|
|
Regestár pohoria Čergov |   |
|
|
|
Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte
spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.
Aktuálny počet zaradených listín: 2160
| 16.7.1813 | AACass, listina: Visitatio canonica parochiae Pečovská Nová Ves, A.D. 1813, Responsa ad Puncta, s.15-16 | 1 |
Kategória: Demografia Osoby a obce:
Pečovská Nová Ves - Imrich Kaliský - farár
Pečovská Nová Ves - Ján Pundaj - učiteľ
Pečovská Nová Ves - Ján Baričko - obyvateľ
Pečovská Nová Ves - Juraj Štvarták - obyvateľ
Pečovská Nová Ves - Mária Palečková - obyvateľ
Referencie na listinu:
Prvý košický biskup Andrej Sabo vykonal v novoveskej farnosti kanonickú vizitáciu 16. júla 1813. Píše sa v nej že cintorín bol v obci zriadení okolo roku 1775. V roku 1813 bolo v obci 1086 rímskokatolíkov, 168 gréckokatolíkov, 37 luteránov a izraelitov nad 180. Vo fílii v Ľutine žilo 72, v Olejníkove 68, v Milpoši 38, v Jakovanoch 59 a v Hanigovciach 21 rímskokatolíkov. V rokoch 1807 -1831 tu pôsobil ako farár Imrich Kaliský. ... Počas pôsobenia v Pečovskej Novej Vsi mu pomáhal kantor - učiteľ Ján Pundaj, ktorý sem prišiel z Rožkovian, kostolník Ján Baričko, hrobár Juraj Štvarták a pôrodná babica Mária Palečková. V roku 1813 už mal kostol päť kalichov päť starobylých misálov a veľa kníh. (Sedlák, 2018, s.95-96)
| 1814 | Gárdonyi, 1909, s.214, listina: 1908 | HU
| 3 |
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
1814. Usmernenie/inštrukcia pre gazdu v Ľuboticiach [Kelemes].
Originál, slovenský.
Preklad: Kveta Markušová, 2017
| 1814 | Gárdonyi, 1909, s.214, listina: 1909 | HU
SK | 3 |
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
1814. Slovenský záznam týkajúci sa Tkácsovho pozemku.
Originál.
Preklad: Kveta Markušová, 2017
| 1814 | AACass, listina: GR, Conscriptio Ecclesiarum Graeci Ritus Catholicorum in I. Comitatu Sarosiensi
Processu Szektsűensis … 4ae 8bris 1814 No 23034 intimatae peracta, s. 8-9. | 1 |
Osoby a obce:
Synonymá: Boglyarka
Referencie na listinu:Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí,
vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034.
Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok):
(a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu.
(b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý
zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého
mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis
autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru
priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine.
(c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či
nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ?
(d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako
boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)?
(e) Ide o farský alebo filiálny kostol?
(f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol?
(g) Či je tu jediný farár a aký?
(h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo
až od získania (cesie)?
(i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady?
(j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu
možno slúžiť iné bohoslužby?
(k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne
neustúpil druhý obrad?
(l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku?
(Zubko, 2017, s.182-183)Bogliarka (Šariš). (a) 1814 Boglyarka, dekanát Sekčov. (b) Zemepán gróf Ján
Forgáč (Forgacs) má patronátne právo. (c) Tento kostol povstal usilovnosťou veriacich
z dreveného materiálu, konštrukcia teraz v žalostnom stave, blízko zrútenia. (d) Zvony od
spoločenstva miestnych veriacich a vyzbieraných zbierok, nepochybne používa grécky
obrad. (e) Filiálny kostol. (f) Filiálny kostol gréckeho obradu farnosti Kružlov. (g)
Prevažuje kružlovský farár. (h) Od svojho vzniku bol nepochybne gréckeho obradu. (i)
Prevláda grécky obrad. (j) Vnútorné zariadenie je vo veľmi zlom stave, prispôsobené
zvykom gréckeho obradu. Nádoby a posvätná výbava bola zadovážené sčasti
starostlivosťou veriacich, sčasti z milodarov vyzbieraných inde. (k) Nepochybne od
vzniku. (l) Bohoslužby sa slávia v tretiu nedeľu. (m) Veriaci gréckokatolíci. (Zubko, 2017, s.185)
| 1814 | AACass, listina: GR, Conscriptio Ecclesiarum Graeci Ritus Catholicorum in I. Comitatu Sarosiensi
Processu Szektsűensis … 4ae 8bris 1814 No 23034 intimatae peracta, s. 8-9. | 1 |
Obce a miestne názvy: Krivé Osoby a obce:
Synonymá: Krive
Referencie na listinu:Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí,
vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034.
Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok):
(a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu.
(b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý
zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého
mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis
autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru
priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine.
(c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či
nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ?
(d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako
boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)?
(e) Ide o farský alebo filiálny kostol?
(f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol?
(g) Či je tu jediný farár a aký?
(h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo
až od získania (cesie)?
(i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady?
(j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu
možno slúžiť iné bohoslužby?
(k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne
neustúpil druhý obrad?
(l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku?
(Zubko, 2017, s.182-183)Krivé (Šariš). (a) 1814 Krive, dekanát Sekčov. (b) Zemepán gróf Ján Forgáč
(Forgacs) má patronátne právo. (c) Tento kostol povstal usilovnosťou veriacich
z dreveného materiálu, konštrukcia teraz v žalostnom stave, blízko zrútenia. (d – m)
Podobne ako na filiálke Bogliarka: [(d) Zvony od spoločenstva miestnych veriacich
a vyzbieraných zbierok, nepochybne užíva grécky obrad. (e) Filiálny kostol. (f) Filiálny
kostol gréckeho obradu farnosti Kružlov. (g) Prevažuje kružlovský farár. (h) Od svojho
vzniku bol nepochybne gréckeho obradu. (i) Prevláda grécky obrad. (j) Vnútorné
zariadenie je vo veľmi zlom stave, prispôsobené zvykom gréckeho obradu. Nádoby
a posvätná výbava bola zadovážené sčasti starostlivosťou veriacich, sčasti z milodarov vyzbieraných inde. (k) Nepochybne od vzniku. (l) Bohoslužby sa slávia v tretiu nedeľu.
(m) Veriaci gréckokatolíci.] (Zubko, 2017, s.201-202)
| 1814 | AACass, listina: GR, Conscriptio Ecclesiarum Graeci Ritus Catholicorum in I. Comitatu Sarosiensi
Processu Szektsűensis … 4ae 8bris 1814 No 23034 intimatae peracta, s. 6-7. | 1 |
Obce a miestne názvy: Kríže Osoby a obce:
Synonymá: Krizse
Referencie na listinu:Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí,
vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034.
Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok):
(a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu.
(b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý
zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého
mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis
autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru
priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine.
(c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či
nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ?
(d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako
boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)?
(e) Ide o farský alebo filiálny kostol?
(f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol?
(g) Či je tu jediný farár a aký?
(h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo
až od získania (cesie)?
(i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady?
(j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu
možno slúžiť iné bohoslužby?
(k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne
neustúpil druhý obrad?
(l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku?
(Zubko, 2017, s.182-183)Kríže (Šariš). (a) 1814 Krizse, dekanát Sekčov. (b) Zemepán gróf Jozef Forgáč
(Forgacs) má patronátne právo. (c) Povstal usilovnosťou a starostlivosťou veriacich. (d)
Zvony zadovážené zo zbierok veriacich a značných zbierok. Zvony nepochybne používa
grécky obrad. (e) Filiálny kostol, nateraz patriaci pod Livov, podľa vydaného rozhodnutia
farský. (f) Filiálny gréckeho obradu farnosti Livov. (g) Jediný livovský farár. (h) Od
svojho vzniku stále gréckeho obradu. (i) Prevládol grécky obrad. (j) Vnútorné zariadenie
kostola prispôsobené zvykom gréckeho obradu. Nádoby a posvätná výbava zadovážená
sčasti starostlivosťou veriacich, sčasti z vyzbieraných zbierok. (k) Nepochybne užívaný
gréckym obradom. (l) Bohoslužby sa slávia tretiu nedeľu, prevláda grécky obrad. (m)
Skoro všetci gréckeho obradu. (Zubko, 2017, s.202)
| 1814 | AACass, listina: GR, Conscriptio Ecclesiarum Graeci Ritus Catholicorum in I. Comitatu Sarosiensi
Processu Szektsűensis … 4ae 8bris 1814 No 23034 intimatae peracta, s. 6-7. | 1 |
Osoby a obce:
Synonymá: Kruslyo
Referencie na listinu:Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí,
vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034.
Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok):
(a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu.
(b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý
zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého
mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis
autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru
priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine.
(c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či
nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ?
(d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako
boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)?
(e) Ide o farský alebo filiálny kostol?
(f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol?
(g) Či je tu jediný farár a aký?
(h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo
až od získania (cesie)?
(i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady?
(j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu
možno slúžiť iné bohoslužby?
(k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne
neustúpil druhý obrad?
(l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku?
(Zubko, 2017, s.182-183)Kružlov (Šariš). (a) 1814 Kruslyo, dekanát Sekčov. (b) Zemepán gróf Jozef
Forgáč (Forgacs) má patronátne právo. (c) Kostol povstal usilovnosťou z dreva, starobylej
konštrukcii hrozí zrútenie. (d) Zvony zo zbierok veriacich a na spôsob nepochybne
gréckeho obradu. (e) Farský kostol. (f) Gréckeho obradu. (g) Jediný kružlovský. (h)
Nepochybne od svojho vzniku. (i) Sám a jedine gréckeho obradu. (j) Vnútorné zariadenie
v najhoršom stave, prispôsobené zvykom gréckeho obradu. (k) Len nepochybný spôsob.
(l) Len grécky obrad v ňom odbavuje bohoslužby. (m) Všetok ľud gréckeho obradu. (Zubko, 2017, s.203)
| 1814 | AACass, listina: GR, Conscriptio Ecclesiarum Graeci Ritus Catholicorum in I. Comitatu Sarosiensi
Processu Szektsűensis … 4ae 8bris 1814 No 23034 intimatae peracta, s. 2-3. | 1 |
Osoby a obce:
Synonymá: Lenartó
Referencie na listinu:Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí,
vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034.
Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok):
(a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu.
(b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý
zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého
mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis
autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru
priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine.
(c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či
nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ?
(d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako
boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)?
(e) Ide o farský alebo filiálny kostol?
(f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol?
(g) Či je tu jediný farár a aký?
(h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo
až od získania (cesie)?
(i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady?
(j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu
možno slúžiť iné bohoslužby?
(k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne
neustúpil druhý obrad?
(l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku?
(Zubko, 2017, s.182-183)Lenartov (Šariš). (a) 1814 Lenartó, dekanát Sekčov. (b) Patronátne právo má
zemepán Ján Kapi (Kapy). (c) Zakladateľ kostola neznámy, pravdepodobne ním je rodiny
Kapiovcov (Kapy), pretože má patronátne právo odnepamäti. (d) Zvony sa používajú
odnepamäti, nevie sa, kto ich odlial, používa ich spoločenstvo. (e) Tento kostol je farský
latinského rítu, gréckokatolíckeho filiálny. (h) Kostol je spoločný obidvom obradom,
pôvodne v mnohých súpisoch prechodne, postavený bol však pre latinský obrad. (i)
Kostol patriaci spoločenstvám obidvoch obradov. (j) Ikonostas. Organ postavený. Oltáre
tri, vybavené; jeden je prispôsobený pre obidvoje bohoslužby, z ostatných dvoch môže
byť ktorýkoľvek prispôsobený pre ktorýkoľvek obrad. Knihy, oblečenie, nádoby, rozličné
pre obidva obrady, len kalich je spoločný. (k) Spoločné používanie od dlhších čias,
pokladnica je však spoločná, vytváraná z obiet, je spravovaná a dišpenzovaná farárom
latinského obradu, kostol sa udržiava z tejto pokladnice, mnohokrát však prispel na
údržbu kostola patrón. (l) Každú tretiu nedeľu slávi bohoslužby farár gréckeho obradu.
(m) Z počtu duší nemnohí sú gréckeho rítu. (Zubko, 2017, s.204)
| 1814 | AACass, listina: GR, Conscriptio Ecclesiarum Graeci Ritus Catholicorum in I. Comitatu Sarosiensi
Processu Szektsűensis … 4ae 8bris 1814 No 23034 intimatae peracta, s. 6-7. | 1 |
Osoba: Obce a miestne názvy: Livov Osoby a obce:
Synonymá: Livo
Referencie na listinu:Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí,
vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034.
Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok):
(a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu.
(b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý
zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého
mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis
autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru
priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine.
(c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či
nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ?
(d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako
boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)?
(e) Ide o farský alebo filiálny kostol?
(f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol?
(g) Či je tu jediný farár a aký?
(h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo
až od získania (cesie)?
(i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady?
(j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu
možno slúžiť iné bohoslužby?
(k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne
neustúpil druhý obrad?
(l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku?
(Zubko, 2017, s.182-183)Livov (Šariš). (a) 1814 Livo, dekanát Sekčov. (b) Zemepán gróf Forgáč
(Forgacs) má patronátne právo. (c) Kostol povstal vďaka veriacim. (d) Zvony zadovážené
prostredníctvom veriacich z ich obiet. (e) Nateraz farský kostol podľa láskavého
a milostivého intimátu, vydaného 25. júla 1797 pod č. 14.347, ale zatiaľ prifarený
k Lukovu, kým nedozrie čas. (f) Gréckeho obradu. (g) Jediný livovský farár. (h)
Nepochybne od svojho vzniku. (i) Nepochybne gréckeho obradu. (j) Vnútorné zariadenie
kostola prispôsobené gréckemu zvyku. Nádoby a posvätná výbava zadovážená zo zbierok
a zbierok veriacich. (k) Žiadne spoločenstvo tu nie je. (l) Bohoslužby sa slávia podľa
zaužívaného zvyku. (m) Všetci gréckeho obradu. (Zubko, 2017, s.205)
| 1814 | AACass, listina: GR, Conscriptio Ecclesiarum Graeci Ritus Catholicorum in I. Comitatu Sarosiensi
Processu Szektsűensis … 4ae 8bris 1814 No 23034 intimatae peracta, s. 4-5. | 1 |
Obce a miestne názvy: Lukov Osoby a obce:
Synonymá: Luko
Referencie na listinu:Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí,
vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034.
Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok):
(a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu.
(b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý
zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého
mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis
autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru
priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine.
(c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či
nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ?
(d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako
boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)?
(e) Ide o farský alebo filiálny kostol?
(f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol?
(g) Či je tu jediný farár a aký?
(h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo
až od získania (cesie)?
(i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady?
(j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu
možno slúžiť iné bohoslužby?
(k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne
neustúpil druhý obrad?
(l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku?
(Zubko, 2017, s.182-183)Lukov (Šariš). (a) 1814 Luko, dekanát Sekčov. (b) Patrónom je gróf Jozef
Forgáč (Forgacs). (c) Fundátorom prvotného farského kostola bol gróf Forgáč, vystavený
bol prácou veriacich a obetami ich zbierok a milodarov. (d) Zvony zadovážili veriaci,
užívajú ich nepochybne gréckokatolíci. (e) Farský kostol. (f) Gréckeho obradu. (g) Sám
jediný. (h) Od vzniku gréckeho obradu. (i) Prevláda grécky obrad. (j) Vnútorné zariadenie
vytvorené podľa gréckeho obradu, nádoby aj výbava zadovážené prostredníctvom
veriacich. (m) Počet ľudu v celku gréckeho obradu. (Zubko, 2017, s.206)
|
|
2021-2030 / 2160
|
|
|
|
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Sedlák, P.: Cirkevné dejiny obce Pečovská Nová Ves. In: Pečovská Nová Ves. Potulky dejinami. Vydavateľsvto Universum-EU, Prešov, 2018
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
- Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017. Dostupn online
|
|
|
|
Prečítané: 889359x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
|
|
| Čergov na Facebooku |
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
| Aktuálny záber - Lysá |
|
|
