Osoby a obce:
Synonymá: Fulkus, Peturmezey
V Budíne. Súdna listina grófa Tomáša, krajinského sudcu kráľa Ľudovíta (uhorského). Spor, ktorý viedli Vinchlou, syn Pavla z Peturmezey, a Egíd, syn Chanu zo Zenthgyurghu, proti Rykolphovi z Torkw a jeho synovi Petrovi, aradskému prepoštovi, pre odpor proti uvedeniu do držby šarišských majetkov Peturmezey, Duboumezey, Kozurumezey (Kwzurumezey, Kwzurumezeu) a Hozyumezey, bol listinou bývalého krajinského sudcu Pavla odložený na oktávu sv. Juraja roku 1349 (1. mája). Vtedy zástupca žalobcov, Tomáš, syn Mátyáša, predložil listinu spišskej kapituly, podľa ktorej, keď sa kráľovský človek Egíd, syn Petra zo Salgou, chcel za prítomnosti podlektora Benedikta, vyslanca kapituly, zmocniť vyššie uvedených majetkov pri rieke Verusalma, Peter, aradský prepošt, v mene svojom i svojho otca protestoval. Nato Ladislav, syn Rykolpha, v mene svojho otca a brata odpovedal, že ak pôjde o nové uvedenie do držby, budú s tým súhlasiť. Nato krajinský sudca Pavol vyslal kráľovského človeka Filipa, syna Petra zo Somu, aby za prítomnosti vyslanca spišskej kapituly obišiel hranice. Spor bol z oktávy Turíc (30. mája) odložený na oktávu sv. Jakuba (1. augusta), potom po tom, čo kráľ zveril hodnosť krajinského sudcu, bol odložený na oktávu sv. Michala (6. októbra). Vtedy strany predložili listinu spišskej kapituly, podľa ktorej kráľovský človek Filip, syn Petra, za prítomnosti kanonika Pavla, vyslanca kapituly, znovu uviedol Vinchloua a Egída do držby uvedených majetkov, no Rykolphus v mene svojom i svojho syna Petra protestoval vo veci Zeechu, Hethaasy a hornej polovice dediny Vyzoka.
Nasleduje opis hranice: prvý medzník začínal pri rieke Verusalma, prechádzal do rieky zvanej Tarcha, odtiaľ cez rieku Tarcha vystupoval priamo na vrchol veľkého vrchu Berch, ktorý Vinchlou a Egíd označovali cez istý výstup a ktorý Rykolphus nazýval Berch; odtiaľ sa šlo k prameňu, k skale na svahu, po údolí k vrcholu spomenutého Berchu, potom k rozhraniu medzi dvoma potokmi či dolinami zostupujúcimi z tohto vrchu. Rykolphus namietal, že nejde o Berch, ale o horu. Odtiaľ sa išlo k miestu, kde sa tieto potoky spájali a vlievali do rieky, a cez túto hranicu až k rieke Verusalma. Rykolphus zabránil zaujatiu pôdy a stavaniu medzníkov na tejto spornej zemi, a to za prítomnosti kráľovského človeka a svedectva spišskej kapituly. Zároveň Dobou, syn Chonka, tvrdil, že dovtedy pokojne držal a užíval niektoré čiastky zeme medzi prvým potokom, údolím a riekami Verusalma a Tarcha, tam, kde sa Verusalma vlieva do Tarchy. Ďalej sa opisoval posledný medzník od vrcholu spomenutého Berchu cez veľký priestor až k miestu, ktoré Vinchlou a Egíd nazývali Dobouhel a pokladali za starý medzník svojich majetkov, no Rykolphus tvrdil, že sa nazýva inak. Potom hranica pokračovala k prameňu potoka smerom ku kaplnke vo Vyzke, k cintorínu tejto kaplnky, cez ornú pôdu a lúku na vrchol vysokého vrchu, ktorý Vinchlou a Egíd nazývali Vyzokamezeu a ukazovali ako starý medzník. Odtiaľ zostupovala k rovine, k rieke Tarcha, cez rovnú zem, ktorú Egíd a Vinchlou nazývali Kuzurumezeu, proti čomu Rykolphus protestoval; ďalej cez potoky a viacero návrší k rieke, ktorú Vinchlou a Egíd nazývali Nenehel a Rykolphus Nenepataka. Po prekročení rieky hranica vystupovala k medzníku oddeľujúcemu dediny Peturmezey a Hethas.
V tomto bode Vinchlou a Egíd verejne pred kapitulou protestovali, že z miest, ktoré oni označili za staré hranice, bolo síce zaznačených viac lokalít a Rykolphus ich pomenoval, ale oni ako staré medzníky svojich majetkov uznávali iba Dobouhel, Wykomezeu, Kuzurumezeu, Berch, Menehel a ďalšie Nenehel, ako aj malé močarisko pri prameni Verusalmy. Pri opätovnom zabrzdení uvedenia do držby Rykolphus až po tieto miesta a znamenia zakázal zaujatie všetkých zemí, o ktorých Vinchlou, Egíd a ich príbuzní z Peturmezey a Dobou tvrdili, že ich až dosiaľ držali a užívali. Opis hranice tu znova začínal od medzníka oddeľujúceho Hethas a Peturmezey, išiel medzi oboma dedinami do Tarchy, odtiaľ naľavo cez kopec medzi dvoma vodami k miestu zvanému Dobouhel, pričom Rykolphus popieral aj tento názov. Všetky takto znovu zabrzdené zeme, spolu s predtým zabrzdenou čiastkou pri určených medzníkoch, boli po ohliadke a posúdení svedkami odhadnuté podľa obyčaje krajiny na dvadsaťšesť pluhov. V týchto dvoch dedinách, totiž Hethas a Zeech, našli dva kamenné kostoly a jeden mlynský dom. Od uvedeného medzníka oddeľujúceho obe dediny sa potom išlo k druhému miestu Nene, ktoré Rykolphus nazýval Nenepataka, ďalej medzi touto riekou a vrchom k močiaru a k jeho prameňu pri zemnom medzníku, odtiaľ cez návršie k Verusalme a späť k prvému medzníku, čím sa hranica uzavrela. Od tohto prameňa až po začiatok doliny smerujúcej z toho istého vrchu priamo k Verusalme a po tejto doline až k rieke Verusalma Rykolphus v mene svojom i svojho syna zakázal jednu čiastku zeme, ktorú pri ohliadke odhadli na pol jutra.
Vo veci sporného územia Zeech, Hethaas a polovice Vyzoky o rozlohe dvadsaťšesť pluhov sa strany odvolávali na svoje listiny. Ich predloženie bolo určené na pätnásty deň po sviatku sv. Martina roku 1349 (29. novembra), čo sa potom odložilo na teraz práve uplynulú oktávu sv. Juraja (1. mája). Vtedy zástupca Vinchloua a Egída, Dobou, syn Chonka, predložil obsahovo prepísanú listinu kráľa Ladislava z roku 1278. Proti nej predložil Ladislav, syn Rykolpha, takisto obsahovo prepísané listiny kráľa Ladislava z roku 1288 a kráľa Karola z roku 1323, ktorá túto listinu potvrdzovala, vydané pod novou pečaťou spišskej kapituly (z roku 1289). Nato Dobou žiadal predloženie originálu listiny spišskej kapituly, pretože prepis bol veľmi poškodený. Krajinský sudca preto prikázal jágerskej kapitule, aby za prítomnosti kráľovských ľudí Balinta, syna Petra z Nachaly, a Ladislava, syna Petra zo Sygra, dala spišskej kapitule listinu nanovo prepísať a poslala ju do Budína na oktávu sv. Jakuba (1. augusta). Vtedy Dénes, syn Marka zo Zaadele, zástupca Vinchloua a Egída, predložil listinu jágerskej kapituly, podľa ktorej kapitula vyslala s uvedenými dvoma kráľovskými ľuďmi podnotára Juraja a kanonika Jána, syna Pocha, ku spišskej kapitule, kde našli originál listiny. Ten však podľa zvyku kapituly nebol opečatený, ale len chirografovaný. Jeho prepis potom majster Ján, syn Pocha, predložil pred sudcami: Dénesa, arcibiskupa kalockého, Mikuláša, biskupa záhrebského, Demetera, biskupa varadínskeho, Tomáša, biskupa čanádskeho, palatína Mikuláša, taverníka Olyueria, bývalého sedmohradského vojvodu Tomáša, syna Petra, kastelána Chyka zo Zaardu, liptovského župana Štefana, syna Dominika Bubeka, podpalatína Deseua, syna Iwana, a nádorného sudcu Mikuláša.
Potom strany požiadali o povolenie na zmier. Vtedy Vinchlou, syn Pavla, Egíd, Mikuláš, brat Pavla, Dobou, syn Chonka, už spomenutý Tomáš, syn Pavla, Jakub zvaný Fvlkus a Ondrej, syn Petra z Peturmezey, ako aj synovia Rykolpha: Ladislav, prepošt Peter a Kelemen oznámili, že sa dohodli. Rykolphus a jeho synovia zo svojich majetkov Verusalma a Tarchahat, ktorý sa teraz nazýva Jacabuagasa, prenechávajú určité časti synom Pavla a ich spoločníkom. Nasleduje podrobný latinský opis novej hranice: polovica zeme ležiacej medzi potokmi Doboupotoka a Zeechpataka, počnúc od vrchu Doboufeu až po rieku Tarcha, pripadla Vinchlouovi, Mikulášovi a Tomášovi, synom Pavla, Egídovi, synovi Chanu, Dobouovi, synovi Chonka, Jakubovi zvanému Fvlkus, Ondrejovi, synovi Petra, a ich ďalším príbuzným; druhá polovica zostala magistrovi Rykolphovi a jeho synom. Hranica potom podrobne pokračovala popri Tarchi, medzi Hethaas a Peturmezey, cez veľkú cestu, pahorok Berch, k rieke Nenepataka, cez dolinu k Verusalmapatake, späť k Tarchi a cez ďalšie potoky a vrchy až na vrchol veľkého vrchu či Berchu, kde sa spojila so staršími medzníkmi a tam sa skončila.
Po uzavretí zmieru krajinský sudca nariadil spišskej kapitule, aby niektorý z menovaných kráľovských ľudí na oktávu Všetkých svätých (8. novembra) obišiel hranicu medzi oboma zmierenými stranami: na jednej strane medzi Mikulášom, Vinchlouom a Tomášom, synmi Pavla, Egídom, synom Chanu, Dobouom, synom Chonka, Jakubom Fvlkusom, Matúšom a Petrom, synmi Chanu, Tomášom, Jurajom a Pouchom, synmi Mátyáša, Chonkom, synom Ledeho, a Lopouom a Kene, synmi tohto Chonka, a na druhej strane medzi magistrom Rykolphom a jeho synmi Ladislavom, prepoštom Petrom a Kelemenom, ďalej medzi synmi magistra Rykolpha Vavrincem, Mikulášom, Jakubom, Rykolphom a Henrichom a synmi magistra Ladislava. Ak by niekto dohodu nedodržal, mal znášať následky ako prehratý v súboji. O celej inštalácii mali podať správu na oktávu sv. Martina (18. novembra). Vtedy bola aj predložená listina spišskej kapituly, podľa ktorej palatínsky človek Pavol, syn Vavrinca, za prítomnosti vikára Pavla, vyslanca kapituly, zo strany synov Nikolpha, a palatínsky človek Balint z Mocholy za prítomnosti Mikuláša, plebána zo Sygra, vyslanca kapituly, zo strany šľachticov z Roskovian vytýčili hranicu. Nasleduje ďalší podrobný latinský opis hranice, začínajúci na vrchu Doboufeu a vedúci cez nové zemné medzníky, veľký kameň, návršia, pramene, brázdy medzi Dobou a Zeechom, k Tarchi, cez cestu z Peturmezey do Hethaas, cez Berch, Nenepatak, Verusalmapataku a ďalšie potoky až späť na vrchol vrchu, kde sa hranica uzavrela. Strany to pred ním tiež schválili a s obchôdzkou hraníc súhlasili.
Dané v Budíne, dvadsiateho dňa po oktáve sviatku sv. Martina vyznávača roku Pána 1352. Originál na pergamene, vo vodou poškodenom stave, so stratenou visiacu pečaťou aj so šnúrou. – Zdroj regestu: archívny regest OL (Fekete Nagy).
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Buda. Tamás ispán, Lajos király (Hungarie) országbírájának ítéletlevele. A Peturmezey-i Pál fia Vynchlou és Zenthgyurgh-i Chana fia Egyed által Torkw-i Rykolphus és fia, Péter aradi (Orodiensis) prépost ellen Peturmezey, Duboumezey, Kozurumezey (Kwzurumezey, Kwzurumezeu) és Hozyumezey Sarus vármegyei birtokok iktatásának ellenmondása miatt indított per Pál volt országbíró oklevelével 1349. Szent György nyolcadára (máj. 1.) halasztódott, amikor a felperesek ügyvédje: Mátyus fia Tamás bemutatta a szepesi (Scepsyensis) káptalan oklevelét, mely szerint, amikor Salgou-i Péter fia Egyed királyi ember Benedek alolvasókanonok, káptalani kiküldött előtt a fenti birtokokat a Verusalma folyónál meg akarta határolni, Péter aradi prépost saját és atyja nevében ellenmondott, mire ezen Rykolphus fia László mester atyja és testvére nevében azt felelte, hogy új iktatás esetén ahhoz hozzájárulnak, mire Pál országbíró kiküldötte Sum-i Péter fia Fülöp királyi embert, hogy a szepesi káptalan kiküldötte jelenlétében járja meg a határt, a per pünkösd nyolcadának nyolcadáról (máj. 30.) Jakab nyolcadára (aug. 1.) halasztódott, majd a király ráruházván az országbírói méltóságot Szent Mihály nyolcadára (okt. 6.) halasztódott, amikor a felek bemutatták a szepesi káptalan oklevelét, mely szerint Péter fia Fülöp királyi ember Pál kanonok, káptalani kiküldött jelenlétében a felsorolt birtokokat visszaiktatta Vynchlow-nak és Egyednek, de Rykolphus saját és fia Péter nevében Zeech, Hethaasa és Vyzoka falu felső felét illetőleg ellenmondott, a határ: prima meta inciperet in dicto fluvie Verusalma et meatu ipsius transiens in fluviu Tarcha vocatum, indeque transiens ipsum fluvium Tarcha ascendendo directo ad verticem cuiusdam magni Berch per ipsos Vinchlou et Egidium ... per quendam ascensum, per ipsum Rykolphum Berch nominatum, perveniret ad caput cuiusdam fontis inter dictum magnum Berch pro signo metali positi, inde ad quendam quasi planitiem supra petram in pendulo quodam habitam adiacentem similiter pro signo posita, unde secus caput rivuli seu vallis cuiusdam ad dictum verticem Berch prenotati, hincque per verticem eiusdem Berch transiens per ... tium perveniret ad rectum intermedium dicti rivuli et alterius rivuli seu vallis descendentis in proximo de Berch prenotato, quod Berch magister Rykolphus montem et non Berch esse fuisset protestatus, ubi etiam a dicto loco per ipsum intermedium usque locum, ubi iidem rivuli, videlicet primus et secundus descendendo invicem concurrerent et inde in ipso primo rivulo in dictum fluvium... et pertransiens ipsum directe versus partem septentrionalem caderet in fluvium Verusalma prenotatum, terram per metas et signa metalia predictam recaptivitam a statutione et metarum erectione prohibuissnet, hominem regium predictum testimoio ipsius capitui Scepsyensis presente, ubi etiam quasdem particule terre inter primum rivulum predictum et intermedium vallium predictarum ac inter fluvios Verusalma et Tarcha ..., ubi idem Verusalma in fluvium Tarcha caderet, adiacentes Dobou filius Chonk hucusque per ipsum detentas ac possessas pacifice allegasset, ex eo ipsas non estimassent, item de ultimo signo metali, videlicet a loco, ubi in vertice eiusdem Berch ad intermedium dictarum vallium perveniretur transiens semper in vertice seu cacumine Berch prenotati per magnum spatium perveniret ad ... ad locum eiusdem, quem Vinchlou et Egidius prenotati Dobouhel nominatum et existentem antiquam metam possessionum suarum affirmassent, dictus vero magister Rykolphus non hoc nomine asseruisset, sed alio vocari, deinde secus caput cuiusdam rivuli versus santuarium capelle in predicta villa Vyzka habite, per quoddam declivium descenderet ad reflexionem cuiusdam vie et inde ad cimeterium capelle predicte .. sanctuarium annotatum transiret et ascenderet per terras arabiles et per medium cuiusdam prati ad verticem cuiusdam alti montis per eosdem Vinchlou et Egidium Vyzokamezeu nominatum et pro antiqua meta ostensum et de medio vertice montis predicti in declivio et latere eiusdem montis ad oppositum inferioris secus ville Criwa vocate descendendo pervenitet ad quandam planitiem et inde ad fluvium Tarcha et per ipsum transiret per quandam planam terram, quam iidem Egidius et Vinchlou Kuzurumezeu vocatam dixissent, Rykolpho predicto contrarium allegante, inde transiret unum rivulum, deinde finem cuiusdam parvi Berch transiens perveniret ad secundum rivulem et ad quandam terram arabilem non sublime elevatam, per ipsum magistrum Rykolphum Berch appellatum, perveniret ad tertium rivulum, unde iret ... altum, quem iidem Vinchlou et Egidius Berch et antiquam metam possessionum suarum, dictus vero magister Kykolphus montem vocitasset, unde ascendendo sub eodem per terram competenter elevatam, quem idem magister Rykophus esse Berch apellasset, perveniret aliquantulum descendendo ad quartum rivulum, unde quasi sub alio celso loco, quem iidem Vinchlou et Egidius prius dictum Berch, ... Rykolphus montem nominasset, per terram, quam idem magister Rykolphus similiter Berch appelasset, iens descenderet ad unum fluvium per ipsos Vinchlou et Egidium Nenehel, per ipsum autem magistrum Rykolphum Nenepataka nominatum, inde transiens ipsum fluvium ascenderet sub quodam monte vincam in se habente per quoddam Berch et rivulum ad metam villas Peturmezey et Hethas separantem sub monte predicto, in quo loco dicti Vinchlou et Egidius ... etiam coram capitulo extitissent publice protestati, quodlibet inter loca per ipsos pro metis antiquis, ut premittitur, demonstrata, plura loca notata essent et per ipsun Rykolphum nomonata, ipsi tamen non alia loca, nisi Dobouhel Wykomezeu, Kuzurumezeu, Barch, Menehel et aliud Nenehel, parvum paludinem caput ipsius Verusalma pro metis antiquis possessionum suarum demonstrassent et dictas possessiones recaperendo eadem ... quo etiam loco magister Rykolphus predictus usque loca et signa infra, que dicti Vinchlou et Egidius cum suis proximis de Peturmezey et Dobou usque hec tempora terras se dixissent possedisse et usum eorum habuisse, videlicet incipiendo a dicta mata, villas Hethas et Peturmezey separante et inde iret directe inter ipsas villas in dictum fluvium Tarcha eodem ascendens per bonum spatium exiret de eodem a sinistris et per unum collem inter duas aquas ascenditur directe in medio eiusdem vallis ad predictum locum, quem predicti Vinchlou et Egidius Dobouhel vocari et idem magister Rykolphus non hoc nomine vocari, ut supradixissent, universas terras per dictus recaptivatas ad tertiam dimidiam villam predictam a statutione, perpetuatione et metarum erectione dictum hominem regium presente testimonio supradicti capituli Scepsiensis prohibuisset nomine suo et promontorio nomine magistri Petri filii sui prenotati quas quidem terras prohibitas unacum particula prius recaptivata predictis signis pro metis positis consignando et visu considerato ad viginti sex aratra una cum probis viris per partes illic adductis estimassent regni consuetudine requirente et in dictis duabus villis, videlicet Hethas et Zeech duas ecclesias lapideas et unam domum molendini reperissent, item a dicta meta clesias duas villas separantes iret ad predictum secundum locum Nene, quem idem magister Rykolphus Nenepataka vicitasset, inde inter eundem fluvium et montem ad quendam paludem et deinde ad caput ipsius videlicet quendam fontem penes se metam terream habentem, de quo transiret ascendendo quoddam Berch per terreas metas et descenditur ad dictum fluvium Verusalma et inde ad primam metam et sic terminaretur, de quo quidem fonte usque caput cuiusdam vallis de eodem Berch directe in dictum fluvium Verusalma tendentis et de ipso capite per ipsam vallem usque in dictum fluvium Verusalma eundo idem magister Rykolphus nomine suo et filii sui predicti quandam particulam terre, quas visu considerando ad medium iuger terre estimassent, prohibuisset. A vitás Zeech, Hethaas és fél Vyzoka 26 ekényi területe ügyében okleveleikre hivatkoztak, melyeknek bemutatását 1349. Szent Márton 15-ödére (nov. 29.) tűzte ki, ami a most elmúlt Szent György nyolcadára (máj. 1.) halasztódott, amikor Vinchlou és Egyed ügyvédje, Chonk fia Dobou bemutatta László király 1278. évi tartalmilag átírt oklevelét, mellyel szemben Rykolphus fia László bemutatta ugyancsak a László király 1288. évi és Károly király 1323. évi ezt megerősítő és a szepesi káptalan újpecsétje alatt kiadott (1289. évi), tartalmilag átírt okleveleit, mire Dobou a szepesi káptalan oklevele eredetijének bemutatását kérte, minthogy az átírás nagyon meg volt rongálva, mire az országbíró meghagyta az egri (Agriensis) káptalannak, hogy Nachala-i Péter fia Bálint és Sygra-i Péter fia László királyi emberek és a káptalan kiküldötte jelenlétében a szepesi káptalan írja át újólag az oklevelet és küldje fel Budára Szent Jakab nyolcadára (aug. 1.). Ekkor Zaadele-i Márk fia Dénes, Vinchlou és Egidius ügyvédje bemutatta az egri káptalan oklevelét, mely szerint a káptalan a fenti két királyi emberrel György aljegyző és Poch fia János kanonokokat a szepesi káptalanhoz küldötte, hol az oklevél eredetijét megtalálták, mely azonban a káptalan szokása szerint nem volt megpecsételve, csak cirografálva és annak átíratát Poch János mester a bírák: Dénes kalocsai (Cholocensis érsek, Miklós zágrábi, Demeter váradi (Waradiensis), Tamás csanádi (Chanadiensis) püspökök, Miklós nádor, Olyuerius tárnokmester, Péter fia Tamás volt erdélyi (Transiluanus) vajda, Chyko Zaard-i várnagy, Bubek Domokos fia István liptói (Lipthouiensis) ispán, Iwan fia Desew alnádor, Miklós nádori ítélőmester előtt bemutatta, majd a felek engedélyt kértek az egyezkedésre, amikor Pál fia Vinchlou, Egyed, ezen Pál testvére Miklós, Chonk fia Dobou, említett Pál fia Tamás, Fvlkus Jakab és Peturmezey-i Péter fia András, valamint Rykolphus fiai: László, Péter prépost és Kelemen jelentették, hogy kiegyeztek és Rykolphus és fiai a Verusalma és Tarchahat birtokukból, mely utóbbit most Jacabuagasa-nak neveznek, bizonyos részeket átengednek Pál fiainak és társainak oly képpen, hogy medietes terre iacentis inter duos fluvios Doboupotoka et Zeechpataka vocatasa sumpmitate cuiusdam montis Doboufeu vocati ibi existentis incipiendo iret usque fluvium Tarcha, in cuius rippa essetn due mete terree ex parte eiusdem fluvii Doboupataka nominati cessisset predictis Vinchlou, Nicolao et Thome filii Pauli, Egidio filio Chana, Dobou filio Chonk, Jacobo dicto Fvlkus et Andree filiis Petri et aliis fratribus proximis et generationibus eorundem, alia parte eiusdem ad possessiones ipsorum magistri Rykolphi et filiorum suorum predictorum remanante, in eademque aque Tarcha parvum desoendendo infra en altera sinistra parte ipsius aque inter possessiones Hethaas et Peturmezey vocatas in rippa veniret ad duas metas terreas, de quibus per modicum spatium eundo perveniret ad magnam viam seu stratam publicam, per quam de Peturmezey iretur ad villam Hethas, quam viam saliens curreret ad unum parvum monticulum, vulgariter Berch nominatum, ubi essent due mete terree, abhinc ascenderet modicum et vertitur similiter ad duas metas terreas et inde ascendendo versus montem veniret ad duas metas terreas et posthec ascenderet usque fundum predicti montis et ibi faceret duas metas terreas, unde directe reflectendo ad dexterum versus orientem cadret in fluvium Nenepataka nominatum, quem pertransiens perveniret ad unam metam terream, abhinc iretur supra ad unam metam terream secus caput cuiusdam fontis positam, inde reflectendo directe versus orientem per quandam vallem per metas cursuales currendo caderet ini fluvium Verusalmapataka vocatum et licet inibi cursus metarum magistri Rykolphi et filiorum suorum faceret saltum per modicum spatium versus meridiem et caderet in aquam Tarcha, ubi quidam minor rivulus flueret in ipsam aquam Tarcha, tamen propter bonum pacis iidem magister Rykolphus et filii sui cursus ipsarum metarum per eundem fluvium Verusalmapataka vocatum fieri reliquissent, ubi caderet ad predictam aquam Tarcha, abhinc contra meatum eiusdem fluvii Tarcha ad parvvum ascendendo perveniret ad quendam locum, ubi quidam rivulus fluens a parte meridiei caderet in ipsam aquam Tarcha, ibique idem rivulus exiret et per eundem rivululm sursum ascendendo perveniret in qu endam locum de eminentiori et altiori parte cuiusdam magni montis veniret in alium fluvium pro meta per ultrasque partes deputatum et licet disctinctiones metales predicti magistri Rykolphi et filiorum suorum in medio dictorum fluviorum in terra ire debuissent et semper ... ad verticem cuiusdam magni montis seu Berch, ibique etiam idem magister Rykolphus et filii sui prenotati viceiterata propter maiorem tranquillitatem pacis cursus dictarum metarum in ipso fluvio ab oriente a superiori parte dicti montis fluentis commisissent et ipsarum partium mete eundo in eadem vertice montis seu Berch iungerentur metis prioribus et ibi terminarentur. Az egyezség létrejöttén meghagyta a szepesi káptalannak, hogy Sygra-i Péter fia László, Kendy-i Mihály fia László, Trochan-i Teodor vagy Lőrinc fia Pál a Rykolphus és fiai, Nachola-i Miklós, testvére, Bálint, Péter fia János, Jakab fia Lőrinc vagy ... Fülöp a Pál fia és társai részére kiküldött királyi emberek valamelyike mindszent nyolcadán (nov. 8.) járja meg az egyezségben résztvevő két fél: Pál fiai: Miklós, Vinchlou és Tamás, Chana fia Egyed, Chonk fia (Dobou, Flkus Jakab, ezen Chana fiai: Máté és Péter, Mátyus fiai: Tamás, György és Pouch, Lede fia fenti Chonk és ezen Chonk fiai: Lopou és Kene, valamint Rykolphus mester és fiai: László, Péter prépost és Kelemen, Rykolphus mester fiai: Lőrinc, Miklós, Jakab, Rykolphus és Henrik és László mester fiai közötti határt és ha valaki az egyezséget be nem tartja, párbajvesztes marad, az egész iktatást Szent Márton nyolcadára (nov. 18.) tartoznak jelenteni, amikor be is mutatták a szepesi káptalan oklevelét, mely szerint Lőrinc fia Pál nádori ember Pál vikárius káptalani kiküldött jelenlétében, Nikolphus fiai részéről, Mochola-i Bálint nádori ember Miklós Sygra-i plébános káptalani kiküldött jelenlétében a Roskouan-i nemesek részéről megvonták a határt: prima meta incipit in sumpmitate cuiusdam montis Doboufeu vocati in duabus terreis metis de novo erectis et deinde descenditur aliquantulum versus septentrionem et pervenitur similiter ad duas terreas metas de novo erectas et abhinc quasi inter plagas septentrionis et orientis descenditur in acie seu dorso mentsi eiusdem per metas cursuales ad quendam magnum lapidem per partes predictas pro meta nominatum et assumptum, a quo in eodem dorso descendendo similiter per metas cursuales perveniret ad quendam monticulum in eodem dorso elevatum et ascendendo eundem perveniret ad alias duas metas terreas in cacumine eiusdem existentes et revonates et abinde dimisso dorso eodem descenditur ad latus septentrionale montis predicti et perveniret ad duas metas terreas in latero eodem supra caput ciuisdam fontis erectas, abhinc in eodem latere per intermedium sulcum villarum Dobou et Zeech vulgariter Mesde dictum girando et transeundo per metas iungeret alias duas metas terreas erectas, unde procedendo directe versus septentionem in eodem sulco seu Mesde inter terras aribiles villarum Dobou et Zech predictarum similiter per metas cursuales descenditur ad pedem montis predicti ubi essnet due mete terree erecte, hincque dcelinatur ouasi ad intermedium orientis et septentrionis et transiens per parvalum apatium veniret in fluvium Tarcha, in cuius rippa a parte meridionali essent due mete terree erecte, in eodemque fluvio Tarcha parvum descenderet infra et in altera parte ipsius fluvii inter possessiones Hethas et Peturmezei vocatas in rippa veniret ad duas metas terreas erectas, de quibus per modicum spatium eundo pervenitet ad magnam viam seu stratam publicam, per quam de Peturmezei iretur ad villam Hethaas, quam viam saliens curreret versus septentrionem ad unum parvum monticulum, vulgariter Berch nominatum, ubi essent due mete terree erecte, abhonc ascenderet modicum et veniret similiter ad duas metas terreas in terris arabilibus villarum Peturmezey et Retas (!) erectas, inde ascendendo versus montem semper ad septentrionem veniret ad duas metas terreas erectas similiter in terris arabilibus villarum earundem et posthec ascenderet usque ad fundum montis predicti, ubi essent due mete terree erecte, unde directe reflectendo ad dexteram versus orientem transiens per plures metas de novo erectas caderet in fluvium Nenepatak nominatum, quem pertrensiens perveniret ad unam metam terream erectam, abhinc ad septentrionem iret supra ad unam metam terream secus caput cuiusdam fohtis positam, inde reflectendendo directe versus orientem per quandam vallem per metas cursuales currendo caderet in fluvium Verusalmapataka vocatum, penes quam essent due mete terree erecte et in eodem fluvio descenderet in fluvium Tarcha antedictum, ubi ex utraque perte ipsius fluvii Veresal apataka essent due terree mete erecte, abhinc contra meatum eiusdem fluvii Tarcha ad parvum ascendendo perveniret ad quendam locum, ubi quidam rivulus fluens a parte meridionali caderet in ipsum fluvium Tarcha, penes quem rivulum ex utraque perte essent due mete terre erecte, inde per eundem rivulum sursum ascendendo perveniret ad quendam locum, ubi quidam alter rivulus fluens de intermedio meridiei et occidentis incideret in eundem, que dimisso per primum rivulum defluentem, ut premitteretur, a parte meridiei ascenderet paulo superius et perveniret ad alium quandam locum, ubi quidam alter rivulus deprimum, iuxta quem ex utraque parte ipsius primi rivuli essent due mete terree erecte et abhinc per eundem primum rivulum ascen (dendo ...) versus meridiem usque ad caput ipsius et abinde ad verticem montis ad duas metas terreas, in quo vertice eundo ipsarum partium mete iungerentur metis prioribus, ubi terminarentur. Ezt a felek előtte is jóváhagyták és a határjáráshoz hozzájárultak. Datum Bude, vigesimo die octavarum festi beati Martini confessoris anno Domini millesimo trecentesimo quinquagesimo secundo. Eredeti, hártyán, vízfoltos állapotban, függőpecsétje zsinórostól elveszett. – Regeszta forrása: OL regeszta (Fekete Nagy)
Referencie na listinu:
...(hranica) vychádza na breh rieky (Torysy) medzi Hethas (Lipany) a Petermezey (Petrovencom). Tu sú dva hraničné znaky. Odtiaľ trocha ďalej prejde v Veľkej ceste alebo verejnej ceste, ktorú prechádza a ide až k jednému kopčeku, ľudovo nazývenému Berch, kde sú dva hraničné znaky. Odtiaľ vystupuje k ďalším dvom hraničným znakom, potom vystupuje smerom k vrchu k iným dvom znakom a nakoniec príde k úpätiu vrchu, kde sú tiež dva hraničné znaky. Odtiaľ sa zatáča vpravo smerom na východ a zostupuje do riečky Nenepataka (Blatný potok).
Z tohto opisu hranice Lipian a Petrovenca možno predpokladať, že hranica od rieky Torysa postupovala ku kopcu, ktorý sa dnes nazýva Dubovické lány a vrchu Všivavec a nakoniec zostúpila do Blatného potoka.
...(hranica) idúc zostupuje k jednej riečke, ktorú Uinchlou (Venceslai, Václav) a Egid nazývajú Nenehel a Rikolf ju volá Nenepataka. Prechádza cez riečku až na istý vrch, cez tento vrch ako aj riečku ide k hraniciam Petermezey (Petrovenca) a Hethas (Lipian)... (Boleš, 2002, s.22)
|
