Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; Vavrinec, syn Šimona Osoby a obce:
Referencie na listinu:
O päť rokov neskôr sa synovia Rikolfa z Kamenice, Kokoš, Ján a Rikolf spolu s Jánom, synom
Langa, Jánom, synom Detkha, Egidom, synom Simona, Bekem, synom Herborda, Blažejom, synom
Dethbora a ich bratmi z Fulókércs dostavili pred jágerského biskupa. Tiež s nimi sa pred biskupom
a kapitulou objavili Chan, Matúš a Thekule, synovia Martina, Chonk, syn Ledeho, Pavol, syn Andreja,
Jakub, Roland a Juraj synovia Petra, Pavol, Dominik a Vavrinec, synovia Šimona, a Lukáš, syn Petra
šľachtici Petrovenca, Dubovice, Rožkovian, dediny Hrnčiar a Lúčky, všetci to šľachtici a zemepáni,
ktorí mali majetky v Toryskom dištrikte. Na ich žiadosť im bolo udelené toto privilégium, že namiesto
desiatkov z Toryského dištriktu, ktorý jágersky biskup Čanadín vyhlásil ako časť jeho diecézy a povýšil
na archidiakonát, pod podmienkou, že budú zachované kňazské štvrtiny, mu títo zemepáni každoročne
vyplatia z päťdesiatich usadlostí šesťdesiatštyri českých grošov, ktoré im ľudia vyzbierajú. V tomto prípade
na sviatok sy. Andreja apoštola (30. novembra) pri zachovaní štvrtiny naturálnej dávky pre farárov,
šľachtici, ktorí mali svoje majetky v toryskom dekanáte, odovzdali šesťdesiatštyri českých grošov
jágerskému biskupovi. Vznikol z toho spor, komu tento dištrikt patrí — arcibiskupovi ostrihomskému či jeho sufragánovi jágerskému. Pápež Ján XXII. v roku 1330 ustanovil sudcu a poveril ho vec vyrešiť.
Spor sa ukončil v roku 1336, pričom dištrikt sa odteraz stal súčasťou Jágerskej diecézy a kňazi smeli
poberať polovicu desiatku. (Boleš, 2002, s.41-42)
|
