17.04.2024
14:21:48
05:39 | 19:31
12:31 | 04:05+
Fáza Mesiaca:
bude 24.4.
Jarná rovnodennosť:   01.01.1970 02:00  
Perihélium:   01.01.1970 ~ 01h  
 
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Príroda>Horské lúky 

Horské lúky pohoria Čergov

   
Autor článku: Martin Roškanin

Čergov je pohorie, ktoré je charakteristické hlbokými jedľovo-bukovými lesmi a nádhernými horskými vrcholovými lúkami. Kým lesy vznikli prirodzenými prírodnými procesmi, o ktorých sa píše v článku Historický vývoj lesov Čergova, čergovské vrcholové lúky vznikli v prevažnej miere výsledkom stáročného pôsobenia obyvateľov okolitých obcí na lesné porasty. Odlesnením vrcholových partií pohoria a ich stáročným využívaním ako pasienky a kosienky, vznikol ekosystém s mimoriadnou biodiverzitou. Zvyšky tohto ekosystému tvoria ešte aj dnes krajinársky pútavé scenérie horských lúk, bez ktorých by Čergov nebol Čergovom.
 Horská lúka medzi sedlom Lysina a Veľkou Javorinou
img


Vznik podhorských lúk a polí

Hoci okolie pohoria Čergov bolo obývané odpradávna, nemalo to vplyv na lesy a prírodu samotného pohoria. K prvým výraznejším zmenám dochádzalo pri odlesňovaní v podhorí v súvislosti s budovaním nových osád. Takto vybudované lesné osady vznikali hlavne v 14. storočí a niesli názvy ako poruba, vagasa, hau, lehota/voľa.1 O takýchto osadách máme zmienky z celého okolia Čergova:
- Lenarthwagas (Lenartova Poruba, dnešný Lenartov).2
- Adrianwagasa (Adriánova Poruba) - ležala v doline Tople v susedstve Lukova.3
- Spyskuagasa (dnešné Krivé) a Eberharthuagasa (dnešný Hervartov).4
- Kerekwagasa5 (dnešná Šiba).6
- Frichwagasa7 /Frychchaw8 (Fričova Poruba, dnešné Fričkovce) a Kaytarvagasa (Kajtarova Poruba, dnešný Osikov) - boli to mladšie dediny založená na nemeckom práve v zalesnenom území Čergova.9
- Viliamvagasa/Wernerwagasa - existovala už v roku 1345 v susedstve obce Lúčka.10
- Hercelhawo11 (zaniknutá osada Hrnčiar, v blízkosti dnešnej Lúčky).12

Pre potreby hospodárenia, obživy a pasenia dobytka a oviec vznikali v okolí týchto osád aj podhorské lúky. O takýchto lúkach máme zmienky už v stredovekých listinách z 13. - 14. storočia. Boli spomínané ako orientačné body v metáciách, teda vo vymedzeniach pozemkov a chotárov: "ad unum magnum pratum (na jednu veľkú lúku)",13 "ad pratum praedictum, quod vulgariter Bachamezey vocatur (na spomínanú lúku, ktorá sa ľudovo nazýva Bachamezey)".14
V tomto období sa ako technika odlesňovania používalo klčovanie. Bol to prácny a niekoľkoročný proces premeny lesa na hospodárske pozemky. Najskôr sa na mieste, kde malo vzniknúť pole alebo lúka, vyrúbal les a drevo sa odviezlo. Pne boli upravené olúpaním kôry a sekerou sa popretínali hrubé bočné korene. Drevné zvyšky po ťažbe sa spálili a popol sa rozhrabal po rúbanisku. Zároveň bol terén motykami upravený, vyzbierali sa kamene a takýto pozemok sa potom nechal na pár rokov ako lúka. Keďže priestor zarastal náletovými drevinami alebo kríkmi, priebežne sa ešte rúbalo a klčovalo. Niekde sa na takýto pozemok zvyklo medzi pne sadiť aj obilie, tráva sa kosila len kosákmi a na jeseň sa tam kvôli paseniu vyháňal dobytok. V niektorých lokalitách sa zvykli pne aj vypaľovať. V priebehu 3-4 rokov korene pňov začali odumierať a pristúpilo sa k najťažšej fáze, k ich odstráneniu. Pne sa najprv obkopali zboku a zospodu, popretínali sa zvyšné korene a napokon sa vypáčili zo zeme pomocou bukových drúkov alebo volským záprahom. Nakoniec sa jamy po pňoch zasypali hlinou a povrch sa zarovnal. Takto získaný pozemok sa nazýval kopanica, laz, lazisko, klčovisko, novota, ortovisko, ortáš, paseka, žiarovisko, poľana a podobne.15 V tomto období sa pri odlesňovaní ešte nepoužíval oheň.16

Pre ilustráciu ako vyzerali lesné pozemky premenené na pastviny alebo polia môžu poslúžiť zábery z rôznych kútov Slovenska z 20-tych rokov minulého storočia. Medzi pne sa okrem obilia zvykli neskôr, už v novoveku, sadiť aj zemiaky.
 Premena lesných pozemkov na pastviny a pole. Pastvina so starými 8 ročnými hnijúcimi pňami. Obec Michalková, okres Brezno. Str. 382.
© Publikácia: Mácha, V.: Pastevnictví na Slovensku. Praha, 1925. (1925)
img
Premena lesných pozemkov na pastviny a pole. Pastvina so starými 8 ročnými hnijúcimi pňami. Obec Michalková, okres Brezno. Str. 382.
Pole založené na býv. lesnom pozemku s 2 ročnými pňami a s kultúrami zemiakov. Bez udania lokality. Str. 387
Pole s 9 ročnými pňami a s kultúrami zemiakov. Bez udania lokality. Str. 393


V období stredoveku hustota osídlenia nebola vysoká a na hospodárenie postačoval priestor v podhorí. Hrebene pohoria Čergov nedosahujú takú nadmorskú výšku, ktorá by umožnila vznik prirodzených horských lúk nad hranicou lesa ako je tomu napríklad v Nízkych Tatrách, či Veľkej Fatre a podobne. Preto bol hrebeň Čergova v tomto období ešte zalesnený súvislým primárnym pralesom. To, že na hrebeňoch ešte neboli lúky, nepriamo potvrdzujú aj písomné zmienky. V stredovekých listinách sa totiž zachovali aj také metácie, v ktorých opisovaná hranica určitý úsek viedla hrebeňom pohoria. V týchto oblastiach však ani v jednej metácii lúky neboli spomínané. Vždy išlo len o vrchy alebo rozľahlé lesy, ktoré boli v 13. storočí využívané ako kráľovský poľovnícky revír.17

Horské lúky, tak ako ich poznáme dnes, či v nedávnej minulosti, vtedy ešte neexistovali.

Vznik horských lúk

Vznik horských lúk na Čergove má priamu súvislosť s kolonizáciou na valašskom práve. Pred príchodom valachov sa ovce pásli na podhorských lúkach, v okolí osád. Takéto nížinné pasenie sa zameriavalo hlavne na produkciu mäsa a vlny. Valasi však priniesli nový spôsob pastvy - tzv. salašníctvo. Rozdielom oproti nížinnému paseniu bolo, že sa salašníctvo zameriavalo aj na mliečnu výrobu, výrobu syrov, bryndze a žinčice. Avšak najpodstatnejším rozdielom bolo, že valasi ovce sezónne vyháňali na vyššie položené horské lúky, na salaše. Bolo to možné aj preto, že chovali odlišný typ ovce, nazývaný "valaška", ktorý bol biologicky odolnejší ako staršie druhy oviec, ktoré boli chované na našom území. Takto mohli využívať na pastvu horské lúky, čistiny a hole v nadmorskej výške aj nad 900–1000 m.18 So salašníctvom samozrejme vznikla potreba takýchto horských pastvín. A pretože celý hrebeň Čergova bol pokrytý lesom, horské lúky bolo potrebné vytvoriť. Kedy a ako sa tak stalo si priblížime v nasledujúcich riadkoch.
 Čergovské horské vrcholové lúky v oblasti sedla Chochuľka
© Archív ŠOP SR - RCOP Prešov (60-te roky)
img

Kolonizácia na valašskom práve

Valasi boli kočovní pastieri oviec a rožného dobytka, ktorí svoje stáda pásli na horských lúkach Karpát. Po ich hrebeňoch postupne putovali z Rumunska cez Zakarpatskú Ukrajinu, severné Slovensko, južné Poľsko až k severovýchodnej Morave. Hlavný kolonizačný prúd začal zhruba na rozhraní 13. a 14. storočia. Počas migrácie sa k Valachom pridávalo aj miestne obyvateľstvo a dochádzalo tak k postupnej zmene etnického rázu valašskej kolonizácie. Preto na území východného Slovenska nadobúda kolonizácia z etnického hľadiska povahu rusínsku. Prvé zmienky o prítomnosti valachov na území Čergova môžeme vystopovať v listinách:

- 1357: Je to prvá zmienka o valachoch, ktorí majú súvis s Čergovom. V listine z roku 1357 sa spomína, že v roku 1356 Lorand, syn Mikč bána, prepadol so svojimi poddanými valachmi, Rusínmi (v listine spomenutí ako olahos, ruthenos) a inými služobníkmi dedinu Lomné v Zemplínskej župe.19 Ako uvádza Rábik vo svojej práci, spomínaní valasi nepochádzali z oblasti Lomného, ale z nejakej inej lokality Mikčbánovcov.20 Rodina Mikča bána vlastnila v tom čase osadu (Pečovská) Nová Ves, kde aj sídlila a vlastnila aj jej prináležiaci chotár siahajúci až na hlavný hrebeň Čergova.21 Majetky však mali Mikčbánovci aj na druhej strane pohoria, kde už pred rokom 1338 začali budovať blízko seba ležiace dediny Lukov (Lukua) a Adriánovu Porubu (Adryanvagasa).22 Je teda veľmi pravdepodobné, že valasi spomínaní v listine, pochádzali práve z oblasti pohoria Čergov.

Postupne sa o valachoch dozvedáme aj z iných oblastí pohoria:

- 1400: Už pred rokom 1400 boli Rusíni usídlení v dedine Viliamvagasa (zaniknutá osada v blízkosti dnešnej Lúčky).23
- 1455: V roku 1455 máme zmienku o prítomnosti valachov (rusínskej národnosti) na panstve Hanigovského hradu, kde kapitán hradu Ján z Kozojed žiadal mesto Bardejov, aby nezasiahlo proti valachom pod jeho správou, pretože on sám nemá žiadnu vedomosť o ich výčinoch.24
- 1491: Z roku 1491 máme správu o tom, že v dedinách Venécia a Hradisko žili valasi.25
- 1501: V roku 1501 valasi a obyvatelia Hradiska vypásali so svojím dobytkom a ovcami aj lesy mimo svojho chotára.26
- 1518: V roku 1518 sa šľachtici z Kamenice usilovali usadiť valacha Ichnatha pôvodom z Venecie aj v susednej dedine Lukov.27
- 1540: Z roku 1540 sa zachoval zoznam dedín, v ktorých bývali Rutheni, išlo o dediny Bogliarka, Čirč, Geraltov, Hanigovce, Hradisko, Krivé, Kružlov, Kyjov, Lukov, Lukov - Venécia, Olejníkov a Šarišské Jastrabie.28 Vzhľadom na to, že na našom území boli hlavnými nositeľmi valašského práva práve Rusíni,29 tento zoznam dáva obraz o tom, že valašské právo bolo už v tomto období aplikované v podstate v celom rozsahu pohoria Čergov.

Tento prehľad zmienok o valachoch zhruba približuje obdobie, kedy sa na území Čergova začalo uplatňovať valašské právo a kedy začínali vznikať prvé horské lúky. Ich vznik môžeme teda datovať už od druhej polovice 14. storočia. Avšak hlavný proces premeny lesov na horské lúky prebiehal v 15-16. storočí.
 Pohľad na horské vrcholové lúky od Okrúhlej smerom k Ostrému kameňu
© Archív ŠOP SR - RCOP Prešov (60-te roky)
img

Proces vytvárania horských lúk

Keďže hrebeň Čergova bol v minulosti zalesnený, bolo potrebné pre takýto sposôb využívania horského terénu horské lúky vytvoriť. Valasi pri odlesňovaní používali inú metódu ako klčovanie, ktoré sa používalo v podhorí. Na premenu lesa na pasienky používali čerchlenie a ich dôležitým pracovným nástrojom bol oheň.

Čerchlenie
Slovo črchľa je domáceho, resp. slovanského povodu a je odvodený od slova čerchliť/črchliť.30 Čerchlenie sa rozšírilo až s príchodom valachov, o čom svedčí aj to, že písomné zmienky sú doložené až z obdobia valašskej kolonizácie.31
O samotnom čerchlení ale aj o lokalite s názvom Črchlisko sa zachoval záznam z roku 1663 pri ohraničovaní chotára obce Mútne (okres Námestovo) na Orave - "...hory aneb hage pod pokutu daleg črchlity nesmely..."32 a hranica chotára prechádzala "...prez Črchlisko od Mutneho ležice..."33
Ako prebiehalo samotné čerchlenie sa dozvedáme vo výpovedi informátora z Poľska z roku 1964: Keď pri pastierskom salaši vznikla osada, oblasť sa preplnila. Začali sa hľadať nové územia. Zvyčajne išiel do lesa koziar s práchnom, kresadlom, 3-4 kozami a psom. Postavil si malú chalúpku a začal olúpavať kôru zo stromov (stromy tak stratili listy alebo ihličie a časom vyschli). Pod každý strom zakladal oheň, ktorý sledoval a udržiaval. Stromy padali a tleli a tak vznikla čeršľa. Koziar podojil kozy do nádoby z kôry, trochu mlieka vypil a trochu zavesil na strom a po nejakom čase mal syr, z ktorého bola scedená srvátka. Lovil aj vtáky pomocou psa a pascí a žil takto niekoľko mesiacov. Na štvrtý rok po vyčerchlení lesa prišiel prvý pastier a zriadil salaš.34

Vzniknutý popol v očerchlenej a kontrolovane vypálenej lokalite sa potom rozhrabal. Do takto pripravenej pôdy sa zasialo obilie alebo neskôr aj zemiaky. Ak neboli požiarom zničené pne pristúpilo sa ku klčovaniu. Pôda sa upravovala následne v ďalších rokoch prekopávaním a vyberaním kameňov.

To, že pracovným nástrojom valachov bol oheň, za dozvedáme aj z ďalších listín, konkrétne z roku 1565 z oblasti horného Hronu máme správu o tom, že valasi sposobovali škody v lesoch nielen pasením oviec a kôz, ale aj tým, že veľké časti lesa vyklčovali a ohňom vyždiarili.35

Aj keď nemáme z územia Čergova priame písomné zmienky o premene lesov na horské vrcholové lúky, zachovali sa chotárne názvy, ktoré túto činnosť odzrkadľujú:
- Názvy črchľa, čeršľa, kršľa označovali pôvodne miesto, kde boli očrchlené stromy, potom vyklčované miesto, z lesa vyklčovaná kultúrna pôda.36
- Názov čierťaž vzniklo zo slovesa so základom čer(s)- (čerst-, črtati - ťať, vytínať), má teda so slovami črchľa, kršľa spoločný koreň. Jeho význam je tiež podobný - 'vyklčované miesto' alebo 'vyrúbanými pásmi lesa ohraničené miesto', v spisovnej slovenčine sa slovo čierťaž používa s významom hranica.37
- A napokon názov ždiar, žiar, žďar, ktorý pomenúval lokalitu po vypálení lesného porastu na získanie pasienka.38

Všetky tieto názvy sa nachádzajú v pohorí Čergov na miestach dnešných horských lúk, či už zalesnených hrebeňovoch alebo na miestach odľahlých od vtedy existujúcich obývaných oblastí. Sú to miesta, kde bol les premenený na horské pasienky alebo lúky, o čom svedčí aj ich lokalita a nadmorská výška uvádzaná v nasledujúcom prehľade:

Čierťaž pri Forgáčke (oblasť sa nachádza v nadmorskej výške 920 m) M, Čierťaž pri Hradovej Hore (750 m) M, Čierťaže pri vedľajšom bočnom hrebeni medzi Livovskou Hutou a Livovom (720 m) M, Čerteže pri sedle Ždiare (940 m) M, Čeršľa západne od rezervácie Čergovská Javorina (970 m) M, Čeršľa južne od vrchu Lysá (1000 m) M, Vyšná a Nižná Čeršlina severozápadne od Hanigovského hradu (800 m) M, Črchľa východne od rezervácie Čergovská Javorina (870 m) M, Črchľa pri Bukovom vrchu (820 m) M, Črchľa pri vrchu Murianik (920 m) M, Po verchu Žďaroch, Žďare, Pod Žďare všetky oblasti sú nad obcou Milpoš (700 - 850 m) M, Ždiare na hrebeňovom výbežku Minčola (1000 m) M, sedlo Ždiare (970 m) M.

Spočiatku bolo odlesňovanie živelné, postupne však valasi spôsobovali svojou činnosťou veľké škody na lesoch a vrchnosť začala ich aktivity regulovať.39

Pasenie

O povinnostiach valachov voči zemepánom sa dozvedáme len z urbárov. Na hradnom panstve Šariš boli valašskými dedinami Hradisko a Žatkovce. V polovici 16. storočia každý šoltýs odovzdával jahňa, zajaca a lovného krahulca. Každá valašská domácnosť vyplácala daň 50 denárov, odovzdávala dvadsatinu z čriedy oviec (päť oviec zo sto), remenný popruh na konský postroj, oštiepok, ale aj odpracovala neurčený počet dní na hrade Šariš.40 Jednotlivé domácnosti mali 100 až 200 kusové čriedy oviec, pre ktoré bolo dosť paše na priľahlých holiach Čergova. Pamiatku na niekdajší chov oviec v okolí Sabinova traduje podnes šarišské porekadlo, ktorým sa volá na kŕdeľ detí: "Teľo vas tu jest jak v Šome (pozn.: starý názov obce Drienica) jahňat!".41 Pôvodné valašské obyvateľstvo v Šariši sa však od 16. storočia postupne venovalo aj roľníctvu. Tradičné ovčiarstvo sa udržalo len v niekoľkých dedinách pod Čergovom, na ktorom boli jediné hôľne pastviny v Šariši.42

Názvy ktoré poukazujú na pasenie na horských lúkach:
- Košariská pri vrchu Ostrá (850 m) M, Košiar pri Bukovom vrchu (850 m) M,
- Pastierčačky pri vrchu Hrašovík (940 m) M, Pastovníky nad obcou Milpoš (750 - 800 m) M.
- Lazy - chotárny názov, ktorý predstavuje pastvisko porastené borievkami, pastvisko v horách, prípadne aj vo význame orná pôda na mieste vyrúbanom a vypálenom v lese:43 Lazy (750 m) pri vrchu Hradová hora M, Lazy (650 - 700 m) pri vrchu Žobrák M, Lazy (1080 m) pri vrchu Minčol M,
- Stavenec - chotárny názov, ktorý pomenúva oblasť, kde bol kedysi košiar. Stavenec predstavoval prenosnú časť ohrady pre ovce, prípadne plot, ktorým sa ohradzoval košiar:44 Stavenec (600 m) západne od obce Hradisko M, Stavenec (650 m) juhozápadne od obce Šiba M,
- Solisko - chotárny názov - miesto, na ktorom sa umiestňovala soľ pre ovce:45 Soliská (900 m) pri vrchu Škaredé M, Solisko (900 m) pri vrchu Solisko M, vrch Solisko (1057 m) M.

Pastieri zvykli sezónne od mája do októbra prebývať v provizórnych obydliach, v kolibách. Tieto sa podľa potreby vedeli rozobrať a premiestniť na iné miesto.
 Koliba pod vrchom Lysá - sezónne obydlie pastierov od mája do októbra
© Archív Jozefa Šteca (70-te roky)
img


Takto si na horské lúky v chotári obce Hanigovce spomína Andrej Lokaj - autor publikácie "Hanigovce minulosť a dnešok": "Lúky boli na Križnicoch, na Duhaňovej, na Úvratnej, na Vyšných a Nižných Čeršlinoch. Prestali ich kosiť v roku 1976. V oblasti Podpokriviská (teraz je tam poľovnícka chata) bolo kedysi stredisko nocľahov pre mladý dobytok a voly hanigovských gazdov. Nad Podpokriviskami sa popod [hlavnú hrebeňovú] cestu tiahli lúky až pod Dvoriska. Potom to boli Komendová, Fecková, Skalčíková, Čopková, Babie, Misarné - všetko to boli kvitnúce lúky."46

Kosenie

Na niektorých lúkach sa neskôr už nepáslo, ale využívali sa ako kosienky.
 Čergovské vrcholové lúky
© L. Zeman (koniec 50-tych rokov)
img

Na kosených lúkach alebo aj na lúkach, ktoré boli v minulosti využívané ako polia, aj dnes nachádzame kôpky kamenia (tzv. hroble), ktoré postupne navŕšili ľudia pri zúrodňovaní pozemkov. Boli väčšinou umiestňované do medzí, takže takto tvorili aj hraničné znaky pozemkov.
 
img


Na kosené lúky upozorňujú aj chotárne názvy:
Poľana - chotárny názov, ktorý pomenúva horskú lúku, môže ísť o lúku čiastočne kosenú, alebo o lúku na ktorej je postavený prístrešok a ovce sa chodia pásť na neďaleký pasienok.47
Baranje Polanki (750 m) pri vrchu Ostrá M, Bernova Poľana (750 m) pri Bogliarke M, Šoltýsova Poľana (900 m) nad obcou Šiba M

Flóra

Botanickú výnimočnosť horských lúk potvrdzuje výskum v rokoch 1996-1997, ktorý mal za úlohu inventarizovať flóru a vegetáciu horských lúk NPR Čergovský Minčol. Pri tomto výskume bolo zistených 277 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 15 zaradených do Červeného zoznamu ohrozených rastlín SR,48 ako napríklad: bieloprst belavý (Pseudorchis albida), vstavačovec zelený (Dactylorhiza viridis), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum), vstavač mužský poznačený (Orchis mascula subsp. signifera) a ďalšie. Ponechanie horských lúk samovoľnému vývoju viedlo k zmene druhovej diverzity v prospech porastov čučoriedky a niektorých trávnych druhov, najmä (v závislosti od podmienok stanovišťa) psice tuhej (Nardus stricta), metlušky krivolakej (Avenella flexuosa) a chlpane lesnej (Luzula sylvatica).49
 Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol
img


Zalesňovanie a sukcesia


Rozloha horských lúk v minulosti bola obrovská. Dnes si ich dokážeme predstaviť už len podľa leteckých záberov z polovice 20. storočia. Ako príklad môže poslúžiť porovnanie oblasti hrebeňa medzi vrchom Hrašovík a Soliskom z rokov 1949 a 2022 na snímkach nižšie.
 Letecká snímka oblasti vrcholových lúk medzi Hrašovíkom a Soliskom
© Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. a
Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica (1949)
img
 Letecká snímka oblasti vrcholových lúk medzi Hrašovíkom a Soliskom
© Historická ortofotomapa © GEODIS SLOVAKIA, s.r.o. a
Historické LMS © Topografický ústav Banská Bystrica (2022)
img

Horské lúky začali postupne zanikať buď prirodzenou cestou - sukcesiou, teda postupným návratom lesného ekosystému alebo umelou cestou - zalesňovaním.
K umelému zalesňovaniu horských lúk začalo dochádzať hlavne v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy sa horské lúky prestali využívať. Horské lúky boli zalesňované prevažne ihličnanmi (borovica, smrek, smrekovec). Tieto dreviny však nie sú vhodné pre prírodné podmienky Čergova.50 Preto v týchto umelo založených porastoch dochádalo a stále dochádza k rozsiahlym škodám. Na mnohých miestach Čergova môžme práve v týchto časoch vidieť ako takto umelo vnesené porasty mnohokrát končia v kalamite. Umelé zalesnenie horskej lúky ihličnanmi neďaleko vrchu Solisko vidíme v pozadí na fotografii zo 70-80-tych rokov:
 Pohľad z hlavného hrebeňa medzi Soliskom a Hrašovíkom. Vľavo Veľký Hrašov. V pozadí hrebeň Babieho.
© Dionýz Dugas (70-80-te roky)
img

Tieto vysadené smreky z predchádzajúcej fotografie skončili o 40 rokov neskôr v kalamite:
 
img

Podobne skončili porasty na vrchu Škaredé
 Kalamitou zničený umelo vysadený smrekový les na vrchu Škaredé
img

alebo porasty na Balážovej nad Jakovanmi, kde v okolí bola na obrovskej ploche zalesná bývalá Boldovská lúka smrekmi, borovicami a smrekovcami. Holinou skončila aj smreková monokultúra pri Veľkej Javorine a podobne.

Takýmto nevhodným umelým zalesňovním došlo k znehodnoteniu horských ekosystémov bylinnotrávnatých porastov. Toto zalesnenie neprinieslo ani hospodársky výsledok a nebolo ich tam potrebné zakladať ani ako porasty s protipovodňovou funkciou, pretože túto rovnako dobre v daných polohách ploských chrbtov plnia trávne porasty.51

Na miestach, kde neboli horské lúky umelo zalesnené, dochádza k ich postupnému zarastaniu náletovými drevinami a ich rozloha sa každým rokom zmenšuje.
 Zarastajúce vrcholové lúky pri Solisku
img


Preto sa hľadajú alternatívne spôsoby obhospodarovania, ktoré dokážu zachovať tieto biotopy aj bez pravidelnej pastvy alebo kosenia. V posledných rokoch sa začala na Čergove realizovať obnova a záchrana horských lúk, prevažne mulčovaním (biomasa sa mechanizmami pokosí, podrví a ponechá na ploche). Prebieha prevažne na horských lúkach z bardejovskej strany a jej cieľom je zastaviť pokles rozlohy travinno-bylinných biotopov a zachovať ich druhové zloženie a biodiverzitu.
 Horská lúka pod Forgáčkou, vľavo v bardejovskej časti kosená a mulčovaná
img


Táto technika obhospodarovania samozrejme nemôže plnohodnotne nahradiť pôvodné kosenie a pasenie, avšak obnoviť pasenie a kosenie je v súvislosti s ekonomickými nákladmi nereálne.52 A preto, aj keď technika mulčovania v podmienkach vysokohorských lúk ešte nie je dostatočne preskúmaná a v niektorých prípadoch sú výsledky takéhoto manažmentu kontroverzné, stále sa hľadajú nové efektívnejšie metódy jej použitia, monitorujú sa dosiahnuté výsledky a ďalej sa zdokonaľujú.

Ponechanie čergovských horských lúk na samovoľný vývoj by viedlo k ich zániku a zarástli by postupne lesom. Aj keď boli horské lúky pohoria Čergov vytvorené umelo, tvorili po dlhé stáročia súčasť jeho mimoriadnych prírodných krás a druhových hodnôt a je preto namieste, že sa vyvíja úsilie o ich záchranu. Bola by veľká škoda prísť aj o tieto posledné zvyšky lúk, ktoré v sebe nesú bohatstvo v podobe biodiverzity, estetickej a krajinárskej scenérie a ktoré sú v neposlednom rade aj dedičstvom stáročnej práce predchádzajúcich generácií.

 Horské lúky medzi Veľkou Javorinou a sedlom Chochuľka
img
 Horská lúka v NPR Čergovský Minčol, južne od predvrchola Minčola
img
 Pohľad z Veľkej Javoriny
img
 Horská lúka na severnej strane Malého Minčola porastená súvislým kobercom chlpane lesnej (Luzula sylvatica).
img
 Pohľad z Malého Minčola na Tatry
img
 Horská lúka v Sedle pod Dlhou
img
 Sedlo Hajduška
img
 Horská lúka severne od kóty vrchu Hýrová
img
 Pohľad na Veľkú Javorinu. Na kóte triangulačná veža.
© Archív ŠOP SR - RCOP Prešov (60-te roky)
img
 Horská osada Baranie. Usadlosť Juraja Blaščáka. Nad ňou za stromami usadlosť Štefana Blaščáka.
© Archív ŠOP SR - RCOP Prešov (1972)
img
 Horská lúka medzi Veľkou Javorinou a sedlom Chochuľka
img
 Pohľad na vrcholové lúky z Hrašovíka
img
 Horská lúka severnej expozície neďaleko vrchu Hrašovík
img
 Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol (27.5.2023)
img



  1. Hudáček, P.: Lesy a ich ničenie v stredoveku. Spôsoby kultivácie krajiny a odlesňovanie v 13. - 14. storočí. In: História č. 3-4/2012 . 2012. Dostupné online
    Hudáček, P.: Lesy a ich ničenie v stredoveku. Spôsoby kultivácie krajiny a odlesňovanie v 13. - 14. storočí. In: História č. 3-4/2012 . 2012. Dostupné online, str. 14. Poruba (od slova rúbať, rúbanisko), vagasa (maďarský ekvivalent poruby), hau (nemecký ekvivalent), lehota/voľa (lehota, resp. poľský ekvivalent voľa, vypovedá o čase potrebnom na založenie novej dediny, to súviselo s oslobedením od daní a poplatkov pre obyvateľov, počas získavania nových pozemkov v lesoch).
  2. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69106
  3. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
    Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 15
  4. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
    Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, str. 138
  5. Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958. Dostupné online
    Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958. Dostupné online, str. 106 Listina 5912
  6. Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupné online
    Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupné online, str. 15
  7. Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004. Dostupné online
    Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004. Dostupné online, str. 187 Listina 388
  8. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, str. 5 Listina DL 32690
  9. Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupné online
    Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupné online, str. 9
  10. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
    Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, str. 237
  11. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, str. 5 Listina DL 32690
  12. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
    Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 100
  13. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 1230
  14. Tamže, Listina DL 68763
  15. Hudáček, P.: Lesy a ich ničenie v stredoveku. Spôsoby kultivácie krajiny a odlesňovanie v 13. - 14. storočí. In: História č. 3-4/2012 . 2012. Dostupné online
    Hudáček, P.: Lesy a ich ničenie v stredoveku. Spôsoby kultivácie krajiny a odlesňovanie v 13. - 14. storočí. In: História č. 3-4/2012 . 2012. Dostupné online, str. 14
  16. Tamže, str. 9, str. 11. Podobne ani z územia stredovekého Slovenska sa nezachovali žiadne správy o existencii žiarenia pri získavaní novej pôdy v lesných oblastiach. Jedinými dokladmi sú ojedinelé zmienky v podobe miestnych názvov Ždiar (spálené, vypálené miesto v lese), ktoré boli dlho mylne považované za dôkaz o žiarení lesov v stredoveku. Tieto názvy sa objavujú hlavne od ranného novoveku a súviseli len so spaľovaním vyklčovaného pozemku (pole, lúka) v odľahlých častiach zalesnených chotárov starších dedín.
  17. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
    Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 119-120
  18. Rožai, G.: Kolonizácia východného Gemera na valašskom práve vo svetle súčasnej a historickej toponymie. In: HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2018/1. Ostrava, 2018. Dostupné online
    Rožai, G.: Kolonizácia východného Gemera na valašskom práve vo svetle súčasnej a historickej toponymie. In: HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2018/1. Ostrava, 2018. Dostupné online, str. 2, str. 14
  19. Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. VI. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1891. Dostupné online
    Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. VI. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1891. Dostupné online, str. 626 Listina 410
  20. Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005
    Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005, str. 232
  21. Roškanin, M.: Metácia chotára Pečovskej Novej Vsi z roku 1322. 2015. Dostupné online
    Roškanin, M.: Metácia chotára Pečovskej Novej Vsi z roku 1322. 2015. Dostupné online
  22. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
    Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985, str. 220
  23. Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupné online
    Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupné online, str. 90 Listina 783
  24. Štátny archív (ŠA). Bardejov
    Štátny archív (ŠA). Bardejov, Listina 782
  25. Fejérpataky, L.: Magyarországi városok régi számadáskönyvei. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1885. Dostupné online
    Fejérpataky, L.: Magyarországi városok régi számadáskönyvei. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1885. Dostupné online, str. 284
  26. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 39855
  27. Tamže, Listina DL 69107
  28. Tamže, Listina Kamara, E 159, x. 4214, Regesta decimarum
  29. Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005
    Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005, str. 217
  30. Habovštiak, A.: Oravské chotárne názvy. Stredoslovenské vydavateľstvo, Banská Bystrica, 1970
    Habovštiak, A.: Oravské chotárne názvy. Stredoslovenské vydavateľstvo, Banská Bystrica, 1970, str. 27
  31. Tamže, str. 28. R. 1659 máme v Oraviciach Czrchlisko, r. 1663 Črchlisko v Mutnom, r. 1667 v Rabči majú Czerchle a r. 1684 v Sihelnom sú Cserchlycze.
  32. Habovštiak, A.: K etymológii názvov Čierťaž, Črchľa, Čremoš. In: Jazykovedný časopis 1954/4. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1954. Dostupné online
    Habovštiak, A.: K etymológii názvov Čierťaž, Črchľa, Čremoš. In: Jazykovedný časopis 1954/4. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1954. Dostupné online, str. 246
  33. Tamže, str. 245
  34. Herniczek-Morozowa, W.: Terminologia polskiego pasterstwa górskiego. Cz. 1. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, Wrocław, 1975
    Herniczek-Morozowa, W.: Terminologia polskiego pasterstwa górskiego. Cz. 1. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, Wrocław, 1975, str. 47-48. Gdy przy sałasie pasterskim powstawała osada, robiło się ciasno. Szukano nowych terenów. Szedł zwykle w las koźoš z hubką, krzesiwem, 3-4 kozami i psem. Budovał mały szałasik i zaczynał obrąbyvać korę z drzew (drzewa potraciły liście lub igliwie i z czasem poschły). Pod każdym drzewem zakładał ogień, którego pilnował. Drzewa padały i tlały dalej i w ten sposób powstawała čerhla. Koziarz do kozupka z kory doił kozy, część mleka pił, a część zawieszał na drzewie i po pewnym czasie miał ser, z którego odciekla serwatka. Łowil też ptaki z pomocą psa i sideł i tak żył parę miesięcy. Na czwarty rok od wycerchlenia lasu przychodzil pierwszy owczarz i zakladał szałas (wiadomości pochodzą od informatora)
  35. Chaloupecký, V.: Valaši na Slovensku. Slovanský ústav v Praze, Praha, 1947
    Chaloupecký, V.: Valaši na Slovensku. Slovanský ústav v Praze, Praha, 1947, str. 52-53. Ve zprávě císařských komisařů z roku 1565 o lesích na horním Hronu se praví, že tamní Valaši způsobili v lesích velikou pohromu, jak pasením svých stád koz a ovcí, tak také tím, že velké části lesa vyklučili a ohněm vyžďářili, aby tak získali jakási políčka a louky.
  36. Majtán, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Veda, Bratislava, 1996
    Majtán, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Veda, Bratislava, 1996, str. 67
  37. Tamže, str. 67
  38. Novák, J.: Salašníctvo v Karpatoch. Tribun EU, s. r. o., Brno, 2018
    Novák, J.: Salašníctvo v Karpatoch. Tribun EU, s. r. o., Brno, 2018, str. 325
  39. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
    Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 68 Listina 402
  40. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina U et C, Fasc. 4, nr. 49, s. 356
  41. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
    Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962, str. 75
  42. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
    Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 470
  43. Herniczek-Morozowa, W.: Terminologia polskiego pasterstwa górskiego. Cz. 1. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, Wrocław, 1975
    Herniczek-Morozowa, W.: Terminologia polskiego pasterstwa górskiego. Cz. 1. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, Wrocław, 1975, str. 111
  44. Tamže, str. 173
  45. Tamže, str. 171. Miesto, na ktorom sa umiestňovala soľ pre ovce: pri každom salaši bolo solisko (ovce po soli mali lepší apetít do pasenia).
  46. Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 2000
    Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 2000, str. 8-9
  47. Herniczek-Morozowa, W.: Terminologia polskiego pasterstwa górskiego. Cz. 1. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, Wrocław, 1975
    Herniczek-Morozowa, W.: Terminologia polskiego pasterstwa górskiego. Cz. 1. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo Polskiej Akademii Nauk, Wrocław, 1975, str. 145
  48. Kliment, J.: Vegetácia horských lúk Národnej prírodnej rezervácie Čergovský Minčol. In. Ochrana prírody. Roč. 16. Banská Bystrica, 1998
    Kliment, J.: Vegetácia horských lúk Národnej prírodnej rezervácie Čergovský Minčol. In. Ochrana prírody. Roč. 16. Banská Bystrica, 1998
  49. Tamže, str. 106-107
  50. Midriak, R.: Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu. (Prípadová štúdia z Čergova). Technická univerzita Zvolen, Zvolen, 1995
    Midriak, R.: Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu. (Prípadová štúdia z Čergova). Technická univerzita Zvolen, Zvolen, 1995, str. 24. Smrek tam [pozn. na Čergove] vydrží cca do 40 - 50 (60) rokov, potom ho napadne hniloba, hynie a vypadne z porastov.
  51. Tamže, str. 24. K ďalším negatívnym krokom z hľadiska ovplyvňovania pôvodného drevinového zloženia na Čergove patrí zalesňovanie vrcholových lúk tohto pohoria borovicou a smrekovcom, navyše nevhodnej proveniencie. Ide tak o znehodnotenie horských ekosystémov bylinnotrávnatých porastov a ďalej o rozsiahle škody na týchto umele vnášaných ihličnatých drevinách vplyvom snehu, mrazu a zveri. O produkčnej funkcii takto založených netvárnych a geneticky nevhodných porastov nemôže byť vôbec reč a kvôli protieróznej a vodohospodárskej funkcii ich tam taktiež nebolo potrebné zakladať, lebo tieto mimoprodukčné funkcie rovnako dobre v daných polohách ploských chrbtov plnia trávne porasty.
  52. Michaeli, E.: Physicogeographical conditions of the Čergovský Minčol, the national nature reserve and the present state of its protection. Zborník Acta facultatis rerum naturalium Universitatis Comenianae. Geographica. Supplementum No. 2/I. Univerzita Komenského, Bratislava, 1999
    Michaeli, E.: Physicogeographical conditions of the Čergovský Minčol, the national nature reserve and the present state of its protection. Zborník Acta facultatis rerum naturalium Universitatis Comenianae. Geographica. Supplementum No. 2/I. Univerzita Komenského, Bratislava, 1999, str. 109
 
Prečítané: 1818x, publikované: 24.6.2023, posledná aktualizácia: 24.6.2023
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol
Náhodná fotografia
Národná prírodná rezervácia Hradová hora
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
RSS