|
|
Horské lúky pohoria Čergov |   |
Autor článku: Martin Roškanin
|
Čergov je pohorie, ktoré je charakteristické hlbokými jedľovo-bukovými lesmi a nádhernými horskými vrcholovými lúkami.
Kým lesy vznikli prirodzenými prírodnými procesmi, o ktorých sa píše v
článku Historický vývoj lesov Čergova, čergovské
vrcholové lúky vznikli v prevažnej miere výsledkom
stáročného pôsobenia obyvateľov okolitých obcí na lesné porasty. Odlesnením vrcholových partií pohoria a ich stáročným využívaním
ako pasienky a kosienky, vznikol ekosystém s mimoriadnou biodiverzitou. Zvyšky tohto ekosystému tvoria ešte aj dnes
krajinársky pútavé scenérie horských lúk, bez ktorých by Čergov nebol Čergovom.
|
Vznik podhorských lúk a polí
Hoci okolie pohoria Čergov bolo obývané odpradávna, nemalo to vplyv na lesy a prírodu samotného pohoria.
K prvým výraznejším zmenám
dochádzalo pri odlesňovaní v podhorí v súvislosti s budovaním nových osád. Takto vybudované lesné osady vznikali hlavne
v 14. storočí a niesli názvy ako poruba, vagasa, hau,
lehota/voľa.1 O takýchto osadách máme zmienky z celého okolia Čergova:
- Lenarthwagas (Lenartova Poruba, dnešný Lenartov).2
- Adrianwagasa (Adriánova Poruba) - ležala v doline Tople v susedstve Lukova.3
- Spyskuagasa (dnešné Krivé) a Eberharthuagasa (dnešný Hervartov).4
- Kerekwagasa5 (dnešná Šiba).6
- Frichwagasa7 /Frychchaw8 (Fričova Poruba, dnešné Fričkovce)
a Kaytarvagasa (Kajtarova Poruba, dnešný Osikov) - boli to mladšie dediny založená na nemeckom práve
v zalesnenom území Čergova.9
- Viliamvagasa/Wernerwagasa - existovala už v roku 1345 v susedstve obce Lúčka.10
- Hercelhawo11 (zaniknutá osada Hrnčiar, v blízkosti dnešnej Lúčky).12
Pre potreby hospodárenia, obživy a pasenia dobytka a oviec vznikali v okolí týchto osád aj podhorské lúky.
O takýchto lúkach máme zmienky už v stredovekých listinách z 13. - 14. storočia.
Boli spomínané ako orientačné body v metáciách, teda vo vymedzeniach pozemkov a chotárov:
"ad unum magnum pratum (na jednu veľkú lúku)",13 "ad pratum praedictum, quod vulgariter Bachamezey vocatur (na spomínanú lúku, ktorá sa
ľudovo nazýva Bachamezey)".14
V tomto období sa ako technika odlesňovania používalo klčovanie. Bol to prácny a niekoľkoročný proces premeny lesa na hospodárske pozemky.
Najskôr sa na mieste, kde malo vzniknúť pole alebo lúka, vyrúbal les a drevo sa odviezlo. Pne boli upravené olúpaním kôry a sekerou
sa popretínali hrubé bočné korene. Drevné zvyšky po ťažbe sa spálili a popol sa rozhrabal po rúbanisku. Zároveň bol terén motykami
upravený, vyzbierali sa kamene a takýto pozemok sa potom nechal na pár rokov ako lúka. Keďže priestor zarastal náletovými drevinami
alebo kríkmi, priebežne sa ešte rúbalo a klčovalo. Niekde sa na takýto pozemok zvyklo medzi pne sadiť aj obilie, tráva sa kosila len kosákmi
a na jeseň sa tam kvôli paseniu vyháňal dobytok. V niektorých lokalitách sa zvykli pne aj vypaľovať. V priebehu 3-4 rokov
korene pňov začali odumierať a pristúpilo sa k najťažšej fáze, k ich odstráneniu. Pne sa najprv obkopali zboku a zospodu, popretínali
sa zvyšné korene a napokon sa vypáčili zo zeme pomocou bukových drúkov alebo volským záprahom. Nakoniec sa jamy po pňoch zasypali hlinou a
povrch sa zarovnal. Takto získaný pozemok sa nazýval kopanica, laz, lazisko, klčovisko, novota, ortovisko, ortáš,
paseka, žiarovisko, poľana a podobne.15
V tomto období sa pri odlesňovaní ešte
nepoužíval oheň.16
Pre ilustráciu ako vyzerali lesné pozemky premenené na pastviny alebo polia môžu poslúžiť
zábery z rôznych kútov Slovenska z 20-tych rokov minulého storočia. Medzi pne sa okrem obilia zvykli neskôr, už v novoveku, sadiť aj zemiaky.
V období stredoveku hustota osídlenia nebola vysoká a na hospodárenie postačoval priestor v podhorí.
Hrebene pohoria Čergov nedosahujú takú nadmorskú výšku,
ktorá by umožnila vznik prirodzených horských lúk nad hranicou lesa ako je tomu napríklad v Nízkych Tatrách, či Veľkej Fatre a podobne.
Preto bol hrebeň Čergova v tomto období ešte zalesnený súvislým primárnym pralesom.
To, že na hrebeňoch ešte neboli lúky, nepriamo potvrdzujú aj písomné zmienky. V stredovekých listinách sa totiž zachovali aj také metácie,
v ktorých opisovaná hranica určitý úsek viedla hrebeňom pohoria. V týchto oblastiach však ani v jednej metácii lúky neboli spomínané. Vždy išlo len o
vrchy alebo rozľahlé lesy, ktoré boli v 13. storočí využívané ako kráľovský poľovnícky revír.17
Horské lúky, tak ako ich poznáme dnes, či v nedávnej minulosti, vtedy ešte neexistovali.
Vznik horských lúk
Vznik horských lúk na Čergove má priamu súvislosť s kolonizáciou na valašskom práve.
Pred príchodom valachov sa ovce pásli na podhorských lúkach, v okolí osád. Takéto nížinné pasenie sa zameriavalo hlavne na produkciu mäsa a vlny.
Valasi však priniesli nový spôsob pastvy - tzv. salašníctvo.
Rozdielom oproti nížinnému paseniu bolo, že sa salašníctvo zameriavalo aj na
mliečnu výrobu, výrobu syrov, bryndze a žinčice.
Avšak najpodstatnejším rozdielom bolo, že valasi
ovce sezónne vyháňali na vyššie položené horské lúky, na salaše.
Bolo to možné aj preto, že chovali odlišný typ ovce, nazývaný "valaška", ktorý bol biologicky
odolnejší ako staršie druhy oviec, ktoré boli chované na našom území. Takto mohli využívať na pastvu
horské lúky, čistiny a hole v nadmorskej
výške aj nad 900–1000 m.18
So salašníctvom samozrejme vznikla potreba takýchto horských pastvín.
A pretože celý hrebeň Čergova bol pokrytý lesom, horské lúky bolo potrebné vytvoriť.
Kedy a ako sa tak stalo si priblížime v nasledujúcich riadkoch.
Kolonizácia na valašskom práve
Valasi boli kočovní pastieri oviec a rožného dobytka, ktorí svoje stáda pásli na horských lúkach Karpát.
Po ich hrebeňoch postupne putovali z Rumunska cez
Zakarpatskú Ukrajinu, severné Slovensko, južné Poľsko až k severovýchodnej Morave.
Hlavný kolonizačný prúd začal zhruba na rozhraní 13. a 14. storočia.
Počas migrácie sa k Valachom pridávalo aj miestne obyvateľstvo
a dochádzalo tak k postupnej zmene etnického rázu valašskej kolonizácie. Preto na území východného Slovenska
nadobúda kolonizácia z etnického hľadiska povahu rusínsku.
Prvé zmienky o prítomnosti valachov na území Čergova môžeme vystopovať v listinách:
- 1357: Je to prvá zmienka o valachoch, ktorí majú súvis s Čergovom. V listine z roku 1357 sa spomína, že v roku 1356 Lorand, syn Mikč bána,
prepadol so svojimi poddanými valachmi, Rusínmi
(v listine spomenutí ako olahos, ruthenos) a inými služobníkmi dedinu Lomné v Zemplínskej župe.19
Ako uvádza Rábik vo svojej práci, spomínaní valasi nepochádzali z oblasti Lomného, ale z nejakej
inej lokality Mikčbánovcov.20 Rodina Mikča bána vlastnila v tom čase osadu (Pečovská) Nová Ves, kde aj sídlila a vlastnila aj jej prináležiaci chotár siahajúci
až na hlavný hrebeň Čergova.21
Majetky však mali Mikčbánovci aj na druhej strane pohoria, kde už pred rokom 1338 začali budovať blízko seba ležiace dediny Lukov (Lukua) a
Adriánovu Porubu (Adryanvagasa).22 Je teda veľmi pravdepodobné, že valasi spomínaní v listine,
pochádzali práve z oblasti pohoria Čergov.
Postupne sa o valachoch dozvedáme aj z iných oblastí pohoria:
- 1400:
Už pred rokom 1400 boli Rusíni usídlení v dedine Viliamvagasa (zaniknutá osada v blízkosti dnešnej Lúčky).23
- 1455:
V roku 1455 máme zmienku o prítomnosti valachov (rusínskej národnosti) na panstve Hanigovského hradu, kde kapitán hradu Ján z Kozojed
žiadal mesto Bardejov, aby nezasiahlo proti valachom pod jeho správou,
pretože on sám nemá žiadnu vedomosť o ich výčinoch.24
- 1491:
Z roku 1491 máme správu o tom, že v dedinách Venécia a Hradisko žili valasi.25
- 1501:
V roku 1501 valasi a obyvatelia Hradiska vypásali so svojím dobytkom a ovcami aj lesy mimo svojho chotára.26
- 1518:
V roku 1518 sa šľachtici z Kamenice usilovali usadiť valacha Ichnatha pôvodom z
Venecie aj v susednej dedine Lukov.27
- 1540:
Z roku 1540 sa zachoval zoznam dedín, v ktorých bývali Rutheni, išlo o dediny Bogliarka, Čirč, Geraltov, Hanigovce, Hradisko, Krivé,
Kružlov, Kyjov, Lukov, Lukov - Venécia, Olejníkov a Šarišské Jastrabie.28
Vzhľadom na to, že na našom
území boli hlavnými nositeľmi valašského práva práve Rusíni,29 tento zoznam dáva obraz o tom, že
valašské právo bolo už v tomto období aplikované v podstate v celom rozsahu pohoria Čergov.
Tento prehľad zmienok o valachoch zhruba približuje obdobie, kedy sa na území Čergova začalo uplatňovať
valašské právo a kedy začínali vznikať prvé horské lúky. Ich vznik môžeme teda datovať už od druhej polovice 14. storočia.
Avšak hlavný proces premeny lesov na horské lúky prebiehal v 15-16. storočí.
Proces vytvárania horských lúk
Keďže hrebeň Čergova bol v minulosti zalesnený, bolo potrebné
pre takýto sposôb využívania horského terénu horské lúky vytvoriť.
Valasi pri odlesňovaní používali inú metódu
ako klčovanie, ktoré sa používalo v podhorí.
Na premenu lesa na pasienky používali čerchlenie a ich dôležitým pracovným nástrojom bol oheň.
Čerchlenie
Slovo črchľa je domáceho, resp. slovanského povodu a je odvodený od
slova čerchliť/črchliť.30
Čerchlenie sa rozšírilo až s príchodom valachov, o čom svedčí aj to, že písomné zmienky sú doložené až z obdobia valašskej
kolonizácie.31
O samotnom čerchlení ale aj o lokalite s názvom Črchlisko sa zachoval záznam z roku 1663 pri ohraničovaní chotára obce Mútne (okres Námestovo) na Orave -
"...hory aneb hage pod pokutu daleg črchlity nesmely..."32 a hranica chotára prechádzala "...prez Črchlisko od Mutneho ležice..."33
Ako prebiehalo samotné čerchlenie sa dozvedáme vo výpovedi informátora z Poľska z roku 1964:
Keď pri pastierskom salaši vznikla osada, oblasť sa preplnila. Začali sa hľadať nové územia.
Zvyčajne išiel do lesa koziar s práchnom, kresadlom, 3-4 kozami a psom. Postavil si malú
chalúpku a začal olúpavať kôru zo stromov (stromy tak stratili listy alebo ihličie a časom vyschli).
Pod každý strom zakladal oheň, ktorý sledoval a udržiaval. Stromy padali a tleli a tak vznikla čeršľa.
Koziar podojil kozy do nádoby z kôry, trochu mlieka vypil a trochu
zavesil na strom a po nejakom čase mal syr, z ktorého bola scedená srvátka.
Lovil aj vtáky pomocou psa a pascí a žil takto niekoľko mesiacov.
Na štvrtý rok po vyčerchlení lesa prišiel prvý pastier a
zriadil salaš.34
Vzniknutý popol v očerchlenej a kontrolovane vypálenej lokalite sa potom rozhrabal.
Do takto pripravenej pôdy sa zasialo obilie alebo neskôr aj zemiaky. Ak neboli požiarom
zničené pne pristúpilo sa ku klčovaniu. Pôda sa upravovala následne v ďalších rokoch prekopávaním a vyberaním kameňov.
To, že pracovným nástrojom valachov bol oheň, za dozvedáme aj z ďalších listín, konkrétne z roku
1565 z oblasti horného Hronu máme správu o tom, že valasi sposobovali škody v lesoch nielen pasením oviec a kôz, ale aj tým,
že veľké časti lesa vyklčovali a ohňom vyždiarili.35
Aj keď nemáme z územia Čergova priame písomné zmienky o premene lesov na horské vrcholové lúky,
zachovali sa chotárne názvy, ktoré túto činnosť odzrkadľujú:
- Názvy črchľa, čeršľa, kršľa označovali pôvodne miesto, kde boli očrchlené stromy,
potom vyklčované miesto, z lesa vyklčovaná kultúrna pôda.36
- Názov čierťaž vzniklo zo slovesa so základom
čer(s)- (čerst-, črtati - ťať, vytínať), má teda so slovami črchľa, kršľa spoločný koreň.
Jeho význam je tiež podobný - 'vyklčované miesto' alebo 'vyrúbanými pásmi lesa ohraničené miesto',
v spisovnej slovenčine sa slovo čierťaž používa s významom hranica.37
- A napokon názov ždiar, žiar, žďar, ktorý pomenúval lokalitu po vypálení
lesného porastu na získanie pasienka.38
Všetky tieto názvy sa nachádzajú v pohorí Čergov na miestach dnešných horských lúk, či
už zalesnených hrebeňovoch alebo na miestach odľahlých od vtedy existujúcich obývaných oblastí.
Sú to miesta, kde bol les premenený na horské pasienky
alebo lúky, o čom svedčí aj ich lokalita a nadmorská výška uvádzaná v nasledujúcom prehľade:
Čierťaž pri Forgáčke (oblasť sa nachádza v nadmorskej výške 920 m) M,
Čierťaž pri Hradovej Hore (750 m) M,
Čierťaže pri vedľajšom bočnom hrebeni medzi Livovskou Hutou a Livovom (720 m) M,
Čerteže pri sedle Ždiare (940 m) M,
Čeršľa západne od rezervácie Čergovská Javorina (970 m) M,
Čeršľa južne od vrchu Lysá (1000 m) M,
Vyšná a Nižná Čeršlina severozápadne od Hanigovského hradu (800 m) M,
Črchľa východne od rezervácie Čergovská Javorina (870 m) M,
Črchľa pri Bukovom vrchu (820 m) M,
Črchľa pri vrchu Murianik (920 m) M,
Po verchu Žďaroch, Žďare, Pod Žďare všetky oblasti sú nad obcou Milpoš (700 - 850 m) M,
Ždiare na hrebeňovom výbežku Minčola (1000 m) M,
sedlo Ždiare (970 m) M.
Spočiatku bolo odlesňovanie živelné, postupne však valasi spôsobovali svojou činnosťou veľké
škody na lesoch a vrchnosť začala ich aktivity regulovať.39
Pasenie
O povinnostiach valachov voči zemepánom sa dozvedáme len z urbárov. Na hradnom panstve Šariš boli
valašskými dedinami Hradisko a Žatkovce. V polovici 16. storočia každý šoltýs odovzdával jahňa, zajaca a lovného
krahulca. Každá valašská domácnosť vyplácala daň 50 denárov, odovzdávala dvadsatinu z čriedy
oviec (päť oviec zo sto), remenný popruh na konský postroj, oštiepok, ale aj odpracovala
neurčený počet dní na hrade Šariš.40 Jednotlivé domácnosti mali 100 až 200 kusové čriedy
oviec, pre ktoré bolo dosť paše na priľahlých holiach Čergova.
Pamiatku na niekdajší chov oviec v okolí Sabinova traduje podnes
šarišské porekadlo, ktorým sa volá na kŕdeľ detí: "Teľo vas tu jest jak v Šome (pozn.: starý názov obce Drienica) jahňat!".41
Pôvodné valašské obyvateľstvo v Šariši sa však od 16. storočia postupne venovalo aj roľníctvu.
Tradičné ovčiarstvo sa udržalo len v niekoľkých dedinách pod Čergovom, na ktorom boli
jediné hôľne pastviny v Šariši.42
Názvy ktoré poukazujú na pasenie na horských lúkach:
-
Košariská pri vrchu Ostrá (850 m) M,
Košiar pri Bukovom vrchu (850 m) M,
-
Pastierčačky pri vrchu Hrašovík (940 m) M,
Pastovníky nad obcou Milpoš (750 - 800 m) M.
-
Lazy - chotárny názov, ktorý predstavuje pastvisko porastené borievkami, pastvisko v horách, prípadne aj vo význame orná pôda na
mieste vyrúbanom a vypálenom v lese:43
Lazy (750 m) pri vrchu Hradová hora M,
Lazy (650 - 700 m) pri vrchu Žobrák M,
Lazy (1080 m) pri vrchu Minčol M,
-
Stavenec - chotárny názov, ktorý pomenúva oblasť, kde bol kedysi košiar.
Stavenec predstavoval prenosnú časť ohrady pre ovce, prípadne plot, ktorým sa
ohradzoval košiar:44
Stavenec (600 m) západne od obce Hradisko M,
Stavenec (650 m) juhozápadne od obce Šiba M,
-
Solisko - chotárny názov - miesto, na ktorom sa umiestňovala
soľ pre ovce:45
Soliská (900 m) pri vrchu Škaredé M,
Solisko (900 m) pri vrchu Solisko M,
vrch Solisko (1057 m) M.
Pastieri zvykli sezónne od mája do októbra prebývať v provizórnych obydliach, v kolibách. Tieto sa podľa potreby vedeli rozobrať a
premiestniť na iné miesto.
Takto si na horské lúky v chotári obce Hanigovce spomína Andrej Lokaj - autor publikácie "Hanigovce minulosť a dnešok":
"Lúky boli na Križnicoch, na Duhaňovej, na Úvratnej, na Vyšných a Nižných Čeršlinoch. Prestali ich kosiť v roku 1976.
V oblasti Podpokriviská (teraz je tam poľovnícka chata) bolo kedysi stredisko nocľahov pre mladý dobytok a voly hanigovských gazdov.
Nad Podpokriviskami sa popod [hlavnú hrebeňovú] cestu tiahli lúky
až pod Dvoriska. Potom to boli Komendová, Fecková, Skalčíková, Čopková, Babie, Misarné - všetko to
boli kvitnúce lúky."46
Kosenie
Na niektorých lúkach sa neskôr už nepáslo, ale využívali sa ako kosienky.
Na kosených lúkach alebo aj na lúkach, ktoré boli v minulosti využívané ako polia, aj dnes nachádzame kôpky
kamenia (tzv. hroble), ktoré postupne navŕšili ľudia pri zúrodňovaní pozemkov. Boli väčšinou umiestňované do medzí, takže
takto tvorili aj hraničné znaky pozemkov.
Na kosené lúky upozorňujú aj chotárne názvy:
Poľana - chotárny názov, ktorý pomenúva horskú lúku, môže ísť o lúku čiastočne kosenú, alebo o lúku na ktorej je postavený
prístrešok a ovce sa chodia pásť na neďaleký pasienok.47
Baranje Polanki (750 m) pri vrchu Ostrá M,
Bernova Poľana (750 m) pri Bogliarke M,
Šoltýsova Poľana (900 m) nad obcou Šiba M
Flóra
Botanickú výnimočnosť horských lúk potvrdzuje výskum v rokoch 1996-1997, ktorý mal za úlohu inventarizovať flóru a vegetáciu
horských lúk NPR Čergovský Minčol. Pri tomto výskume bolo zistených 277 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 15 zaradených do
Červeného zoznamu ohrozených rastlín SR,48 ako napríklad:
bieloprst belavý (Pseudorchis albida),
vstavačovec zelený (Dactylorhiza viridis),
pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa),
ľalia zlatohlavá (Lilium martagon),
bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata),
plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum),
vstavač mužský poznačený (Orchis mascula subsp. signifera) a ďalšie.
Ponechanie horských lúk samovoľnému vývoju viedlo k zmene druhovej diverzity v prospech porastov čučoriedky a niektorých trávnych druhov,
najmä (v závislosti od podmienok stanovišťa) psice tuhej (Nardus stricta), metlušky krivolakej (Avenella flexuosa) a
chlpane lesnej (Luzula sylvatica).49
Zalesňovanie a sukcesia
Rozloha horských lúk v minulosti bola obrovská. Dnes si ich dokážeme predstaviť
už len podľa leteckých záberov z polovice 20. storočia. Ako príklad môže poslúžiť
porovnanie oblasti hrebeňa medzi vrchom Hrašovík a Soliskom z rokov 1949 a 2022
na snímkach nižšie.
Horské lúky začali postupne zanikať
buď prirodzenou cestou - sukcesiou, teda postupným návratom lesného ekosystému alebo umelou cestou - zalesňovaním.
K umelému zalesňovaniu horských lúk začalo dochádzať hlavne v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy sa horské lúky prestali
využívať. Horské lúky boli zalesňované prevažne ihličnanmi (borovica, smrek, smrekovec).
Tieto dreviny však nie sú vhodné
pre prírodné podmienky Čergova.50 Preto v týchto umelo založených porastoch dochádalo a stále dochádza k rozsiahlym škodám.
Na mnohých miestach Čergova môžme práve v týchto časoch vidieť ako takto umelo vnesené porasty mnohokrát končia v kalamite.
Umelé zalesnenie horskej lúky ihličnanmi neďaleko vrchu Solisko vidíme v pozadí na fotografii zo 70-80-tych rokov:
Tieto vysadené smreky z predchádzajúcej fotografie skončili o 40 rokov neskôr v kalamite:
Podobne skončili porasty na vrchu Škaredé
alebo porasty na Balážovej nad Jakovanmi, kde v okolí bola na obrovskej
ploche zalesná bývalá Boldovská lúka smrekmi, borovicami a smrekovcami. Holinou skončila aj smreková
monokultúra pri Veľkej Javorine a podobne.
Takýmto nevhodným umelým zalesňovním došlo k znehodnoteniu horských
ekosystémov bylinnotrávnatých porastov. Toto zalesnenie neprinieslo ani hospodársky výsledok a nebolo ich tam
potrebné zakladať ani ako porasty s protipovodňovou funkciou, pretože túto rovnako dobre v daných polohách
ploských chrbtov plnia trávne porasty.51
Na miestach, kde neboli horské lúky umelo zalesnené, dochádza k ich postupnému zarastaniu náletovými drevinami a ich
rozloha sa každým rokom zmenšuje.
Preto sa hľadajú alternatívne spôsoby obhospodarovania, ktoré dokážu
zachovať tieto biotopy aj bez pravidelnej pastvy alebo kosenia.
V posledných rokoch sa začala na Čergove realizovať obnova a záchrana horských lúk, prevažne
mulčovaním (biomasa sa mechanizmami pokosí, podrví a ponechá na ploche). Prebieha prevažne na horských
lúkach z bardejovskej strany a jej cieľom je zastaviť pokles rozlohy
travinno-bylinných biotopov a zachovať ich druhové zloženie a biodiverzitu.
Táto technika obhospodarovania samozrejme nemôže plnohodnotne nahradiť pôvodné kosenie a pasenie,
avšak obnoviť pasenie a kosenie je v
súvislosti s ekonomickými nákladmi nereálne.52
A preto, aj keď technika mulčovania v podmienkach vysokohorských lúk ešte nie je dostatočne preskúmaná a v niektorých prípadoch sú
výsledky takéhoto manažmentu kontroverzné, stále sa hľadajú nové efektívnejšie metódy jej použitia,
monitorujú sa dosiahnuté výsledky a ďalej sa zdokonaľujú.
Ponechanie čergovských horských lúk na samovoľný vývoj by viedlo k ich zániku a zarástli by postupne lesom.
Aj keď boli horské lúky pohoria Čergov vytvorené umelo, tvorili po dlhé stáročia súčasť jeho mimoriadnych prírodných krás
a druhových hodnôt a je preto namieste, že sa
vyvíja úsilie o ich záchranu. Bola by veľká škoda prísť aj o tieto posledné zvyšky lúk, ktoré v sebe nesú bohatstvo v podobe
biodiverzity, estetickej a krajinárskej scenérie a ktoré sú v neposlednom rade aj dedičstvom
stáročnej práce predchádzajúcich generácií.
|
|
|
- Hudáček, P.: Lesy a ich ničenie v stredoveku. Spôsoby kultivácie krajiny a odlesňovanie v 13. - 14. storočí. In: História č. 3-4/2012 . 2012. Dostupné online, str. 14. Poruba (od slova rúbať, rúbanisko),
vagasa (maďarský ekvivalent poruby), hau (nemecký ekvivalent), lehota/voľa (lehota, resp.
poľský ekvivalent voľa, vypovedá o čase potrebnom na založenie novej dediny, to súviselo s oslobedením od daní a poplatkov
pre obyvateľov, počas získavania nových pozemkov v lesoch).
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 69106
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 15
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, str. 138
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958. Dostupné online, str. 106 Listina 5912
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupné online, str. 15
- Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004. Dostupné online, str. 187 Listina 388
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, str. 5 Listina DL 32690
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupné online, str. 9
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, str. 237
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, str. 5 Listina DL 32690
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 100
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 1230
- Tamže, Listina DL 68763
- Hudáček, P.: Lesy a ich ničenie v stredoveku. Spôsoby kultivácie krajiny a odlesňovanie v 13. - 14. storočí. In: História č. 3-4/2012 . 2012. Dostupné online, str. 14
- Tamže, str. 9, str. 11. Podobne ani z územia stredovekého
Slovenska sa nezachovali žiadne správy o existencii žiarenia pri získavaní novej pôdy v lesných oblastiach. Jedinými
dokladmi sú ojedinelé zmienky v podobe miestnych názvov Ždiar (spálené, vypálené miesto v lese), ktoré boli dlho mylne
považované za dôkaz o žiarení lesov v stredoveku. Tieto názvy sa objavujú hlavne od ranného novoveku a súviseli len
so spaľovaním vyklčovaného pozemku (pole, lúka) v odľahlých častiach zalesnených chotárov starších dedín.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 119-120
- Rožai, G.: Kolonizácia východného Gemera na valašskom práve
vo svetle súčasnej a historickej toponymie. In: HISTORICA Revue pro historii a příbuzné vědy 2018/1. Ostrava, 2018. Dostupné online, str. 2, str. 14
- Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. VI. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1891. Dostupné online, str. 626 Listina 410
- Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005, str. 232
- Roškanin, M.: Metácia chotára Pečovskej Novej Vsi z roku 1322. 2015. Dostupné online
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985, str. 220
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupné online, str. 90 Listina 783
- Štátny archív (ŠA). Bardejov, Listina 782
- Fejérpataky, L.: Magyarországi városok régi számadáskönyvei. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1885. Dostupné online, str. 284
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina DL 39855
- Tamže, Listina DL 69107
- Tamže, Listina Kamara, E 159, x. 4214, Regesta decimarum
- Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005, str. 217
- Habovštiak, A.: Oravské chotárne názvy. Stredoslovenské vydavateľstvo, Banská Bystrica, 1970, str. 27
- Tamže, str. 28. R. 1659 máme v Oraviciach Czrchlisko, r. 1663
Črchlisko v Mutnom, r. 1667 v Rabči majú Czerchle a r. 1684 v Sihelnom sú Cserchlycze.
- Habovštiak, A.: K etymológii názvov Čierťaž, Črchľa, Čremoš. In: Jazykovedný časopis 1954/4. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1954. Dostupné online, str. 246
- Tamže, str. 245
- Herniczek-Morozowa, W.: Terminologia polskiego pasterstwa
górskiego. Cz. 1. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo
Polskiej Akademii Nauk, Wrocław, 1975, str. 47-48. Gdy przy sałasie pasterskim powstawała osada, robiło się ciasno. Szukano nowych terenów.
Szedł zwykle w las koźoš z hubką, krzesiwem, 3-4 kozami i psem. Budovał mały szałasik i
zaczynał obrąbyvać korę z drzew (drzewa potraciły
liście lub igliwie i z czasem poschły). Pod każdym drzewem zakładał ogień, którego pilnował.
Drzewa padały i tlały dalej i w ten sposób powstawała čerhla.
Koziarz do kozupka z kory doił kozy, część mleka pił,
a część zawieszał na drzewie i po pewnym czasie miał ser, z którego odciekla serwatka.
Łowil też ptaki z pomocą psa i sideł i tak żył parę miesięcy. Na czwarty rok od wycerchlenia
lasu przychodzil pierwszy owczarz i zakladał szałas (wiadomości pochodzą od informatora)
- Chaloupecký, V.: Valaši na Slovensku. Slovanský ústav v Praze, Praha, 1947, str. 52-53. Ve zprávě císařských komisařů z roku 1565 o
lesích na horním Hronu se praví, že tamní Valaši způsobili v lesích
velikou pohromu, jak pasením svých stád koz a ovcí, tak také tím, že velké části lesa vyklučili
a ohněm vyžďářili, aby tak získali jakási políčka a louky.
- Majtán, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Veda, Bratislava, 1996, str. 67
- Tamže, str. 67
- Novák, J.: Salašníctvo v Karpatoch. Tribun EU, s. r. o., Brno, 2018, str. 325
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, str. 68 Listina 402
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť, Listina U et C, Fasc. 4, nr. 49, s. 356
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962, str. 75
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, str. 470
- Herniczek-Morozowa, W.: Terminologia polskiego pasterstwa
górskiego. Cz. 1. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo
Polskiej Akademii Nauk, Wrocław, 1975, str. 111
- Tamže, str. 173
- Tamže, str. 171. Miesto, na ktorom sa umiestňovala soľ pre ovce: pri každom salaši bolo solisko (ovce po soli mali lepší apetít do pasenia).
- Lokaj, A.: Hanigovce minulosť a dnešok. Obecný úrad Hanigovce, Hanigovce, 2000, str. 8-9
- Herniczek-Morozowa, W.: Terminologia polskiego pasterstwa
górskiego. Cz. 1. Zakład Narodowy im. Ossolińskich – Wydawnictwo
Polskiej Akademii Nauk, Wrocław, 1975, str. 145
- Kliment, J.: Vegetácia horských lúk Národnej prírodnej rezervácie Čergovský Minčol. In. Ochrana prírody. Roč. 16. Banská Bystrica, 1998
- Tamže, str. 106-107
- Midriak, R.: Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu. (Prípadová štúdia z Čergova). Technická univerzita Zvolen, Zvolen, 1995, str. 24. Smrek tam [pozn. na Čergove] vydrží cca do 40 - 50 (60) rokov, potom ho
napadne hniloba, hynie a vypadne z porastov.
- Tamže, str. 24. K ďalším negatívnym krokom z hľadiska ovplyvňovania pôvodného drevinového zloženia na Čergove patrí zalesňovanie
vrcholových lúk tohto pohoria borovicou a smrekovcom, navyše nevhodnej proveniencie. Ide tak o znehodnotenie horských
ekosystémov bylinnotrávnatých porastov a ďalej o rozsiahle škody na týchto umele vnášaných ihličnatých drevinách vplyvom snehu, mrazu a zveri.
O produkčnej funkcii takto založených netvárnych a geneticky nevhodných porastov nemôže byť vôbec reč a kvôli protieróznej
a vodohospodárskej funkcii ich tam taktiež nebolo potrebné zakladať, lebo tieto mimoprodukčné funkcie rovnako dobre v daných polohách
ploských chrbtov plnia trávne porasty.
- Michaeli, E.: Physicogeographical conditions of the Čergovský Minčol, the national nature reserve and the present state of its protection. Zborník Acta facultatis rerum naturalium Universitatis Comenianae. Geographica. Supplementum No. 2/I. Univerzita Komenského, Bratislava, 1999, str. 109
|
|
|
|
Prečítané: 1854x, publikované: 24.6.2023, posledná aktualizácia: 24.6.2023
|
|
|
Čergov na Facebooku
|
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
|
Aktuálny záber - Lysá
|
|
|
