|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie na listinu: V roku 1555 sa už ako vlastníci Osikova uvádzajú páni
z Kamenice (Tharczay), ktorí sa domáhali svojho majetkového
podielu na Bartošovskom panstve už dávno, v roku 1454. Konkrétne
sa spomína, že Hertník (Herknecht) a Osikov (Ossiko) patrili
k majetku hradu Kamenica (Tharkew) a Hanigovce (Wywar). Tie boli
vo vlastníctve pánov z Kamenice a nachádzali sa na druhej strane
Čergova pri Lipanoch. (Hudáček, 2013, s.19)
Referencie na listinu: Desiatok v dedinách, v ktorých ho vyberal Šarišský hrad: [1 kopa = 52 snopov] Fričkovce: [desiatok zo pšenice a raže:] 10-13 [10 kôp a 13 snopov], [výnos z mlatby:] 10, [desiatok z jačmeňa:] 1/2-6, [výnos z mlatby:] Ordei, avene 9 1/2, [desiatok z ovsa:] 6-1, [výnos z mlatby:] -; Bodovce: [desiatok zo pšenice a raže:] 16-20, [výnos z mlatby:] 20, [desiatok z jačmeňa:] 1-16, [výnos z mlatby:] 2, [desiatok z ovsa:] 7-23, [výnos z mlatby:] 20-1/2; Jakovany: [desiatok zo pšenice a raže:] 9 1/2-1, [výnos z mlatby:] 6, [desiatok z jačmeňa:] 5-4, [výnos z mlatby:] 2 1/2, [desiatok z ovsa:] 9-1/2, [výnos z mlatby:] -; Malcov: [desiatok zo pšenice a raže:] 11 1/2-17, [výnos z mlatby:] 12 3/4, [desiatok z jačmeňa:] 2-8, [výnos z mlatby:] 4, [desiatok z ovsa:] 4 1/2-6, [výnos z mlatby:] 30; Lenartov: [desiatok zo pšenice a raže:] 8 1/2-4, [výnos z mlatby:] 10, [desiatok z jačmeňa:] 1 1/2-14, [výnos z mlatby:] 1, [desiatok z ovsa:] 9-17, [výnos z mlatby:] 26; (Gácsová, 1979, s.238-241)
Referencie na listinu: Árendovaný desiatok. Šarišské Sokolovce: [desiatok zo pšenice a raže:] 23-14, [desiatok z jačmeňa:] 1 1/2-20, [desiatok z ovsa:] 10 1/2-3; Ratvaj: [desiatok zo pšenice a raže:] 4 1/2-12, [desiatok z jačmeňa:] 1-11, [desiatok z ovsa:] 2-1; Drienica: [desiatok zo pšenice a raže:] 23-25, [desiatok z jačmeňa:] 1 1/2-20, [desiatok z ovsa:] 8-21; Jakubovany: [desiatok zo pšenice a raže:] 42 1/2-9, [desiatok z jačmeňa:] 2-13, [desiatok z ovsa:] 18 1/2-13; (Gácsová, 1979, s.243)
...Lwcina...
Referencie na listinu: Po skonfiškovaní majetku odišla Anna Tharczay z vlastnej iniciatívy zo svojej kúrie v Malom Slivníku, kde bývala. Tharczayovskí familiári ju bez odporu pustili na hrad, kde sa postavila na odpor voči Ferdinandovmu rozhodnutiu a po obľahnutí Kamenice Ferdinandovým vojskom sa bránila dovtedy, pokým viacerými delami a veľkými obliehacími strojmi nedošlo k poškodeniu opevnenia. (Haviarová, 2016, s.26)
Referencie na listinu: V roku 1556 zase bojoval pod desiatníkom (decurio) Bejnom
z Marhane spolu s ďalším obyvateľom Osikova (Gergel de Ossika).
V tom istom roku boli súčasťou mestskej vojenskej hotovosti aj
Krištof Tokár a Beňo z Osikova (de Ossyko), ktorí slúžili v tomto roku
pod desiatnikmi Lorencom Horvátom z Raslavíc a Petrom
Banickým. (Hudáček, 2013, s.18)
Referencie na listinu: Ferdinand I. dňa 10. júna 1556 vo Viedni daroval Kamenicu spolu s prináležitosťami za večnú Jurajovu zradu do dedičného vlastníctva vernému uhorskému kráľovskému dvojmajstrovi, radcovi, prefektovi Uhorskej koruny Jánovi Dessewffymu st. (+1568), jeho bratovi Ladislavovi Dessewffymu (+1557) a ich sestre Margaréte Dessewffyovej. Ďalej sa donácia hradu vzťahovala aj na Jánovho synovca Juraja Gilétffyho, syna Jánovej sestry Anny Dessewffyovej a ďaších dvoch Jánových synovcov Juraja a Štefana Tahyovcov, synov Jánovej sestry Doroty Dessewffyovej. (Haviarová, 2016, s.25)
Referencie na listinu: Z pôvodne jednotného šarišského Tarczayovského domínia vyčlenil Ferdinand I. kvôli zrade Juraja Tharczayho menšiu časť so sídlom v kaštieli v Hertníku a 28. júna 1556 ju vo Viedni daroval Šimonovi Forgáchovi. Ku kaštieľu patrili celé dediny Hertník, Osikov, Lukov, Krivé, *Fuslyo a Bogliarka. (Haviarová, 2016, s.25) ... v roku 1556 získal spomenutý Šimon Forgáč za preukázané vojenské zásluhy od uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského celé panstvo Hertník (possessionis Herknyech). Patrili do neho dediny Hertník (kde sa vtedy nachádzala aj kúria), Osikov (Ozyko), Lukov, Krivé, Kružlov a Bogliarka. Toto panstvo dostal po bývalom majiteľovi Jurajovi z Kamenice, ktorý zradil uhorského panovníka. (listina: LR, Vol. VI, č. 293, s. 312-313) (Hudáček, 2013, s.20)
15. septembra 1556. Viedeň. Listina kráľa Ferdinanda I., ktorou nariaďuje Žigmundovi Thordovi. hornouhorskému vyberačovi daní, aby majetky neverného Juraja z Torysy [Tharczay] v Šarišskej župe, a síce Pečovskú Novú Ves [Wyfalw], Ľutinu [Lutina], Olejníkov [Olonik], Hanigovce [Hennik] a rozrumený Nový hrad [Wywar] okamžite odovzdal Gašparovi a Martinovi Péchy-ovcom z Klužu [Koloswáry]. Originál, na papieri, pod textom je vtlačená poodlamovaná pečať s papierovou clonou. Preklad: Kveta Markušová, 2017
... Radiska ...Referencie na listinu: Valaský šoltýs bol povinný odovzdávať zemepánovi každoročne jahňa,
zajaca a živého krahulca. Každá valašská domácnosť ročne vyplácala po 50
denárov a z oviec odovzdávala každý dvadsiaty kus. Ak by niektorá ovce nemala,
vyplácala 8 denárov a odovzdala oštiepok a kožený popruh pre kone. Valaské
domácnosti mali aj robotné povinnosti pri údržbe hradu Šariš. (Uličný, 1990, s.99) |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny ústredný archív. Bratislava
Štátny archív (ŠA). Bardejov
Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny ústredný archív. Bratislava
- Štátny archív (ŠA). Bardejov
- Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.