Regestár pohoria Čergov

Z histórie

>Všeobecne

Regestár pohoria Čergov

Prejsť na vyhľadávanie v regestári

1278

MOL, listina: DL 68879, DL 68903

LAT

Kategória: Metácia

Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Milpošský potok

Synonymá: Weresalma, Weresalmapataka

Referencie na listinu:

Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove. Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54)

"iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388)

Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54)

Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416)

Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

1278

Fejér, 1829, s.432-434

LAT
LAT

Osoby: Andrej, syn Boduna; Gilermo; Lede, syn Tekuleho; Martin, syn Tekuleho; Tomáš, syn Tekuleho

Rod: Augustiniáni

Obce a miestne názvy: Petrovenec

...praesentiam Comes Thomas, filius Tecule, cum fratribus suis, Lede et Martino, ac Andreas , filius Budun, quasdam terras ad Sarus pertinentes, vltra indagines , iuxla Verusalma adiacentes , videlicet Peturmezeu , Kuzurumezeu, Putrumezeu, et Huziumezeu vocatas , vacuas, et habitatoribus destitutas, eisdem concedere de benignitate regia dignaremur.... ; et quamquam Budka, iilius Solna, super collatione trium terrarum — — — controuersiam suscitassct praetextu donationis rcgiae, primitus sibi factae, postmodum tamen idein Butka iiti cessit, duas partes relinquendo Thomae Comiti et Andreae, ac Fratribus suis praenotatis, tertia parte sibi assignata, per modum factae compositionis et concordiae inter ipsos. Verum ne communio, mater discordiae, materiam litium generaret , praefati Thomas et Andreas, ac fratres eorum ipsam tertiam partem a Budka, filio Solna, 20. marcis persolutis, in praesentia fratrum Gyllermitarum Ordinis S. Augustini de Sarus pretio compararunt. Sicut in eoruindem Fratrum litteris seriatim vidimus contineri. Cupientes igitur corumdem Thomae, Andreae, ac fratrum suorum petitionibus de regali munificentia benigno occurrere cum fauore..., vt medietas ipsarum terrarum cedere debeat Thomae Comiti, Lede et Martino fratribus eiusdem; altera medietate Andreae et filiis suis, ac haeredibus perpetuo remanente , suis hoc placitum exstitit inter ipsos

Referencie na listinu:

V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi, synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew, Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši, aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil, že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili - Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)

1278

Wagner, 1780, s.291-292, listina: 6/8

LAT

1278

Borsa, 1961, s.206, listina: 2856

HU
LAT

1293

MOL, listina: DL 68879

LAT

Osoby: Eugen, syn Jána; Ján, syn Mikuláša; Kachy, dcéra Jána; Peter, syn Jána; Šimon, syn Demetera

Obce a miestne názvy: Kamenica, Lúčka, Milpošský potok

Osoby a obce:
Lúčka - Šimon - vlastník
Lúčka - Kachy - vlastník

Synonymá: Veresalma

Ján a jeho synovia (Eugen a Peter) vyhlásili (pred Spišskou kapitulou), že zem, ktorá je ich dedičstvom, a ktorá sa volá Torkw a leží medzi dvoma riečkami Veresalma a Nenevyze, daroval Šimonovi, svojmu zaťovi a dcére, ktorá sa volá Kachy a skrze ňu svojim vnukom, aby ju vlastnili naveky a to v istých starobylých hraniciach, ktoré ju z každej strany ohraničujú.

Referencie na listinu:

Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)

V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65)

Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)

7.12.1352

MOL, listina: DL 68903

LAT

Osoby: Andrej, syn Petra; Dobov, syn Čanka; Egid, syn Čaňa; Jakub, syn Petra; Mikuláš, syn Pavla; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tomáš, syn Pavla; Vinčeslav, syn Pavla

Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Petrovenec

Synonymá: Fulkus, Peturmezey

hogy kiegyeztek és Rykolphus és fiai a Verusalma és Tarchahat birtokukból, mely utóbbit most Jacabuagasa-nak neveznek, bizonyos részeket átengednek Pál fiainak és társainak oly képpen, hogy medietes terre iacentis inter duos fluvios Doboupotoka et Zeechpataka vocatasa sumpmitate cuiusdam montis Doboufeu vocati ibi existentis incipiendo iret usque fluvium Tarcha, in cuius rippa essetn due mete terree ex parte eiusdem fluvii Doboupataka nominati cessisset predictis Vinchlou, Nicolao et Thome filii Pauli, Egidio filio Chana, Dobou filio Chonk, Jacobo dicto Fvlkus et Andree filiis Petri et aliis fratribus proximis et generationibus eorundem, alia parte eiusdem ad possessiones ipsorum magistri Rykolphi et filiorum suorum predictorum remanante, in eademque aque Tarcha parvum desoendendo infra en altera sinistra parte ipsius aque inter possessiones Hethaas et Peturmezey vocatas in rippa veniret ad duas metas terreas, de quibus per modicum spatium eundo perveniret ad magnam viam seu stratam publicam, per quam de Peturmezey iretur ad villam Hethas, quam viam saliens curreret ad unum parvum monticulum, vulgariter Berch nominatum, ubi essent due mete terree, abhinc ascenderet modicum et vertitur similiter ad duas metas terreas et inde ascendendo versus montem veniret ad duas metas terreas et posthec ascenderet usque fundum predicti montis et ibi faceret duas metas terreas, unde directe reflectendo ad dexterum versus orientem cadret in fluvium Nenepataka nominatum, quem pertransiens perveniret ad unam metam terream, abhinc iretur supra ad unam metam terream secus caput cuiusdam fontis positam, inde reflectendo directe versus orientem per quandam vallem per metas cursuales currendo caderet ini fluvium Verusalmapataka vocatum et licet inibi cursus metarum magistri Rykolphi et filiorum suorum faceret saltum per modicum spatium versus meridiem et caderet in aquam Tarcha, ubi quidam minor rivulus flueret in ipsam aquam Tarcha, tamen propter bonum pacis iidem magister Rykolphus et filii sui cursus ipsarum metarum per eundem fluvium Verusalmapataka vocatum fieri reliquissent, ubi caderet ad predictam aquam Tarcha, abhinc contra meatum eiusdem fluvii Tarcha ad parvvum ascendendo perveniret ad quendam locum, ubi quidam rivulus fluens a parte meridiei caderet in ipsam aquam Tarcha, ibique idem rivulus exiret et per eundem rivululm sursum ascendendo perveniret in qu endam locum de eminentiori et altiori parte cuiusdam magni montis veniret in alium fluvium pro meta per ultrasque partes deputatum et licet disctinctiones metales predicti magistri Rykolphi et filiorum suorum in medio dictorum fluviorum in terra ire debuissent et semper ... ad verticem cuiusdam magni montis seu Berch, ibique etiam idem magister Rykolphus et filii sui prenotati viceiterata propter maiorem tranquillitatem pacis cursus dictarum metarum in ipso fluvio ab oriente a superiori parte dicti montis fluentis commisissent et ipsarum partium mete eundo in eadem vertice montis seu Berch iungerentur metis prioribus et ibi terminarentur.

Referencie na listinu:

...(hranica) vychádza na breh rieky (Torysy) medzi Hethas (Lipany) a Petermezey (Petrovencom). Tu sú dva hraničné znaky. Odtiaľ trocha ďalej prejde v Veľkej ceste alebo verejnej ceste, ktorú prechádza a ide až k jednému kopčeku, ľudovo nazývenému Berch, kde sú dva hraničné znaky. Odtiaľ vystupuje k ďalším dvom hraničným znakom, potom vystupuje smerom k vrchu k iným dvom znakom a nakoniec príde k úpätiu vrchu, kde sú tiež dva hraničné znaky. Odtiaľ sa zatáča vpravo smerom na východ a zostupuje do riečky Nenepataka (Blatný potok).
Z tohto opisu hranice Lipian a Petrovenca možno predpokladať, že hranica od rieky Torysa postupovala ku kopcu, ktorý sa dnes nazýva Dubovické lány a vrchu Všivavec a nakoniec zostúpila do Blatného potoka.
...(hranica) idúc zostupuje k jednej riečke, ktorú Uinchlou (Venceslai, Václav) a Egid nazývajú Nenehel a Rikolf ju volá Nenepataka. Prechádza cez riečku až na istý vrch, cez tento vrch ako aj riečku ide k hraniciam Petermezey (Petrovenca) a Hethas (Lipian)... (Boleš, 2002, s.22)


Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990 Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990 Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015 Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015 Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961 Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961 Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002 Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002 Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002 Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002


Prečítané: 386808x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021