Najvyššie, najstaršie, najväčšie a najvzácnejšie zaujímavosti pohoria Čergov.
V prehľade je aktuálne zdokumentovaných 31 rekordov, prvenstiev a výnimočností Čergova.
Príroda
Najvyšší strom Čergova
53,89 m
Najvyšší strom Čergova je jedľa biela (Abies alba), ktorá podľa LiDARových dát dosahuje výšku 53,9 metra. S obvodom kmeňa 388 cm je zároveň aj najhrubšou jedľou na Čergove.
Zdroj: DMP/DMR – Zdroj produktov LLS: ÚGKK SR
Najhrubší strom Čergova
Javor horský (Acer pseudoplatanus) · 675 cm
Javor horský v katastrálnom území Hertník má obvod kmeňa 675 cm. Rastie v nadmorskej výške 814 m.
Historicky najhrubší známy strom Čergova
Hrubá topoľ – topoľ čierny (Populus nigra) · 815 cm
Legendárna „Hrubá topoľ“ pri Ľutine mala v roku 2009 obvod kmeňa 815 cm a patrila medzi najmohutnejšie topole čierne na Slovensku. Jej vek sa odhadoval približne na 200 rokov. Strom bol spílený 5. októbra 2016.
Prvá súkromná prírodná rezervácia na Slovensku a v strednej Európe
Súkromná prírodná rezervácia Vlčia · 21,24 ha
Vlčia v pohorí Čergov je prvou súkromnou prírodnou rezerváciou na Slovensku a v strednej Európe. Les s rozlohou 21,24 ha vlastní Lesoochranárske zoskupenie VLK a bez zásahov ho chráni od jeho odkúpenia v roku 1998. Súkromná prírodná rezervácia bola oficiálne vyhlásená s účinnosťou od 1. apríla 2004.
Národná prírodná rezervácia Hradová hora bola vyhlásená v roku 1981 ako prvá rezervácia v pohorí Čergov. Chráni zachované lesné spoločenstvá typických bučín, lipových a jaseňových javorín. Významným predmetom ochrany je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), objavená na lokalite v roku 1971.
Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol · 171 ha
Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol je s rozlohou 171 ha najväčšou prírodnou rezerváciou v pohorí Čergov. Bola vyhlásená v roku 1986 na ochranu horskej karpatskej kveteny, východokarpatských prvkov a lesných spoločenstiev najvyšších polôh pohoria.
Sokolia skala v katastri Kamenice je najvýraznejším a najväčším známym skalným útvarom pohoria Čergov. Výška jej skalných stien sa podľa konkrétneho miesta pohybuje približne medzi 50 a 60 metrami.
Najbrutálnejšia doložená postava spojená s Čergovom
Lorand, syn niekdajšieho bána Mykča · 1357
Lorand, syn niekdajšieho bána Mykča, bol v 14. storočí spätý s Pečovskou Novou Vsou pod Čergovom. Súdna listina z roku 1357 ho spája s mimoriadne brutálnym útokom na majetok Lomné: šoltýsa Petra dal vytiahnuť z domu, roztrhať na údy a zabiť, jeho manželku smrteľne zraniť a deti upáliť v ohni. Patrí tak k najbrutálnejšie doloženým historickým postavám spätým s regiónom Čergova.
Havril Pilar – lovec z Livova · koniec 20. – začiatok 30. rokov 20. storočia
Fotografia zachytáva Havrila Pilara, miestneho lovca z Livova a sprievodcu Komárka počas jeho ciest po Čergove. Komárek pohorie opakovane navštevoval koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia a svoje zážitky neskôr opísal v knihe Lovy v Karpatech.
Najkurióznejší doložený právny prípad spojený s Čergovom
Ján, šoltýs z Hanigoviec · 1485
V roku 1485 prišiel bardejovský mešťan Krištof do Bedendorfu hľadať svoju manželku. V dome vdovy po Leonardovi našli Jána, šoltýsa z Hanigoviec, ukrytého pod posteľou. Bol bosý, iba v košeli a prosil, aby ho nezastrelili. Napriek tomu ho Krištof zastrelil šípmi. Prípad zachytáva listina z 26. júla 1485.
Prvá hodnoverná písomná zmienka z prostredia Čergova
Kamenica a kráľovské loviská Bachamezey a Torkueley · 1270
V roku 1270 kráľ Štefan V. daroval kráľovské loviská Bachamezey a Torkueley pri hranici s Poľskom synom Detrika a ich spoločníkom. Listina predstavuje prvú hodnovernú písomnú správu z prostredia Čergova a zároveň najstaršiu spoľahlivú zmienku súvisiacu s Kamenicou.
Mapu vyhotovil Vincent Beör, prísažný stoličný geometer Šarišskej stolice. Zachytáva majetky rodiny Péchy z Pečovskej Novej Vsi a rozsiahlu časť pohoria od Milpoša po hlavný hrebeň Čergova, vrch Čergov, Lysú, sedlo Trepeš a Príslopy. Mapa je vyhotovená v latinčine a obsahuje názvy potokov, vrchov, oblastí, majetkov a lúk.
Hradová hora pri Šarišských Sokolovciach · 9. storočie
Mohutné slovanské hradisko na Hradovej hore vzniklo v 9. storočí a postupne bolo rozšírené o ďalšie opevnenia. Zachované valy obklopujú areál s maximálnou dĺžkou približne 253 m a šírkou 125 m. Archeologické nálezy dokladajú využívanie lokality už pred 10. storočím.
V listine z roku 1411 sa pri vymedzení majetku Hanigoviec uvádza vrch Hegesheg, teda Hegyes hegy – Ostrá hora či Ostrý hrb. Rovnaký miestny názov sa zachoval aj na mape z roku 1865 a kopec nad Hanigovcami miestni dodnes poznajú ako Ostrý horb.
List kapitána Kamenického hradu Juraja z Hatutiny z 19. decembra 1456 opisuje vyčíňanie lúpežníkov v okolí hradu. Počas predchádzajúcej noci vypálili panstvo Červenicu a kapitán žiadal Jána Talafúza, Petra z Brezovice, mestá Košice, Prešov a Bardejov o pomoc, pretože sám nemal dosť síl na ich potrestanie.
Drevený kríž na predvrchole Minčola stojí vo výške 1126,7 m n. m. podľa DMR 5.0, čím je najvyššie položeným známym krížom v pohorí Čergov. Postavený bol na počesť návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995 a vysvätený 16. septembra 1995.
Kaplnka zasvätená Premeneniu Pána stojí na Oltárkameni vo výške 1042,9 m n. m. podľa DMR 5.0, čím je najvyššie položenou kaplnkou Čergova. Myšlienka jej výstavby vznikla už v 60. rokoch 20. storočia a symbolický výkop základov sa uskutočnil v roku 1969. Kaplnka bola napokon postavená v roku 2001 a 12. augusta vysvätená.
Prvá turistická útulňa v sedle Čergov bola postavená v roku 1928 ako jednoduchá stavba z dreva a hliny. Na jar 1929 z neznámych príčin vyhorela. Ešte v tom istom roku začal Klub československých turistov v Prešove budovať novú útulňu, z ktorej sa neskôr stala chata na Čergove.
Najstaršia turistická chata na Lysej
Chmelárova chata · 1933
Prvá turistická chata na Lysej bola postavená v roku 1933. Spočiatku niesla názov Ahoj, neskôr dostala meno po svojom hlavnom staviteľovi Júliusovi Chmelárovi. Napriek požiaru a opakovanému poškodeniu bola obnovovaná a na pôvodných základoch stojí dodnes.
Najvyšší priemerný denný úhrn zrážok na ploche masívu Čergova v dostupnom radarovom archíve od 23. 5. 2026 dosiahol 20,89 mm.
Zdroj: SHMÚ radar PAC01 · cergov.sk
Najdlhšie zaznamenané obdobie bez dažďa na Čergove
6 dní
14. 6. 2026 – 19. 6. 2026
Najdlhšie súvislé obdobie bez zaznamenaných zrážok na ploche masívu Čergova v dostupnom radarovom archíve od 23. 5. 2026 trvalo 6 dní.
Zdroj: SHMÚ radar PAC01 · cergov.sk
Najdlhšia zaznamenaná séria daždivých dní na Čergove
16 dní
5. 7. 2026 – 20. 7. 2026
Najdlhšia súvislá séria dní so zaznamenanými zrážkami na ploche masívu Čergova v dostupnom radarovom archíve od 28. 5. 2026 trvala 16 dní.
Zdroj: SHMÚ radar PAC01 · cergov.sk
Najvyšší lokálny denný úhrn zrážok na Čergove
10. 6. 2026 · 63,21 mm
Najvyšší lokálny denný úhrn zrážok zaznamenaný v rámci masívu Čergova v dostupnom radarovom archíve od 28. 5. 2026 dosiahol 63,21 mm.