07.06.2020
07:49:41
04:31 | 20:37
22:37 | 06:46+
Fáza Mesiaca:
bude 13.6.
Letný slnovrat:   20.06.2020 23:43  
Afélium:   04.07.2020 ~ 13h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Miestopisy>Pamiatky 

Kamenický hrad

   
Ďalšie názvy: castro Torkeu, Tarkew, Thorkv, Torkeu

Typ: Zrúcanina
Nadmorská výška: 725.0 m n.m.

Zrúcaniny Kamenického hradu sa nachádzajú v juhozápadnej časti pohoria Čergov severovýchodne od obce Kamenica. Hrad bol vystavaný na výraznom vápencovom bradle, ktoré patrí do Pieninského bradlového pásma.
 Kamenický hrad
img

Prístup na hrad je po nenáročnej žltej turistickej trase z obce Kamenica. Hneď pár metrov nad obcou začína pri drevenej bráne náučný chodník s informačnými tabuľami a lavičkami, ktorý vedie mladým lesom až k severnému okraju hradu. Trasa má prevýšenie 260 m a časovo trvá zhruba hodinu. Pohodlne sa dá na hrad dostať aj z obce Potoky po neznačenej trase lúčnou cestou, ktorá rovnako vedie k severnému okraju hradu. Trasu je vidno z hradu na tejto fotografii. Má prevýšenie okolo 150 m a dĺžku asi 1 km.

História hradu

Vznik hradu

Prvou spoľahlivou zmienkou o území, na ktorom bol neskôr postavený Kamenický hrad, je listina z roku 1270.1 Tá pojednáva o darovaní tohto územia kráľom Štefanom V. synom Detrika a ich spoločníkom za ich zásluhy v bojoch.2 Hrad v tomto období s najväčšou pravdepodobnosťou ešte neexistoval, pretože sa v tejto listine nespomína a nespomína sa ani v listine z roku 1296, kedy Detrikovi synovia predali dedinu Kamenica a Červenica synom Rikolfa I.3 Zaujímavá informácia sa však nachádza v listine z roku 1343,4 kde sa spomína aj hrad Kamenica, pri ktorom je poznamenané, že ho nechal vybudovať Rikolf II na vlastné náklady.5 Hrad sa teda začal budovať až po roku 1296, kedy majetok získavajú Rikolfovi synovia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1306,6 kde sa uvádza, že majiteľom hradu je Rikolf II. (Zmienka z roku 1282 je falzum.7 ) Na základe týchto informácií z listín, môžme predpokladať, že hrad bol postavený v priebehu rokov 1296 až 1306 a vybudovať ho dal Rikolf II.
 Pohľad na Kamenický hrad - rok 1934. Autor: Jiří Trejbal.
© Archív Pamiatkového úradu SR (1934)
img


Vlastníci hradu a významné udalosti

12968 - Územie Kamenického hradu vlastní Rikolf II a jeho bratia. Od roku 1296 do 1306 bola započatá jeho výstavba.

13069 - Synovia nebohého Rikolfa zo Spiša Kokoš, Ján, Henrich, Markolf a Rikolf II si podelili majetky. Rikolf II sa stal pánom Kamenického hradu.10

134311 - Bratia Ján a Rikolf II vymedzili hranice medzi svojimi majetkami. Medzi Rikolfovými majetkami (ako aj jeho potomkov) sa spomína aj hrad Kamenica, pri ktorom je poznamenané, že ho nechal vybudovať práve Rikolf na vlastné náklady.12

136113 - Po smrti Rikolfa II-ho a krátko po smrti jeho syna Ladislava, došlo medzi bratmi k sporom o spoločné majetky. Vyvolali ich násilné kroky Vavrinca, ktorý si neoprávnene prisvojil celý hrad Kamenica spolu s rodovým archívom tu uloženým, aj napriek tomu, že tieto majetky spolu so stádom koní mali bratia vlastniť spoločne.14

143615 - Hrad aj naďalej vlastnia potomkovia Rikolfa II. V roku 1436 sa pred kráľom Žigmundom sťažoval Ján, syn Jána16, že bol násilne vylúčený z držby tretiny hradu svojimi príbuznými, Petrom (vnuk Kolomana) a Rikolfom (asi vnuk Henricha).17

145118 - Prvá nepriama zmienka o prítomnosti bratríkov na Kamenickom hrade.19 Ide o list košickej mestskej rady mestskej rade Bardejova, v ktorom oznamuje, že do hradu Kamenica poslala pomoc.

145620 - V liste z roku 1456 kapitán Kamenického hradu Juraj píše bardejovskému richtárovi a prísažným mesta, že "...pán Peter Komorovský už zaujal horný hrad kvôli spoločnému dobru celého kráľovstva a Vás všetkých ...onen zločinný Tomáš, syn Petra z Torysy, dňom i nocou sa snaží upevniť (v inej časti hradu)...".21 V ďalšej listine z 21.11.1456 sa už dozvedáme, že Peter Komorovský hrad vydobyl od Tomáša Tarczaya, syna Petra z Torysy a obsadil ho.22

146723 , 146824 - Okrem Tomáša Tarczaya nachádzame v držbe hradu aj Margitu, vdovu po Šimonovi (syn Jána), Mikuláša z Torysy a Žigmunda, syna Ladislava z Kamenice. Margita pri tom údajne držala časť hradu vo vlastných rukách proti vôli ostatných, ako sa to dozvedáme z jednej listiny z roku 1467.25

146826 - V darovacej listine kráľa Mateja Korvína z roku 1468 získal Tomáš Tarczay novou donáciou okrem iných majetkov aj tretinu Kamenického hradu.

147027 - Kráľ Matej Korvín opätovne udelil donáciu Žigmundovi, vnukovi Jána Rikolfa nazývaného Fogas, Rikolfovi, vnukovi Henricha Kamenického a Tomášovi Tarczayovi, vnukovi Jána, ktorý bol synom Klementa Toryského na hrad Kamenica a ďalších viac než dvadsiatich majetkov na Šariši.28 Pri tomto bola z držby hradu vylúčená Margita, vdova po Šimonovi.29

149330 - Mikuláš Tarczay, syn Tomáša Tarczaya, spolu s ďalším držiteľom hradu Štefanom, synom Žigmunda, odovzdal hrad do správcovstva svojmu švagrovi Matejovi z rodu Merše.31

149532 - Dočasný správca Kamenického hradu Matej z rodu Merše, švagor Mikuláša Tarczaya, vrátil hrad spolu s tu uloženým archívom a peniazmi, ktoré tu zanechal Tomáš z Kamenice.33

151534 - Mikuláš Tarczay, sa dostáva aj k druhej polovici hradu, ktorú mu prenechal Mikuláš, syn Štefana za to, že sa ho ako siroty ujal, vychoval ho a postaral sa i o jeho vzdelanie.35

152236 - Hrad aj naďalej vlastní Mikuláš Tarczay.

155037 - Hrad vlastní Juraj Tarczay ako dedičstvo po svojom otcovi Mikulášovi Tarczayovi.

10.6.155638 - Ferdinand I. daroval 10.6.1556 Kamenicu spolu s prináležitosťami za večnú Jurajovu zradu do dedičného vlastníctva vernému uhorskému kráľovskému dvojmajstrovi, radcovi, prefektovi Uhorskej koruny Jánovi Dessewffymu st., jeho bratovi Ladislavovi Dessewffymu a ich sestre Margaréte Dessewffyovej. Ďalej sa donácia hradu vzťahovala aj na Jánovho synovca Juraja Gilétffyho, syna Jánovej sestry Anny a ďaších dvoch Jánových synovcov Juraja a Štefana Tahyovcov, synov Jánovej sestry Doroty.39 Hrad sa v tejto donácii ešte nespomína ako zničený.

jún - september 155640 - Po skonfiškovaní majetku sa sestra Juraja Tarczaya Anna Tharczay usadila na hrade a postavila sa na odpor voči Ferdinandovmu rozhodnutiu. Po obľahnutí Kamenice Ferdinandovým vojskom sa bránila dovtedy, pokým viacerými delami a veľkými obliehacími strojmi nedošlo k poškodeniu opevnenia.41

8.9.155642 - Z tejto listiny, kde sa spomína, že kráľ Ferdinand I. daroval v tom čase už rozrumený Hanigovský hrad (Nový hrad), ktorý patril nevernému Jurajovi Tarczayovi, bratom Gašparovi a Martinovi Péchy-ovcom, je možné usudzovať, že v tomto období bol zničený už aj Kamenický hrad.

23.4.155843 - Kráľ Ferdinand I. vydal novú donáciu na Kamenicu pre Dessewffyovcov, v ktorej sa Kamenický hrad spomína už ako zničený.
 

Priestorové rozloženie hradu

Mohutné vápencové bradlo bolo ideálnym miestom pre výstavbu hradu. Zo západnej, južnej a východnej strany bol hrad pre strmosť bradla len veľmi ťažko dostupný. Zo severnej strany bol chránený priekopou a mohutným valom. Tvar bradla predurčil rozmiestnenie jednotlivých častí hradu, ktorý pozostával zo západnej a východnej časti. Medzi nimi sa v sedle nachádzala stredná časť hradu. V neskoršom období bol hrad rozšírený o predhradia na severnej a východnej strane.
 
 
Kamenický hrad zo severu - z Majdakovho briežkaKamenický hrad
 

Západná časť hradu

Západná časť bola s najväčšou pravdepodobnosťou postavená ako prvá. Dominovala jej vysoká valcová veža s priemerom 7 metrov, ktorá poskytovala výhľad na okolie a kontrolovala stredovekú cestu do Poľska. Zvyšky veže sa podarilo ešte fotograficky zdokumentovať v roku 1910. Dnes z veže ostala už len spodná časť, ktorá bola stabilizovaná v roku 2014. Západne a južne od veže stál palác, z ktorého sa zachovala už len časť jeho juhozápadného nárožia.
 
Západná časť hradu KamenicaKamenický hrad
 
 
Západná časť hradu Kamenica
 

Stredná časť hradu

V sedle medzi západnou a východnou vyvýšeninou bradla bola stredná časť hradu, ktorá vytvárala spojnicu medzi jednotlivými palácmi. Zo strednej časti sú dnes viditeľné dve línie murovaných hradieb. Prvá kopírovala hrebeň sedla. Druhá línia hradieb bola umiestnená nižšie na južnom úbočí svahu a vytvárala opornú stenu pre násyp vyrovnávajúci strmý južný svah. Násypom viedla cesta od prvého predhradia k severnej časti hradu.44
 
Kamenický hrad
 
 

Východná časť hradu

Na východnej skalnej vyvýšenine sa nachádzal rozsiahlejši palác, z ktorého sa dnes zachovali prevažne už len časti obvodových múrov. Počas výskumu v roku 2015 boli spod sutiny odkryté pôdorysy miestností so zachovanou omietkou a hrubou maltovou podlahou. Východná časť hradu bola pravdepodobne postavená neskôr ako západná.
 
 
 
 
 

Predhradia

Niekedy v druhej polovici 15. storočia až začiatkom 16. storočia bolo k hradu kvôli lepšej obrane pribudované prvé predhradie. Pozostávalo z obvodovej hradby s viacerými baštami. Severovýchodná bašta bola spevnená úpravami v roku 2015. Juhovýchodná bašta bola prepojená so vstupnou bránou do hradu, ktorej zvyšky stáli ešte začiatkom 20. storočia.
 
Kamenický hrad
 
Ďalšie predhradie bolo tvorené rozsiahlou a mierne na juh naklonenou plošinou medzi východnou časťou hradného celku a najvýchodnejším bradlom hradného vrchu. Zo severnej strany bolo predhradie lemované valom a priekopou.
 
 

Výhľady z hradu

Z vyvýšených miest, ale aj z celého hradného kopca sú krásne výhľady na všetky strany. Juhovýchodne je vidno obec Lúčka, na juhozápad obec Kamenica, západne je obec Potoky, severozápadne vidno bradlové pásmo so známym skalným útvarom Spiaci mních. Pri dobrej viditeľnosti vidno aj vzdialenejšie objekty, hrady - Hanigovský, Šarišský, Ľubovniansky, okolité pohoria Bachureň, Levočské vrchy, Slanské vrchy, Pieniny.
 
Obec LúčkaVýhľad na obec Lúčka z Kamenického hraduPohľad na obec Potoky z Kamenického hradu
 
 
Pohľad na obec Kamenica z Kamenického hradu
 

Fauna a flóra

Hradný vrch Kamenica je od 12.7.1989 zaradený medzi chránené územia ako prírodná pamiatka Bradlové pásmo s rozlohou 20,1214 ha. Bradlové bralo a jeho okolité lúky poskytujú útočište vzácnym chráneným druhom živočíchov ako je chrapkáč poľný (Crex crex), syseľ pasienkový (Spremophyllus citellus) a ich prirodzených nepriateľov, medzi ktorých patrí užovka hladká (Coronella austriaca), orol krikľavý (Aquila pomarina) a orol skalný (Aquila chrysaetos).

Vápencový bradlový podklad vytvára ideálny biotop pre vápnomilné druhy rastlín. Zo vzácnejších druhov sú to pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata), veternica lesná (Anemone sylvestris), ľan žltý (Linum flavum), ale aj viaceré druhy orchideí ako vstavač obyčajný (Orchis morio), vstavač vojenský (Orchis militaris), kruštík širokolistý pravý (Epipactis helleborine subsp. helleborine), kruštík močiarny (Epipactis palustris), päťprstnica hustokvetá (Gymnadenia densiflora) a ďalšie. Na náučnej tabuli pri hrade bola spomínaná aj orchidea vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata). Túto sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Je možné, že rástla v miestach bývalého hradného rybníka, ktorý ešte pred jeho prečistením vytváral vhodný biotop pre túto orchideu.
 
Veternica lesná - Anemone sylvestrisČervenohlav obyčajný - Anacamptis morioVstavač vojenský - Orchis militarisPäťprstnica hustokvetá - Gymnadenia densiflora
 

  1. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 68755
  2. Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
    Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002, str. 13-14. V listine DL 68755 sa v preklade uvádza "...dávame spomínaným Dethmarovi a Dethborovi a skrze nich Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi, Langeovi ich rodným bratom ako aj Stephkovi, synovi Mohola, Janinovi, synovi Mikuláša, Eugenovi a Petrovi, synom Janina a ich dedičom, naše loviská Bachamezey a Torkueley za zásekmi, kde sa vychádza z nášho kráľovstva do Poľska, so všetkým čo k nim patrí, aby to vlastnili naveky..."
  3. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 68766
  4. Tamže, Listina DL 70481
  5. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 10. DL 70481: ...simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis.
  6. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 68769
  7. Tamže, Listina DL 68759
  8. Tamže, Listina DL 68766
  9. Tamže, Listina DL 68769
  10. Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
    Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002, str. 25
  11. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 70481
  12. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 10
  13. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 68925
  14. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 10
  15. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 107720
  16. Autori knihy Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova na strane 12 uvádzajú, že spomínaný Ján je Jána Fogas, vnuk Rikolfa II. Keďže prvá zmienka o Jánovi Fogasovi je už z roku 1347, je nepravdepodobné, že zmienka z roku 1436 sa týka jeho. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude Ján, vnuk Kolomana alebo Ján, syn Jána Fogasa a teda pravnuk Rikolfa II.
  17. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 12
  18. Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupné online
    Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupné online, str. 106 Listina 647
  19. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 16
  20. Štátny archív (ŠA). Bardejov
    Štátny archív (ŠA). Bardejov, Listina mag. 924
  21. Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
    Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002, str. 32
  22. Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupné online
    Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupné online, str. 144 Listina 917
  23. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69032
  24. Tamže, Listina DL 16721
  25. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 18-19
  26. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69036
  27. Tamže, Listina DL 86554
  28. Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
    Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002, str. 19
  29. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 19
  30. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 70380
  31. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 19
  32. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 70325
  33. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 19
  34. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69102
  35. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 22
  36. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69120
  37. Tamže, Listina P 86, 56. cs., fasc. VIII., nr.1
  38. Tamže, Listina Fond MKL, LR 3, pag. 320,508
  39. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 25
  40. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina Fond MKL, LR 3, pag. 508-509
  41. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 26
  42. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
    Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 28 Listina 127
  43. Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online
    Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online, str. 85 Listina 2/29
  44. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016, str. 41
 
Prečítané: 637x, publikované: 2.2.2020, posledná aktualizácia: 2.2.2020
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Kniha Ambrušovce a Baranie
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
Pomoc pre Hanigovský hrad
RSS