|
|
Kamenický hrad |   |
Ďalšie názvy: castro Torkeu, Tarkew, Thorkv, Torkeu Typ: ZrúcaninaNadmorská výška: 725.0 m n.m.
Zrúcaniny Kamenického hradu sa nachádzajú v juhozápadnej časti pohoria Čergov severovýchodne od obce Kamenica. Hrad bol vystavaný
na výraznom vápencovom bradle, ktoré patrí do Pieninského bradlového pásma.
Prístup na hrad je po nenáročnej žltej turistickej trase z obce Kamenica.
Hneď pár metrov nad obcou začína pri drevenej bráne náučný chodník
s informačnými tabuľami a lavičkami, ktorý vedie mladým lesom až k
severnému okraju hradu. Trasa má prevýšenie 260 m a
časovo trvá zhruba hodinu.
Pohodlne sa dá na hrad dostať aj z obce Potoky po neznačenej trase lúčnou cestou, ktorá rovnako vedie k severnému okraju hradu.
Trasu je vidno z hradu na tejto fotografii. Má prevýšenie okolo
150 m a dĺžku asi 1 km.
História hradu
Vznik hradu
Prvou spoľahlivou zmienkou o území, na ktorom bol neskôr postavený Kamenický hrad, je listina z roku 1270.1
Tá pojednáva o darovaní tohto územia kráľom Štefanom V. synom Detrika a ich spoločníkom
za ich zásluhy v bojoch.2
Hrad v tomto období s najväčšou pravdepodobnosťou ešte neexistoval, pretože sa v tejto listine nespomína a nespomína sa ani v listine z roku 1296,
kedy Detrikovi synovia predali dedinu Kamenica a Červenica synom Rikolfa I.3
Zaujímavá informácia sa však nachádza v listine z roku 1343,4 kde sa spomína aj hrad Kamenica, pri ktorom je poznamenané, že ho
nechal vybudovať Rikolf II
na vlastné náklady.5
Hrad sa teda začal budovať až po roku 1296, kedy majetok získavajú Rikolfovi synovia.
Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1306,6 kde sa uvádza, že majiteľom hradu je Rikolf II.
(Zmienka z roku 1282 je falzum.7 )
Na základe týchto informácií z listín, môžme predpokladať, že hrad bol postavený v priebehu rokov 1296 až 1306 a vybudovať ho dal Rikolf II.
Vlastníci hradu a významné udalosti
12968 - Územie Kamenického hradu vlastní Rikolf II a jeho bratia. Od roku 1296 do 1306 bola započatá jeho výstavba.
13069 - Synovia nebohého Rikolfa zo Spiša
Kokoš, Ján,
Henrich, Markolf a
Rikolf II si podelili majetky.
Rikolf II sa stal pánom Kamenického hradu.10
134311 - Bratia Ján a Rikolf II
vymedzili hranice medzi svojimi majetkami.
Medzi Rikolfovými majetkami (ako aj jeho potomkov) sa spomína aj hrad Kamenica, pri ktorom je poznamenané, že ho nechal vybudovať práve Rikolf na vlastné náklady.12
136113 - Po smrti Rikolfa II-ho a krátko po smrti
jeho syna Ladislava, došlo medzi bratmi k sporom o
spoločné majetky. Vyvolali ich násilné kroky Vavrinca, ktorý si neoprávnene prisvojil celý hrad Kamenica spolu s rodovým archívom tu
uloženým, aj napriek tomu, že tieto majetky spolu so stádom koní mali bratia vlastniť spoločne.14
143615 - Hrad aj naďalej vlastnia potomkovia Rikolfa II. V roku 1436 sa pred kráľom Žigmundom sťažoval
Ján, syn Jána16, že bol násilne vylúčený z držby tretiny hradu
svojimi príbuznými, Petrom (vnuk Kolomana) a
Rikolfom (asi vnuk Henricha).17
145118 - Prvá nepriama zmienka o prítomnosti bratríkov na
Kamenickom hrade.19 Ide o list košickej mestskej rady mestskej rade Bardejova, v ktorom oznamuje, že do hradu Kamenica poslala pomoc.
145620 - V liste z roku 1456 kapitán Kamenického hradu
Juraj píše bardejovskému richtárovi a prísažným mesta, že "...pán Peter Komorovský už zaujal horný hrad kvôli spoločnému dobru celého kráľovstva a
Vás všetkých ...onen zločinný Tomáš, syn Petra z Torysy, dňom i nocou sa snaží upevniť (v inej časti hradu)...".21
V ďalšej listine z 21.11.1456 sa už dozvedáme, že Peter Komorovský hrad vydobyl od Tomáša Tarczaya,
syna Petra z Torysy a obsadil ho.22
146723 , 146824 - Okrem Tomáša Tarczaya nachádzame
v držbe hradu aj Margitu, vdovu po Šimonovi (syn Jána), Mikuláša z Torysy a Žigmunda, syna Ladislava z Kamenice. Margita pri tom údajne
držala časť hradu vo vlastných rukách proti vôli ostatných, ako sa to dozvedáme z jednej listiny z roku 1467.25
146826 - V darovacej listine kráľa Mateja Korvína z roku 1468 získal Tomáš Tarczay novou
donáciou okrem iných majetkov aj tretinu Kamenického hradu.
147027 - Kráľ Matej Korvín opätovne udelil donáciu Žigmundovi, vnukovi
Jána Rikolfa nazývaného Fogas, Rikolfovi, vnukovi Henricha Kamenického a
Tomášovi Tarczayovi, vnukovi Jána,
ktorý bol synom Klementa Toryského na hrad Kamenica a ďalších viac než dvadsiatich majetkov na Šariši.28
Pri tomto bola z držby hradu vylúčená Margita, vdova po Šimonovi.29
149330 - Mikuláš Tarczay,
syn Tomáša Tarczaya, spolu s ďalším držiteľom
hradu Štefanom, synom Žigmunda, odovzdal hrad do
správcovstva svojmu švagrovi Matejovi z rodu
Merše.31
149532 - Dočasný správca Kamenického hradu Matej z rodu
Merše, švagor Mikuláša Tarczaya, vrátil hrad spolu s tu uloženým archívom a peniazmi, ktoré tu zanechal Tomáš z Kamenice.33
151534 - Mikuláš Tarczay,
sa dostáva aj k druhej polovici hradu, ktorú mu prenechal Mikuláš, syn
Štefana za to, že sa ho ako siroty ujal, vychoval ho a postaral sa i o jeho vzdelanie.35
152236 - Hrad aj naďalej vlastní Mikuláš Tarczay.
155037 - Hrad vlastní Juraj Tarczay ako dedičstvo
po svojom otcovi Mikulášovi Tarczayovi.
10.6.155638 - Ferdinand I. daroval 10.6.1556
Kamenicu spolu s prináležitosťami za večnú Jurajovu zradu do dedičného vlastníctva vernému uhorskému kráľovskému dvojmajstrovi,
radcovi, prefektovi Uhorskej koruny Jánovi Dessewffymu st., jeho
bratovi Ladislavovi Dessewffymu a ich sestre Margaréte Dessewffyovej.
Ďalej sa donácia hradu vzťahovala aj na Jánovho synovca Juraja Gilétffyho,
syna Jánovej sestry Anny a ďaších dvoch Jánových
synovcov Juraja a Štefana Tahyovcov, synov
Jánovej sestry Doroty.39 Hrad sa v tejto donácii ešte nespomína ako zničený.
jún - september 155640 - Po skonfiškovaní majetku sa sestra Juraja Tarczaya
Anna Tharczay usadila na hrade a postavila sa na odpor voči Ferdinandovmu rozhodnutiu. Po obľahnutí Kamenice Ferdinandovým
vojskom sa bránila dovtedy, pokým viacerými delami a veľkými obliehacími strojmi nedošlo k poškodeniu opevnenia.41
8.9.155642 - Z tejto listiny, kde sa spomína, že kráľ Ferdinand I. daroval
v tom čase už rozrumený Hanigovský hrad (Nový hrad), ktorý patril nevernému Jurajovi Tarczayovi,
bratom Gašparovi a Martinovi Péchy-ovcom, je možné usudzovať,
že v tomto období bol zničený už aj Kamenický hrad.
23.4.155843 - Kráľ Ferdinand I. vydal novú donáciu na Kamenicu pre Dessewffyovcov, v ktorej sa Kamenický hrad spomína už ako zničený.
|
|
|
Priestorové rozloženie hradu
Mohutné vápencové bradlo bolo ideálnym miestom pre výstavbu hradu. Zo západnej, južnej a východnej strany bol hrad pre strmosť bradla len veľmi ťažko dostupný. Zo severnej strany bol
chránený priekopou a mohutným valom. Tvar bradla predurčil rozmiestnenie jednotlivých častí hradu, ktorý pozostával zo
západnej a východnej časti. Medzi nimi sa v sedle
nachádzala stredná časť hradu. V neskoršom období bol hrad rozšírený o predhradia na severnej a východnej strane.
|
|
|
|
|
 |  |  |
|
|
Západná časť hradu
Západná časť bola s najväčšou pravdepodobnosťou postavená ako prvá. Dominovala jej vysoká valcová veža s priemerom 7 metrov, ktorá poskytovala výhľad na
okolie a kontrolovala stredovekú cestu do Poľska. Zvyšky veže sa podarilo ešte
fotograficky zdokumentovať v roku 1910. Dnes z veže ostala už
len spodná časť, ktorá bola stabilizovaná v roku 2014.
Západne a južne od veže stál palác, z ktorého sa zachovala už len časť jeho juhozápadného nárožia.
|
|
|
 |  |  |
|
|
Stredná časť hradu
V sedle medzi západnou a východnou vyvýšeninou bradla bola stredná časť hradu, ktorá vytvárala spojnicu medzi jednotlivými palácmi. Zo strednej časti
sú dnes viditeľné dve línie murovaných hradieb. Prvá kopírovala hrebeň sedla. Druhá línia hradieb bola umiestnená nižšie na južnom úbočí svahu a vytvárala opornú stenu pre
násyp vyrovnávajúci strmý južný svah. Násypom viedla cesta od prvého predhradia k severnej časti hradu.44
|
|
|
 |  | |
|
|
|
|
Východná časť hradu
Na východnej skalnej vyvýšenine sa nachádzal rozsiahlejši palác, z ktorého sa dnes zachovali prevažne už len časti obvodových múrov.
Počas výskumu v roku 2015 boli spod sutiny odkryté pôdorysy miestností so zachovanou omietkou a hrubou maltovou podlahou. Východná časť hradu bola
pravdepodobne postavená neskôr ako západná.
|
|
|
|  |  |
|
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
Predhradia
Niekedy v druhej polovici 15. storočia až začiatkom 16. storočia bolo k hradu kvôli lepšej obrane pribudované prvé predhradie. Pozostávalo z obvodovej hradby s viacerými baštami.
Severovýchodná bašta bola spevnená úpravami v roku 2015. Juhovýchodná bašta bola prepojená so vstupnou bránou do hradu, ktorej zvyšky stáli ešte začiatkom
20. storočia.
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
Ďalšie predhradie bolo tvorené rozsiahlou a mierne na juh naklonenou plošinou medzi východnou časťou hradného celku a najvýchodnejším bradlom hradného vrchu. Zo severnej strany bolo predhradie
lemované valom a priekopou.
|
|
|
 |  |  |
|
|
Výhľady z hradu
Z vyvýšených miest, ale aj z celého hradného kopca sú krásne výhľady na všetky strany. Juhovýchodne je vidno obec Lúčka,
na juhozápad obec Kamenica, západne je obec Potoky,
severozápadne vidno bradlové pásmo so známym skalným útvarom Spiaci mních. Pri dobrej viditeľnosti vidno aj
vzdialenejšie objekty, hrady - Hanigovský, Šarišský, Ľubovniansky, okolité pohoria Bachureň, Levočské vrchy, Slanské vrchy, Pieniny.
|
|
|
 |  |  |
|
|
|
|
 |  |  |
|
|
Fauna a flóra
Hradný vrch Kamenica je od 12.7.1989 zaradený medzi chránené územia ako prírodná pamiatka Bradlové pásmo s rozlohou 20,1214 ha. Bradlové bralo a jeho okolité lúky poskytujú útočište vzácnym chráneným druhom
živočíchov ako je chrapkáč poľný (Crex crex), syseľ pasienkový (Spremophyllus citellus) a ich prirodzených nepriateľov, medzi ktorých patrí užovka hladká (Coronella austriaca), orol krikľavý (Aquila pomarina)
a orol skalný (Aquila chrysaetos).
Vápencový bradlový podklad vytvára ideálny biotop pre vápnomilné druhy rastlín. Zo vzácnejších druhov sú to
pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata),
veternica lesná (Anemone sylvestris), ľan žltý (Linum flavum),
ale aj viaceré druhy orchideí ako
vstavač obyčajný (Orchis morio),
vstavač vojenský (Orchis militaris),
kruštík širokolistý pravý (Epipactis helleborine subsp. helleborine),
kruštík močiarny (Epipactis palustris),
päťprstnica hustokvetá (Gymnadenia densiflora) a ďalšie. Na náučnej tabuli pri hrade bola spomínaná aj orchidea vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata). Túto sa zatiaľ
nepodarilo potvrdiť. Je možné, že rástla v miestach bývalého hradného rybníka, ktorý ešte pred jeho prečistením vytváral vhodný biotop pre túto orchideu.
|
|
|
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 68755
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002, str. 13-14. V listine DL 68755 sa v preklade uvádza "...dávame spomínaným Dethmarovi a Dethborovi a skrze nich Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi, Langeovi ich rodným bratom ako aj Stephkovi, synovi Mohola, Janinovi, synovi Mikuláša, Eugenovi a Petrovi, synom Janina a ich dedičom, naše loviská Bachamezey a Torkueley za zásekmi, kde sa vychádza z nášho kráľovstva do Poľska, so všetkým čo k nim patrí, aby to vlastnili naveky..."
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 68766
- Tamže, Listina DL 70481
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 10. DL 70481: ...simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 68769
- Tamže, Listina DL 68759
- Tamže, Listina DL 68766
- Tamže, Listina DL 68769
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002, str. 25
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 70481
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 10
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 68925
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 10
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 107720
- Autori knihy Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova na strane 12 uvádzajú, že spomínaný Ján je Jána Fogas, vnuk Rikolfa II.
Keďže prvá zmienka o Jánovi Fogasovi je už z roku 1347, je nepravdepodobné,
že zmienka z roku 1436 sa týka jeho. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude Ján, vnuk Kolomana alebo Ján, syn Jána Fogasa a teda pravnuk Rikolfa II.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 12
- Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupné online, str. 106 Listina 647
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 16
- Štátny archív (ŠA). Bardejov, Listina mag. 924
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002, str. 32
- Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupné online, str. 144 Listina 917
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69032
- Tamže, Listina DL 16721
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 18-19
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69036
- Tamže, Listina DL 86554
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002, str. 19
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 19
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 70380
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 19
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 70325
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 19
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69102
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 22
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69120
- Tamže, Listina P 86, 56. cs., fasc. VIII., nr.1
- Tamže, Listina Fond MKL, LR 3, pag. 320,508
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 25
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina Fond MKL, LR 3, pag. 508-509
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 26
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 28 Listina 127
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online, str. 85 Listina 2/29
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 41
|
|
|
|
Prečítané: 4337x, publikované: 2.2.2020, posledná aktualizácia: 2.2.2020
|
|
|
Čergov na Facebooku
|
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
|
Aktuálny záber - Lysá
|
|
|
