Abstract: Listina kráľa Štefana V. z roku 1270 potvrdzuje staršie privilégium, podľa ktorého gróf Tobiáš, syn Vzu, a jeho dediči získali dedičným právom do pokojnej a trvalej držby časť zeme patriacej k šarišskému hradu, nazývanú Ful-Scilua, so všetkými jej príslušenstvami, lúkami a úžitkami. Text podrobne opisuje priebeh hraníc tejto zeme podľa vrchov, studne, potokov, rieky a ďalších miestnych orientačných bodov. Zároveň kráľ k tejto držbe pridáva aj časť kráľovského lesa pri veľkej rieke zvanej Zucher, pričom výslovne uvádza, že toto rozšírenie patrí Tobiášovi a jeho nástupcom s vylúčením ostatných príbuzných. Záver listiny zdôrazňuje, že darovanie má mať trvalú právnu platnosť, preto bolo potvrdené kráľovskou listinou spevnenou dvojitou pečaťou. Listina bola vydaná rukou magistra Benedikta, spišského prepošta a vicekancelára kráľovského dvora, dňa 2. mája 1270. Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Štefan, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí budú nazerať do tejto listiny, pozdrav a všetko dobro. Rozhodli sme sa dať na vedomie tak súčasníkom, ako aj budúcim týmto písomným aktom: že gróf Tobiáš, syn Vzu, náš verný, služobník nášho najdrahšieho otca, blahej pamäti, kráľa Bela, nám predložil listinu alebo privilégium, v ktorých sme poznali, že mu udelil a jeho potomkom dedičným právom na pokojné a tiché večné držanie istú čiastku zeme nášho hradu Šariš, nazývanú Ful-Scilua, so všetkými jej príslušenstvami, s lúkami --- --- --- a jej úžitkami; prvá hranica tejto zeme sa začína na úbočí akéhosi vrchu, na východnej strane v Bilfer; odtiaľ zostupuje smerom na juh k istej studni zvanej Kellemeskuta; odtiaľ sa obracia smerom k západnej strane a vystupuje k istému vrchu, na ktorom sa ako hranica nachádza jeden sad pri cintoríne blahoslaveného Štefana prvomučeníka; odtiaľ smeruje k vrchu Enecha Uz a zostupuje k potoku Zulche-Pataka; zostupujúc týmto potokom prichádza a vlieva sa do istej vody zvanej Zylua a ponad tú istú vodu sa obracia smerom na sever a stúpajúc vlastným tokom tej istej vody sa rozprestiera až k prameňu tej istej vody a tam sa končí.
Ďalej sme pridali uvedenému Tobiášovi a jeho nástupcom, s vylúčením jeho ostatných príbuzných, z nášho lesa za zásekmi pri veľkej rieke zvanej Zucher, od toho miesta, kde breh a brod tejto vody prechádza vedľa Beelcelly, na východnej strane, po toku tej istej rieky až po miesto, kde potok Halnus vteká do vyššie uvedeného Zucheru; odtiaľ sa pripája k vyššie uvedeným hraniciam. Aby teda rad tejto našej donácie nadobudol silu trvalej pevnosti a aby nikdy v nijakom čase nemohol byť nikým odvolaný ani nijakým spôsobom zrušený ako neplatný, udelili sme túto listinu, posilnenú ochranou našej dvojitej pečate. Dané rukou magistra Benedikta, spišského prepošta, vicekancelára kráľovského dvora. Roku od Pánovho vtelenia 1270, šiesteho dňa pred májovými nonami, avšak v prvom roku našej vlády.
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Stephanus, Dei gratia, Hungariae, Dalmatiae, Croatiae, Ramae, Seruiae, Galliciae, Lodomeriae, Cumaniae, Bulgariaeque Rex. Omnibus Christi fidelibus, praesentem paginam inspecturis, salutem et omne bonum. Vniuersitati tam praesentium, quam posterorum, praesenti scripto innotescere decreuimus: quod Comes Thobias, filius Vza, fidelis noster, seruitor charissimi Patris nostri, felicis recordationis, regis Belae, litteras, seu priuilegium nobis praesentauit, in quibus nouimus sibi contulisse, et suis posteris iure haereditario pacifice, et quiete in perpetuum possidendam quandam particulam terrae Castri nostri de Sarus, Ful-Scilua nominatam, cum omnibus attinentiis suis, cum pratis --- --- --- ac suis vtilitatibus; cuius quidem terrae prima meta incipit in latere cuiusdam montis, a parte orientali in Bilfer; inde descendit versus meridiem, ad quendam puteum, Kellemeskuta nominatam; exinde flectitur versus plagam occidentalem, et ascendit ad quendam montem, super quem pro meta habetur pomaerium vnum iuxta coemeterium B. Stephani Proto-Martyris: exinde tendit in montem Enecha Uz, et descendit in riuulum Zulche-Pataka, in eodem descendendo peruenit et cadit ad quandam aquam Zylua nominatam, et super eandem aquam reflectitur versus septemtrionem, et per corporalem meatum eiusdem aquae ascendendo, extenditur vsque ad caput eiusdem aquae, et ibi terminatur.
Item nos addidimus praefato Tobiae et suis Successoribus, exceptis aliis cognatis suis, de silua nostra vltra indagines circa flumen magnum, Zucher vocatum, ab illo loco, vbi ripa et portus illius aquae transit, iuxta Beelcellam, a parte orientali, per descensum eiusdem fluminis terminatur, vbi riuulus Halnus cadit in praedictum Zucher, inde iungitur praedictis metis. Vt igitur huiusmodi donationis nostrae series robur obtineat perpetuae firmitatis, nec vllo vnquam tempore per quempiam retractari valeat, aut in irritum aliquo modo reuocari, praesentes concessimus litteras, duplicis sigilli nostri munimine roboratas. Datum per manus Magistri Benedicti, Zibiniensis Praepositi, Aulae regiae Vice-Cancellarii. Anno Dominicae Incarnationis 1270. VI. Nonas May, regni autem nostri anno I.
|
