|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
My Mikuláš, palatín Uhorského kráľovstva a sudca Kumánov, dávajúc na pamäť obsahom tejto listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka: Pán brat Vavrinec z rádu bratov pustovníkov svätého Augustína, z kláštora svätého Stanislava mučeníka zo Šariša, v mene priora a konventu toho istého kláštora, s ich splnomocňovacími listinami, vystúpil na našom všeobecnom zhromaždení šľachty Spišskej stolice, konanom roku Pána 1343 vo štvrtok najbližší po oktáve sviatku svätého Michala archanjela vo Varalji, spomedzi všetkých zhromaždených šľachticov proti magistrovi Rykolfovi, synovi Rykolfa z Torku, ktorý tam osobne stál. Podľa obsahu našich predchádzajúcich pamätných listín predniesol, že tento magister Rykolf obsadil istú čiastku zeme patriacu uvedenému kláštoru svätého Stanislava zo Šariša, z ich majetku nazývaného Reech, a pripojil ju k svojmu majetku nazývanému Werusalma. Preto žiadal, aby ten istý magister Rykolf na našom zhromaždení vysvetlil dôvod tohto záboru. Keďže uvedené strany chceli a dobromyseľne žiadali, aby bola táto vec zverená rozhodnutiu niekoľkých statočných mužov, rozhodli sme, že títo muži majú byť vyslaní na miesto uvedeného majetku Reeth do najbližšej oktávy sviatku Zjavenia Pána, za prítomnosti svedectva Spišskej kapituly, po preskúmaní listín strán. Ak by niektorá zo strán odmietla prijať rozhodnutie týchto statočných mužov, mala zaplatiť pokutu desať hrivien bez sudcovho podielu. Nasleduje obchôdzka a námietka proti hraničnému rozdeleniu, ktorú vykonal magister Rykolf. V ten istý deň a na tom istom mieste uvedené strany zverili seba i svoju vôľu vo veci sporného kúsku zeme, ktorý sa medzi nimi sporne rozprestieral medzi hraničnými líniami uvedenými v privilégiách oboch strán, do rúk našich ľudí, svedkov uvedenej kapituly a šľachticov z tej istej stolice, ktorí tam vtedy boli prítomní. Dohodli sa, že všetko, čo oni a uvedení šľachtici vo veci tohto sporného kúsku zeme podľa svedomia vykonajú a ustanovia, obe strany prijmú a budú medzi sebou zachovávať. Týmto spôsobom z uvedenej spornej časti zeme pripojili oveľa menšiu časť k tým istým rehoľným bratom a k ich majetku Reeth. Väčšiu časť tej istej zeme však ponechali podľa nižšie opísaných a navzájom odlíšených mét uvedenému magistrovi Rykolfovi a pripojili ju k jeho majetku Weresalma, pričom magister Rykolf aj prior s týmto rozhodnutím dobromyseľne súhlasili. Mety, ktorými sa tieto dve čiastky, teda väčšia a menšia, navzájom oddeľovali a rozlišovali, podľa správy našich ľudí a uvedenej kapituly postupovali takto: Prvá meta sa začínala zo severnej strany na istom vrchu nazývanom Michalhaza. Na jeho vrchole boli dve mety, ktoré oddeľovali majetky Werusalma a Reeth. Od nich zostupujúc smerom na juh sa pripájala jedna zemná meta, položená a nachádzajúca sa pri úpätí toho istého vrchu. Od nej, postupujúc tým istým smerom po súvislých metách cez dosť veľký priestor, sa prichádzalo k dvom zemným metám na konci uvedeného vrchu, ležiacim pri istej verejnej ceste. Tam hranica vchádzala na túto verejnú cestu a pri úpätí, na krátkom úseku sa obracajúc a idúc smerom na východ, vchádzala do istého potoka nazývaného Linnopataka. Tam sa uvedené hranice končili. Takto teda uvedené čiastky zeme mali natrvalo zostať: na východnej strane uvedeným bratom a na západnej strane magistrovi Rykolfovi, spolu s uvedenými telesne držanými majetkami. Keď nám boli predložené uvedené listiny kapituly jágerského kostola, ktoré opisovali vyššie spomenutú obchôdzku a uvedenie do držby, ako aj spôsob zmierlivého spojenia a dohody medzi uvedenými stranami, a keď boli splnomocnencom strán riadne prečítané, opýtali sme sa tých istých splnomocnencov strán, ako to podľa nášho úradu náležalo, viackrát a zákonným spôsobom, či sú spokojní s uvedenou zhodou a dohodou obsiahnutou v ich zmierovacích listinách. Uvedení splnomocnenci strán potom z vlastnej vôle prisľúbili, že ich páni, ktorých splnomocnencami boli, budú túto zmierlivú dohodu, vyššie opísanú v tejto našej listine, podľa moci svojho splnomocnenia natrvalo, neporušene a neodvolateľne, bez akejkoľvek zmeny zachovávať a dodržiavať. Požiadali nás, aby sme tú istú dohodu, ktorú pokladáme za platnú a prijatú, na večnú istotu veci potvrdili naším privilégiom. My teda, naklonení ich primeraným a právnym žiadostiam, uvedenú dohodu, ktorú nám oznámili v spomenutých listinách kapituly jágerského kostola a ktorá bola vyššie vložená do tejto našej privilegálnej listiny, a ktorú nám splnomocnenci strán na základe uvedenej splnomocňovacej moci slovne predniesli a žiadali, aby sme ju potvrdili, prijímame, ratifikujeme, schvaľujeme a potvrdzujeme ochranou tejto našej privilegálnej listiny. Na pamiatku tohto trvalého uvedenia do držby a rozlíšenia majetkov a na ich večnú stálosť sme obom stranám vydali túto našu privilegálnu listinu, posilnenú ochranou našej hodnovernej visiacej pečate. Dané vo Vyšehrade, dvanásteho dňa oktávy vyššie uvedeného sviatku narodenia blahoslaveného Jána Krstiteľa, roku Pána tisíctristoštyridsiateho piateho. S visiacou pečaťou. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby: Gregor, syn Itemera; Ján, syn Uza ...Gregorius, filius, Item et Iohannes, filius Vz, Nobiles de dicto Comitatu Saros... Referencie na listinu: Smoroň uvádza, že ide o Gregora, syna Itemera: V roku 1345 sa Gregor dostal do sporu o časť majetku v Uzovských Pekľanoch, ktorý mu bol priznaný počas delieb majetkov v roku 1337. Gregor na tomto majetku zrejme nemal správcu. Preto tento majetok začali postupne užívať obyvatelia blízkej kráľovskej dediny Bodoša. Spolu so svojim bratrancom Jánom, synom Uza, podali protest proti obyvateľom Bodoša u comesa comitátu. Spor sa skončil v prospech Gregora a Jána. To je zároveň posledná zmienka o Gregorovom živote. (Smoroň, 2015, s.153-154)
Nicolaus Regni Hungariae Palatinus litem metalem inter possessionem Vörösalma, quae familiae Tarczaianae fuit, certam terram ad Ordinem Fratrum Heremitarum S. Aagustini in Claustro S. Stanislai Martyris de Sárus agentium pertinentem amice componit. Datum Anno Domini 1345.
Osoby: Andrej, syn Pavla; Anton, syn Lukáša; Demeter, syn Lukáša; Gregor, syn Pavla; Jakub, syn Pavla; Ján, syn Lukáša; Juraj, syn Lukáša; Lukáš, syn Petra; Peter, syn Lukáša; Peter, syn Pavla; Štefan, syn Lukáša Osoby a obce: Hrnčiar - Lukáš - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Štefan - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Juraj - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Anton - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Demeter - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Peter - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Ján - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Jakub - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Andrej - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Peter - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Gregor - bývalý vlastník podielov Hrnčiar - Rikolf II - vlastník Lúčka - Lukáš - bývalý vlastník podielov Lúčka - Štefan - bývalý vlastník podielov Lúčka - Juraj - bývalý vlastník podielov Lúčka - Anton - bývalý vlastník podielov Lúčka - Demeter - bývalý vlastník podielov Lúčka - Peter - bývalý vlastník podielov Lúčka - Ján - bývalý vlastník podielov Lúčka - Andrej - bývalý vlastník podielov ... Referencie na listinu: Lukáš spolu so svojimi synmi Štefanom, Jurajom, Antonom, Demeterom, Petrom a Jánom, ako aj synovia Pavla z Babinho Potoka Jakub, Andrej, Peter a Juraj sa rozhodli vymeniť svoje podiely na majetku Lúčka a Hrnčiar za polovicu majetku Vernár, ktorý patril Rikolfovi z Kamenice. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25)
Osoby a obce: Synonymá: Herencher, Luchka, WernelwagasaHrnčiar - Rikolf II - vlastník Hrnčiar - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník 1345, mart. 2. A váczi káptalan I. Lajos királynak jelenti, hogy Luchka és Herencher nevű Sáros vármegyei birtokokba Rikolfot és fiát, viszont ezeknek Wernelvágás nevű birtokába Péter fiát Lukácsot és ... Luchka et Herencher ... magistro Rikolpho et Ladislao filio suo ... Wernelwagasa ... Referencie na listinu: Hrnčiar vznikol na majetku Tekulovcov a patril im do roku 1345. Vtedy ho zísal šľachtic Rikolf a pripojil k majetkom hradu Kamenica. (Uličný, 1990, s.100)
Osoby: Demeter, syn Šimona; Kene, syn Čanka ...Demetrio filio Simonis & naghfalu... Ste- filio Wza... Kene filio Chank de Roskouan...
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho ...datur nobis intelligere, quod complures homines... de regno nostro exire in silva inter regnum nostrum Hungarie et regnum Polonie habita causa commorandi descendere... per quod ipsum regnum nostrum non modicas desolaciones et depopulaciones pati deberet... volumus et... mandamus, quatenus nullum hominem de regno nostro qui causa commorandi in predicta silva extra regnum nostrum ire voluerit... permittatis Referencie na listinu: Latinský text prebratý z publikácie (Rábik, 2006, s.91) V 40. rokoch 14. storočia vysťahovalectvo na území Šarišskej župy zrejme dosiahlo väčšie rozmery, pretože v roku 1345 Ľudovít I. vydal pre Rikolfa z Kamenice a šľachtu Šarišskej župy nariadenie, aby nedovoili žiadnemu človeku vysťahovať sa do lesov v pohraničí medzi Uhorským a Poľským kráľovstvom, pretože domáca krajina tým "trpí nemalým vyľudnením a opustenosťou". (Rábik, 2006, s.91)
Obce a miestne názvy: Ratvaj Osoby a obce: Synonymá: Magni, RachuayBabin Potok - Andrej - pôvod Ratvaj - Juraj - vlastník ...Quod Thomas Theodorus, vnus ex nobis quatuor Iudicibus, et Stephanus, filius Laczk , quos per petitionem Magistri Georgy, filii Iohanais Magni, ad faciendam inquisitionem cum nostro sigillo... Andreas, filius Pauli de Babapotoka, super possessione dicti Magistri Georgii Rachuay vocata potentialiter veniendo vnum equum eiusdem Georgii, duas marcas valentem abstulisset Referencie na listinu: Spor medzi Adrejom, synom Pavla a magistrom Jurajom, synom Jána Veľkého. Magister Juraj za svojho koňa žiadal pred súdom odškodné 2 marky striebra. (Smoroň, 2015, s.125-126)
Obce a miestne názvy: Čierny les ...In perfonis fidelium Civium & hospitum nostrorum de Eperies, de Scyben, & de Sárus nobis, & Dominae Reginae Genitrici nostrae carissimae gravi dicitur cum querela: quod ipsi antiqua eorum libertate privilegiata, & confuetudine in silvis Fekete-erdeu, & Merk vocatis... Referencie na listinu: Sabinovskí mešťania mali zrejme už od 13. storočia právo na užívanie Čierneho a Merkovského lesa, rozprestierajúcich sa po oboch stranách Torysy. (Kónya, 2000, s.73)
Obce a miestne názvy: Lúčka 8. mája 1346. Šariš. Listina vydaná šarišským župným úradom, ktorá hlási, že slúžneho [v texte je uvedené „slúžneho župana“, čo asi to je chyba] Theodora spolu s Jánom synom Jakuba, vyslali na ohodnotenie majetku Lúčka [Lucka] v Šarišskej župe, ktorý získali výmenou synovia magistra Rycholpha. Menovaní dňa 4. mája konštatovali, že časť tohto majetku v hodnote jeden a štvrť marky patrí Pavlovi synovi Petra, pričom túto časť je povinný Andrej syn Pavla, vyplatiť Jánovi synovi Martina, čiastočne v hotovosti, čiastočne v súkne dňa 18. mája, aby takto na oplátku vykúpil čiastku majetku zvaného Virnclvagass, ktorá patrí jeho bratovi Petrovi. Originál, na papieri, na zadnej strane so zlomkami 5 pečatí. (Kruhový nápis na prostrednej väčšej pečati: . . . . Johanis comitis de S . . . .) Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
|
151-160 / 2159 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1833810 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000533 s.
Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1833810 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000533 s.
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online