Článok

Tlač Zobrazenie pre tlač

Regestár pohoria Čergov

Online regestár historických listín oblasti pohoria Čergov.

Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.
Aktuálny počet zaradených listín: 2159
Obdobie: od roku:     do roku: 
Osoba: ⓘ
Obec:
Zdroj:
Referencie:
Full text: ⓘ
Zoradenie podľa:
 
Vymazať filter Rozšírený filter
   
 

 
1272-1290 Gárdonyi, 1909, s.2, listina: 8HU
 		3


1272–1290, po 1. auguste, Budín. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou daruje županovi Bohumírovi [Bogomér] výlučné právo na ryžovanie zlata v riečke Boca [Bocha]
Overený odpis listiny vyhotovený Spišskou kapitulou dňa 26. apríla 1792.
Preklad: Kveta Markušová, 2017  

1274 Fejér, 1829, s.161-163LAT
LAT		2
Abstract: Kráľ Ladislav IV. roku 1274 potvrdzuje, že majetok Cuhnaallia v Šarišskej stolici patril grófom Tomášovi, Itemu a Andrejovi a bol im neprávom odňatý kráľom Kolomanom. Po preskúmaní veci im kráľ majetok so všetkými úžitkami a pôvodnými hranicami vracia a navracia do dedičnej držby.

Obce a miestne názvy: Kuchňa
Synonymá: Cuhnaallia


Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým, ktorí uvidia túto listinu, pozdrav v Spasiteľovi všetkých.

Právu sa patrí a rozumu zodpovedá, aby sme vyhovovali spravodlivým prosbám žiadateľov, a kde sa ukáže, že je to na prospech našich poddaných a v súlade s naším priaznivým rozhodnutím, aby sa taká priazeň ľahšie udeľovala. Preto chceme obsahom tejto listiny uviesť všetkým na vedomie, že grófi Tomáš, Ite a Andrej predstúpili pred nás a veľmi naliehavo sa sťažovali, že pán kráľ Koloman, náš predchodca blahoslavenej pamäti, im neprávom odňal ich zem alebo majetok nazývaný Cuhnaallia, ležiaci v Šarišskej stolici.

My však, ktorí z povinnosti prijatej koruny, ktorú nosíme, sa usilujeme a máme povinnosť zhromažďovať rozptýlené, navracať odňaté a každého zachovávať v jeho právach, vypočuli sme sťažnosti uvedených Tomáša, Iteho a Andreja a skúmajúc pravdu veci, ako to radila spravodlivosť, sme spolu s našimi barónmi, ktorí boli pri nás, s istotou zistili a jasne poznali, že uvedený majetok Cuhnaallia patril spomenutým Tomášovi, Itemu a Andrejovi a že im bol neprávom odňatý a scudzený.

Preto, chcúc učiniť zadosť sile spravodlivosti, ktorej ochrancami chceme byť, vraciame a navraciame uvedený majetok nazývaný Cuhnaallia so všetkými jeho úžitkami pod tými istými hranicami a medzami, pod ktorými ho predtým držali, tým istým Tomášovi, Itemu a Andrejovi, a skrze nich ich dedičom a nástupcom dedičov, aby ho večným právom držali a vlastnili.

Na potvrdenie tejto veci sme vydali túto listinu, upevnenú ochranou našej dvojitej pečate. Dané rukou magistra Benedikta, prepošta budínskeho kostola, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného služobníka. Roku Pána 1274, v druhom roku nášho panovania.

Keď bol ostrihomský metropolitný stolec neobsadený a ctihodní otcovia Štefan, arcibiskup kaločský, a Ján, arcibiskup splitský; Lambert, biskup jágerský, Briccius čanádski, Job päťkostolský, Pavol vesprémsky, kancelár nášho dvora; Filip vacovský, kancelár dvora našej najmilšej manželky kráľovnej; Lodomer varadínsky, Timotej záhrebský, Dionýz győrsky a Peter sedmohradský spravovali šťastne Božie cirkvi.

Dionýz palatín, gróf z Oklicha a sudca Kumánov; Henrich bán celej Slavónie, Mikuláš vojvoda sedmohradský, gróf zo Szolnoku, Joachym, správca našich taverníkov, gróf z Ploča, Mikuláš sudca našej kúrie, gróf z Keve; Pavol bán zo Severína; Renold, správca našich stolníkov, gróf zo Zala; Herbord, správca našich jazdcov, gróf z Baranye; Mikuláš, správca našich čašníkov; Ján gróf šopronský, Juraj gróf železniansky, Mojš gróf šomoďský, Dedal gróf zadarský a mnohí ďalší držali stolice a hodnosti kráľovstva.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:
Majetok Kuchňa (Cuhnaallia) odobral Tekulovcom knieža Koloman niekedy v 30 - 40-tych rokoch 13. storočia a majetok nadobudol neprávom nejaký nemenovaný barón. O ďalších podrobnostiach sa obsah listiny nezmieňuje, no zdá sa, že sa časom majetok dostal do vlastníctva koruny. (Smoroň, 2015, s.25)

Členovia rodu Tekule, Comesi Tomáš, syn Tekuleho, Ite a Andrej, syn Boduna v roku 1274 predstúpili pred kráľa Ladislava IV. a požiadali ho o navrátenie majetku Kuchňa. Po preskúmaní ich žiadosti, kráľ vystavil novú donáciu a majetok udelil všetkým trom šľachticom a cez nich aj ich dedičom. (Smoroň, 2015, s.56)

Listina "...bola napísaná rukou nášho drahého a verného magistra Benedikta, Budinského prepošta, vicekancelára nášho dvora, v roku Pánovom 1274." (Smoroň, 2015, s.57)


Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
 
 
1274 Wagner, 1780, s.288-290LAT
 		2



1274 Wagner, 1780, s.514, listina: 9/3LAT
 		2


Ladislaus Rex Huagariae Caenobio ordinis Eremitarum S. Augustini de Saros donat bortum fundum iu Castro Tubel fanetum, annuos quinquaginta acones frumenti, totidemque brasy de clicio Regali. Datum Buda Anno Domini 1274.

7.8.1274 MOL, listina: DF 268535LAT1


...ob merita seruiciorum magistri Itemery familiaris tauernici nostre domus, andree, vz et Stephani fratrum eiusdem...Referencie na listinu:
Ladislav IV. z územia kráľovského loveckého revíru Šarišského hradu vyčlenil zem Radoma (terram Radama), ležiacu v konfíniu s Poľskom. (Beňko, 1985, s.192)


Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
 
 
7.8.1274 HOkl, s.71, listina: 61HU
LAT		2


IV. László király Itemer mestert és testvéreit a Sáros vármegyei Radama föld birtokában védi. Zólyom. (1274.) aug. 7.


17.6.1275 Gárdonyi, 1909, s.1, listina: 4 (falzum)HU
LAT		3
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves


17. júna 1275. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre potreby spišského župana Rikolfa potvrdzuje donáciu príjmu z mýta pri Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu] patriacu šarišskému Novému hradu [Uyvár] podľa listiny kráľa Ondreja II. z roku 1209.
Pergamen, so zlomkom pečate visiacej na červenom a fialovom povrázku.
Falzifikát.
Preklad: Kveta Markušová, 2017  Referencie na listinu:
...falšovatelia potrebovali za potrebné zvýšiť hodnovernosť falošného "originálu" rovnako falošnou jeho "konfirmáciou" Ladislavom IV. roku 1275. (Halaga, 1962, s.25)


1278 MOL, listina: DL 68879, DL 68903LAT1
Kategória: Metácia
Synonymá: Weresalma, Weresalmapataka



Referencie na listinu:
Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove. Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54)

"iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388)

Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54)

Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416)


Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
 
 
1278 Fejér, 1829, s.432-434LAT
LAT		2
Abstract: Listina kráľa Ladislava potvrdzuje darovanie štyroch pustých a neobývaných zemí pri Veresalme v šarišskom pohraničí Tomášovi, synovi Tekuleho, jeho bratom Ledomu a Martinovi, a Ondrejovi, synovi Buduna. Pred darovaním bolo úradne zistené, že tieto zeme sú skutočne opustené. Budka, syn Solnu, si na tri z nich robil nárok na základe staršej kráľovskej donácie, ale spor sa skončil zmierom: dve časti ponechal Tomášovi, Ondrejovi a ich bratom, tretia mu zostala. Túto tretiu časť však Tomáš, Ondrej a ich bratia od Budku následne odkúpili za 20 mariek. Kráľ potom schválil aj túto kúpu a definitívne rozhodol, že polovica všetkých uvedených zemí pripadne Tomášovi a jeho bratom a druhá polovica Ondrejovi, jeho synom a dedičom.

Obce a miestne názvy: Petrovenec


Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánie a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, večný pozdrav v Pánovi. Kráľovskej velebnosti prináleží odmeniť zásluhy vernosti; lebo keď ochotne vyhovujeme prosbám, pripravujeme v mysliach poddaných trvalú horlivosť v službe. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpili pred našu prítomnosť gróf Tomáš, syn Tekuleho, so svojimi bratmi Ledom a Martinom, ako aj Ondrej, syn Buduna, a prosili, aby sme im z kráľovskej dobrotivosti udelili isté zeme patriace k Šarišu, ležiace za zásekami pri Veresalme, menovite Peturmezeu, Kuzurumezeu, Putrumezeu a Huziumezeu, ktoré boli pusté a bez obyvateľov, my sme, chcúc sa o povahe veci a o záležitosti náležite poučiť, aby sme nepokladali pochybné za isté, poverili šarišského plebána Ipolita, aby zistil pravdu. Ten nám oznámil, že uvedené zeme sú pusté a bez obyvateľov; a tak im boli prostredníctvom nášho človeka pridelené vyššie menované zeme. A hoci Budka, syn Solnu, vyvolal spor o udelenie troch týchto zemí pod zámienkou, že mu boli predtým kráľovsky darované, neskôr však od sporu ustúpil, pričom dve časti prenechal grófovi Tomášovi a Ondrejovi i ich vyššie menovaným bratom a tretia časť bola pridelená jemu, podľa spôsobu uzavretej dohody a zmierenia medzi nimi. Ale aby spoločné vlastníctvo, matka svárov, neplodilo ďalšie príčiny sporov, spomenutí Tomáš a Ondrej i ich bratia odkúpili túto tretiu časť od Budku, syna Solnu, za 20 mariek, zaplatených v prítomnosti bratov gilemitánov rádu svätého Augustína v Šariši. Ako sme to podrobne videli zaznamenané v listine týchto bratov. Keď teda chceme ich prosbám, totiž Tomáša, Ondreja a ich bratov, láskavo vyhovieť z kráľovskej štedrosti, berúc do úvahy ich služby, ktorými sa vyznačovali zjavnou vernosťou v časoch nášho starého otca i otca, slávnych kráľov, ako aj za našich čias, udelili sme im tieto vyššie menované zeme, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné držanie. Zároveň schvaľujeme a prijímame vyššie spomenutú dohodu a kúpnu zmluvu tak, že polovica týchto zemí má pripadnúť grófovi Tomášovi, Ledomu a Martinovi, jeho bratom, a druhá polovica má natrvalo zostať Ondrejovi a jeho synom i dedičom, ako to bolo medzi nimi dohodnuté. Dané rukou ctihodného muža magistra Tomáša, zvoleného biskupa albianskej cirkvi, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:
V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi, synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew, Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši, aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil, že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili - Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)


 
 
1278 Wagner, 1780, s.291-292, listina: 6/8LAT
 		2



 
 
1278 Borsa, 1961, s.206, listina: 2856HU
LAT		3



 
 
1293 MOL, listina: DL 68879LAT1
Obce a miestne názvy: Kamenica, Lúčka, Milpošský potok
Osoby a obce:
Lúčka - Šimon - vlastník
Lúčka - Kachy - vlastník
Synonymá: Veresalma


Ján a jeho synovia (Eugen a Peter) vyhlásili (pred Spišskou kapitulou), že zem, ktorá je ich dedičstvom, a ktorá sa volá Torkw a leží medzi dvoma riečkami Veresalma a Nenevyze, daroval Šimonovi, svojmu zaťovi a dcére, ktorá sa volá Kachy a skrze ňu svojim vnukom, aby ju vlastnili naveky a to v istých starobylých hraniciach, ktoré ju z každej strany ohraničujú.Referencie na listinu:
Preklad použitý z publikácie  (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)

V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65)

Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)


1281 Wenzel, 1871, s.318, listina: 2262
Obce a miestne názvy: Kamenica, Lúčanka, Milpošský potok
Synonymá: Thorkw, Veresalma


A szepesi káptalannak bizonyságlevele, hogy Vnd János comes fiainak beleegyezésével férjhez menő leányának Kachynak Thorkw v nevü földet átengedte. 1281
...quod cum Comes Jan Vnd cum filiis suis, Ewgin videlicet et Petro, ad nostram accedentes personaliter (presenciam) ex vna parte, ab altera uero Symou gener ipsius cum quatuor filijs suis Petro, Paulo, Dominico et Laurencio coram nobis personaliter constituti; idem antedicti Jan et filij sui de consensu communi confessi sunt oraculo viue uocis, quandam terram eorum bereditariam, que wlgariter nuncupatur Thorkw, existentem inter duos riuulos Veresalma uocatum et Neneewyz, prenotato dicto Symoni genero ipsius, et filie sue que uocatur domina Kachy, et per ipsam filiam nepotibus suis in filios filiorum iure perpetuo possidendam...

1282 MOL, listina: DL 68759 (falzum)LAT1
Obce a miestne názvy: Kamenický hrad
Synonymá: Thorkv


...Ricolphus de Thorkv... circum castrum suum Thorkv...Referencie na listinu:
Autor [Endrödi, v diele Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006.] chybne považuje listinu z roku 1282 o udelení výsad pre hrad Kamenica za prvú písomnú zmienku o hrade. Listina je však jednoznačným falzom. (Haviarová, 2016, s.6)

Na majetku vzniklo hradné panstvo s desiatkou dedín. Niekedy pred rokom 1282 ho získal Rykolf z Lomnice, keďže k tomuto dátumu už žiada panovníka o jednotlivé privilégiá pre svoj hrad Kamenica. Táto listina je zároveň najstaršou priamou zmienkou o hrade. Explicitne a opakovane tu nie je uvedený iba "castrum Thorkv" ale aj jeho zemepán "Rikolphus de Thorkv".  (Endrödi, 2006, s.53-54)


Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
 
 
1282 Nagy, 1891, s.219-220, listina: 176LAT
LAT		2



 
 
1282 Szentpétery, 1961, s.300, listina: 3180HU
 		3


...XVI—XVII. századi írása kétségtelenül hamisnak mutatja...


1284 Fejér, 1841, s.462-464, listina: CCXC
Abstract: Listina zachytáva spor o zem menom Rudna medzi grófom Rikolfom z Lumpniz a bratmi Michalom a Ondrejom, synmi Petra zo Segra. Keďže spor nebolo možné ukončiť inak, strany sa pod prísahou podrobili rozhodnutiu desiatich rozhodcov. Tí rozhodli, že zem má pripadnúť Michalovi a Ondrejovi ako dedičné vlastníctvo po ich otcovi a predkoch, avšak pod podmienkou, že Rikolfovi uhradia 24 mariek za námahu a náklady, ktoré na túto zem vynaložil. Ak by platby nezložili v určených termínoch, zem sa mala vrátiť Rikolfovi; ak by zaplatili všetko riadne, Rikolf sa mal vzdať všetkých svojich práv a odovzdať im príslušné listiny.

Osoby a obce:
Lomnica - Rikolf I - pôvod


My, magister Jakub, z Božieho milosrdenstva prepošt Kostola svätého Martina na Spiši. Dávame na pamiatku všetkým, ktorých sa to týka: Keďže sa pred nami a našou kapitulou viedol spor medzi grófom Rikolfom z Lumpniz na jednej strane a Michalom a Ondrejom, jeho bratmi, synmi Petra zo Segra, na strane druhej, o istú zem zvanú Rudna; a tento spor sa nijako inak nemohol nejako ukončiť než prostredníctvom rozhodcov; strany sa na radu rozvážnych mužov, bohabojných, zhodne zaviazali prísahou, zloženou voči desiatim dôveryhodným mužom, aby boli ich rozhodcami, pod pokutou dvadsiatich mariek, že čokoľvek týchto desať spolu s nami o ich spore rozhodne, to budú povinní a chcieť pevne a neporušiteľne zachovávať. Týmito rozhodcami bolo zo strany grófa Rikolfa päť mužov, totiž Arnold zvaný Malý, gróf, Ján z Gargou, Ján, sudca z Luchy (Leucha), Henrich z Kapusdorfu a Tylo, sudca z Bele; zo strany Michala a jeho brata Ondreja to bolo iných päť, a to: Mikuláš, syn Henricha, gróf šľachticov, gróf Peter, jeho brat, gróf Adam, syn Mochkona, gróf Ivan z Kaldbachu a gróf Abba, ktorí sa stali rozhodcami. Títo po prerokovaní sporu a po jeho dôkladnejšom preskúmaní napokon, vedení cestou spravodlivosti a práva, z úradu rozhodcovstva, ktorý im bol zverený, rozhodli, že tá istá zem má byť navrátená do držby vyššie uvedených Michala a jeho brata Ondreja; a to preto, lebo patrila ich otcovi, a tiež preto, lebo od dávnych ich predkov prešla na nich a na ich otcov od času, na ktorý nejestvuje pamiatka. Len s touto výhradou: že tí istí vyššie uvedení Michal a Ondrej, jeho brat, sú povinní zaplatiť tomu istému grófovi Rikolfovi za jeho námahu, ktorú podstúpil pre oslobodenie tej zeme, a za výdavky, ktoré vynaložil na zaujatie a zlepšenie tej istej zeme, dvadsaťštyri hrivien striebra, polovicu v striebre a polovicu v primeranom odhade, v troch nižšie zapísaných lehotách, totiž na Očisťovanie osem; na deň svätého Juraja osem; a na deň blahoslaveného Jána Krstiteľa osem; vždy, ako bolo povedané, polovicu v primeranom odhade a polovicu v striebre, pred nami, alebo ak budeme neprítomní, pred kapitulou. A ak by pri platení zameškali prvú lehotu, alebo po zaplatení prvej zanedbali druhú, alebo po zaplatení dvoch vynechali tretiu, tá istá zem by sa mala vrátiť do držby grófa Rikolfa a všetko, čo by zaplatili, by bolo neplatné a márne. Ak by však bez akéhokoľvek zameškania zaplatili celú sumu v horeuvedených lehotách, vtedy sa gróf Rikolf zriekne pred kapitulou a hodnovernými svedkami každého práva, ktoré na tej zemi mal, i žaloby, a pri tretej platbe odovzdá tým istým Michalovi a jeho bratovi Ondrejovi všetky listiny, ktoré o tej zemi mal. A aby vyššie uvedené mohlo nadobudnúť silu svedectva, dali sme vyššie uvedenému Michalovi a jeho bratovi túto listinu, označenú znakom našej pečate. Dané pri svätom Martinovi v jeho oktáve. V roku Pána tisíc dvesto osemdesiatom štvrtom. Z odpisu spišskej kapituly, ako nižšie, roku 1285.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


28.10.1284 Borsa, 1961, s.344-345, listina: 3336HU
LAT		3


…Keďže ctihodný otec Ondrej, z Božieho milosrdenstva egerský (agriensk y) biskup, predložil (mal pri sebe) mnohé otvorené a privilégijné listiny nášho najvznešenejšieho kniežaťa Štefana kráľa, nášho najdrahšieho otca, o slobodách a oslobodeniach jeho šľachtických vazalov, kondicionárov (poddaných viazaných službou), hostí (osadníkov) a roľníkov, a najmä o dávaní desiatkov a o vyberaní desiatkových dávok, ako aj o vymedzeniach a hraniciach celej diecézy ege rskej cirkvi, zvlášť o rozlíšení držby (tenuty) a desiatkovania zo strany spišského prepošta a kapituly na novalinách (novo vyklčovaných poliach) už vykorenených/odlesnených a ešte vykorenených/odlesnených, — tieto novaliny boli kráľom Štefanom, naším otcom, darované egerskej cirkvi na desiatky, a boli určené, usporiadané a rozlíšené hranicami a medzami tak, že začínajú od Tarchafeu, potom po toku (resp. po koryte) tej istej Tarchy až dovtedy, kým sa nepripoja k držbe nášho hradu zvaného Šariš, a ďalej až k úpätiu vrchu, ktorý sa nazýva Zepushege, a ktorý obkolesuje a ohraničuje celú spišskú krajinu; a mimo tohto horského ohraničenia, na dvoch stranách (v okolí) Tarchauyze, sa všetky desiatky uznávajú ako patriace egerskej cirkvi; a takisto (predložil listiny) o tributách a o desiatkoch z tribút vyberaných v desiatich stoliciach, ako aj o majetkoch daných a darovaných naším otcom ešte v čase jeho vojvodstva na výpravu (t. j. na splnenie) jeho dlhu, ktorý si bol požičal od egerského biskupa, menovite od Lamperta…
  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:
Panovník Ladislav IV v roku 1284 potvrdil na žiadosť biskupa Ondreja všetky výsadné listiny Jágerského biskupstva a osobitne najmä výsady týkajúce sa desiatkových práv a hraníc celej Jágerskej diecézy, najviac však ohľadom príslušnosti a výberu desiatkov v novozaložených dedinách, ktoré vznikli klčovaním tunajšej oblasti (teda technikou na nemeckom práve), no aj tých, ktoré ešte v budúcnosti takýmto spôsobom budú vybudované. V listine sa aj konkrétne opisuje toto územie, a to počnúc od prameňa Torysy až po majetky Šarišského hradu (teda po Pečovskú Novú Ves), ktoré od Spiša oddeľovali vrchy nazývané spišské (Levočské vrchy). (Rábik, 2006, s.63-64)
 

Použitá literatúra:

Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006s. 43-57. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841640 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879473 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961527 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online
  1. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
  2. Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
  3. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
  4. Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
  5. Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
  6. Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006s. 43-57. Dostupné online
  7. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
  8. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841640 s.. Dostupné online
  9. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
  10. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
  11. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
  12. Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
  13. Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879473 s.. Dostupné online
  14. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
  15. Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
  16. Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961527 s.. Dostupné online
  17. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
  18. Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
  19. Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online
Prečítané: 977 692× Publikované: 21. 9. 2019 Posledná aktualizácia: 30. 1. 2021