Kuro. Kapitule prikazuje, aby spolu s určeným kráľovským človekom vyslala hodnoverného svedka a zabezpečila vytýčenie hraníc a uvedenie Bartolomeja do večnej držby týchto sto usadlostí. Osoby a obce: Synonymá: Noog, TapolKamenica - Rikolf II - vlastník Pečovská Nová Ves - Mikč - vlastník Karol, z Božej milosti kráľ uhorský, svojim verným, kapitule spišského kostola, pozdrav a milosť. Keďže sme, z ohľadu na vynikajúce zásluhy vo verných službách a mnohé prejavy statočnosti magistra Bartolomeja, syna Pangráca z Polanku, zástupcu vznešeného pána Viliama Drugetha, palatína, a jeho kastelána v Zaarde (dnes Zadvár), nášho milého a verného, po dôkladnom uvážení darovali a udelili tomuto magistrovi Bartolomejovi v istom hustom lese a na našej kráľovskej, neobývanej zemi zvanej Malczov, ležiacej medzi riekami zvanými Tapol a Malczow, totiž v susedstve a medzi majetkami zvanými Wyfalu bána Mykcha, Torkueley (Tarkeu-elej) magistra Rykolpha a naším majetkom zvaným Kuro, nachádzajúcej sa na oboch stranách uvedenej rieky Malczow, sto usadlostných miest, čiže obydlí jobagiónov, s pôdou a úžitkami, a s tými istými usadlostnými miestami a obydliami jobagiónov, aspoň postačujúcimi na ich užívanie; teraz, keďže podľa obyčaje nášho kráľovstva ich chceme vytýčením hraníc oddeliť od iných či cudzích pozemkov a dať ich riadne ustanoviť, chceme a vašej vernosti prikazujeme, aby ste spolu s naším človekom, Jánom zvaným Noog z rodu Thekele, alebo Detrichom, synom Hanosa, alebo jeho bratom Zeurosom zo Stephkfaluy, ak by ostatní neboli prítomní, vyslali svojho vhodného svedka, ktorý má týchto sto usadlostných miest, čiže jobagiónskych obydlí, ustanoviť uvedenému magistrovi Bartolomejovi na večné držanie. Dané vo Vyšehrade na nedeľu Invocavit roku 1338. Podľa Wagnera, Dipl. Saros., strana 555. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Apud Wagner Dipl. Saros. p. 555. Referencie na listinu: V roku 1338 z majetku hradu Šariš Karol Róbert magistrovi Bartolomejovi, synovi Pongráca zo spišských Poľanoviec, daroval opustený kráľovský les "Malczow", ležiaci medzi riekami Topľa a Malcov so 100 usadlosťami (loca sessionalia, seu mansiones jobbagyonum), ktorý susedil s majetkamiikolfa z Brezovice, Mičkbána z Pečovskej Novej Vsi a dedinou Kurov (Kuro). (Beňko, 1985, s.195) V roku 1338 vykonával Ján Veľký funkciu kráľovho človeka, pričom z nariadenia kráľa Karola bol vyslaný, aby urobil všetky potrebné náležitosti týkajúce sa darovania zeme. Kráľ Karol vydal donáciu pre magistra Bartolomeja (Rábik, Osídlenie, s.151 udáva Demetera, syna Pongráca.) z Poľanoviec. Predmetom darovania bol rozsiahly majetok na severe Šarišského komitátu s centrálnou dedinou Maľcov. Na majetku sa nachádzalo 100 usadlostí. Tento majetok sa nachádzal medzi panstvom Kamenica, ktorá tvorilo jeho juhozápadného suseda, z juhu panstvom Nového hradu a zo severozápadu s ním susedila kráľovská dedina Kurov. Severne siahal tento majetok až k hraniciam Poľského kráľovstva. Donácia na tento majetok bola vystavená za účelom doosídlenia toho majetku. (Smoroň, 2015, s.120-121)
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Referencie na listinu: ...Rikolf z Kamenice poslal toryskému archidiakonovi Dominikovi peniaze zo svojich sedemnástich dedín ako desiatok jeden groš od každej jednej kopy zbožia. Rikolf vlastnil v tom čase podiely na majetku v Lipanoch. O aký obnos peňazí išlo, to dokument z roku 1339 bližšie nehovorí. (Boleš, 2002, s.46)
...simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis... Referencie na listinu: Predpoklad o Rikolfových zásluhách na výstavbe hradu nám napokon potvrdzuje dosiaľ málo známa listina Jágerskej kapituly z roku 1343, v ktorej si bratia Ján a Rikolf vymedzili hranice medzi svojimi majetkami. Medzi Rikolfovými majetkami (ako aj jeho potomkov) sa spomína aj hrad Kamenica, pri ktorom je poznamenané, že ho nechal vybudovať práve Rikolf na vlastné náklady. (Haviarová, 2016, s.10) 1343: simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis; (Haviarová, 2016, s.10) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Henrik, syn Jána; Jakub, syn Jána; Ján, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Jána; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Jána; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Michal, syn Jána; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf, syn Jána; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Kamenický hrad Pred jágerskou kapitulou sa dostavili na jednej strane magister János, syn Rikolpha, so svojimi synmi Mihállyom, Rikolphom, Jánosom, Lászlóom, Jakabbom a Henricom, a na druhej strane magister Rikolph, uterinný brat magistra Jánosa, so svojimi synmi Jánosom, Lászlóom, Kelemennom, Lőrincom, Miklósom a Istvánom, a vyhlásili, že medzi svojimi šarišskými majetkami, ktoré si už skôr medzi sebou rozdelili, vztýčili hraničné znamenia. Týmito hraničnými bodmi sú: prameň medzi majetkami Henbrugh a Vyzoka; potok; iný potok, ktorý preteká obcou Vyzoka; suché údolie; vrch; hraničné znamenia Yosipha z Koak; Nadalpataka; potok Grespataka; voda Tarcha; potok Lypaa; Seek; vrch; voda Tarcha; prameň; voda Goduzou; vrch; hraničné znamenie Olsua; vrch medzi hraničnými znameniami Dorouch a Olsua; vrch Jauor; cesta vedúca smerom k Plauch; potok ležiaci pri tejto ceste; veľký vrch; voda Lybitina. Majetky ležiace od týchto hraníc na západ majú držať magister János, jeho synovia a ich potomkovia; tie, ktoré ležia na východ, magister Rikolph, jeho synovia a dediči, a tiež hrad Torkeu, ktorý Rikolph vystaval na vlastné náklady. Vo veci týchto hraníc sa strany zaviazali vo vlastnom mene aj v mene svojich dedičov k večnému mlčaniu, teda že už nebudú vznášať ďalšie spory. O tom kapitula vydala listinu potvrdenú svojou pečaťou, v prítomnosti lektora Miklósa, kantora Mártona, kustóda Jánosa a archidiakonov Domokosa z Abbavyuar, Petra zo Zemlen, Dávida zo Zabolch, Petra z Heues a Györgya z Maramoris, roku Pána 1343, za vlády kráľa Ľudovíta, ostrihomského arcibiskupa Csanáda, kaločského arcibiskupa Lászlóa a jágerského biskupa Miklósa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby a obce: Synonymá: Herencher, Luchka, WernelwagasaHrnčiar - Rikolf II - vlastník Hrnčiar - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník 1345, mart. 2. A váczi káptalan I. Lajos királynak jelenti, hogy Luchka és Herencher nevű Sáros vármegyei birtokokba Rikolfot és fiát, viszont ezeknek Wernelvágás nevű birtokába Péter fiát Lukácsot és ... Luchka et Herencher ... magistro Rikolpho et Ladislao filio suo ... Wernelwagasa ... Referencie na listinu: Hrnčiar vznikol na majetku Tekulovcov a patril im do roku 1345. Vtedy ho zísal šľachtic Rikolf a pripojil k majetkom hradu Kamenica. (Uličný, 1990, s.100)
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho ...datur nobis intelligere, quod complures homines... de regno nostro exire in silva inter regnum nostrum Hungarie et regnum Polonie habita causa commorandi descendere... per quod ipsum regnum nostrum non modicas desolaciones et depopulaciones pati deberet... volumus et... mandamus, quatenus nullum hominem de regno nostro qui causa commorandi in predicta silva extra regnum nostrum ire voluerit... permittatis Referencie na listinu: Latinský text prebratý z publikácie (Rábik, 2006, s.91) V 40. rokoch 14. storočia vysťahovalectvo na území Šarišskej župy zrejme dosiahlo väčšie rozmery, pretože v roku 1345 Ľudovít I. vydal pre Rikolfa z Kamenice a šľachtu Šarišskej župy nariadenie, aby nedovoili žiadnemu človeku vysťahovať sa do lesov v pohraničí medzi Uhorským a Poľským kráľovstvom, pretože domáca krajina tým "trpí nemalým vyľudnením a opustenosťou". (Rábik, 2006, s.91)
Obce a miestne názvy: Lúčka Osoby a obce: Lúčka - Koloman - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník 15. júla 1346. In Bihigio. Listina kráľa Ľudovíta I., ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby jej prísažný človek spolu s kráľovými ľuďmi ako sú Theodor Troychai, alebo Ján syn Jozefa Kuaki, alebo Ján syn Michala Alsowyzai [z Nižnej Wyze] stanovili hranice majetku Lúčka [Luzka] a uviedli doň jeho majiteľov. Majetok Lúčka [Luzka] neďaleko hradu Kamenica v Šarišskej župe získali Rycolphov syn majster Rycolph a jeho syn Ladislav výmenou po tom, ako bol spolu s inými majetkami odobratý istým šľachticom za trest pre ich urážajúce správanie a pripojený k hradu Šariš. Kráľ teraz vrátil tento majetok majstrovi Rycolphovi a jeho synom: Ladislavovi a Kolomanovi [obaja vojaci, militibus]. Z listiny kráľa Ľudovíta I. zo dňa 20. decembra 1346. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Kamenica, Kamenický hrad ...quod quia nos et multi alii dubitamus, utrum hostia sub castro Thorkw in ecclesia Omnium Sanctorum in quoddam vitrum seu cristalum conclusa, sit vera salutaris et miracula, an se false deriptorie malomise et inique procurata... annuimus ad instantem peticionem eorundem, ut pecuniam affertorii at aendem hostiam oblatam, ipse magister Rykoplhus de nostro scitu, consensu et consilio ad edificacionem claustri ibidem construendi ... expendat.... Referencie na listinu: Latinský text použitý z (Rábik, 2006, s.81) V prvej polovici 14. storočia bol však tunajší kostol [Kamenica] s patrocíniom Všetkých Svätých aj významným pútnickým miestom, keďže vo farskom kostole sa nachádzala aj údajne zázračná hostia, hoci sa vyskytli pochybovači a obviňovali šľachticov z Kamenice z podvodu. Celý prípad v roku 1346 vyšetroval i jágerský biskup Mikuláš (sám pochyboval o pravosti zázračných účinkov hostie), no magister Rikolf so synovcami [pozn. synmi] Jánom a Ladislavom vtedy pred biskupom odprisahali pravosť hostie a umožnili jej osobné preskúmanie aj biskupovi. Napokon získali aj súhlas, aby všetky poplatky a almužny od pútnikov (oferu) smeli použiť na výstavbu tunajšieho kláštora. (Rábik, 2006, s.81) Preklad bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.46)
Obce a miestne názvy: Kamenica, Kamenický hrad ...pretože my a mnohí iní pochybujeme, či hostia, ktorá je v kostole Všetkých svätých pod hradom Torkw (Kamenický hrad) uzatvorená v skle alebo v krištáli, je vskutku pravá, spásonosná a zázračná, ale či nie je falošná a podvodne, zlomyseľne a bezbožne podvrhnutá... Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Latinský text použitý z (Rábik, 2006, s.81) V prvej polovici 14. storočia bol však tunajší kostol [Kamenica] s patrocíniom Všetkých Svätých aj významným pútnickým miestom, keďže vo farskom kostole sa nachádzala aj údajne zázračná hostia, hoci sa vyskytli pochybovači a obviňovali šľachticov z Kamenice z podvodu. Celý prípad v roku 1346 vyšetroval i jágerský biskup Mikuláš (sám pochyboval o pravosti zázračných účinkov hostie), no magister Rikolf so synovcami [pozn. synmi] Jánom a Ladislavom vtedy pred biskupom odprisahali pravosť hostie a umožnili jej osobné preskúmanie aj biskupovi. Napokon získali aj súhlas, aby všetky poplatky a almužny od pútnikov (oferu) smeli použiť na výstavbu tunajšieho kláštora. (Rábik, 2006, s.81) Preklad bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.46)
Kategória: Metácia Synonymá: Hennygi, Veresalma... hranica začína v potoku Nenepataka (potok Nene) kde zo severu sa k nemu pripája iný potok, ktorý je tretí a vystupujúc z miesta, kde sa do potoka Nenepataka vlieva potok Kalnapataka (potok Kalinov) smerom na východ ide vystupuje na vrchol istého vysokého vrchu, ktorý leží medzi potokmi Veresalama a Nenepataka a na vrchole hranica ide smerom na juh a okrem toho prechádza cez kopec, alebo vrchol a zatáča sa smerom k potoku Veresalma a zostupujúc z kopca, ľudove nazývaného Berch, pri dolnom okraji dediny Hennygi vstupuje do potoka Veresalma a odtiaľ v tomto potoku zostupuje... Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.19) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Uvedenie Ladislava syna magistra Rycolpha, spolu s jeho otcom a bratom do užívania majetku Lúčka a metácia tohto majetku. Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Hennyg, Luzka, WeresalmaLúčka - Koloman - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník 19. augusta 1346. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Ľudovítovi I., že na jeho príkaz zdôraznený odtlačkom pečatného prsteňa, vyslali s kráľovým človekom Jánom synom Jozefa Kuaki, svojho prísažného notára magistra Pavla a menovaní 14. augusta uviedli Ladislava syna magistra Rycolpha, spolu s jeho otcom a bratom do užívania majetku Lúčka [Luzka] v Šarišskej župe, pričom hranice tohto majetku sú nasledovné: na severe od ústia jedného potoka do riečky Nenepataka, pričom toto ústie je tretie v poradí, počítajúc smerom nahor od ústia potoka Kalnapataka, odtiaľto smerom na juh až po vrchol hory, ktorá leží medzi riečkami Weresalma a Nenepataka, odtiaľ opäť na juh, potom sa skrúti smerom k riečke Weresalma, dotkne sa dolnej polovice mesta Hennyg a pozdĺž riečky Weresalma dôjde až k majetku Lúčka [Luzka]. Z listiny kráľa Ľudovíta I. zo dňa 20. decembra 1346. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Lúčka Osoby a obce: Lúčka - Koloman - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník 20. decembra 1346. Budín. Listina kráľa Ľudovíta I., ktorou pre potreby syna magistra Rycolpha z Kamenice Ladislava [aule nostre miles doslovne znamená „sieň našich vojakov“], pre jeho otca Rycolpha a brata Kolomana prepisuje a potvrdzuje listinu Spišskej kapituly o ich uvedení do majetku Lúčka [Luzka] v Šarišskej župe a o stanovení hraníc tohto majetku. Originál, pergamen, na rube so stopami veľkej kráľovskej pečate. (Na mieste pečate a nad listinou: Relacio Nicolai de Zeech bani.) Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
|
21-30 / 38 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832672 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832672 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
- Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online