Regestár pohoria Čergov

Ľudovít, z Božej milosti kráľ Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, knieža salernské a pán pocty hory svätého Anjela. Všetkým veriacim v Krista, prítomným i budúcim, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Keďže to, čo sa koná v čase, aby spolu s tým istým časom nezaniklo, má byť upevnené ochranou listín; lebo neotrasiteľne zostáva to, čo bolo potvrdené kráľovskou pomocou. Preto chceme touto listinou uviesť do známosti všetkých, že vznešený muž, pán Peter Zudar, bán nášho kráľovstva Slavónie, a magistri Štefan, Michal a Juraj, a rozvážni muži páni Ján, kustód albenského kostola, a Imrich, prepošt kaločského kostola, totiž synovia magistra Dominika, syna Dionýza z Bulchu, osobne na jednej strane; na druhej strane však urodzení muži, magistri Štefan a Akuš, synovia Myčka, niekdajšieho bána uvedeného kráľovstva Slavónie, ako aj Štefan a Akuš, synovia uvedeného magistra Štefana, a Myčko a Ladislav, synovia samého magistra Akuša, podobne osobne za seba, a za Petra, syna toho istého magistra Štefana, bez splnomocňovacích listín, pričom na seba a na svojich nástupcov záväzne prevzali každé bremeno a ťarchu toho Petra a jeho potomkov, ak by tí istí v budúcej postupnosti času v nižšie uvedenom alebo v niektorej jeho časti nechceli zotrvať, aby to v tejto veci vo všetkom vybavili, predstúpili pred našu prítomnosť a zjavne, dobrovoľne a jednomyseľne ústnym vyhlásením priznali: že oni z úprimného, dobrého a čistého hnutia vôle, pre pohodlnejší a užitočnejší stav samých seba, na podnet najdôstojnejších otcov v Kristovi, pánov Štefana, kaločského arcibiskupa, magistra svätej teológie, a Štefana, záhrebského biskupa, Ladislava, vesprémskeho biskupa, najvyššieho kancelára kráľovského dvora a vicekancelára našej Veličenstva, a Demetra, albenského, sedmohradského a čanádskeho, a Benedikta, spišského prepošta, a vznešených mužov grófa Mikuláša zo Zeechu, sudcu nášho dvora, Imricha, sedmohradského vojvodu, a Štefana, jeho brata, grófa Sikulov, ako aj veľmi mnohých iných urodzených mužov a veľmožov nášho kráľovstva, našich verných, ktorí totiž obom stranám pomáhali z horlivosti a úprimného citu náklonnosti, boli privedení zdravšou a zrelou radou a najvernejším presviedčaním, a z oboch strán sa priklonili k týmto veciam, urobili a nariadili medzi sebou a svojím potomstvom takúto zámennú výmenu svojich nižšie označených držobných práv a hradu, ktorá má byť navždy pevná, a to s naším vedomím a súhlasom, ako aj s vedomím a osobitným súhlasom pani kráľovnej, našej najdrahšej matky, a s vedomím našich prelátov a barónov; medzi sebou ju vykonali, uzavreli a potvrdili pred naším kráľovským zrakom takýmto spôsobom: že uvedení synovia bána Myčka a ich synovia istý svoj hrad nazývaný Ujvár, ležiaci v Šarišskej stolici — ktorý totiž kedysi magister Lorand, ich brat, a Mikuláš, syn toho istého magistra Loranda, držali a vlastnili — so všetkými jeho úžitkami a všetkým príslušenstvom odovzdali uvedenému pánovi Petrovi bánovi a jeho vyššie menovaným bratom a všetkým ich nástupcom. Naopak uvedený Peter bán a jeho bratia svoje majetky Petryna — ležiace v uvedenom kráľovstve Slavónie, v Záhrebskej stolici — a akékoľvek iné svoje majetky a majetkové podiely, ako aj miesta svojich hradov a dedín, ležiace a existujúce v obvode týchto majetkov, a patriace im akýmkoľvek večným titulom, podobným spôsobom so všetkými ich úžitkami odovzdali vyššie menovaným synom bána Myčka a ich synom a nástupcom, a to výmenným spôsobom, na večné a neodvolateľné vlastnenie, držanie a zároveň užívanie; ba skutočne ich pred naším zrakom dali a odovzdali. Na pamiatku tejto veci a na jej večnú pevnosť sme dali vyhotoviť túto našu privilégiálnu listinu, potvrdenú ochranou nášho visiaceho a hodnoverného nového dvojitého pečatidla. Dané rukou ctihodného otca v Kristovi, pána Ladislava, vesprémskeho biskupa, kancelára kráľovnej a vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného, roku Pána 1370, štvrtého dňa pred nonami januára, v dvadsiatom deviatom roku nášho panovania. Za ctihodných otcov a pánov v Kristovi: Tomáša ostrihomského, brata Štefana kaločského, Ugulina splitského, Dominika zadarského a Eliáša dubrovníckeho arcibiskupa; Demetra varadínskeho, Kolomana jágerského, Michala egerského, Viliama päťkostolského, Štefana záhrebského, Demetra sedmohradského, Jána vacovského, Dominika čanádskeho, Petra bosnianskeho, Ladislava nitrianskeho, Štefana sriemskeho, Mikuláša kninského, Demetra nónskeho, Mikuláša trogirského, Štefana farského, Valentína makarského, Matúša šibenického, Michala skradinského a Portivu senjského biskupa, ktorí šťastne spravovali Božie cirkvi, pričom korbavský stolec bol uprázdnený. Za vznešených mužov: pána Ladislava, kniežaťa opolského, palatína nášho kráľovstva, Imricha, sedmohradského vojvodu, Mikuláša zo Zeechu, sudcu nášho dvora, Jána, magistra našich taverníkov, Šimona, bána Dalmácie a Chorvátska, spomenutého Petra Zudara, bána celej Slavónie, a Mikuláša z Mačvy, bána; Pavla, magistra našich stolníkov, Jána, magistra našich vrátnikov, a Štefana, magistra našich koniarov, ako aj za toho istého pána Ladislava, kniežaťa, bratislavského župana, a za mnohých ďalších, ktorí držali stolice a úrady nášho kráľovstva.
Z originálu: Wagner, Diplomatarium Sáros, s. 56 a nasl. Originály sú v Komorskom archíve; Prayove rukopisy, zv. XXII, s. 29 a nasl. Odtiaľto je zrejmé, že rod Zudarovcov pochádzal zo Slavónie.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...