|
|
Regestár pohoria Čergov |   |
|
|
|
Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte
spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.
Aktuálny počet zaradených listín: 2160
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 1209 | Gárdonyi, 1909, s.1, listina: 1 (falzum) | HU
LAT | 3 |
|
1209. Listina kráľa Ondreja II., ktorou potvrdzuje, že mýtnicu v Pečovskej Novej Vsi [uyfalusi]
v Šarišskej župe, ležiacu pod Novým hradom [Uyvár] a zriadenú v prospech tohto hradu,
daruje Demeterovi Raschai-mu, hlavnému majstrovi-pohárnikovi kráľovnej. Na pergamene; veľká opotrebovaná pečať bochníkovitého tvaru, visiaca na ružovom a modrom hodvábnom povrázku, sa oddelila.
To isté je potvrdené v listine kráľa Ferdinanda I., vydanej 9. marca 1543.
Falzifikát.Preklad: Kveta Markušová, 2017 Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
| 1246 | CDSl II, s.155, listina: 223 | LAT
LAT | 2 |
Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...Rycolphus et Hermannus, filii Ruthkerii, nepotes Adolphi, prepositi de Chipus...
| 1248 | Gárdonyi, 1909, s.1, listina: 3 (falzum) | HU
| 3 |
Osoby a obce:
Červenica pri Sabinove - Detre - vlastník
Kamenica - Detre - vlastník
Synonymá: Torkueley, Weresalma
1248. Listina kráľa Bela IV., ktorou Mohol-ovmu synovi Detre-mu, ktorý v bitke s Tatármi
pri rieke Slanej [Sayow] pozdržal útok nepriateľa, zachránil kráľovi život, pričom sám
utrpel ťažkú ranu, za odmenu daruje ako sídlo poľovnícke revíry v Šarišskej župe pri
poľských hraniciach, a síce pri Pustom Poli [Bachmezey], pri Kamenici [Torkueley] a pri
Červenici [Weresalma], kráľ ho osobne aj uvedie do týchto majetkov. Hranice: od
prameňa hraničnej riečky Ľutina [Lethene] až po jej ústie do rieky Torysy [Tarcha], odtiaľ
na západ až po potok Kukenegerpotok, podľa tohto potoka na sever až po hranice mesta
Torysa [Tarca], odtial opäť na sever po riečku Polucha, príslušne po jej ústie do Popradu,
kde sú hranice majetku Plaveč [Polucha], napokon sledujúc rieku Poprad [Poprád] až po poľskú
hranicu.
Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 29. marca 1320.
Preklad: Kveta Markušová, 2017
Referencie na listinu:
Táto listina o údajnom darovaní Červenice v roku 1248 je falzum. (Uličný, 1990, s.388)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...de Decimis omnium de Terra eductorum, & de foetibus quorumlibet animalium brutorum exigebatur videlicet: in Sárus, Eperyes, Seeben, Kis-Sárus, Sebefalva, Kajutha, Ardou-Nyárs, Urkutha, Osztropotoka, Megyepotoka, Gregorfalva, Ujfalu, Uj-Szilva, Teuchik, & Kapy vocatis, nec non cum Villa Episcopali Szent-Mihaly ex nostra collatione...
Referencie na listinu:
Listina, v ktorej sa prvý raz spomína Sabinov, je až z roku 1248. No hovorí sa v nej už o zániku desiatkov, ktoré v kráľovských obciach stredného Šariša dovtedy každoročne vyberali zo všetkej úrody a prírastku na poli a v chlieve z 3/4 pre jágerského biskupa a z 1/4 pre miestneho farára. Ako kráľovské sa v dokumente uvádzajú obce Veľký Šariš, Prešov, Sabinov, Malý Šariš, Župčany, Kojetice, Ordov a Náš (dve dediny v chotári dnešných Ražnian), Orkucany, Medzany, Gregorovce, Nová Ves, Nový Slivník, Tulčík a Kapušany. Ako nekráľovskú - biskupskú - uvádza listina ešte obec Michaľany. Z listiny sa ďalej dozvedáme, že v uvedených kráľovských obciach už pred rokom 1248 dal jágerský biskup vystavať stodoly na uskladnenie a zvod svojich 3/4 z vybranej desatiny z miestnej úrody a prírastku na dobytku a hydine. (Halaga, 1962, s.15)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 23.2.1248 | CDSl II, s.202-203, listina: 290 | LAT
LAT | 2 |
|
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
[Chminianska] Nová Ves patrila k tým dedinám panstva hradu Šariš, z ktorých tri štvrtiny desiatku miestni farníci do roku 1248 odovzdávali jágerskému biskupovi. Od roku 1248 táto časť desiatku patrila kráľovi. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa o tejto dedine, ktorá, ako vyplýva z obsahu listiny, jestvovala dávnejšie pre rokom 1248. (Uličný, 1990, s.108)
| 1250 | CDSl II, s.248, listina: 355 | LAT
LAT | 2 |
Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Bela IV., rex Hungariae, Symoni, filio Stephani, Stephk, Salamoni et Stephano, fratribus eiusdem, possessionem Smilno in metis accurate descriptis donat.
...donationem cuiusdam terre Zemelnye vocate Symoni filio Stephani, Stephk, Salomoni et Stephano fratribus suis factam continenti mete eiusdem terre donalitie usque ad alpes Polonieales extendebantur...ubi quidam fluvius Niger Topul, qui fluret de septemtrione de montibus et alpibus in metis regni Poloniae existentibus, incipiendo transiret versus meridiem penes villam Gybolth, deinde provedit et cadit in illud flumen eodem nomine vocitatum, quod flumen ad orientem iuxta civitatem Bardfa per magnum spacium, ubi in idem flumen intraret quidam fluvius Garbolth vocatus...
Osoba: Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Terňa Osoby a obce:
Idem Bela Polono cuidam Adamo terram Therne in praemium fidelitatis donat.
...quod nos ad instantiam et petitionem Aadam, Aduenae Poloni... quamdam terram nostram, Therne vocatam, quae ad castrum nostrum de Sarus attinebat, cum omnibus vtilitatibus, et attinentiis, iure hereditario, pacifice et quiete perpetuis temporibus ipsi praefato Aadam et haeridibus suis, haeredumque suorum successoribus dedimus, donauimus, ac contulimus perpetuo et irrenocabiliter possidendam, et habendam....
prima meta ipsius terrae memoratae incipit a capite duorum fluviorum, quaraum nomina kaec sunt, a parte orientali, quod vulgo dicitur Siluavize, a aparte occidentali Therniavize et idem duae aquae circumeunt istam terram ex utraque parte usque ibi, ubi idem aquae simul iunguntur et ibi metae ipsius terrae terminantur....
Referencie na listinu:
Vo falze k r. 1259 sa hovorí, že Belo IV. dal zem Terňu v okr. Sabinov (Therne) Adamovi,
poľskému prišelcovi (Aadam advenae Poloni), patriacu Šarišskému hradu. O tomto falze sa Szentpétery domnieva,
že vzniklo pravdepodobne na začiatku 14. stor. keď Terňu získala kúpou rodina Thekele a keď predávajúci ju Jakub, syn Adama, potreboval
doklad o jej vlastníckom práve. (Varsik, 1972, s.134-135)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 1259 | CDSl II, s.448, listina: 643 | LAT
LAT | 2 |
|
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Detre; Eugen, syn Jána; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Mikuláša; Langeus, syn Detreho; Mikuláš; Mohol; Mykou, syn Dethmara; Peter, syn Jána; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Osoby a obce:
Kamenica - Dethbor - vlastník
Kamenica - Dethmar - vlastník
Pusté Pole - Dethbor - vlastník
Pusté Pole - Dethmar - vlastník
Synonymá: Bachamezey, Detrik, Janin
Dethmar a Dethbor, synovia Detrika, už od svojich chlapčenských rokov stojaci v službách Benedikta, aradského prepošta, nášho
vicekancelára, sa snažili nám ustavične prejaviť vďačne a s ochotou verné služby spolu so svojím pánom. Statočne sa zachovali
v rôznych vojenských ťaženiach so zbraňou v ruke v radoch našich bojovníkov, čo by bolo dlho rad radom jednotlivo vymenúvať. Preukázali
nám službu s ochotou a vždy s plným nasadením, nešetriac pritom ani seba ani prostriedky, zvlášť keď sme bojovali s Henrichom a ostatnými
služobníkmi kráľa, nášho drahého otca blahej pamäti, pri Isaszegu, kde títo Dethmar a Dethbor pri náhlom útoku a zrážke bojových
šíkov sa nebojácne postavili proti bojovníkom druhej bojujúcej strany, až kým nevybojovali pochvaly hodné víťazstvo,
ako sme to my a iní mohli vidieť. Sám Dethbor v tejto bitke utrpel ťažké zranenia. A preto kvôli ich zásluhám im vychádzame v ústrety,
keďže už nastali lepšie časy, aj keď to, čo teraz robíme, je primálo k tomu, čo urobili oni, dávame spomínaným
Dethmarovi a Dethborovi a skrze nich Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi, Langeovi ich rodným bratom ako aj Stephkovi, synovi Mohola,
Janinovi, synovi Mikuláša, Eugenovi a Petrovi, synom Janina a ich dedičom, naše loviská Bachamezey a Torkueley za zásekmi, kde sa vychádza
z nášho kráľovstva do Poľska, so všetkým čo k nim patrí, aby to vlastnili naveky....
Referencie na listinu:
Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.13-14)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby a obce:
Synonymá: Torkueley
V roku 1270 Štefan V., prívržencom svojho otca Bela IV., siedmim synom Detrika a ich spoločníkom, Moholovmu synovi Štefkovi, Mikulášovmu synovi Jánovi a jeho bratom Eugenovi a Petrovi daroval kráľovské loviská so všetkými prináležitosťami za zásekmi blízko hraníc s Poľskom, nazývané "Bachamezey et Torkueley". (Beňko, 1985, s.198)
Zväčša zalesnené okolie Kamenice kráľ Štefan V. využíval ako poľovnícky revír, ktorý v roku 1270 daroval Detmarovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi, synom Detricha, ale aj ich spoločníkom Števkovi, synovi Mohola, a Jánovi, synovi Mikuláša. V revíri sa nachádzala aj dedina Kamenica. Pri darovaní vznikla o nej najstaršia spoľahlivá správa, z korej vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo aj pred rokom 1270. Darovacia listina, podobne ako aj iné písomnosti z 13. - 14. storočia uvádzajú dedinu pod maďarským názvom Torkueley, zloženom z troch slov. Tor z nemeckého Turm = veža, a maďarského ku = kameň, eley = pod, vo význame "Pod Kamennou Vežou". (Uličný, 1990, s.119-120)
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...kráľ Štefan V. (1270-1272) daroval za zásluhy v bojoch proti kráľovi Belovi IV. (1235-1270) synom Detrika z Kércsu (Abovská stolica), pôvodom z rodu Apc (Detmarovi, Detborovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi) a ich spoločníkom (Števkovi, synovi Mohola, Jánovi, synovi Mikuláša a Petrovi a Eugenovi, synom Jána) kráľovský poľovnícky revír siahajúci až k poľským hraniciam, nazývaný Bachamezey (Bačovo pole) a Torkueley. Donácia sa týkala územia dnešných dedín Pusté Pole a Kamenica. Podľa F. Uličného, záznam zemepisného názvu Torkueley, vytvorený z nemeckého slova Turm (veža) a maďarských slov ku (kő-kameň) a eley (pod), svedčí o tom, že tento názov bol odvodený zo svojej polohy pod kamennou vežou, a teda pod hradom Kamenica (maď. Tarkő). Keďže vytvorenie názvu z jedného nemeckého a dvoch maďarských slov je dosť nepravdepodobné, naskytá sa možnosť, že slovo tor je skôr maďarské slovo tar, ktoré v preklade znamená holý či plešatý. Názov dediny tak mohol poukazovať na jej vznik pod holými skalami. (Haviarová, 2016, s.6)
...Dethmar Dethbor ...fratres filii Detrici... Bachamezey et Torkueley vocatas...Dethk Simoni Herbordo Mykou Langueus
Osoba: Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Referencie na listinu:
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...quod Lang, et Herborth ab vna, parte vero ab altera Dethk, Symon, Dethbor filiorum Mohol, filii Detricy de Keech, ...quod possessiones Tharkweley, Veresalma, Bathiamezey, Kisaylthoth, Hennengfalua, Hegmegwsfalua, in Comitatu Sarus existentes, ipsis Lang, et Herbordo deuenissent, et cecidissent; imo ceciderunt et deuenerunt...
Referencie na listinu:
... v roku 1271 si mali Moholovi synovia Herbert a Lang a Detrikovi synovia rozdeliť viaceré majetky, medzi inými aj Červenicu, táto listina nezodpovedá vlastníckym pomerom v tejto oblasti a treba ju považovať za falzum. (Beňko, 1985, s.203)
|
|
|
1-10 / 2160
|
|
|
|
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupn online
- Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Tomus II. Vydavateľstvo Obzor, Bratiskava, 1987
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 4/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupn online
- Varsik, B.: Zo slovenského stredoveku. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1972
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupn online
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
- Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943. Dostupn online
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupn online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupn online
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. VIII. 1261–1272.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1870. Dostupn online
|
|
|
|
Prečítané: 619645x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
|
|
| Čergov na Facebooku |
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
| Aktuálny záber - Lysá |
|
|
