Regestár pohoria Čergov

My, Ľudovít, kráľ, oznamujeme, že Mykch, bán celej Slavónie, spolu s magistrami Stephanom Akus a Ladislausom, rytiermi nášho dvora, ako aj s Lorandom a Mikulášom, svojimi synmi, predstúpili pred našu vznešenú prítomnosť a s veľkým odporúčaním vyrozprávali, každý svojím spôsobom, svoje vernosti a záslužné služby, ktoré najprv preukázali Karolovi, kráľovi, a napokon aj našej veličenosti, a pripomenúc nám ich, pokorne žiadali našu vznešenosť, aby sme im na istom vrchu uprostred ich majetkov nazývaných Wyfalu, Lythene, Karakow, Strathyna a Keykmezew a k nim patriacich, ležiacich v Šarišskej stolici v susedstve a na hranici kráľovstiev Poľska a Ruska, priľahlých k tomu vrchu a obkolesujúcich ho, dovolili zriadiť hrad. Tieto majetky im dal spomenutý pán Karol, náš otec, za ich nepretržité, neúnavné a namáhavé služby, najmä pre smrť magistra Ladislava, syna Pavla, brata manželky uvedeného pána bana, niekdajšieho familiára nášho už spomenutého otca a mladíka jeho dvora, ktorého, ako sa uvádza, Budun, syn Juraja z Gyurke, a tiež Dionisius, Donch, Johannes, Georgius, Matheus, Michael, Nicolaus a Ladislaus, jeho synovia, služobníci niekdajšieho Matheusa z Trunchinio, notoricky neverní svätej kráľovskej korune a kráľovstvu, ľudia zavrhnutej pamäti, kruto umučili, keď sa neobával vystaviť sa priamo trestu smrti, aby zachoval vernosť nášmu otcovi. Rovnako aj preto, že ten istý pán bán vyhnal Petra, syna Petenye, notorického neverníka už spomenutého pána Karola, nášho otca, a uhorského kráľovstva, ktorý pokračoval v najprudších nevernostiach a v niektorých hradoch toho istého nášho otca, ako nenásytná šelma, neprestával páchať zlé skutky, nevýslovné lúpeže a pustošenie majetkov a dobier obyvateľov uhorského kráľovstva — kráľovstva, ktoré od čias vlády najsvätejších uhorských kráľov, počnúc vládou nášho už spomenutého otca až po naše nastúpenie a povýšenie, prekvitalo krásou pokoja. Tohto Petra pán bán mužne vypudil z uvedených hradov, ktoré držal proti vôli nášho otca; a hoci jeho samého, napriek priazni osudu, nemohol zajmúť, predsa vraj jedného z jeho synov odviedol nášmu otcovi v putách zajatia. A preto ich prosili, aby sme im z kráľovskej priazne ráčili udeliť možnosť na tom mieste, ktoré im bolo takto natrvalo dané a darované, kde teraz stojí nimi zhotovený a vystavaný drevený hrad, vystavať, zbudovať a vybudovať hrad murovaným dielom, čo najsolidnejší a najsilnejší, aby sa ním mohli chrániť a vyhnúť sa, keď to bude potrebné, nebezpečenstvám ohrozujúcim ich osoby, práva a majetky. My teda, ktorí z vrodenej milosti kráľovskej dobroty máme povinnosť priaznivou mysľou posudzovať zásluhy všetkých verne slúžiacich a sme povinní načúvať ich spravodlivým a oprávneným prosbám, a to jednak pre skvelé zásluhy v službách uvedeného pána bana a jeho synov, ako aj uvážiac ich úprimnú oddanosť, ktorou sa vo všetkých záležitostiach nášho už spomenutého otca, našich i nášho kráľovstva, a osobitne pri zachovávaní uvedeného bánstva od čias svojej mladosti, pri prelievaní vlastnej krvi a pri smrti veľmi mnohých svojich príbuzných a služobníkov, bez najmenšieho strachu vystavovali seba i svoj majetok rozličným úderom osudu pre povznesenie kráľovskej moci a cti a usilovali sa zapáčiť kráľovskej veličenosti a stať sa jej milými a prijateľnými; a jednak aj pre väčšiu a istejšiu ochranu a obranu hraníc nášho kráľovstva pri hraniciach spomenutých kráľovstiev Poľska a Ruska, chcúc z úprimnej, starostlivej a bedlivej starosti vyhovieť ich želaniu s kráľovskou priazňou a postarať sa o ich osoh, prospech a užitočný stav, aby aj iní, povzbudení ich príkladom, boli horlivejšie podnecovaní k podobným skutkom vernosti, na zbožnú prosbu spomenutého pána bana a jeho vyššie uvedených synov sme z osobitného dovolenia kráľovskej dobroty uznali za vhodné povoliť, aby na tom vrchu ležiacom uprostred ich vyššie uvedených majetkov a priľahlom k nim mali uvedený pán bán a jeho spomenutí synovia plnú moc z našho prítomného dovolenia vystavať, vybudovať a opevniť hrad s múrmi, opevneniami, tiež obývateľnými stavbami, strážnymi miestami a vežovými konštrukciami. Dané vo Wyssograd, v pondelok po sviatku svätého Matúša apoštola a evanjelistu, roku Pána 1342.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

Pred jágerskou kapitulou sa dostavili na jednej strane magister János, syn Rikolpha, so svojimi synmi Mihállyom, Rikolphom, Jánosom, Lászlóom, Jakabbom a Henricom, a na druhej strane magister Rikolph, uterinný brat magistra Jánosa, so svojimi synmi Jánosom, Lászlóom, Kelemennom, Lőrincom, Miklósom a Istvánom, a vyhlásili, že medzi svojimi šarišskými majetkami, ktoré si už skôr medzi sebou rozdelili, vztýčili hraničné znamenia. Týmito hraničnými bodmi sú: prameň medzi majetkami Henbrugh a Vyzoka; potok; iný potok, ktorý preteká obcou Vyzoka; suché údolie; vrch; hraničné znamenia Yosipha z Koak; Nadalpataka; potok Grespataka; voda Tarcha; potok Lypaa; Seek; vrch; voda Tarcha; prameň; voda Goduzou; vrch; hraničné znamenie Olsua; vrch medzi hraničnými znameniami Dorouch a Olsua; vrch Jauor; cesta vedúca smerom k Plauch; potok ležiaci pri tejto ceste; veľký vrch; voda Lybitina. Majetky ležiace od týchto hraníc na západ majú držať magister János, jeho synovia a ich potomkovia; tie, ktoré ležia na východ, magister Rikolph, jeho synovia a dediči, a tiež hrad Torkeu, ktorý Rikolph vystaval na vlastné náklady. Vo veci týchto hraníc sa strany zaviazali vo vlastnom mene aj v mene svojich dedičov k večnému mlčaniu, teda že už nebudú vznášať ďalšie spory. O tom kapitula vydala listinu potvrdenú svojou pečaťou, v prítomnosti lektora Miklósa, kantora Mártona, kustóda Jánosa a archidiakonov Domokosa z Abbavyuar, Petra zo Zemlen, Dávida zo Zabolch, Petra z Heues a Györgya z Maramoris, roku Pána 1343, za vlády kráľa Ľudovíta, ostrihomského arcibiskupa Csanáda, kaločského arcibiskupa Lászlóa a jágerského biskupa Miklósa.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Pred kapitulou kostola sv. Martina na Spiši Mikuláš zvaný Ewr, familiár magistra Rycolpha z Thowkw, vystúpil ako zástupca magistra Ladislava, syna tohto magistra Rycolpha, aj v mene ďalších synov magistra Rycolpha, a zakázal Lukášovi, synovi Petra zo Šarišskej stolice – ktorý sa dostavil vo vlastnom mene aj v mene Štefana zvaného Zomor a jeho synov Juraja a Antala – ďalej Demeterovi, synovi tohto Lukáša (ktorý sa na základe procuratória Jágerskej kapituly dostavil v mene svojho uterinného brata Petra), ďalej Ladislavovi, synovi Vavrinca z Babapataka v Šarišskej stolici (ktorý sa dostavil vo vlastnom mene aj na základe procuratória Spišskej kapituly v mene svojich bratov Štefana, Jána a Baláža), a synom Pavla z Babapataka, totiž Mikulášovi, Jakubovi, Petrovi a Gregorovi (ktorí sa dostavili pred kapitulu vo vlastnom mene aj v mene svojho brata Andreja), aby svoje majetky v Šarišskej stolici nazývané Luchka a Herncher nepredali ani nevymenili bánovi Mykchovi a jeho synovi, magistrovi Lorandovi, ktorý sa pred kapitulou taktiež dostavil, ani aby ich do týchto majetkov neuviedli. Dôvodom zákazu bolo, že magister Ladislav je spolu so svojimi bratmi pripravený dať za tieto majetky Lukášovi a jeho synom, synom Vavrinca a synom Pavla tak peniaze, ako aj majetok, podľa obyčaje krajiny, pretože kúpa a zámena týchto majetkov prináleží im z dôvodu susedstva. Dané v piatok, tretí deň pred blížiacim sa sviatkom Katedry sv. Petra apoštola, roku Pána 1343.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Pred kapitulou kostola sv. Martina na Spiši Lorand z Wyfalu zaprotetoval proti tomu, že Ladislav, syn Rycolpha z Thorkew, 17. februára (v pondelok pred blížiacim sa sviatkom Katedry sv. Petra apoštola), vopred naplánovane, spolu so svojimi komplicmi, ozbrojený a násilnícky prišiel k jeho príbytku na Spišskom Podhradí (Suburbium castri Scepus), kde mal vo zvyku bývať (more solito descendere consuevisset), a chcel ho zabiť. Dané v piatok po vyššie uvedenom sviatku Katedry sv. Petra apoštola, roku Pána 1343.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Spišská kapitula kostola sv. Martina na žiadosť magistra Ladislava, syna Rykolfa z Torkew, prednesenú pre nebezpečenstvá na cestách, vo svojej pečatenej listine prepísala privilégium niekdajšieho kráľa Karola z 16. júna 1325, ktoré bolo neporušené, bez podozrenia a opatrené jeho druhou visiacou pečaťou (pozri Anjou-oklt. IX, č. 257). Dané v piatok po najbližšej nedeli Invocavit, roku Pána 1343.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Pred budínskou kapitulou János, syn Petheua zo Zeek, protestoval vo vlastnom mene aj v mene svojho príbuzného Poucha, syna Istvána, že ako sa dozvedeli, Lukáš, syn Petra, Mikuláš, syn Pavla, a jeho bratia, Jakab, syn Domokosa, a jeho bratia, syn Lőrinca a jeho bratia, ako aj iní ľudia z rodu Tekele predali Lorandovi, synovi bána Mykcha, svoje majetky ležiace v stolici ….. medzi riekami Naane a Ve….., ktoré kedysi odcudzili od svojich predkov a ktoré teraz podľa práva opäť patria do ich rúk. Preto týchto šľachticov z rodu Tekele zakázal od predaja a synov …… i Loranda od kúpy a od uvedenia do držby týchto majetkov. Dané v nedeľu Judica roku Pána 1343.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Assisi brat Bernard, prepošt kostola Blahoslavenej Panny Márie v Glogoncha a generálny vizitátor pre Uhorsko a Slavóniu, ustanovený kapitulou rehole Svätého hrobu Pána, vydal 10. septembra 1343 v Glogoncha listinu, v ktorej po zvážení vernosti Mykcha, niekdajšieho bána celej Slavónie, a jeho synov Istvána, Akusa, Loranda, Ladislava a Miklósa, s akou slúžili uvedenému kostolu, prepoštovi a jeho predchodcom, najmä pri ochrane tohto kostola a jeho poddaných, ako aj pri platení zvyčajného censu, im so súhlasom svojich bratov prenechal do držby zem alebo majetok nazývaný Worbona, kde stojí kostol sv. Tomáša apoštola, so všetkými úžitkami v jeho hraniciach, tak ako ho od čias prepošta Ondreja držal tento kostol. Toto držanie udelil nebohému bánovi, jeho synom a ich dedičom, pokiaľ zostanú verní prepoštovi a jeho kostolu. Synovia Mykcha majú z tohto majetku každoročne platiť prepoštovi a jeho kostolu census a desiatok.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...