Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Z histórie>Všeobecne 

Regestár pohoria Čergov

   
Prejsť na vyhľadávanie v regestári
 
1287 MOL, listina: DL 68761LAT1

...Rycolphus et Polonus nobiles de Scepus fratres vterini... Dethbor et Herbordo filiis Detrici...et pro Detk, Simone et Langeus fratribus suis... Detreh, Stephano et Myko filiis dethmar...defuncti...observata pro metis inter possessionem Tarcha... Torchueley et Bachamezey... ad finem... campi Bachamezey ... in stratam publicam, qua itur de Bachamezey versus Palowcham...

Referencie na listinu:

V roku 1287 Jágerská kapitula potvrdila dohodu medzi synmi Detrika, vlastníkmi panstva Kamenica a Rikolfom a Polanom, vlastníkmi panstva Torysa, o priebehu hranice medzi ich panstvami. V súvislosti s vytyčovaním hranice sa dozvedáme o krajinskej ceste, vedúcej z Bachamezey do Plavča. (Uličný, 1990, s.19)

V roku 1287 došlo k dohode o vzájomnom vymedzení hraníc Spišskou kapitulou medzi šľachticmi z Veľkej Lomnice a šľachticmi s Fulókércs. (Rábik, 2006, s.62)

"...hranica začína tam, kde potok 'Superior Nene' (Horná Nene) vteká do Torysy...". Pomenovanie "Nenepatak" alebo "Nene" označuje dva potoky, ktoré v súčasnosti sa nazývajú Lipiansky potok, predtým "Superior Nene" alebo "Nenepatak" a Blatný potok "Nenepatak". (Boleš, 2002, s.21)

V roku 1287 sa Bachamezey spomína ako šíre pole, či planina: "...ad finem campi Bachamezey... in latere silvae..." (Boleš, 2002, s.24)

...šľachtici sa nakoniec dohodli, že hranica obidvoch panstiev [Torysské a Kamenické] bude prechádzať od ústia Lipianskeho potoka do Torysy, ktorý sa v tom čase nazýval Nenepatak, a stúpajúc proti prúdu potoka príde až na miesto, kde sa do neho vlieva z ľavej strany iný potok. Pokračuje ďalej proti prúdu toho druhého až k jeho prameňu a vyjdúc z prameňa prechádza lesom až k lúke Bachamezey. Po lesnatom úbočí ďalej pokračuje až k ceste, ktorá vedie do Plavča a po nej až k miestu, kde ju pretína riečka Ľubotínka, po ktorej toku nakoniec hranica zostupuje až od rieky Poprad. Predtým však Rikolf a Polan vyplatili synom Detrika sto hrivien striebra. (Boleš, 2002, s.24-25)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1287 Nagy, 1891, s.253-255, listina: 205LAT
LAT
2

Az egri káptalan előtt Sárosi Ewze fia István kir. kulcsár és bátyjai, Veresalma nevű birtokukat Sáros vármegyében, a lengyel határszélen, háromnegyedrészben Keechi Detre fiainak, egynegyed részben pedig Bodun unokájának István comesnek, száz márkáért, a felsorolt határok közt, eladják. 1287.
...quod Stephano filio Ewze clavigero domini regis, Makana filio Merk et Michaele filio Petri, fratrum Stephani antedicti de Sarus ex una parte, ab altera vero comite Dethbor et Herbordo filiis comitis Detrici de Keech, pro se et pro Dethk, Simone et Langeus fratribus suis, ac pro Detreh, Stephano et Mykou filiis Dethmar fratris sui iam defuncti, item Stephano filio comitis Andree filii Bodun, pro ipso patre suo, coram nobis personaliter eonstitutis, prefati Stephanus filius Euze, Makana et Michael proposuerunt viva voce, quod quandam terram suam per Euzem et filios suos predictos aquisitam, Weresalma vocatam, in comitatu de Sarus, ultra indagines in exitu ad Poloniam existentem...; insuper obligarunt se Stephanus filius Euze, Makana et Michael antedicti ac heredes suos universos, prefatos filios comitis Detrici et comitem Andream et heredes eorumdem universos...exprimuntur: Prima meta incipit in fluvio Lytuna vocata, a parte septemtrionali, inde congreditur versus meridiem, per meatum eiusdem eundo, pervenit ad alium fiuvium Tarcha nominatum, et super eodem flectitur versus occidentem et eundo contra meatum suum, pervenit ad alium fiuvium Weresalma vocatum, et eundo super eadem, contra meatum suum versus aquilonem, pervenit ad capud ipsius fluvii Weresalma, abhinc reflectitur versus orientem et ascendit ad quendam montem, Mychalhazatetey nominatum, exinde descendendo per quoddam berch, pervenit ad publicam stratam, que de Sarus ducit ad Poloniam, ubi intrat in ipsam stratam, et eundo in eadem iungit iterato fluvium Lytuna superius nominatum, et ibi terminantur, alios autem eommetaneos dicte partes dixerunt ipsam terram non habere. In cuius rei testimonium ad instanciam parcium, presentes contulimus, sigilli nostri munimine roboratas;...

Referencie na listinu:

Čížov syn Štefan bol pre neustále znepokojovanie v držbe Červenice nútený v roku 1287 svoj majetok predať Detrikovým synom, majiteľom Kamenice a Tekulovcom. (Beňko, 1985, s.203-204)



 
 
1287 Fejér, 1830, s.380-382



 

  1. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
  2. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
    Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
  3. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
    Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
  4. Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
    Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
  5. Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupn online
    Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupn online
  6. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
    Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
  7. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830. Dostupn online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830. Dostupn online
 
Prečítané: 497812x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol
Náhodná fotografia
Hospodárska časť drevenice Juraja Blaščáka
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
RSS