|
|
Regestár pohoria Čergov |   |
|
|
|
Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte
spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.
Aktuálny počet zaradených listín: 2160
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 1209 | Gárdonyi, 1909, s.1, listina: 1 (falzum) | HU
LAT | 3 |
|
1209. Listina kráľa Ondreja II., ktorou potvrdzuje, že mýtnicu v Pečovskej Novej Vsi [uyfalusi]
v Šarišskej župe, ležiacu pod Novým hradom [Uyvár] a zriadenú v prospech tohto hradu,
daruje Demeterovi Raschai-mu, hlavnému majstrovi-pohárnikovi kráľovnej. Na pergamene; veľká opotrebovaná pečať bochníkovitého tvaru, visiaca na ružovom a modrom hodvábnom povrázku, sa oddelila.
To isté je potvrdené v listine kráľa Ferdinanda I., vydanej 9. marca 1543.
Falzifikát.Preklad: Kveta Markušová, 2017 Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
| 1246 | CDSl II, s.155, listina: 223 | LAT
LAT | 2 |
Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...Rycolphus et Hermannus, filii Ruthkerii, nepotes Adolphi, prepositi de Chipus...
| 1248 | Gárdonyi, 1909, s.1, listina: 3 (falzum) | HU
| 3 |
Osoby a obce:
Červenica pri Sabinove - Detre - vlastník
Kamenica - Detre - vlastník
Synonymá: Torkueley, Weresalma
1248. Listina kráľa Bela IV., ktorou Mohol-ovmu synovi Detre-mu, ktorý v bitke s Tatármi
pri rieke Slanej [Sayow] pozdržal útok nepriateľa, zachránil kráľovi život, pričom sám
utrpel ťažkú ranu, za odmenu daruje ako sídlo poľovnícke revíry v Šarišskej župe pri
poľských hraniciach, a síce pri Pustom Poli [Bachmezey], pri Kamenici [Torkueley] a pri
Červenici [Weresalma], kráľ ho osobne aj uvedie do týchto majetkov. Hranice: od
prameňa hraničnej riečky Ľutina [Lethene] až po jej ústie do rieky Torysy [Tarcha], odtiaľ
na západ až po potok Kukenegerpotok, podľa tohto potoka na sever až po hranice mesta
Torysa [Tarca], odtial opäť na sever po riečku Polucha, príslušne po jej ústie do Popradu,
kde sú hranice majetku Plaveč [Polucha], napokon sledujúc rieku Poprad [Poprád] až po poľskú
hranicu.
Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 29. marca 1320.
Preklad: Kveta Markušová, 2017
Referencie na listinu:
Táto listina o údajnom darovaní Červenice v roku 1248 je falzum. (Uličný, 1990, s.388)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...de Decimis omnium de Terra eductorum, & de foetibus quorumlibet animalium brutorum exigebatur videlicet: in Sárus, Eperyes, Seeben, Kis-Sárus, Sebefalva, Kajutha, Ardou-Nyárs, Urkutha, Osztropotoka, Megyepotoka, Gregorfalva, Ujfalu, Uj-Szilva, Teuchik, & Kapy vocatis, nec non cum Villa Episcopali Szent-Mihaly ex nostra collatione...
Referencie na listinu:
Listina, v ktorej sa prvý raz spomína Sabinov, je až z roku 1248. No hovorí sa v nej už o zániku desiatkov, ktoré v kráľovských obciach stredného Šariša dovtedy každoročne vyberali zo všetkej úrody a prírastku na poli a v chlieve z 3/4 pre jágerského biskupa a z 1/4 pre miestneho farára. Ako kráľovské sa v dokumente uvádzajú obce Veľký Šariš, Prešov, Sabinov, Malý Šariš, Župčany, Kojetice, Ordov a Náš (dve dediny v chotári dnešných Ražnian), Orkucany, Medzany, Gregorovce, Nová Ves, Nový Slivník, Tulčík a Kapušany. Ako nekráľovskú - biskupskú - uvádza listina ešte obec Michaľany. Z listiny sa ďalej dozvedáme, že v uvedených kráľovských obciach už pred rokom 1248 dal jágerský biskup vystavať stodoly na uskladnenie a zvod svojich 3/4 z vybranej desatiny z miestnej úrody a prírastku na dobytku a hydine. (Halaga, 1962, s.15)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 23.2.1248 | CDSl II, s.202-203, listina: 290 | LAT
LAT | 2 |
|
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
[Chminianska] Nová Ves patrila k tým dedinám panstva hradu Šariš, z ktorých tri štvrtiny desiatku miestni farníci do roku 1248 odovzdávali jágerskému biskupovi. Od roku 1248 táto časť desiatku patrila kráľovi. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa o tejto dedine, ktorá, ako vyplýva z obsahu listiny, jestvovala dávnejšie pre rokom 1248. (Uličný, 1990, s.108)
| 1250 | CDSl II, s.248, listina: 355 | LAT
LAT | 2 |
Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
…obsahujúci darovanie istej zeme nazývanej Zemelnye, ktoré bolo urobené Šimonovi, synovi Štefana, a jeho bratom Štefkovi, Šalamúnovi a Štefanovi, pričom medze tej darovanej zeme sa rozprestierali až po poľské vrchy/hory… kde istá rieka, Čierna Topľa (Niger Topul), ktorá tečie zo severu z hôr a vrchov ležiacich na hraniciach Poľského kráľovstva, od prameňa preteká smerom na juh popri dedine Gybolth, potom pokračuje a vlieva sa do rieky nazývanej tým istým menom; táto rieka potom tečie na východ popri meste Bardfa po veľký úsek, až kde sa do nej vlieva istá rieka zvaná Garbolth…
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Bela IV., rex Hungariae, Symoni, filio Stephani, Stephk, Salamoni et Stephano, fratribus eiusdem, possessionem Smilno in metis accurate descriptis donat.
...donationem cuiusdam terre Zemelnye vocate Symoni filio Stephani, Stephk, Salomoni et Stephano fratribus suis factam continenti mete eiusdem terre donalitie usque ad alpes Polonieales extendebantur...ubi quidam fluvius Niger Topul, qui fluret de septemtrione de montibus et alpibus in metis regni Poloniae existentibus, incipiendo transiret versus meridiem penes villam Gybolth, deinde provedit et cadit in illud flumen eodem nomine vocitatum, quod flumen ad orientem iuxta civitatem Bardfa per magnum spacium, ubi in idem flumen intraret quidam fluvius Garbolth vocatus...
Osoba: Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Terňa Osoby a obce:
Idem Bela Polono cuidam Adamo terram Therne in praemium fidelitatis donat.
...quod nos ad instantiam et petitionem Aadam, Aduenae Poloni... quamdam terram nostram, Therne vocatam, quae ad castrum nostrum de Sarus attinebat, cum omnibus vtilitatibus, et attinentiis, iure hereditario, pacifice et quiete perpetuis temporibus ipsi praefato Aadam et haeridibus suis, haeredumque suorum successoribus dedimus, donauimus, ac contulimus perpetuo et irrenocabiliter possidendam, et habendam....
prima meta ipsius terrae memoratae incipit a capite duorum fluviorum, quaraum nomina kaec sunt, a parte orientali, quod vulgo dicitur Siluavize, a aparte occidentali Therniavize et idem duae aquae circumeunt istam terram ex utraque parte usque ibi, ubi idem aquae simul iunguntur et ibi metae ipsius terrae terminantur....
Referencie na listinu:
Vo falze k r. 1259 sa hovorí, že Belo IV. dal zem Terňu v okr. Sabinov (Therne) Adamovi,
poľskému prišelcovi (Aadam advenae Poloni), patriacu Šarišskému hradu. O tomto falze sa Szentpétery domnieva,
že vzniklo pravdepodobne na začiatku 14. stor. keď Terňu získala kúpou rodina Thekele a keď predávajúci ju Jakub, syn Adama, potreboval
doklad o jej vlastníckom práve. (Varsik, 1972, s.134-135)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 1259 | CDSl II, s.448, listina: 643 | LAT
LAT | 2 |
|
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Detre; Eugen, syn Jána; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Mikuláša; Langeus, syn Detreho; Mikuláš; Mohol; Mykou, syn Dethmara; Peter, syn Jána; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Osoby a obce:
Kamenica - Dethbor - vlastník
Kamenica - Dethmar - vlastník
Pusté Pole - Dethbor - vlastník
Pusté Pole - Dethmar - vlastník
Synonymá: Bachamezey, Detrik, Janin
Dethmar a Dethbor, synovia Detrika, už od svojich chlapčenských rokov stojaci v službách Benedikta, aradského prepošta, nášho
vicekancelára, sa snažili nám ustavične prejaviť vďačne a s ochotou verné služby spolu so svojím pánom. Statočne sa zachovali
v rôznych vojenských ťaženiach so zbraňou v ruke v radoch našich bojovníkov, čo by bolo dlho rad radom jednotlivo vymenúvať. Preukázali
nám službu s ochotou a vždy s plným nasadením, nešetriac pritom ani seba ani prostriedky, zvlášť keď sme bojovali s Henrichom a ostatnými
služobníkmi kráľa, nášho drahého otca blahej pamäti, pri Isaszegu, kde títo Dethmar a Dethbor pri náhlom útoku a zrážke bojových
šíkov sa nebojácne postavili proti bojovníkom druhej bojujúcej strany, až kým nevybojovali pochvaly hodné víťazstvo,
ako sme to my a iní mohli vidieť. Sám Dethbor v tejto bitke utrpel ťažké zranenia. A preto kvôli ich zásluhám im vychádzame v ústrety,
keďže už nastali lepšie časy, aj keď to, čo teraz robíme, je primálo k tomu, čo urobili oni, dávame spomínaným
Dethmarovi a Dethborovi a skrze nich Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi, Langeovi ich rodným bratom ako aj Stephkovi, synovi Mohola,
Janinovi, synovi Mikuláša, Eugenovi a Petrovi, synom Janina a ich dedičom, naše loviská Bachamezey a Torkueley za zásekmi, kde sa vychádza
z nášho kráľovstva do Poľska, so všetkým čo k nim patrí, aby to vlastnili naveky....
Referencie na listinu:
Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.13-14)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby a obce:
Synonymá: Torkueley
V roku 1270 Štefan V., prívržencom svojho otca Bela IV., siedmim synom Detrika a ich spoločníkom, Moholovmu synovi Štefkovi, Mikulášovmu synovi Jánovi a jeho bratom Eugenovi a Petrovi daroval kráľovské loviská so všetkými prináležitosťami za zásekmi blízko hraníc s Poľskom, nazývané "Bachamezey et Torkueley". (Beňko, 1985, s.198)
Zväčša zalesnené okolie Kamenice kráľ Štefan V. využíval ako poľovnícky revír, ktorý v roku 1270 daroval Detmarovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi, synom Detricha, ale aj ich spoločníkom Števkovi, synovi Mohola, a Jánovi, synovi Mikuláša. V revíri sa nachádzala aj dedina Kamenica. Pri darovaní vznikla o nej najstaršia spoľahlivá správa, z korej vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo aj pred rokom 1270. Darovacia listina, podobne ako aj iné písomnosti z 13. - 14. storočia uvádzajú dedinu pod maďarským názvom Torkueley, zloženom z troch slov. Tor z nemeckého Turm = veža, a maďarského ku = kameň, eley = pod, vo význame "Pod Kamennou Vežou". (Uličný, 1990, s.119-120)
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...kráľ Štefan V. (1270-1272) daroval za zásluhy v bojoch proti kráľovi Belovi IV. (1235-1270) synom Detrika z Kércsu (Abovská stolica), pôvodom z rodu Apc (Detmarovi, Detborovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi) a ich spoločníkom (Števkovi, synovi Mohola, Jánovi, synovi Mikuláša a Petrovi a Eugenovi, synom Jána) kráľovský poľovnícky revír siahajúci až k poľským hraniciam, nazývaný Bachamezey (Bačovo pole) a Torkueley. Donácia sa týkala územia dnešných dedín Pusté Pole a Kamenica. Podľa F. Uličného, záznam zemepisného názvu Torkueley, vytvorený z nemeckého slova Turm (veža) a maďarských slov ku (kő-kameň) a eley (pod), svedčí o tom, že tento názov bol odvodený zo svojej polohy pod kamennou vežou, a teda pod hradom Kamenica (maď. Tarkő). Keďže vytvorenie názvu z jedného nemeckého a dvoch maďarských slov je dosť nepravdepodobné, naskytá sa možnosť, že slovo tor je skôr maďarské slovo tar, ktoré v preklade znamená holý či plešatý. Názov dediny tak mohol poukazovať na jej vznik pod holými skalami. (Haviarová, 2016, s.6)
...Dethmar Dethbor ...fratres filii Detrici... Bachamezey et Torkueley vocatas...Dethk Simoni Herbordo Mykou Langueus
Osoba: Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Referencie na listinu:Južnú hranicu Osikova môžeme približne zrekonštruovať aj na základe starších
správ. Tak napríklad potok Halaš a Sekčov, ako juhozápadná hranica
panstva Janovce, kde neskôr vznikol Osikov, sa spomína už v roku 1270. (Hudáček, 2013, s.15)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Listina kráľa Štefana V. z roku 1270 potvrdzuje staršie privilégium, podľa ktorého gróf Tobiáš, syn Vzu, a jeho dediči získali dedičným právom do pokojnej a trvalej držby časť zeme patriacej k šarišskému hradu, nazývanú Ful-Scilua, so všetkými jej príslušenstvami, lúkami a úžitkami. Text podrobne opisuje priebeh hraníc tejto zeme podľa vrchov, studne, potokov, rieky a ďalších miestnych orientačných bodov. Zároveň kráľ k tejto držbe pridáva aj časť kráľovského lesa pri veľkej rieke zvanej Zucher, pričom výslovne uvádza, že toto rozšírenie patrí Tobiášovi a jeho nástupcom s vylúčením ostatných príbuzných. Záver listiny zdôrazňuje, že darovanie má mať trvalú právnu platnosť, preto bolo potvrdené kráľovskou listinou spevnenou dvojitou pečaťou. Listina bola vydaná rukou magistra Benedikta, spišského prepošta a vicekancelára kráľovského dvora, dňa 2. mája 1270. Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Štefan, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí budú nazerať do tejto listiny, pozdrav a všetko dobro. Rozhodli sme sa dať na vedomie tak súčasníkom, ako aj budúcim týmto písomným aktom: že gróf Tobiáš, syn Vzu, náš verný, služobník nášho najdrahšieho otca, blahej pamäti, kráľa Bela, nám predložil listinu alebo privilégium, v ktorých sme poznali, že mu udelil a jeho potomkom dedičným právom na pokojné a tiché večné držanie istú čiastku zeme nášho hradu Šariš, nazývanú Ful-Scilua, so všetkými jej príslušenstvami, s lúkami --- --- --- a jej úžitkami; prvá hranica tejto zeme sa začína na úbočí akéhosi vrchu, na východnej strane v Bilfer; odtiaľ zostupuje smerom na juh k istej studni zvanej Kellemeskuta; odtiaľ sa obracia smerom k západnej strane a vystupuje k istému vrchu, na ktorom sa ako hranica nachádza jeden sad pri cintoríne blahoslaveného Štefana prvomučeníka; odtiaľ smeruje k vrchu Enecha Uz a zostupuje k potoku Zulche-Pataka; zostupujúc týmto potokom prichádza a vlieva sa do istej vody zvanej Zylua a ponad tú istú vodu sa obracia smerom na sever a stúpajúc vlastným tokom tej istej vody sa rozprestiera až k prameňu tej istej vody a tam sa končí.
Ďalej sme pridali uvedenému Tobiášovi a jeho nástupcom, s vylúčením jeho ostatných príbuzných, z nášho lesa za zásekmi pri veľkej rieke zvanej Zucher, od toho miesta, kde breh a brod tejto vody prechádza vedľa Beelcelly, na východnej strane, po toku tej istej rieky až po miesto, kde potok Halnus vteká do vyššie uvedeného Zucheru; odtiaľ sa pripája k vyššie uvedeným hraniciam. Aby teda rad tejto našej donácie nadobudol silu trvalej pevnosti a aby nikdy v nijakom čase nemohol byť nikým odvolaný ani nijakým spôsobom zrušený ako neplatný, udelili sme túto listinu, posilnenú ochranou našej dvojitej pečate. Dané rukou magistra Benedikta, spišského prepošta, vicekancelára kráľovského dvora. Roku od Pánovho vtelenia 1270, šiesteho dňa pred májovými nonami, avšak v prvom roku našej vlády. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Stephanus, Dei gratia, Hungariae, Dalmatiae, Croatiae, Ramae, Seruiae, Galliciae, Lodomeriae, Cumaniae, Bulgariaeque Rex. Omnibus Christi fidelibus, praesentem paginam inspecturis, salutem et omne bonum. Vniuersitati tam praesentium, quam posterorum, praesenti scripto innotescere decreuimus: quod Comes Thobias, filius Vza, fidelis noster, seruitor charissimi Patris nostri, felicis recordationis, regis Belae, litteras, seu priuilegium nobis praesentauit, in quibus nouimus sibi contulisse, et suis posteris iure haereditario pacifice, et quiete in perpetuum possidendam quandam particulam terrae Castri nostri de Sarus, Ful-Scilua nominatam, cum omnibus attinentiis suis, cum pratis --- --- --- ac suis vtilitatibus; cuius quidem terrae prima meta incipit in latere cuiusdam montis, a parte orientali in Bilfer; inde descendit versus meridiem, ad quendam puteum, Kellemeskuta nominatam; exinde flectitur versus plagam occidentalem, et ascendit ad quendam montem, super quem pro meta habetur pomaerium vnum iuxta coemeterium B. Stephani Proto-Martyris: exinde tendit in montem Enecha Uz, et descendit in riuulum Zulche-Pataka, in eodem descendendo peruenit et cadit ad quandam aquam Zylua nominatam, et super eandem aquam reflectitur versus septemtrionem, et per corporalem meatum eiusdem aquae ascendendo, extenditur vsque ad caput eiusdem aquae, et ibi terminatur.
Item nos addidimus praefato Tobiae et suis Successoribus, exceptis aliis cognatis suis, de silua nostra vltra indagines circa flumen magnum, Zucher vocatum, ab illo loco, vbi ripa et portus illius aquae transit, iuxta Beelcellam, a parte orientali, per descensum eiusdem fluminis terminatur, vbi riuulus Halnus cadit in praedictum Zucher, inde iungitur praedictis metis. Vt igitur huiusmodi donationis nostrae series robur obtineat perpetuae firmitatis, nec vllo vnquam tempore per quempiam retractari valeat, aut in irritum aliquo modo reuocari, praesentes concessimus litteras, duplicis sigilli nostri munimine roboratas. Datum per manus Magistri Benedicti, Zibiniensis Praepositi, Aulae regiae Vice-Cancellarii. Anno Dominicae Incarnationis 1270. VI. Nonas May, regni autem nostri anno I. Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Všetkým Kristovým veriacim pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Dávame na vedomie všetkým obsahom týchto listov, že Lang a Herbordh z jednej strany, a z druhej strany Dethk, Symon a Dethbor, synovia Moholových (synovia Detricyho z Keech), sa osobne dostavili pred nás a žiadali od nás, aby sme im — podľa dovolenia a súhlasu nášho pána kráľa Štefana — ustanovili nášho človeka na vykonanie delenia majetkov. My sme teda na uvedené veci vyslali jedného z nás nie hocikoho, ale muža žiariaceho hodnosťou, totiž magistra Matúša, kantora a kanonika našej cirkvi. Keď sa k nám napokon vrátil, pod čistotou svojho svedomia nám takto oznámil: Že po tom, čo riadne zvolal a prizval susedov a spoluhraničníkov týchto majetkov, a keď boli prítomní na mieste pri uvedených majetkoch, pristúpil k ich územiu; staré medze, ktoré kedysi daroval a udelil kráľ Belo dobrej pamäti, obnovil obchôdzkou hraníc (reambuláciou) a pri tejto obchôdzke urobil a ustanovil medzi nimi takéto delenie: Že majetky Tharkweley, Veresalma, Bathiamezey, Kisaylthoth, Hennengfalua, Heginegwsfalua, nachádzajúce sa v Šarišskej stolici, pripadli a majú pripadnúť Langovi a Herbordhovi; ba pripadli a prešli na nich. Rovnako však aj presná polovica podielu z majetku Keech, nachádzajúceho sa v Abovskej stolici: od strany farského kostola sv. Jána ju oddeľuje a rozlišuje istý potok, ktorý tečie stredom tejto dediny. Naopak majetky nazývané Pechen, Miglez, Kechfw, a tiež isté usadlosti ležiace na východnej strane, nachádzajúce sa v Abovskej stolici, pripadli v tomto vykonanom delení Dethborovi, Symonovi a Dethkovi, a pripadli im s večnou platnosťou. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali tieto naše listy, spevnené ochranou (príveskom/odtlačkom) našej pečate. Prítomní boli však: magister Saul, lektor; Matúš, kantor; Myko, kustód; Marcho z Patah; Gregorius zo Zaboch; Stephanus zo Zemlen, a mnohí iní. Dané roku Pána 1271, za vlády Štefana, slávneho kráľa Uhorska, za Lukáša, arcibiskupa ostrihomského, za Mikuláša, arcibiskupa kolockého, a za nášho ctihodného otca pána Androa (Ondreja), z Božej milosti biskupa agrianskeho.
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Capitulum Ecclesiae Agriensis. Omnibus Christi fidelibus salutem in omnium Saluatore. Ad vniuersorum notitiam tenore praesentium volumus peruenire, quod Lang, et Herbordh ab vna parte vero ab altera Dethk, Symon, Dethbor filiorum Mohol, filii Detricy de Keech, coram nostra personaliter constituti praesentia, a nobis nostrum postulantes hominem iuxta permissionem et consensionem Domini nostri Regis Stephani, ad diuisionem faciendam. Nos igitur vnum ex nobis non simpliciter, sed in dignitate fulgentem, scilicet Magistrum Mathiam, Cantorem et Canonicum Ecclesiae nostrae ad praemissa duximus transmittendum. Qui tandem ad nos rediens, nobis sub puritate suae conscientiae retulit eo modo: quod ipse vicinis et commetaneis illarum possessionum legitime inibi conuocatis, et rogatis ad facies praedictarum possessionum praesentibus accessisset; per veteres metas, per regem Belam, bonae memoriae, donatas et collatas reambulasset, reambulandoque talem inter eosdem fecisset et ordinasset diuisionem: quod possessiones Tharkweley, Veresalma, Bathiamezey, Kisaylthoth, Hennengfalua, Heginegwsfalua, in Comitatu Sarus existentes, ipsis Lang, et Herbordo deuenissent, et cecidissent; imo ceciderunt et deuenerunt. Similiter autem recta medietas portionis possessionariae Keech, in Comitatu Abaujuar habitae; a parte ecclesiae Parochialis S. Ioannis quidam fluuius per medium eiusdem villae discurrens segregat, et distinguit. Possessiones vero Pechen, Miglez, Kechfw vocatas, ac quasdam sessiones a parte orientali existentes, in Comitatu Abaujw. existentes, ipsis Dethbor, Symoni, et Dethk cessissent, et cesserunt in ipsa diuisione facta, ac perpetua duratione. In cuius rei testimonium praesentes litteras nostras contulimus ad instantiam partium, sigilli nostri inuimine roboratas. Praesentibus tamen Mag. Sau lo Lectore, Mathia Cantore, Myko Custode, Marcho de Patah, Gregorio de Zaboch, Stephano Zemlen, et aliis multis. An. Dom. MCCLXXI. regnante Stephano, illustri rege Hungariae, Lucha A. Episcopo Strigoniensi, Nicolao A. Episcopo Colocensi, et Domino nostro venerabili Patre Androa, Dei gratia, Episcopo Agriensi existentibus.
Referencie na listinu:
... v roku 1271 si mali Moholovi synovia Herbert a Lang a Detrikovi synovia rozdeliť viaceré majetky, medzi inými aj Červenicu, táto listina nezodpovedá vlastníckym pomerom v tejto oblasti a treba ju považovať za falzum. (Beňko, 1985, s.203)
|
|
|
1-10 / 2160
|
|
|
|
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupn online
- Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Tomus II. Vydavateľstvo Obzor, Bratiskava, 1987
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 4/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupn online
- Varsik, B.: Zo slovenského stredoveku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1972
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupn online
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
- Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943. Dostupn online
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupn online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupn online
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. VIII. 1261–1272.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1870. Dostupn online
|
|
|
|
Prečítané: 906914x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
|
|
| Čergov na Facebooku |
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
| Aktuálny záber - Lysá |
|
|
