Regestár pohoria Čergov

Z histórie

Regestár pohoria Čergov

Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.

Aktuálny počet zaradených listín: 2160

Obdobie:

od roku: do roku:

Osoba: ⓘ

Obec:

Zdroj:

Referencie:

Full text: ⓘ

Zoradenie podľa:

Vymazať filter

Rozšírený filter

1749

AACass, listina: KV, vol. 21, fasc. 1, 1749A, s. 1-32; 1749B, s. 1-17.

Abstract: Barkóciho vizitácia farnosti Sabinov.

Obce a miestne názvy: Drienica, Jakubovany, Ľutina

Referencie na listinu:

Farnosť Sabinov:
Drienica (Soma): v obci stála drevená cerkev Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorá bola postavená pred asi 40 rokmi [cca 1709] a predtým tu stála murovaná cerkev. Vo svätyni stál maličký oltár, iný malý oltár sa nachádzal v kostolnej lodi. V inventári mali cínový kalich. V drevenej zvonici viseli tri zvony. Okolo cerkvi sa nachádzal cintorín, ktorý bol zle oplotený. Miestny presbyter mal asi 74 rokov a okrem rusínskej reči nehovoril inak („nullam lingvam praeter Ruthenicam calens“). Bol ženatý. Jeho filiálkou bola obec Ľutina (Luczina), kde stála drevená cerkev, ktorá bola starobylá a v stave na spadnutie. Mali dva zvony.
Jakubovany (Jakabfalva): vo filiálnej obci stál starobylý murovaný kostol sv. Vavrinca. Vo svätyni a v sakristii boli klenby. V interiéri stál len hlavný oltár, mali tu len jeden zvon. Cintorín bol oplotený. V zemepanskom kaštieli býval evanjelický kazateľ, ktorý predtým pôsobil v Kežmarku.
Počet veriacich vo farnosti Sabinov: Drienica: rímskokatolíci(25 + 10), gréckokatolíci(200), evanjelici(0); Jakubovany: rímskokatolíci(32 + 14), gréckokatolíci(19 + 9), evanjelici(51 + 18); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.76)

1749

AACass, listina: KV, vol. 13, fasc. 8, 1746, s. 1-6; 1749A, s. 1-24; 1749B, s. 1-4.

Abstract: Barkóciho vizitácia farnosti Svätý Jur.

Obce a miestne názvy: Bodovce, Ratvaj

Referencie na listinu:

Farnosť Svätý Jur: Vo filiálnej obci Ratvaj (Ratvaj) nestál žiadny kostol ani oratórium. Podobne ani kostol ani žiadne oratórium nemali vo filiálnych obciach Bodovce (Bodolaka), Počkaj (Pocskaj), Čipka? (Csipkes, Csépkés + Nyomarka). Všetci obyvatelia boli Slováci. (Zubko, Žeňuch, 2017, s.82-83)

1749

AACass, listina: KV, vol. 23, fasc. 6, 1749A, s. 1-12; 1749B, s. 1-4; 1749C (1746), s. 1-4.

LAT

Osoby: Helena Gajdošová; Ignác Herkaľ; Jozef Šuldig; Pavol Telesnický

Obce a miestne názvy: Babin Potok, Hradisko, Mošurov, Terňa, Závadka

Osoby a obce:
Hradisko - Pavol Telesnický - farár
Terňa - Ignác Herkaľ - farár
Terňa - Jozef Šuldig - obyvateľ
Terňa - Helena Gajdošová - obyvateľ

Referencie na listinu:

Farnosť Terňa: Sídlo rímskokatolíckej farnosti. Murovaný farský kostol sv. Kataríny bol od základov postavený ako nový v roku 1736 s pomocou baróna Gabriela Spleniho....Okrem nového hlavného oltára stáli v kostolnej lodi dva nové bočné oltáre a vo svätyni stál štvrtý starobylý bočný oltár, ktorý bol maličký. V inventári sa nachádzala strieborná monštrancia a pozlátené strieborné cibórium, ktoré stáli 444 zlatých. Pod kostolom boli vybudované dve krypty, jedna patrila rodine Spleniovcov a druhá rodine Segediovcov (Szegedi). Tieto dve rodiny mali aj patronátne právo. V priľahlej murovanej veži viseli dva starobylé zvony, tretí visel v sanktusníku. Procesie sa konali na miesta, kde bolo možné získať odpustky: na sviatok Navštívenia Panny Márie do Veľkého Šariša, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie do Sabinova, na sviatok Narodenia Panny Márie do Prešova, na sviatok sv. Anny do filiálnej obce Mošurov, do Poľska k milostivému obrazu Ukrižovaného do Kobylanky (v čase najväčšieho morového nebezpečenstva sem prišli veriaci na púť) na sviatok sv. Márie Magdalény; miestne procesie sa konali na sviatok sv. Marka do polí, na Božie telo k štyrom oltárikom, ktoré postavili miestni sedliaci, na sviatok sv. Donáta v nedeľu po 1. júli k miestnej drevenej soche sv. Donáta, ktorá stála na obrovskom murovanom stĺpe povyše dediny. Na pozemku pred vstupom do kaštieľa Spleniovcov stála kamenná socha Panny Márie na murovanom stĺpe. Na cintoríne stál kráž bez korpusu a pred kostolom kríž s korpusom. Obyvatelia boli Slováci. Farárom bol 53-ročný Ignác Herkaľ, narodený 20. februára 1696, ktorý hovoril po latinsky, rodnou slovenčinou a po nemecky... V roku 1728 sa stal farárom v Terni. Na fare mal 24-ročného sluhu Jozefa Šuldiga (Suldig), 33-ročnú slúžku vdovu Helenu Gajdošovú (Gaidos); jej prvého manžela kedysi zavraždili v Papíne (Popina), druhého manžela odsúdili ako podpaľača a sťali mečom v Prešove.
Babin Potok (Balpataka): Vo filiálnej obci Babin Potok (Balpataka) nestál žiadny kostol, ale v obci rozprávalo, že tu kedysi stál drevený kostol, ale existovali ekonomické dôkazy, na základe ktorých bolo možné konštatovať, že kostol tu skutočné stál pred 70 rokmi [cca 1680]. Na oplotenom cintoríne stál kríž. Uprostred obce stála zvonička. V obci stál aj kríž s korpusom a ďalší kríž s korpusom bol na cintoríne. Sviatky a nedele boli primerane slávené, ale zemepáni žiadali poddaných, aby v tieto dni pracovali.
Hradisko: Vo filiálnej obci Hradisko (Hradiszko) stála drevená cerkev a býval tu gréckokatolícky farár Pavol Telesnický (Telesznickj). Študoval v Prešove a v Mukačeve. Mali dva malé zvony. Vo filiálnej obci Závadka (Zavatka) nebola žiadna cerkev, len uprostred obce stála zvonička. V obci Geraltov (Gerald) [stála cerkev a] býval tu gréckokatolícky farár.
Počet veriacich vo farnosti Terňa: Terňa: r. k.(184), gr. k.(63), ev.(22), kalvíni(2), deti(96), konvertiti(30), apostati(2), židia(3); Mošurov: r. k.(100), gr. k.(22), ev.(3), kalvíni(0), deti(30), konvertiti(0), apostati(0), židia(8); Babin Potok: r. k.(66), gr. k.(22), ev.(3), kalvíni(0), deti(25), konvertiti(3), apostati(0), židia(2); Hradisko: gr. k.(52), deti(30); Závadka: gr. k.(31), deti(25); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.86-88)

22.7.1749

AAAgr, listina: AV, sign. 3416, s. 68-72;

Osoby: Peter Ilkovič; Izaiáš Janovič; Štefan Kaminský; Lukáš Kosevský; Ján Tarasevič; Ján Tarasovič; Ján Tarasovič; Simeon Tarasovič; Vasiľ Tarasovič; Pavol Telesnický; Andrej Zetkei

Obce a miestne názvy: Čirč, Geraltov, Hanigovce, Hradisko, Kríže, Kružlov, Livov, Lukov, Malcov, Šarišské Jastrabie

Osoby a obce:
Čirč - Izaiáš Janovič - farár
Geraltov - Andrej Zetkei - farár
Kríže - Ján Tarasevič - farár
Kružlov - Simeon Tarasovič - farár
Livov - Lukáš Kosevský - farár
Ľubotín - Ján Tarasovič - farár
Lukov - Vasiľ Tarasovič - farár
Malcov - Štefan Kaminský - farár
Šarišské Jastrabie - Peter Ilkovič - farár

22da Julij [1749], ex Districtibus Makovicza, Zamagura, et Saáros examinati sunt. Reverendus Andreas Kurimskj P. Cserninensis et Districtuum Makovicza, et Zamagura Archi:Presbyter. ... Reverendus Basilius Taraszovics P. Lukoviensis Reverendus Josephus Nizalovszkj P. Gerlachoviensis Reverendus Josephus Rojkovics P. Sznakoviensis Reverendus Simeon Tarasovics P. Kruzloviensis ... Die itidem 31ma Julij [1749], In Statione Tarczensi, examinati sunt Reverendi, residui ex Districtu Saarosiensi Parochi. Reverendus Joannes Mankovics P. Balas=Hagasiensis et Disctrictus Ejusdem Archi=Presbyter. Reverendus Joannes Hodemarskj P. Orloviensis Reverendus Izaias Janovics P. Csircsensis Reverendus Joannes Taraszovics P. Liubozinensis Reverendus Petrus Ilkovics P. Jasztrabensis Reverendus Joannes Taraszevics P. Hanigoczensis Reverendus Theodorus Garbela P. Diacsoviensis Reverendus Elias Danielovics P. Peklinensis Reverendus Basilius Solecz P. Kerestveiensis Reverendus Andreas Zetkej P. Geralnensis Reverendus Paulus Teleszniczkj P. Hradiszkensis Reverendus Joannes Horvath P. Nova=Villensis Reverendus Joannes Gulovics P. Fuljakensis Reverendus Joannes Taraszevics P. Krizensis Reverendus Lucas Koszevskj P. Livoviensis Reverendus Stephanus Kaminskj P. Malczoviensis. ... Cur dicatur homo ad imaginem, et similitudinem DEI creatus, Krizensis, Livoviensis, et Malcziviensis rationem dare nesciverunt. Hi etiam definire materiam sacramentorum ignorabant. Uti et caeteri reqvisita, sacramentorum vix aliqvi callebant. ...Livoviensis et Krizensis, plures admittebant pueros, et puellas ad confessionem. Caeteri ibidem cum ijsdem exceptis qvibuspiam vix sufficientem scientiam ad excipiendas confessiones Fidelium, itá et adrité peragendas, instruendas habuisse observati sunt. Aliqvibus definitionem doloris ad confessionem necessarij, aliis modum ignorantibus....Fornicationem non esse peccatum mortale Livoviensis, Krizensis et Orloviensis admisit. Caeteri dicebant esse mortale peccatum, sed non sciverunt rationem, cur? tale sit?

Referencie na listinu:

Kánonická vizitácia uniatskych presbyterov latinským biskupom (1749):
Po ukončení (skrutínií) v stoliciach Zemplín a Už boli v slávnej Šarišskej stolici a slobodnom kráľovskom meste Bardejov 22. júla [1749] preskúšaní presbyteri z dekanátov Makovica, (Šarišské) Zamagurie a Šariš: Velebný Andrej Kurimský, cerninský farár a arcipresbyter dekanátov Makovica a (Šarišské) Zamagurie. ...
Velebný Vasiľ Tarasovič, lukovský farár. Velebný Juraj Nizalovský, hrabský farár. Velebný Jozef Nizalovský, gerlachovský farár. Velebný Jozef Rojkovič, snakovský farár. Velebný Simeon Tarasovič, kružlovský farár. ...
Títo všetci boli ordinovaní uniatskym biskupom... Sotvaktorí vedia o forme a matérii sviatostí a o úmysloch. Zriedkavo katechizujú, to znamená, že aj sami sú hrubí, majú ešte hrubších farníkov. Tých, ktorých krstia, tiež pomažú svätou krizmou, avšak pri cigánskych deťom robia výnimku, hovoria, že ich netreba pomazať a že tohto pomazania nie sú hodní, čo je deformácia, a že ich rodičia nie všade dodržiavajú Božie a cirkevné zákony. Čo sa týka spovede, vyjavili, že ju vysluhujú veľmi zriedkavo, ako sa však odhalili spolu so svojím najhrubším arcipresbyterom v tomto maximálne spásonosnom bode. Povedal, že jednoduché smilstvo nie je smrteľný hriech, ak bolo vykonané so súhlasom obidvoch strán, ostatní ani nerozlišujú medzi cudzoložstvom a jednoduchým smilstvom; povedali, že ani nikdy nepremýšľali, prečo by mali rozlišovať? Nepoznajú manželské prekážky, ani koľko ich je. ... Matriky opatrujú veľmi zriedkavo a do nich týmto spôsobom zapisujú len pokrstených...
Takisto boli dňa 31. júla [1749] na zastávke v Toryse preskúšaní velební farári rezidujúci v Šarišskom dekanáte:
Velebný Izaiáš Janovič, čirčský farár. Velebný Ján Tarasovič, ľubotínsky farár. Velebný Peter Ilkovič, šarišskojastrabský farár. Velebný Ján Tarasevič, hanigovský farár. Velebný Teodor Garbela, ďačovský farár. Velebný Eliáš Danielovič, ruskopekliansky farár. Velebný Vasiľ Solec, okružniansky farár. Velebný Andrej Zetkei, geraltovský farár. Velebný Pavol Telesnický, hradištiansky farár. Velebný Štefan Jaronič, ondrašovský farár. Velebný Ján Horvát, ruskonovoveský farár. Velebný Ján Tarasevič, krížsky farár. Velebný Lukáš Kosevský, livovský farár. Velebný Štefan Kaminský, malcovský farár.
... Títo všetci boli ordinovaní uniatskymi biskupmi a po jednom zastávajú farársky úrad. Niektorí obývajú farské pozemky, ostatní – samozrejme – podľa dohody a nájomné, ktoré so zemepánmi zjednali (ktoré je jasne určené v súpise), lebo užívajú panské pozemky.... Prečo sa hovorí, že človek bol stvorený na obraz a podobu Boha, krížsky, livovský a malcovský nevedeli rozumne vysvetliť. Títo tiež nedokázali definovať matériu sviatostí... Livovský a krížsky privádzajú mnohých chlapcov a dievčatá na spoveď;... Smilstvo za smrteľný hriech nepovažujú livovský, krížsky a orlovský. Ostatní povedali, že to je smrteľný hriech, ale nevedeli vysvetliť prečo a ako?... všetci až doteraz nemali žiadne matriky na zapisovanie mien pokrstených, zomrelých a spojených do manželstva. (Zubko, Žeňuch, 2017, s.109-114)

16.5.1751

Gárdonyi, 1909, s.122, listina: 903

HU
SK

16. mája 1751. Slovenská listina Štefana Foxia [Foxius], podľa ktorej si berie pôžičku od rodiny Péchy.
Originál.
Preklad: Kveta Markušová, 2017

20.5.1752

Gárdonyi, 1909, s.122, listina: 906

HU
SK

20. mája 1752. Slovenská listina Daniela Kulicsi-ho, ktorý si berie pôžičku od rodiny Péchy.
Originál.
Preklad: Kveta Markušová, 2017

3.10.1753

AACass, listina: Acta parochialia, Acta parochiae Pečovská Nová Ves, list patronátu Péčiovcov biskupovi F. Barkócimu z 3.10.1753.

Osoby: Martin Javčák; Ján Schmelczer

Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves

Osoby a obce:
Pečovská Nová Ves - Ján Schmelczer - farár

Referencie na listinu:

V rokoch 1753-1756 pôsobil ako farár v Pečovskej Novej Vsi [Ján Schmelczer]. Keď v roku 1752 odišiel farár Martin Javčák z Pečovskej Novej Vsi do Sabinova, rodina Péčiovcov (ako svetský patrón) prezentovala biskupovi (ako kandidátov na uprázdnenú farnosť) Pavla Vindiša (Windisch), farára v Nižnom Slavkove a tiež Jána Schmelczera. Biskup Barkóci disponoval do farnosti Schmelczera. (Sedlák, 2018, s.85)

1.7.1754

Gárdonyi, 1909, s.124, listina: 925

HU
SK

1. a 3. júla 1754. Slovenské listiny Daniela Culicia [Culicius = komár], ktorými si berie novšie pôžičky od rodiny Péchy.
Originál, 2 ks.
Preklad: Kveta Markušová, 2017

1755-1790

AACass, listina: Acta personalia, Javcsak Martin, personalia et testamentalia, 1750-1790

Osoba: Martin Javčák

Osoby a obce:
Hermanovce - Martin Javčák - úmrtie

Referencie na listinu:

[Martin Javčák] zomrel zaopatrený sviatosťami 29. augusta 1776 v Hermanovciach. (Sedlák, 2018, s.84)

16.5.1755

Gárdonyi, 1909, s.125, listina: 939

HU
SK

16. mája 1755. Slovenská listina Daniela Culicia [Culicius = komár], podľa ktorej si berie pôžičku od rodiny Péchy.
Originál.
Preklad: Kveta Markušová, 2017

1861-1870 / 2160


Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017. Dostupn online Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017. Dostupn online Štátny archív Zakarpatskej oblasti, Berehovo, Vedenie Mukačevskej gréckokatolíckej diecézy, sign. 151.1.1125, 17 fol.. Užhorod Štátny archív Zakarpatskej oblasti, Berehovo, Vedenie Mukačevskej gréckokatolíckej diecézy, sign. 151.1.1125, 17 fol.. Užhorod Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909 Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909 Sedlák, P.: Cirkevné dejiny obce Pečovská Nová Ves. In: Pečovská Nová Ves. Potulky dejinami. Vydavateľsvto Universum-EU, Prešov, 2018 Sedlák, P.: Cirkevné dejiny obce Pečovská Nová Ves. In: Pečovská Nová Ves. Potulky dejinami. Vydavateľsvto Universum-EU, Prešov, 2018


Prečítané: 888637x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021