|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove 20. januára 1350. Listina Jágerskej kapituly vyhotovená pre Michala syna Dedbor-a Keechi, a pre magistra Mikuláša syna Rykolpha, ako odpis donačnej listiny kráľa Ladislava IV. zo dňa 18. júla 1285, týkajúci sa majetku Červenica [Veresalma]. Originál, nepoškodený pergamen, so zvyškami zeleno-žltého povrázka, z ktorého sa stratila pečať. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Andrej, syn Petra; Dobov, syn Čanka; Egid, syn Čaňa; Jakub, syn Petra; Mikuláš, syn Pavla; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tomáš, syn Pavla; Vinčeslav, syn Pavla Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Petrovenec Synonymá: Fulkus, PeturmezeyV Budíne. Súdna listina grófa Tomáša, krajinského sudcu kráľa Ľudovíta (uhorského). Spor, ktorý viedli Vinchlou, syn Pavla z Peturmezey, a Egíd, syn Chanu zo Zenthgyurghu, proti Rykolphovi z Torkw a jeho synovi Petrovi, aradskému prepoštovi, pre odpor proti uvedeniu do držby šarišských majetkov Peturmezey, Duboumezey, Kozurumezey (Kwzurumezey, Kwzurumezeu) a Hozyumezey, bol listinou bývalého krajinského sudcu Pavla odložený na oktávu sv. Juraja roku 1349 (1. mája). Vtedy zástupca žalobcov, Tomáš, syn Mátyáša, predložil listinu spišskej kapituly, podľa ktorej, keď sa kráľovský človek Egíd, syn Petra zo Salgou, chcel za prítomnosti podlektora Benedikta, vyslanca kapituly, zmocniť vyššie uvedených majetkov pri rieke Verusalma, Peter, aradský prepošt, v mene svojom i svojho otca protestoval. Nato Ladislav, syn Rykolpha, v mene svojho otca a brata odpovedal, že ak pôjde o nové uvedenie do držby, budú s tým súhlasiť. Nato krajinský sudca Pavol vyslal kráľovského človeka Filipa, syna Petra zo Somu, aby za prítomnosti vyslanca spišskej kapituly obišiel hranice. Spor bol z oktávy Turíc (30. mája) odložený na oktávu sv. Jakuba (1. augusta), potom po tom, čo kráľ zveril hodnosť krajinského sudcu, bol odložený na oktávu sv. Michala (6. októbra). Vtedy strany predložili listinu spišskej kapituly, podľa ktorej kráľovský človek Filip, syn Petra, za prítomnosti kanonika Pavla, vyslanca kapituly, znovu uviedol Vinchloua a Egída do držby uvedených majetkov, no Rykolphus v mene svojom i svojho syna Petra protestoval vo veci Zeechu, Hethaasy a hornej polovice dediny Vyzoka. Nasleduje opis hranice: prvý medzník začínal pri rieke Verusalma, prechádzal do rieky zvanej Tarcha, odtiaľ cez rieku Tarcha vystupoval priamo na vrchol veľkého vrchu Berch, ktorý Vinchlou a Egíd označovali cez istý výstup a ktorý Rykolphus nazýval Berch; odtiaľ sa šlo k prameňu, k skale na svahu, po údolí k vrcholu spomenutého Berchu, potom k rozhraniu medzi dvoma potokmi či dolinami zostupujúcimi z tohto vrchu. Rykolphus namietal, že nejde o Berch, ale o horu. Odtiaľ sa išlo k miestu, kde sa tieto potoky spájali a vlievali do rieky, a cez túto hranicu až k rieke Verusalma. Rykolphus zabránil zaujatiu pôdy a stavaniu medzníkov na tejto spornej zemi, a to za prítomnosti kráľovského človeka a svedectva spišskej kapituly. Zároveň Dobou, syn Chonka, tvrdil, že dovtedy pokojne držal a užíval niektoré čiastky zeme medzi prvým potokom, údolím a riekami Verusalma a Tarcha, tam, kde sa Verusalma vlieva do Tarchy. Ďalej sa opisoval posledný medzník od vrcholu spomenutého Berchu cez veľký priestor až k miestu, ktoré Vinchlou a Egíd nazývali Dobouhel a pokladali za starý medzník svojich majetkov, no Rykolphus tvrdil, že sa nazýva inak. Potom hranica pokračovala k prameňu potoka smerom ku kaplnke vo Vyzke, k cintorínu tejto kaplnky, cez ornú pôdu a lúku na vrchol vysokého vrchu, ktorý Vinchlou a Egíd nazývali Vyzokamezeu a ukazovali ako starý medzník. Odtiaľ zostupovala k rovine, k rieke Tarcha, cez rovnú zem, ktorú Egíd a Vinchlou nazývali Kuzurumezeu, proti čomu Rykolphus protestoval; ďalej cez potoky a viacero návrší k rieke, ktorú Vinchlou a Egíd nazývali Nenehel a Rykolphus Nenepataka. Po prekročení rieky hranica vystupovala k medzníku oddeľujúcemu dediny Peturmezey a Hethas. V tomto bode Vinchlou a Egíd verejne pred kapitulou protestovali, že z miest, ktoré oni označili za staré hranice, bolo síce zaznačených viac lokalít a Rykolphus ich pomenoval, ale oni ako staré medzníky svojich majetkov uznávali iba Dobouhel, Wykomezeu, Kuzurumezeu, Berch, Menehel a ďalšie Nenehel, ako aj malé močarisko pri prameni Verusalmy. Pri opätovnom zabrzdení uvedenia do držby Rykolphus až po tieto miesta a znamenia zakázal zaujatie všetkých zemí, o ktorých Vinchlou, Egíd a ich príbuzní z Peturmezey a Dobou tvrdili, že ich až dosiaľ držali a užívali. Opis hranice tu znova začínal od medzníka oddeľujúceho Hethas a Peturmezey, išiel medzi oboma dedinami do Tarchy, odtiaľ naľavo cez kopec medzi dvoma vodami k miestu zvanému Dobouhel, pričom Rykolphus popieral aj tento názov. Všetky takto znovu zabrzdené zeme, spolu s predtým zabrzdenou čiastkou pri určených medzníkoch, boli po ohliadke a posúdení svedkami odhadnuté podľa obyčaje krajiny na dvadsaťšesť pluhov. V týchto dvoch dedinách, totiž Hethas a Zeech, našli dva kamenné kostoly a jeden mlynský dom. Od uvedeného medzníka oddeľujúceho obe dediny sa potom išlo k druhému miestu Nene, ktoré Rykolphus nazýval Nenepataka, ďalej medzi touto riekou a vrchom k močiaru a k jeho prameňu pri zemnom medzníku, odtiaľ cez návršie k Verusalme a späť k prvému medzníku, čím sa hranica uzavrela. Od tohto prameňa až po začiatok doliny smerujúcej z toho istého vrchu priamo k Verusalme a po tejto doline až k rieke Verusalma Rykolphus v mene svojom i svojho syna zakázal jednu čiastku zeme, ktorú pri ohliadke odhadli na pol jutra. Vo veci sporného územia Zeech, Hethaas a polovice Vyzoky o rozlohe dvadsaťšesť pluhov sa strany odvolávali na svoje listiny. Ich predloženie bolo určené na pätnásty deň po sviatku sv. Martina roku 1349 (29. novembra), čo sa potom odložilo na teraz práve uplynulú oktávu sv. Juraja (1. mája). Vtedy zástupca Vinchloua a Egída, Dobou, syn Chonka, predložil obsahovo prepísanú listinu kráľa Ladislava z roku 1278. Proti nej predložil Ladislav, syn Rykolpha, takisto obsahovo prepísané listiny kráľa Ladislava z roku 1288 a kráľa Karola z roku 1323, ktorá túto listinu potvrdzovala, vydané pod novou pečaťou spišskej kapituly (z roku 1289). Nato Dobou žiadal predloženie originálu listiny spišskej kapituly, pretože prepis bol veľmi poškodený. Krajinský sudca preto prikázal jágerskej kapitule, aby za prítomnosti kráľovských ľudí Balinta, syna Petra z Nachaly, a Ladislava, syna Petra zo Sygra, dala spišskej kapitule listinu nanovo prepísať a poslala ju do Budína na oktávu sv. Jakuba (1. augusta). Vtedy Dénes, syn Marka zo Zaadele, zástupca Vinchloua a Egída, predložil listinu jágerskej kapituly, podľa ktorej kapitula vyslala s uvedenými dvoma kráľovskými ľuďmi podnotára Juraja a kanonika Jána, syna Pocha, ku spišskej kapitule, kde našli originál listiny. Ten však podľa zvyku kapituly nebol opečatený, ale len chirografovaný. Jeho prepis potom majster Ján, syn Pocha, predložil pred sudcami: Dénesa, arcibiskupa kalockého, Mikuláša, biskupa záhrebského, Demetera, biskupa varadínskeho, Tomáša, biskupa čanádskeho, palatína Mikuláša, taverníka Olyueria, bývalého sedmohradského vojvodu Tomáša, syna Petra, kastelána Chyka zo Zaardu, liptovského župana Štefana, syna Dominika Bubeka, podpalatína Deseua, syna Iwana, a nádorného sudcu Mikuláša. Potom strany požiadali o povolenie na zmier. Vtedy Vinchlou, syn Pavla, Egíd, Mikuláš, brat Pavla, Dobou, syn Chonka, už spomenutý Tomáš, syn Pavla, Jakub zvaný Fvlkus a Ondrej, syn Petra z Peturmezey, ako aj synovia Rykolpha: Ladislav, prepošt Peter a Kelemen oznámili, že sa dohodli. Rykolphus a jeho synovia zo svojich majetkov Verusalma a Tarchahat, ktorý sa teraz nazýva Jacabuagasa, prenechávajú určité časti synom Pavla a ich spoločníkom. Nasleduje podrobný latinský opis novej hranice: polovica zeme ležiacej medzi potokmi Doboupotoka a Zeechpataka, počnúc od vrchu Doboufeu až po rieku Tarcha, pripadla Vinchlouovi, Mikulášovi a Tomášovi, synom Pavla, Egídovi, synovi Chanu, Dobouovi, synovi Chonka, Jakubovi zvanému Fvlkus, Ondrejovi, synovi Petra, a ich ďalším príbuzným; druhá polovica zostala magistrovi Rykolphovi a jeho synom. Hranica potom podrobne pokračovala popri Tarchi, medzi Hethaas a Peturmezey, cez veľkú cestu, pahorok Berch, k rieke Nenepataka, cez dolinu k Verusalmapatake, späť k Tarchi a cez ďalšie potoky a vrchy až na vrchol veľkého vrchu či Berchu, kde sa spojila so staršími medzníkmi a tam sa skončila. Po uzavretí zmieru krajinský sudca nariadil spišskej kapitule, aby niektorý z menovaných kráľovských ľudí na oktávu Všetkých svätých (8. novembra) obišiel hranicu medzi oboma zmierenými stranami: na jednej strane medzi Mikulášom, Vinchlouom a Tomášom, synmi Pavla, Egídom, synom Chanu, Dobouom, synom Chonka, Jakubom Fvlkusom, Matúšom a Petrom, synmi Chanu, Tomášom, Jurajom a Pouchom, synmi Mátyáša, Chonkom, synom Ledeho, a Lopouom a Kene, synmi tohto Chonka, a na druhej strane medzi magistrom Rykolphom a jeho synmi Ladislavom, prepoštom Petrom a Kelemenom, ďalej medzi synmi magistra Rykolpha Vavrincem, Mikulášom, Jakubom, Rykolphom a Henrichom a synmi magistra Ladislava. Ak by niekto dohodu nedodržal, mal znášať následky ako prehratý v súboji. O celej inštalácii mali podať správu na oktávu sv. Martina (18. novembra). Vtedy bola aj predložená listina spišskej kapituly, podľa ktorej palatínsky človek Pavol, syn Vavrinca, za prítomnosti vikára Pavla, vyslanca kapituly, zo strany synov Nikolpha, a palatínsky človek Balint z Mocholy za prítomnosti Mikuláša, plebána zo Sygra, vyslanca kapituly, zo strany šľachticov z Roskovian vytýčili hranicu. Nasleduje ďalší podrobný latinský opis hranice, začínajúci na vrchu Doboufeu a vedúci cez nové zemné medzníky, veľký kameň, návršia, pramene, brázdy medzi Dobou a Zeechom, k Tarchi, cez cestu z Peturmezey do Hethaas, cez Berch, Nenepatak, Verusalmapataku a ďalšie potoky až späť na vrchol vrchu, kde sa hranica uzavrela. Strany to pred ním tiež schválili a s obchôdzkou hraníc súhlasili. Dané v Budíne, dvadsiateho dňa po oktáve sviatku sv. Martina vyznávača roku Pána 1352. Originál na pergamene, vo vodou poškodenom stave, so stratenou visiacu pečaťou aj so šnúrou. – Zdroj regestu: archívny regest OL (Fekete Nagy). Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: ...(hranica) vychádza na breh rieky (Torysy) medzi Hethas (Lipany) a Petermezey (Petrovencom). Tu sú dva hraničné znaky. Odtiaľ trocha ďalej prejde v Veľkej ceste alebo verejnej ceste, ktorú prechádza a ide až k jednému kopčeku, ľudovo nazývenému Berch, kde sú dva hraničné znaky. Odtiaľ vystupuje k ďalším dvom hraničným znakom, potom vystupuje smerom k vrchu k iným dvom znakom a nakoniec príde k úpätiu vrchu, kde sú tiež dva hraničné znaky. Odtiaľ sa zatáča vpravo smerom na východ a zostupuje do riečky Nenepataka (Blatný potok). Z tohto opisu hranice Lipian a Petrovenca možno predpokladať, že hranica od rieky Torysa postupovala ku kopcu, ktorý sa dnes nazýva Dubovické lány a vrchu Všivavec a nakoniec zostúpila do Blatného potoka. ...(hranica) idúc zostupuje k jednej riečke, ktorú Uinchlou (Venceslai, Václav) a Egid nazývajú Nenehel a Rikolf ju volá Nenepataka. Prechádza cez riečku až na istý vrch, cez tento vrch ako aj riečku ide k hraniciam Petermezey (Petrovenca) a Hethas (Lipian)... (Boleš, 2002, s.22)
21. júna 1353. Listina Jágerskej kapituly vyhotovená pre magistra Ladislava syna Rykolpha z Kamenice, ako odpis listiny tejto kapituly z roku 1285, týkajúci sa majetku Červenica [Veresalma]. Originál, pergamen, so zvyškami červeného povrázku od stratenej visiacej pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Adryanwagasa, Červenica pri Sabinove, Lukov, Ľutinka, Pečovská Nová Ves, Topľa Synonymá: Lethene, Topul...prima meta... inciperetur in loco, ubi fluvius Lethene caderet in fluvium Tarcha et parum infra currendo exiret de ipso vluvio Tarcha ad partem meridionalem ad quandam planitiem terre, abhinc flectitur ad finem cuiusdem virgulti et circa ipsum virgultum tenderet directe ad verticem cuisdam montis, ibique terminarentur, que quindem meta ad partem orientalem separarent ipsi magistro Lorando filio Mykch quondam bano, ad partem vero occidentalem distinguerent possessioni Jacabfalua magistri Ladislai...Magistro Ladislao filio Ricolphi...possessiones Jacabfalua victi Magistri Ladislai, et Ujfalu ipsius Magistri Lorandi...possesionem suam Adrianvagasa vocatam in comitatu de Saros, iuxta fluvium Topul nominatum...Lukva...intr novum castrum et villam Wyfalu ipsius magistri Lorandi ab una, item castrum Torkeu predictum ac villam Veresalma nuncupetam prefati magistri Ladislai parte ab altera...
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce Synonymá: Hennengfalua25. augusta 1355. Budín. Listina kráľa Ľudovíta I., ktorou nariaďuje šarišskému županovi Petrovi Zudurovi, aby preskúmal privilégiá dané magistrovi Rycolphovi z Kamenice a jeho synovi a ochránil hranice majetku Červenica [Verusalma] pred násilenstvom zo strany hradného ľudu [hradných poddaných] z Hanigoviec [Hennegfalva] [pozn.: v listine Hennengfalua]. Z listiny Spišskej kapituly zo dňa 6. septembra 1355. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce 6. septembra 1355. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Ľudovítovi I., že podľa kráľovho nariadenia zo dňa 25. augusta, vyslala s Ladislavom Kis-om zo Žehry [Sygrei] magistra Pavla, a títo dňa 5. septembra odovzdali šarišskému podžupanovi Michalovi Monaki-mu kráľovo nariadenie zo dňa 25. augusta. V súlade s týmto nariadením podžupan ešte toho istého dňa zvolal hanigovský [hennengfalvai] hradný ľud, a po prečítaní privilégia od kráľa Karola I. mu zakázal v zmysle tohto privilégia porušovať hranice Červenice [Verusalma]. Originál, na papieri, s pečaťou na uzávere. (Kruhový nápis : S · Capituli · Ecclesie · Beati · Martini · De · Scepus.) Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce Synonymá: Hennenkfolua10. júna 1356. Vyssegrad. Listina krajinského sudcu a turieckeho župana Mikuláša Zeechi [neskôr si tento rod písal „Széchy“], v ktorej nariaďuje Spišskej kapitule, aby vo veci synov Rykolpha z Kamenice: Jakuba a jeho bratov Jána, Ladislava, Kolomana, Vavrinca, Mikuláša, Rykolpha a Henrika, vyslala svojho prísažného človeka s kráľovými splnomocnencami Ladislavom synom Petra Egrei-ho, Pavlom synom Vavrinca z Vaniškoviec [Janusfolvai], alebo s Jánom, synom Michala z Oľšova [Elsovichai], aby vyšetrili, či kráľovskí poddaní z Hanigoviec [Hennekfolva] [pozn.: v listine Hennenkfolua] skutočne obsadili 31. marca ornú pôdu patriacu k Červenici [Veresalma]. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 27. júla 1356. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce 27. júla 1356. Listina Spišskej kapituly, ktorou odpovedá na nariadenie krajinského sudcu a turieckeho župana Mikuláša Zeechi [Széchy] zo dňa 10. júna, a v ktorej hlási, že s Pavlom synom Vavrinca vyslala kanonika magistra Pavla, a tí dňa 25. júla zistili, že hanigovskí [hennengfolvai] poddaní napriek protestom Rykolphových synov skutočne obsadili červenické [veresalmai] polia v čase, keď boli šarišskými podžupanmi Frankovi synovia Michal a Jakub. Originál, na papieri, na rube s nepoškodenou pečaťou. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Abstract: Stanovenie hraníc územia medzi Lúčkou a Hanigovcami [Novými Hanigovcami - dnešný Milpoš], ktoré bolo predmetom sporu šľachticov z Kamenice a Šebastiána - majiteľa [Nových] Hanigoviec. Kategória: Metácia Synonymá: Veresalma1. januára 1422. Listina Spišskej kapituly, ktorá popisuje, že v súlade s písomným rozsudkom krajinského sudcu Petra z Perína [Peréni] vyslala s kráľovým notárom Imrom Gurbedi-m kanonika Andreja Groz-a, a títo dňa 18. decembra 1421 na majetku Lúčka [Lucka] za prítomnosti Ladislava syna Henrika z Kamenice [Tarkwi], ako aj Bartolomeja a Jána, synov Jána syna Kolomana, stanovili hranice sporného územia takto : na severe od ústia toku Kalnapataka do riečky Nenepataka smerom na juh až po vrchol hory medzi riečkami Veresalma a Nenepataka, ďalej smerom na juh opäť až na vrchol ďalšej hory, odtiaľto pozdĺž majetku Hanigovce [Hennengh] až po riečku Veresalma, odtiaľto až po majetok žalobcov zvaný Veresalma. Uvedené územie bolo napokon napriek nesúhlasu zo strany Sebastiána z Hanigoviec [Hennenghi] pripojené k majetku Lúčka [Lucka], patriaci žalobcom. Originál, pergamen, s nepoškodenou pečaťou visiacou na fialovo-zeleno-žltom povrazci. Preklad: Kveta Markušová, 2017
18. mája 1453. Listina Spišskej kapituly zaznamenáva, že Ján syn Jána Fogas-a z Torysy [Tarczai] dal do zálohu svoje časti majetku v Červenici [Weresalma] a Jakubovej Voli [Jacobfalwa] v Šarišskej župe Mathisovi Reichovi, sabinovskému prísažnému mešťanovi za 17 zlatých forintov. Originál, na papieri, s poodlamovanou pečaťou na rube. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
|
41-50 / 93 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.