28.7.1322 - Nagy, 1881, s.36-39, listina: 30
Abstract: Kráľ potvrdil darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. Udalosti zachytené v listineKráľovský mandát na obchôdzku a odovzdanie WyfoluMandátVytýčenie hranícUvedenie do držby Kráľ Karol prikázal spišskej kapitule vyslať človeka, pred ktorým mal kráľovský človek Kael obísť Wyfolu po starých hraniciach a odovzdať ju Mikčovi do večnej držby. Osoby a inštitúcieKarol, kráľ Uhorskanariaďujúca autorita Mikč, syn Michalapríjemca Kael, syn Mikulášakráľovský človek kapitula kostola svätého Martina na Spišikapitula alebo konvent Predmetstaré a dávne hranice dediny Wyfolu večná držba dediny Wyfolu VýsledokBola nariadená obchôdzka starých hraníc Wyfolu a odovzdanie do držby. Kráľ vydal príkaz spišskej kapitule na vyslanie človeka. LokalityWyfolu / Pečovská Nová Vespoloha majetku Podklad interpretáciedali sme príkaz kapitule kostola svätého Martina na Spiši, aby vyslala svojho človeka. Pred ním mal náš človek Kael, syn Mikuláša, prísť na miesto uvedenej dediny Wyfolu, obísť ju po starých a dávnych hraniciach a odovzdať ju uvedenému magistrovi Mykchovi do večnej držby Obchôdzka a vytýčenie hraníc WyfoluVytýčenie hranícOpis hraníc Pri obchôdzke boli hranice Wyfolu vedené od rieky Tarcha a potoka Lythoua cez Kopu, Michalku, Javor, Topľu, Jakovany, Slupec, hranice Zybenu a späť k Tarchi; susedia a dotknuté strany s vytýčením súhlasili. Osoby a inštitúcieMikč, syn Michalapríjemca sudca a ľudia zo Zybenusvedok magister Rykolfvlastník Langeus, syn Detrehovlastník synovia Dechkavlastník synovia Jakuba zvaného Lengenvlastník synovia Andreja, syna Itehovlastník brat Mikuláš, prior bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šarišakapitula alebo konvent Predmetdedina alebo majetok Wyfolu hranice dediny Wyfolu VýsledokHranice Wyfolu boli obídené a uzavreté pri prvej mete. Dotknutí susedia a strany vyjadrili s vytýčením hraníc súhlas a schválenie. LokalityWyfolu / Pečovská Nová Veshranica / metácia Wrusalma / Červenica pri Sabinovesusedný majetok Kyusaytou / Kisaytosusedný majetok Jakorezey / Jakovanysusedný majetok Zyben / Zybenususedný majetok Orientačné bodyplatan pri cestevýrazný strom gertyanfoavýrazný strom kerchyvýrazný strom potok Lythouapotok potok Tarbocheynpothokapotok potok Thoplpotok potok Rothuvaypotok rieka Tarcharieka prameň potoka Tarbocheynpothokaprameň veľká cesta pri hranici Zybenucesta Myhalzatety / Michalka / Michalkavrch Javorvrch Kyrallesey / Slupec / Slupecvrch dolina pri lesedolina zemné mety pri starom a novom koryte Lythouahraničný bod Kopuhraničný bod Podklad interpretácieObchôdzka hraníc Wyfolu Prvá hranica sa začína... Takto priamo zostupujúc prekračuje samotnú rieku Tarcha a prichádza k prvej mete; tam sa hranice končia. S vytýčením hraníc vyjadrili súhlas a schválenie Kráľovské potvrdenie darovania Wyfolu MikčoviKráľovská donáciaOdmena za vojenské zásluhyPotvrdenie práv Kráľ Karol za verné a vojenské služby daroval a potvrdil Mikčovi dedinu alebo majetok Wyfolu s mýtom do neodvolateľnej držby pre neho a jeho dedičov. Osoby a inštitúcieMikč, syn Michalapríjemca Karol, kráľ Uhorskadonátor dedičia magistra Mykchadedič magister Ladislav, prepošt titelský a vicekancelárnotár Ladislav, syn Omodejanepriateľská sila Peter, syn Petunejanepriateľská sila Predmetdedina alebo majetok Wyfolu patriaci k hradu Šariš neodvolateľná držba pre Mikča a jeho dedičov mýto/poplatok vo Wyfolu VýsledokKráľ potvrdil právo na mýto/poplatok vo Wyfolu ako súčasť darovania. Wyfolu s mýtom bolo darované Mikčovi a jeho dedičom. Mikč a jeho dedičia majú Wyfolu držať neodvolateľne. LokalityWyfolu / Pečovská Nová Vespoloha majetku hrad Šarišjurisdikcia Wyuar / Novum Castrumjurisdikcia Podklad interpretácieuznávajúc, že toto všetko si zasluhuje primeranú kráľovskú odmenu, dávame a darujeme spomenutú dedinu alebo majetok nášho hradu Šariš, nazývaný Wyfolu... spolu s mýtom/poplatkom... uvedenému magistrovi Mykchovi a skrze neho jeho dedičom, aby ju držali neodvolateľne Súhrnný index listinyOsoby a inštitúcie
Lokality
Témy / typy udalostíMandát, Vytýčenie hraníc, Uvedenie do držby, Opis hraníc, Kráľovská donácia, Odmena za vojenské zásluhy, Potvrdenie práv Orientačné body
Text listinyKarol, kráľ, chceme touto listinou dať na známosť všetkým, že keď urodzený muž magister Mykch, syn Michala z rodu Ákoš, sudca dvora našej najmilšej manželky, pani kráľovnej, župan Šariša a Zemplína, predložil nám svoje verné služby a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby natrvalo dali istú dedinu nášho hradu Šariš, nazývanú Wyfolu, dali sme príkaz kapitule kostola svätého Martina na Spiši, aby vyslala svojho človeka. Pred ním mal náš človek Kael, syn Mikuláša, prísť na miesto uvedenej dediny Wyfolu, obísť ju po starých a dávnych hraniciach a odovzdať ju uvedenému magistrovi Mykchovi do večnej držby. Táto kapitula nám potom odpísala týmto spôsobom: „Najvznešenejšiemu svojmu pánovi Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi Uhorska, kapitula kostola blahoslaveného Martina na Spiši…“ Obchôdzka hraníc Wyfolu Prvá hranica sa začína od strany dediny magistra Rykolfa, nazývanej Wrusalma, na západnej strane pri rieke Tarcha, tam, kde potok nazývaný Lythoua vteká do tej istej rieky Tarcha. Odtiaľ postupuje na sever vyššie popri tom istom potoku Lythoua a prichádza na miesto, ktoré sa nazýva Kopu, k zemi bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša. Tam, pri starom koryte potoka Lythoua, je zemná meta. Potom vystupuje po koryte toho istého potoka a smeruje na východ, prekračuje tento potok a hneď tam je zemná meta. Potom sa obracia na juh k novému korytu potoka Lythoua a tam, pri brehu toho istého potoka, je zemná meta. Odtiaľ vystupuje po novom koryte toho istého potoka smerom na východ a prichádza k starému korytu toho istého potoka; tam je zemná meta. Potom po starom koryte toho istého potoka smeruje vystupujúc na východ a prichádza k novému korytu toho istého potoka, kde sa samotný potok rozdeľuje na dve ramená. V mieste rozdelenia toho potoka je meta. Odtiaľ ďalej popri tom istom potoku smeruje stále na východ a pod akýmsi platanom pri ceste je meta. Potom vystupuje na vrch nazývaný Myhalzatety / Mihalza-tety, po hrebeni toho istého vrchu smerom na sever. Na tom istom vrchu sú dve zemné mety. Od nich schádza po boku toho istého vrchu do doliny, opäť k dvom zemným metám nachádzajúcim sa v lese. Potom padá/schádza do potoka nazývaného Tarbocheynpothoka. V tomto potoku postupuje vyššie až k prameňu toho istého potoka, z ktorého vychádza a vystupuje na vrchol vrchu nazývaného Javor. Po vrchole toho istého vrchu pokračuje až k potoku nazývanému Thopl, smerom na sever. Tam sa hranice oddeľujú od zeme grófa Laangha a synov Dechka, nazývanej Kyusaytou. Takto zostupujúc po potoku Thopl prichádza k zemi synov Jakuba zvaného Lengen, nazývanej Jakorezey, k vrchu, ktorý sa nazýva Javor, a tam je zemná meta. Potom zostupujúc smerom na juh prichádza k istému stromu nazývanému gertyanfoa, pod ktorým je zemná meta. Potom zostupuje k potoku nazývanému Rothuvay a tam, na malom kopčeku pri ceste, je zemná meta. Prekročiac tento potok prichádza k vrchu nazývanému Kyrallesey. Z toho vrchu zostupujúc smerom na východ prichádza k hranici ľudí zo Zybenu a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen. Tam sú tri mety: jedna patrí ľuďom zo Zybenu, druhá zemi Wyfolu a tretia uvedeným synom Jakuba. Od týchto troch mét postupuje smerom na juh po veľkej ceste. Pri tej istej ceste je meta pod stromom nazývaným kerchy. Takto zostupujúc po tej istej ceste, pod akýmsi malým kopcom pri tej istej ceste, je zemná meta. Potom po tej istej ceste cez značný úsek nad byrch / vrch prichádza k zemi ľudí zo Zybenu. Pri ceste sú dve mety: jedna patrí Wyfolu a druhá ľuďom zo Zybenu. Takto idúc smerom na juh zostupuje k rieke Tarcha. Prekročiac túto rieku je tam meta. Odtiaľ vystupuje na dosť veľký vrch a prichádza k zemi synov Andreja, syna Iteho. Na tom istom vrchu je meta. Odtiaľ ide smerom na západ a priamym zostupom prichádza k hraniciam magistra Rykolfa. Takto priamo zostupujúc prekračuje samotnú rieku Tarcha a prichádza k prvej mete; tam sa hranice končia. S vytýčením hraníc vyjadrili súhlas a schválenie: magister Rykolf, brat Mikuláš, prior bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša, ktorý sa osobne dostavil pred nás za seba i za celý svoj konvent, ďalej gróf Laangh, syn Dechka, so svojimi bratmi a príbuznými, takisto synovia Jakuba zvaného Lengen, sudca a ľudia zo Zybenu, ako aj synovia Andreja, syna Iteho. Dané v piatok najbližší po oktáve Veľkej noci roku Pána 1322. Kráľovské potvrdenie darovania My teda, berúc do úvahy verné služby a záslužné činy už menovaného magistra Mykcha, ktoré nám preukazoval od času, keď sme z Božej vôle nastúpili do Uhorského kráľovstva, ktoré nám patrilo právom a poriadkom rodenia, pričom sa v šťastných i nepriaznivých udalostiach podroboval neistým prípadom osudu s pevnosťou viery; a zvlášť keď náš hrad nazývaný Nevičke, ktorý držal mocnou rukou Ladislav, syn Omodeja, náš neverník, na potupu našej vlády, dobyl a po dobytí ho odovzdal našej kráľovskej vznešenosti, pričom sám magister Mykch utrpel smrteľné zranenie a mnohí jeho príbuzní a služobníci boli zabití a padli; a keď potom aj hrady Petra, syna Petuneja, nášho neverníka, nazývané Purustyan, Budrugzeg a Borko, vyzbrojený horlivosťou vytrvalosti a osvedčenou vernou mysľou, aby k vernosti pripojil ďalšiu vernosť, po dlhšej námahe dobyl a po ich získaní ich odovzdal našej jasnosti, kde podobne ten istý magister Mykch pre zveľadenie našej cti prijal na seba smrteľné zranenia a mnohí z jeho významnejších príbuzných a služobníkov boli usmrtení; uznávajúc, že toto všetko si zasluhuje primeranú kráľovskú odmenu, dávame a darujeme spomenutú dedinu alebo majetok nášho hradu Šariš, nazývaný Wyfolu, ležiaci v stolici Wyuar / Novum Castrum, keďže podľa práva patril k nášmu hradu a k našej donácii, spolu s mýtom/poplatkom, ktorý sa v tej istej Wyfolu vyberá a podľa ustanovenia má vyberať, po rade našich barónov uvedenému magistrovi Mykchovi a skrze neho jeho dedičom, aby ju držali neodvolateľne. Dané rukou rozvážneho muža magistra Ladislava, prepošta titelského, zvoleného prepošta albenského kostola, nášho milého a verného vicekancelára dvora, roku Pána 1322, piateho dňa pred augustovými kalendami, teda 28. júla 1322, v dvadsiatom druhom roku nášho kraľovania. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinuPo Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú
proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa
nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta
šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233) |
Mandát
Vytýčenie hraníc
Uvedenie do držby
Opis hraníc
Kráľovská donácia
Potvrdenie právPoužitá literatúra:
Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881, 668 s. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, 513 s.
- Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881, 668 s. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, 513 s.