Abstract: Lorand odstúpil Ladislavovi svoju dedinu s názvom *Adrianova Poruba, ktorá ležala pri Topli a priamo susedila s Lorandovou dedinou Lukov, a to výmenou za spornú zem v susedstve Pečovskej Novej Vsi. Osoby a obce:
Nicolaus Palatinus controuersiam inter Lorandum, filium Mykch, quondam Bani, ac Ladislaum, filium Ricolphi de Tarko, ratione particulae terrae inter possessiones Iakabfalua et Ujfalu componit.
.... Conuerse vero idem Magister Lorandus filius Myckh, condam Bani, quandam possessionem suam Adryanvágása vocatam
in Comitatu de Sarus iuxta fluuium Tapul nominatum in vicinitate et contigua commetaneitate,
cuius dam alterius possessionis iam dicti Magistri Lorandi Lukua appellatae existentem, populosam vigore
efficacium instrumentorum sibi pertinentem cum terra octuaginta Lancorum vulgo Leánfeold dicta, prout et quanta iam
dicta terra Leánfeulde in ipsis partibus mensurando fieri consueuit...
Referencie na listinu:
Roku 1355 bola uzavretá dohoda o sporných majetkoch medzi Lorandom, synom
Mikča, vlastníkom panstva hradu Hrádok a Ladislavom, synom Rikolfa, vlastníkom
hradného panstva Kamenica. Podľa dohody dal Lorand Rikolfovi dedinu Adrianwagasa,
ležiacu v doline Tople v susedstve Lukova. Jej kataster sa rozprestieral
údajne na 80 lánoch ľahko obrábateľného a úrodného poľa. (Uličný, 1990, s.15)
V roku 1355 Lorand, syn Mička bána uzavrel pred palatínom Mikulášom dohodu s Ladislavom, synom Rikolfa z Kamenice, podľa ktorej magister Lorand odstúpil Ladislavovi svoju dedinu s názvom *Adrianova Poruba, ktorá ležala pri Topli a priamo susedila s Lorandovou dedinou Lukov, a to výmenou za spornú zem v susedstve Pečovskej Novej Vsi. Podľa vyjadrenia magistra Loranda bola dedina *Adryanvagasa obývaná a jej dobrá a úrodná pôda obsahovala až osemdesiat lánov, ktoré sa ľudovo nazývajú "leanfeold/Leanfeulde" (z nemeckého apelatívu Lehen), ako sa zvykne v týchto krajoch vymeriavať, čo tiež poukazuje na čulú lokačnú aktivitu v tejto oblasti. (Rábik, 2006, s.154-155)
|
