Regestár pohoria Čergov

Pred jágerskou kapitulou sa dostavili na jednej strane magister János, syn Rikolpha, so svojimi synmi Mihállyom, Rikolphom, Jánosom, Lászlóom, Jakabbom a Henricom, a na druhej strane magister Rikolph, uterinný brat magistra Jánosa, so svojimi synmi Jánosom, Lászlóom, Kelemennom, Lőrincom, Miklósom a Istvánom, a vyhlásili, že medzi svojimi šarišskými majetkami, ktoré si už skôr medzi sebou rozdelili, vztýčili hraničné znamenia. Týmito hraničnými bodmi sú: prameň medzi majetkami Henbrugh a Vyzoka; potok; iný potok, ktorý preteká obcou Vyzoka; suché údolie; vrch; hraničné znamenia Yosipha z Koak; Nadalpataka; potok Grespataka; voda Tarcha; potok Lypaa; Seek; vrch; voda Tarcha; prameň; voda Goduzou; vrch; hraničné znamenie Olsua; vrch medzi hraničnými znameniami Dorouch a Olsua; vrch Jauor; cesta vedúca smerom k Plauch; potok ležiaci pri tejto ceste; veľký vrch; voda Lybitina. Majetky ležiace od týchto hraníc na západ majú držať magister János, jeho synovia a ich potomkovia; tie, ktoré ležia na východ, magister Rikolph, jeho synovia a dediči, a tiež hrad Torkeu, ktorý Rikolph vystaval na vlastné náklady. Vo veci týchto hraníc sa strany zaviazali vo vlastnom mene aj v mene svojich dedičov k večnému mlčaniu, teda že už nebudú vznášať ďalšie spory. O tom kapitula vydala listinu potvrdenú svojou pečaťou, v prítomnosti lektora Miklósa, kantora Mártona, kustóda Jánosa a archidiakonov Domokosa z Abbavyuar, Petra zo Zemlen, Dávida zo Zabolch, Petra z Heues a Györgya z Maramoris, roku Pána 1343, za vlády kráľa Ľudovíta, ostrihomského arcibiskupa Csanáda, kaločského arcibiskupa Lászlóa a jágerského biskupa Miklósa.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...