Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Z histórie>Všeobecne 

Regestár pohoria Čergov

   
 Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.

Aktuálny počet zaradených listín: 2160


Obdobie: od roku:     do roku: 
Osoba:
Obec:
Zdroj:
Referencie:
Full text:
Zoradenie podľa:
 
Vymazať filter Rozšírený filter
   
 

 
1406 ŠA Bardejov, listina: mag. č. 55LAT1
Obce a miestne názvy: Hervartov
Synonymá: Eberharthuagasa


... de possessionibus ... Eberharthuagasa ...

Referencie na listinu:

Šľachtici z Perína sa v roku 1406 súdili o vlastníctvo dedičných majetkov, ku ktorým patril aj Hervartov. V súvislosti s riešením sporov vznikla prvá správa o tejto dedine, z ktorej vyplýva, že existovala aj pred rokom 1406. (Uličný, 1990, s.95)



11.1.1406 Dopirák, 2013, s.8, listina: 6
Obce a miestne názvy: Čierny les, Kamenica


Kráľ Žigmund v spore panstva Kamenica a mesta Sabinova potvrdzuje právo obyvateľov mesta Sabinova na využívanie Čiernych lesov. Zároveň nariaďuje spišským a šarišským županom, alebo podžupanom, aby toto právo dodržiavali a obraňovali.

Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1406 <span title="Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis">Wagner, 1780, s.180</span>, listina: 4/5LAT
 
2
Obce a miestne názvy: Čierny les


...Nobilius de Tharkew...hospites nostri de Czebin, more aliarum liberarum Civitatum nostrarum silvis nigris (a)libere...

Referencie na listinu:

...sabinovské právo na užívanie Čierneho lesa... (Halaga, 1962, s.32)

Čierny les, v ktorom mali Sabinovčania právo užívania, rozprestieral sa po oboch stranách Torysy. Preto ochranu tohto ich práva zveril kráľ Žigmund roku 1406 županom a podžupanom Spiša a Šariša. (Halaga, 1962, s.32)



 
21.1.1406 MOL, listina: DL 8312LAT1



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
5.5.1398 <span title="Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399)">Mályusz, 1951, s.584</span>, listina: 53022



Referencie na listinu:

Keďže po smrti Ladislava v roku 1398 vymrela rodová vetva Mikčbána okrem ďalších majetkov tohto rodu pripadol kráľovi Žigmundovi podľa uhorského práva aj Hanigovský hrad spolu s panstvom. Kráľ Žigmund zálohoval niekedy v roku 1401 tento hrad (castrum Wywar) Prokopovi Balickému (Balyczky) za 6000 florénov. V listine sa spomína, že pôvodne patril Ladislavovi, synovi Mikuláša, no keďže nemal potomkov, pripadol po jeho smrti kráľovi (per mortem magistri Ladislai...absque heredum solatio defuncti). <span title="Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).">(Hudáček, 2017, s.301)</span>



 
26.2.1406 Gárdonyi, 1909, s.17, listina: 69HU
LAT
3
Obce a miestne názvy: Milpoš


26. február 1406. Listina kráľa Žigmunda, v ktorej predkladá, že na jeho výzvu, aby mu boli predložené v období od 24. apríla 1405 po 24. apríl 1406 všetky listiny vydané Ladislavom I., Alžbetou a Máriou, aj ním samým za účelom ich potvrdenia, Šimon syn Mikuláša z Rozhanoviec [Rozgoni] mu kvôli potvrdeniu predložil v zastúpení magistra Tomáša syna Vavrinca z Kamenice [Tarkewi] donačnú listinu na majetok Hanigovce [Henneng] vydanú dňa 5. marca 1398, ako aj hlásenie Spišskej kapituly zo dňa 29. apríla 1398 o uvedení do majetku Hanigovce [Henneng]. Kráľ uznávajúc zásluhy magistra Tomáša tieto listiny aj potvrdil.
Originál, pergamen, nepoškodená pečať visí na zelenom povrázku.
Preklad: Kveta Markušová, 2017  

2.3.1406 <span title="Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501">Iványi, 1910, s.12</span>, listina: 55HU
 
3
Obce a miestne názvy: Hervartov, Krivé, Richvald
Synonymá: Spiskvágása


55. 2. marca 1406. Budín.
Palatín Mikuláš z Gary predkladá, že Helena, dcéra Mikuláša, ktorý je synom Urbana z Perína a (zároveň) vdovou po Máriás-ovi z Markušoviec sa súdi s Pavlom a Mikulášom, vnukmi Mikuláša, ktorý je synom Urbana, kvôli vydaniu jej dievčenskej štvrtky a obvenenia z rodových majetkov v Períne, Richnave, Kluknave (Klichno), Krompachoch, Ujvágás-i, Jakabvágás-i, Kárász-i, Olcnave (Dethre), Kerekvágás-i, Hervartove, Richvalde, Krivom (Spiskvágása) a Kobyliach (Kabalafalva), nachádzajúcich sa v Šarišskej, Spišskej, Abovskej a Sabolčskej župe. Počas tohto dlho trvajúceho sporu sa dostali vzájomne do konfliktu aj Mikuláš, syn Pavla z Perína a Ladislav Máriási aj ďalší, riešila sa aj otázka dedičných a nadobudnutých majetkov, pričom sa rozhodlo, že panstvo Križovany (Szentkereszt) je nadobudnutým majetkom. Preto (palatín) nariaďuje Spišskej kapitule, aby vykonala obhliadku hraníc chotára panstva Križovian a následne rozdelila toto panstvo na štyri rovnaké diely, do jedného dielu má uviesť Ladislava Máriásiho, ďalej má premerať panstvá Richnavu, Krompachy a Kobyly a vyhodnotiť aj panstvo Kárász, ak je to kúpený majetok, má sa rozdeliť na štyri diely a do jedného dielu má byť uvedený Ladislav Máriási, ak je to kúpený majetok, treba ho ohodnotiť, napokon nech (kapitula) predvolá Pavla zo Širokého a jeho syna Petra, ako aj Mikuláša, syna Demetera Pertoldi-ho a jeho druhov vo veci preukázania listín týkajúcich sa panstva Križovian o ktoré vedú spor s Ladislavom Máriásim a Mikulášom, synom Pavla z Perína.
Na pergamene, zvonka so zlomkom pečate.
Preklad: Kveta Markušová, 2018  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

Listina Mikuláša z Gary, ktorá rozsudzuje spor medzi členmi rodiny z Perína, týkajúci sa nárokov Eleny, dcéry Urbana z Perína voči svojim príbuzným Mikulášovi a Pavlovi ohľadom dievčenskej štvrtky z rodových majetkov v Sabolčskej, Abovskej, Spišskej a Šarišskej župe, a v Šariši sa dotýkali dedín Kobyly, Richvaldu, ale aj blízko ležiaceho Hervartova (Eberharthuagasa) a Krivého (Spyskuagasa).  (Rábik, 2006, s.138)



7.11.1406 MOL, listina: DF 258983LAT1


...Andre Balyczky de Wyvar... villa Wyfalw...

Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1406 Wagner, 1780, s.181-182, listina: 4/6LAT
 
2
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves


Testimonium Nicolai de Gara Palatini, quod Cibinienses a tributo in Villa Ujfalu exigi conveto fint immunes.
..tunc Eendre(a) Balichky de Ujwár...Villa Ujfalu...

Referencie na listinu:

Vtedajší pán hanigovského hradu Ondrej Balický prepadal fúry sabinovských kupcov na verejnej ceste, nútil ich zabočiť na jeho colnicu v Pečovskej Novej Vsi a habal im tovary. Na snemovaní župnej šľachty Abova a Šariša roku 1406 sabinovský richtár sa nedovolal faktickej odplaty mocnému magnátovi za takýto prepad na spišskej ceste pred Širokým, iba nového potvrdenia, že je to cesta slobodná a že sabinovskí kupci nemajú byť z nej poháňaní k clu v [Pečovskej] Novej Vsi. (Halaga, 1962, s.42-43)

V roku 1406 palatín Mikuláš Gorjanský rieši sťažnosť sabinovského richtára Mikuláša, ktorý sa dožadoval ochrany pred kastelánom Šarišského hrádku Ondrejom Balickým. Tento prepadal vozy sabinovských obchodníkov na verejnej ceste na Spiš, nútil ich zabočiť na jeho mýtnicu v Novej Vsi, a keď nezaplatili mýto, zhabal im tovar. Mikuláš Gorjanský preto znovu potvrdzuje, že cesta na Spiš je slobodná a sabinovskí obchodníci nemajú byť nútení platiť mýto v dedine Nová Ves. (Kónya, 2000, s.75)



 
17.1.1408 <span title="Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410)">Mályusz, 1958, s.106</span>, listina: 59122
Obce a miestne názvy: Hertník, Hervartov, Krivé, Osikov, Richvald
Osoby a obce:
Hertník - Daniel z Perína - vlastník
Hervartov - Daniel z Perína - vlastník
Osikov - Daniel z Perína - vlastník
Richvald - Daniel z Perína - vlastník
Synonymá: Ebirharthwagasa, Herknecht, Osyko, Reychwald, Zpiskwagasa


Jan. 17. (Bude, in Anthonii) Zs. a szepesi káptalanhoz. Iktassa be Peryn-i István fia János fiait : Dánielt és Miklóst a szepesmegyei Rychno, Crompach, Plicno, Wyuagasa, Jacabuagasa, Pothproch, Kalow, Ludweg, Gyenkfelde, a sáros-megyei Bartosfalua, Osyko, Herknecht, Cluso, Ebirharthwagasa, Kerekwagasa, Reychwald, Zpiskwagasa, Peturwagasa, Jacabwagasa, a szabolcsmegyei Karaz- zeles és az abaujvármegyei Peren, Dethk birtokok felébe, amelyhez osztály útján jutottak.
A szepesi káptalan 1408. márc. 30. okl.-böl. Szepesi káptalan orsz. lt. Intr. Scepus. f. 1. nr. 26. O. L. Fkgy. (1/30.)

Referencie na listinu:

...až v roku 1408 sa dozvedáme, že Osikov (Osyko) bol ešte naďalej súčasťou majetku pánov z Perína, vlastníkov panstva Kobyly. V tomto roku s totiž svoj rodové majetky na Spiši, Šariši, Above a v Sabolčskej župe delili Daniel a Mikuláš synovia Jána z tohto rodu. Zaujímavé je, že predmetom deľby neboli Kobyly, kedysi hlavná dedia ich panstva na Šariši. Podľa neskorších údajov vlastnili Kobyly už Pavol, syn Daniela z Perína, V roku 1408 sa deľba týkala už len Bartošoviec, Osikova, Hertníka, Kľušova, Hervartova, Šiby (Kerekwagasa), Richvaldu, Krivého, Vyšnej a Nižnej Vole. Podľa uvedeného sa nové centrum Danielovho podiely nachádzalo už v Bartošovciach. Od tohto roku môžeme preto hovoriť o tzv. Bartošovskom panstve. Druhou najvýznamnejšou a zrejme aj najľudnatejšou dedinou panstva bol Osikov. <span title="Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013">(Hudáček, 2013, s.15)</span>



4.5.1408 MOL, listina: DL 94041
Osoby a obce:
Pečovská Nová Ves - Imrich - vlastník
Perín - Peter - pôvod


...Emerici filii Petri de Peren...wyuar...wyfalu...

Referencie na listinu:

V roku 1408 získal panstvo Šarišského hrádku Imrich z Perína. (Beňko, 1985, s.221)



1410 <span title="Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1">Fejér, 1832, s.392-393</span>, listina: CLXXIXLAT
LAT
2


Nos Magister Paulus, filius Egidii, et Iacobus dictus Ioulcha de Roskovan, Vice Comites, Egregiorum virorum Georgii et Stephani, filiorum Petri Sos de Soovar Comitum, nec non Iudice Nobilium Comitatus de Sarus, inemoriae commendamus: quod Thomas, Nicolaus Straz de Ternye, et Nicolaus, filius Ioannis de Szeplaka cum aliis fratribus ipsorum ab vna, et Ioannes Gombos, Valentinus et Benedictus, filii eiusdem de Kisfalu ex altera... quam ratione cuiusdam scultetiae ipsorum in possessione Tarno, alio nomine Alba... nobis; ac dicti Ioannes Gombos, Valentinus et Benedictus filii eiusdem, praefatis Thomae, Nicolao Straz, et alteri Nicolao, filio Ioannis, ac aliis fratribus ipsorum portiones eorum possessionarias, et in aliis omnibus habitas, in eadem possessione Tarno...

Referencie na listinu:

Ján Gombos bol synom Mikuláša, syna Juraja. Svoje sídlo mal v Malej Vsi, kde vychoval dvoch synov Valentína a Benedikta. Jánom vznikla nová šľachtická vetva Tekulovského rodu šľachticov z Malej Vsi (Hubošovce), resp. šľachtici Gombošovci. (Smoroň, 2015, s.126-127)



1410 <span title="Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/5">Fejér, 1842, s.855-856</span>, listina: CCCXCVIII


...Cassouiensis, quam nobiles viri Magister Jacobus filius Johannis de Uzfalua, ac Paulus filius eiusdem de eadem vigore...

Referencie na listinu:

Ako sa zdá, niekedy pred rokom 1410 si Jakub so svojim synom Pavlom požičali značnú sumu peňazí od košických mešťanov. Mali ich vyplatiť v roku 1410, no keďže krajina bola vo vojne a kráľ sa chystal na vojenské ťaženie do Poľska, termín splatenia sa im odložil. (Smoroň, 2015, s.150)



previous 281-290 / 2160 next
 

  1. Štátny archív (ŠA). Bardejov
    Štátny archív (ŠA). Bardejov
  2. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
    Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
  3. Dopirák, A.: Magistrát v Sabinove. Listiny do roku 1526. MV SR Štátny archív v Prešove, pobočka Prešov, Prešov, 2013
    Dopirák, A.: Magistrát v Sabinove. Listiny do roku 1526. MV SR Štátny archív v Prešove, pobočka Prešov, Prešov, 2013
  4. Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupn online
    Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupn online
  5. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
    Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
  6. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
  7. Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951. Dostupn online
    Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951. Dostupn online
  8. Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017. Dostupn online
    Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017. Dostupn online
  9. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
    Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
  10. Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupn online
    Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupn online
  11. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
    Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
  12. Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000
    Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000
  13. Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958. Dostupn online
    Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958. Dostupn online
  14. Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupn online
    Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupn online
  15. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
    Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
  16. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832. Dostupn online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832. Dostupn online
  17. Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
    Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
  18. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842. Dostupn online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842. Dostupn online
 
Prečítané: 621628x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Buk pri Hertníku
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom
RSS