1314 - Fejér, 1832, s.536-539, listina: CCLXVIII
Text listinyKarol, z Božej milosti kráľ uhorský, dalmátsky, chorvátsky, ramský, srbský, haličský, lodomérsky, kumánsky a bulharský, všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým, prítomným i budúcim, že Mikuláš, syn Matúša z Kawasy, náš milý a verný, predstúpil pred nás a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby dali istý náš majetok nazývaný Thowtsolumus, ležiaci v Šarišskej stolici. Keďže nám však nebola známa pravda o povahe a rozsahu tohto majetku, totiž či patrí do našej darovacej právomoci alebo nie, pevne sme prikázali našim verným, prepoštovi a konventu v Jasove, aby spolu s Petrom, synom Ondreja, naším človekom, vyslali svojho hodnoverného človeka ako svedka, pred ktorým by náš človek po zvolaní susedov a medzníkov uvedený majetok Thowtsolumus obišiel, a tomu istému Mikulášovi, synovi Matúša, ho ustanovil na večné držanie, ak by nenastal odpor; ak by sa však našli odporcovia, mali ich predvolať pred našu prítomnosť a potom nám po poriadku verne odpísať deň predvolania, lehotu, mená predvolaných, ako aj priebeh hraníc uvedeného majetku spolu s jeho povahou a rozsahom. Napokon nám ten istý prepošt a konvent odpísali v týchto slovách: Najvznešenejšiemu pánovi svojmu Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi uhorskému, prepošt a konvent svätého Jána v Jasove ustavičné a oddané modlitby v Pánovi. Prijali sme list Vašej Výsosti tohto znenia: aby sme spolu s Petrom, synom Ondreja, Vaším človekom z rodu Thekele, poslali nášho hodnoverného človeka, pred ktorým by ten istý Váš človek šiel a pristúpil k majetku v Šarišskej stolici zvanému Thotsolumus, ktorý bezprostredne patrí k Vášmu hradu Šariš, a aby so všetkými jeho úžitkami a príslušenstvom, obchodiac jeho hranice a po zvolaní susedov a medzníkov toho majetku, tento majetok obišiel a z daru a udelenia Vašej Veličenstva ho naveky ustanovil a pridelil grófovi Mikulášovi, synovi Matúša, na večné držanie, pre jeho vernosti a záslužné služby, ak by nenastal odpor; odporcov by však mal predvolať pred Vašu prítomnosť na primeraný termín a deň a termín by sme Vám odpísali v našich listoch. My teda, vyhovujúc Vašim príkazom, sme poslali nášho človeka Akwsa, ako sme boli povinní; ten sa k nám spolu s Vaším človekom vrátil a živým slovom povedali, že podľa Vášho príkazu pristúpili k uvedenému majetku Thotsolumus v utorok pred sviatkom Turíc a stojac na mieste tohto majetku, po zvolaní jeho susedov a medzníkov, a osobitne synov Jakuba Poloniho, ako aj pre väčšiu istotu aj okolitých šľachticov, pred nimi tento majetok či zem Tothsolumus, patriacu k hradu Šariš, podľa starých medzí a dávnych hraníc obišli a podľa Vášho príkazu a mandátu ustanovili spomenutému Mikulášovi na večné a neodvolateľné držanie podľa Vášho darovania, a po ňom jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, pričom nikto neodporoval. Medze a hranice tohto majetku či zeme Tothsolumus sa opisujú takto: prvý medzník začína vo Feketeerdeu, odtiaľ zostupuje k prameňu potoka nazývaného Konyawizy, po ňom smerom na juh; z východnej strany vystupuje z tohto potoka k jednému miestu mlyna, potom smeruje na sever; ďalej vedie jednou cestou k Berche a na nej sú staré zemné medze; odtiaľ ide k vrchu porastenému krovinami, prechádzajúc k strane dediny synov Jakuba zvaného Poloni, k jednému brodu, pod potokom padá k Hyspotoke, a potom sa opäť vracia k Fekete Erdeu, kde prvý medzník začínal, a takto obopína celý tento majetok dookola; uvedený majetok susedí na východe s rodom Thekele a na západe so synmi Jakuba zvaného Poloni. Dané v piatok pred sviatkom Turíc roku Pána 1313. My však, uvážiac vernosť a zásluhy v službách toho istého Mikuláša, syna Matúša, ktoré nám v našich záležitostiach a úlohách ochotne a s horlivosťou najvyššej vernosti preukazoval a poskytoval, a najmä keď ľudia magistra Doncha vystupovali proti našej Veličenstvu, aby držali náš hrad zvaný Šariš, ten istý Mikuláš sa spolu s magistrom Henrichom, synom Rykolpha, nebál vystaviť sa nebezpečenstvám pri dobýjaní uvedeného hradu a preukázal svoju statočnosť preliatím vlastnej krvi spolu s uvedeným magistrom Henrichom; tam bol aj jeho brat menom Peter zabitý. Hoci by si teda pre svoje služby, ktoré nám opakovane preukazoval, a pre smrť svojho vyššie uvedeného brata zasluhoval od nás omnoho viac, predsa aspoň ako určitú odmenu a na znak našej priazne sme uvedený majetok Tothsolumus v Šarišskej stolici so všetkými jeho úžitkami a príslušenstvami dali, darovali a udelili jemu, Mikulášovi, a po ňom jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, pod starými medzami a dávnymi hranicami, na večné držanie, užívanie a vlastnenie. Na pamiatku tejto veci a jej trvalú pevnosť sme vydali túto listinu, potvrdenú privesením našej dvojitej pečate. Dané rukou rozvážneho muža magistra Jána, prepošta albskej cirkvi a archidiakona z Kukullevu, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného, šestnásteho dňa pred májovými kalendami, roku Pána 1314, a zároveň v štrnástom roku našej vlády. Z originálu. Analecta Diplomatica od Wagnera a Jankovicsa, zväzok I, strana 33. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... |
Použitá literatúra:
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832, 626 s. Dostupné online
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980, 672 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832, 626 s. Dostupné online
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980, 672 s.