|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
1272–1290, po 1. auguste, Budín. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou daruje županovi Bohumírovi [Bogomér] výlučné právo na ryžovanie zlata v riečke Boca [Bocha] Overený odpis listiny vyhotovený Spišskou kapitulou dňa 26. apríla 1792. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým, ktorí uvidia túto listinu, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Právu sa patrí a rozumu zodpovedá, aby sme vyhovovali spravodlivým prosbám žiadateľov, a kde sa ukáže, že je to na prospech našich poddaných a v súlade s naším priaznivým rozhodnutím, aby sa taká priazeň ľahšie udeľovala. Preto chceme obsahom tejto listiny uviesť všetkým na vedomie, že grófi Tomáš, Ite a Andrej predstúpili pred nás a veľmi naliehavo sa sťažovali, že pán kráľ Koloman, náš predchodca blahoslavenej pamäti, im neprávom odňal ich zem alebo majetok nazývaný Cuhnaallia, ležiaci v Šarišskej stolici. My však, ktorí z povinnosti prijatej koruny, ktorú nosíme, sa usilujeme a máme povinnosť zhromažďovať rozptýlené, navracať odňaté a každého zachovávať v jeho právach, vypočuli sme sťažnosti uvedených Tomáša, Iteho a Andreja a skúmajúc pravdu veci, ako to radila spravodlivosť, sme spolu s našimi barónmi, ktorí boli pri nás, s istotou zistili a jasne poznali, že uvedený majetok Cuhnaallia patril spomenutým Tomášovi, Itemu a Andrejovi a že im bol neprávom odňatý a scudzený. Preto, chcúc učiniť zadosť sile spravodlivosti, ktorej ochrancami chceme byť, vraciame a navraciame uvedený majetok nazývaný Cuhnaallia so všetkými jeho úžitkami pod tými istými hranicami a medzami, pod ktorými ho predtým držali, tým istým Tomášovi, Itemu a Andrejovi, a skrze nich ich dedičom a nástupcom dedičov, aby ho večným právom držali a vlastnili. Na potvrdenie tejto veci sme vydali túto listinu, upevnenú ochranou našej dvojitej pečate. Dané rukou magistra Benedikta, prepošta budínskeho kostola, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného služobníka. Roku Pána 1274, v druhom roku nášho panovania. Keď bol ostrihomský metropolitný stolec neobsadený a ctihodní otcovia Štefan, arcibiskup kaločský, a Ján, arcibiskup splitský; Lambert, biskup jágerský, Briccius čanádski, Job päťkostolský, Pavol vesprémsky, kancelár nášho dvora; Filip vacovský, kancelár dvora našej najmilšej manželky kráľovnej; Lodomer varadínsky, Timotej záhrebský, Dionýz győrsky a Peter sedmohradský spravovali šťastne Božie cirkvi. Dionýz palatín, gróf z Oklicha a sudca Kumánov; Henrich bán celej Slavónie, Mikuláš vojvoda sedmohradský, gróf zo Szolnoku, Joachym, správca našich taverníkov, gróf z Ploča, Mikuláš sudca našej kúrie, gróf z Keve; Pavol bán zo Severína; Renold, správca našich stolníkov, gróf zo Zala; Herbord, správca našich jazdcov, gróf z Baranye; Mikuláš, správca našich čašníkov; Ján gróf šopronský, Juraj gróf železniansky, Mojš gróf šomoďský, Dedal gróf zadarský a mnohí ďalší držali stolice a hodnosti kráľovstva. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Majetok Kuchňa (Cuhnaallia) odobral Tekulovcom knieža Koloman niekedy v 30 - 40-tych rokoch 13. storočia a majetok nadobudol neprávom nejaký nemenovaný barón. O ďalších podrobnostiach
sa obsah listiny nezmieňuje, no zdá sa, že sa časom majetok dostal do vlastníctva koruny. (Smoroň, 2015, s.25) Členovia rodu Tekule, Comesi Tomáš, syn Tekuleho, Ite a Andrej, syn Boduna v roku 1274 predstúpili pred kráľa Ladislava IV. a požiadali ho o navrátenie majetku Kuchňa. Po preskúmaní ich žiadosti, kráľ vystavil novú donáciu a majetok udelil všetkým trom šľachticom a cez nich aj ich dedičom. (Smoroň, 2015, s.56) Listina "...bola napísaná rukou nášho drahého a verného magistra Benedikta, Budinského prepošta, vicekancelára nášho dvora, v roku Pánovom 1274." (Smoroň, 2015, s.57)
Ladislaus Rex Huagariae Caenobio ordinis Eremitarum S. Augustini de Saros donat bortum fundum iu Castro Tubel fanetum, annuos quinquaginta acones frumenti, totidemque brasy de clicio Regali. Datum Buda Anno Domini 1274.
...ob merita seruiciorum magistri Itemery familiaris tauernici nostre domus, andree, vz et Stephani fratrum eiusdem...Referencie na listinu: Ladislav IV. z územia kráľovského loveckého revíru Šarišského hradu vyčlenil zem Radoma (terram Radama), ležiacu v konfíniu s Poľskom. (Beňko, 1985, s.192)
17. júna 1275. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre potreby spišského župana Rikolfa potvrdzuje donáciu príjmu z mýta pri Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu] patriacu šarišskému Novému hradu [Uyvár] podľa listiny kráľa Ondreja II. z roku 1209. Pergamen, so zlomkom pečate visiacej na červenom a fialovom povrázku. Falzifikát. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: ...falšovatelia potrebovali za potrebné zvýšiť hodnovernosť falošného "originálu" rovnako falošnou jeho "konfirmáciou" Ladislavom IV. roku 1275. (Halaga, 1962, s.25)
Referencie na listinu: Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove.
Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54) "iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388) Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54) Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416)
A szepesi káptalannak bizonyságlevele, hogy Vnd János comes fiainak beleegyezésével férjhez menő leányának Kachynak Thorkw v nevü földet átengedte. 1281 ...quod cum Comes Jan Vnd cum filiis suis, Ewgin videlicet et Petro, ad nostram accedentes personaliter (presenciam) ex vna parte, ab altera uero Symou gener ipsius cum quatuor filijs suis Petro, Paulo, Dominico et Laurencio coram nobis personaliter constituti; idem antedicti Jan et filij sui de consensu communi confessi sunt oraculo viue uocis, quandam terram eorum bereditariam, que wlgariter nuncupatur Thorkw, existentem inter duos riuulos Veresalma uocatum et Neneewyz, prenotato dicto Symoni genero ipsius, et filie sue que uocatur domina Kachy, et per ipsam filiam nepotibus suis in filios filiorum iure perpetuo possidendam...
...Ricolphus de Thorkv... circum castrum suum Thorkv...Referencie na listinu: Autor [Endrödi, v diele Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006.] chybne považuje listinu z roku 1282 o udelení výsad pre hrad Kamenica za prvú písomnú zmienku o hrade. Listina je však jednoznačným falzom. (Haviarová, 2016, s.6) Na majetku vzniklo hradné panstvo s desiatkou dedín. Niekedy pred rokom 1282 ho získal Rykolf z Lomnice, keďže k tomuto dátumu už žiada panovníka o jednotlivé privilégiá pre svoj hrad Kamenica. Táto listina je zároveň najstaršou priamou zmienkou o hrade. Explicitne a opakovane tu nie je uvedený iba "castrum Thorkv" ale aj jeho zemepán "Rikolphus de Thorkv". (Endrödi, 2006, s.53-54)
My, magister Jakub, z Božieho milosrdenstva prepošt Kostola svätého Martina na Spiši. Dávame na pamiatku všetkým, ktorých sa to týka: Keďže sa pred nami a našou kapitulou viedol spor medzi grófom Rikolfom z Lumpniz na jednej strane a Michalom a Ondrejom, jeho bratmi, synmi Petra zo Segra, na strane druhej, o istú zem zvanú Rudna; a tento spor sa nijako inak nemohol nejako ukončiť než prostredníctvom rozhodcov; strany sa na radu rozvážnych mužov, bohabojných, zhodne zaviazali prísahou, zloženou voči desiatim dôveryhodným mužom, aby boli ich rozhodcami, pod pokutou dvadsiatich mariek, že čokoľvek týchto desať spolu s nami o ich spore rozhodne, to budú povinní a chcieť pevne a neporušiteľne zachovávať. Týmito rozhodcami bolo zo strany grófa Rikolfa päť mužov, totiž Arnold zvaný Malý, gróf, Ján z Gargou, Ján, sudca z Luchy (Leucha), Henrich z Kapusdorfu a Tylo, sudca z Bele; zo strany Michala a jeho brata Ondreja to bolo iných päť, a to: Mikuláš, syn Henricha, gróf šľachticov, gróf Peter, jeho brat, gróf Adam, syn Mochkona, gróf Ivan z Kaldbachu a gróf Abba, ktorí sa stali rozhodcami. Títo po prerokovaní sporu a po jeho dôkladnejšom preskúmaní napokon, vedení cestou spravodlivosti a práva, z úradu rozhodcovstva, ktorý im bol zverený, rozhodli, že tá istá zem má byť navrátená do držby vyššie uvedených Michala a jeho brata Ondreja; a to preto, lebo patrila ich otcovi, a tiež preto, lebo od dávnych ich predkov prešla na nich a na ich otcov od času, na ktorý nejestvuje pamiatka. Len s touto výhradou: že tí istí vyššie uvedení Michal a Ondrej, jeho brat, sú povinní zaplatiť tomu istému grófovi Rikolfovi za jeho námahu, ktorú podstúpil pre oslobodenie tej zeme, a za výdavky, ktoré vynaložil na zaujatie a zlepšenie tej istej zeme, dvadsaťštyri hrivien striebra, polovicu v striebre a polovicu v primeranom odhade, v troch nižšie zapísaných lehotách, totiž na Očisťovanie osem; na deň svätého Juraja osem; a na deň blahoslaveného Jána Krstiteľa osem; vždy, ako bolo povedané, polovicu v primeranom odhade a polovicu v striebre, pred nami, alebo ak budeme neprítomní, pred kapitulou. A ak by pri platení zameškali prvú lehotu, alebo po zaplatení prvej zanedbali druhú, alebo po zaplatení dvoch vynechali tretiu, tá istá zem by sa mala vrátiť do držby grófa Rikolfa a všetko, čo by zaplatili, by bolo neplatné a márne. Ak by však bez akéhokoľvek zameškania zaplatili celú sumu v horeuvedených lehotách, vtedy sa gróf Rikolf zriekne pred kapitulou a hodnovernými svedkami každého práva, ktoré na tej zemi mal, i žaloby, a pri tretej platbe odovzdá tým istým Michalovi a jeho bratovi Ondrejovi všetky listiny, ktoré o tej zemi mal. A aby vyššie uvedené mohlo nadobudnúť silu svedectva, dali sme vyššie uvedenému Michalovi a jeho bratovi túto listinu, označenú znakom našej pečate. Dané pri svätom Martinovi v jeho oktáve. V roku Pána tisíc dvesto osemdesiatom štvrtom. Z odpisu spišskej kapituly, ako nižšie, roku 1285. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
…Keďže ctihodný otec Ondrej, z Božieho milosrdenstva egerský (agriensk y) biskup, predložil (mal pri sebe) mnohé otvorené a privilégijné listiny nášho najvznešenejšieho kniežaťa Štefana kráľa, nášho najdrahšieho otca, o slobodách a oslobodeniach jeho šľachtických vazalov, kondicionárov (poddaných viazaných službou), hostí (osadníkov) a roľníkov, a najmä o dávaní desiatkov a o vyberaní desiatkových dávok, ako aj o vymedzeniach a hraniciach celej diecézy ege rskej cirkvi, zvlášť o rozlíšení držby (tenuty) a desiatkovania zo strany spišského prepošta a kapituly na novalinách (novo vyklčovaných poliach) už vykorenených/odlesnených a ešte vykorenených/odlesnených, — tieto novaliny boli kráľom Štefanom, naším otcom, darované egerskej cirkvi na desiatky, a boli určené, usporiadané a rozlíšené hranicami a medzami tak, že začínajú od Tarchafeu, potom po toku (resp. po koryte) tej istej Tarchy až dovtedy, kým sa nepripoja k držbe nášho hradu zvaného Šariš, a ďalej až k úpätiu vrchu, ktorý sa nazýva Zepushege, a ktorý obkolesuje a ohraničuje celú spišskú krajinu; a mimo tohto horského ohraničenia, na dvoch stranách (v okolí) Tarchauyze, sa všetky desiatky uznávajú ako patriace egerskej cirkvi; a takisto (predložil listiny) o tributách a o desiatkoch z tribút vyberaných v desiatich stoliciach, ako aj o majetkoch daných a darovaných naším otcom ešte v čase jeho vojvodstva na výpravu (t. j. na splnenie) jeho dlhu, ktorý si bol požičal od egerského biskupa, menovite od Lamperta… Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Panovník Ladislav IV v roku 1284 potvrdil na žiadosť biskupa Ondreja všetky výsadné listiny Jágerského biskupstva a osobitne najmä výsady týkajúce sa desiatkových práv a hraníc celej Jágerskej diecézy, najviac však ohľadom príslušnosti a výberu desiatkov v novozaložených dedinách, ktoré vznikli klčovaním tunajšej oblasti (teda technikou na nemeckom práve), no aj tých, ktoré ešte v budúcnosti takýmto spôsobom budú vybudované. V listine sa aj konkrétne opisuje toto územie, a to počnúc od prameňa Torysy až po majetky Šarišského hradu (teda po Pečovskú Novú Ves), ktoré od Spiša oddeľovali vrchy nazývané spišské (Levočské vrchy). (Rábik, 2006, s.63-64) |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici
Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006s. 43-57. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841640 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879473 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961527 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
- Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006s. 43-57. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841640 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
- Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879473 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961527 s.. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online