|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
... terra Verusalma...
...comes Ricolfus...portionem ipsius Marsilii in praedicta possessione Tharcza contingentem...Referencie na listinu: V roku 1285 Rikolf, syn Rutkera, za svoj majetok Poket výmenou získal iný diel toryského panstva, ktorý dovtedy
vlastnil šľachtic Marsilius. (Angelovič, Boleš, 2002, s.15)
18. júl 1285. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre svojho kľúčiara Štefana syna Ewze, obnovuje donáciu majetku Červenica [Weresalma] pôvodne darovanú jeho otcom kráľom Štefanom V. Podľa listiny vydanej Jágerskou kapitulou 20. januára 1350. Preklad: Kveta Markušová, 2017
11. september 1285. Zvolen. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou potvrdzuje županovi Bohumírovi [Bogomér] majetky v Nádasd-e, Vezverecz-i a Uhorskej Vsi [Mogorfalu]. V overenom odpise pochádzajúcom zo Spišskej kapituly zo dňa 26. apríla 1792. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Pred egerskou kapitulou Štefan, syn Ewzeho zo Šariša, kráľovský kľúčiar, a jeho bratia predávajú svoj majetok menom Veresalma v Šarišskej stolici, na poľskom pohraničí, z troch štvrtín synom Keechiho Detreho a z jednej štvrtiny grófovi Štefanovi, vnukovi Boduna, za sto mariek, v rámci uvedených hraníc. 1287. Všetkým veriacim v Krista, tak prítomným ako aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, chceme oznámiť, že keď pred nás osobne predstúpili na jednej strane Štefan, syn Ewzeho, kľučník pánovho kráľa, Makana, syn Merka, a Michal, syn Petra, bratia uvedeného Štefana zo Šariša, a na druhej strane gróf Dethbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba i za svojich bratov Dethka, Šimona a Langeusa, ďalej za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dethmara, a tiež Štefan, syn grófa Ondreja, syna Boduna, v mene svojho otca, vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal ústne vyhlásili, že istú svoju zem, nazývanú Weresalma, nadobudnutú Ewzem a jeho vyššie uvedenými synmi, ležiacu v Šarišskej stolici za zásekmi na výjazde do Poľska, v medziach a starých hraniciach nižšie opísaných, v ktorých ju oni držali, so všetkými jej úžitkami a príslušenstvami predali a odovzdali, a to v troch štvrtinách vyššie uvedeným synom grófa Detricha a v jednej štvrtine vyššie uvedenému grófovi Ondrejovi, za sto mariek, ktoré od nich plne prijali, aby ju oni, ich dedičia a nástupcovia ich dedičov držali a pokojne užívali naveky a neodvolateľne. Okrem toho sa vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal, ako aj všetci ich dediči zaviazali chrániť uvedených synov grófa Detricha a grófa Ondreja i všetkých ich dedičov proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu tejto zeme, vlastnou prácou a na vlastné náklady, a zachovať ich v pokojnej držbe tejto zeme bez škody. Hranice, ktorými je táto zem ohraničená, ako ich strany pred nami vypočítali, sú tieto: prvý medzník sa začína pri rieke zvanej Lytuna na severnej strane, odtiaľ smeruje na juh a idúc po jej toku prichádza k inej rieke zvanej Tarcha; po nej sa obracia na západ a idúc proti jej toku prichádza k inej rieke zvanej Weresalma; po nej pokračuje proti jej toku na sever a prichádza k prameňu tejto rieky Weresalma; odtiaľ sa obracia na východ a vystupuje na istý vrch nazývaný Mychalhazatetev; odtiaľ zostupujúc cez istý berch prichádza na verejnú cestu, ktorá vedie zo Šariša do Poľska; tam vstupuje na túto cestu a idúc po nej sa znovu spája s vyššie uvedenou riekou Lytuna, a tam sa hranice končia. Strany zároveň uviedli, že táto zem nemá iných susedov. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Sumbunu, Bernard z Borsudu, Gregor zo Zabouchu, Štefan zo Zemplína, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší, roku Pána 1287; za vlády kráľa Ladislava v Uhorsku, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho ctihodného pána Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského. Z odpisu jágerskej kapituly z roku 1353, ktorého originál sa nachádza v archíve rodiny Péchyovcov v Péchújfalu. Vydal: Frigyes Pesty. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Az egri káptalan 1353 évi átíratából, melynek eredetije megvan a péchujfalusi Péchy cs. ltárában. Közli: Pesty Frigyes.Referencie na listinu: Čížov syn Štefan bol pre neustále znepokojovanie v držbe Červenice nútený v roku 1287 svoj majetok predať Detrikovým synom, majiteľom Kamenice a Tekulovcom. (Beňko, 1985, s.203-204)
...Rycolphus et Polonus nobiles de Scepus fratres vterini... Dethbor et Herbordo filiis Detrici...et pro Detk, Simone et Langeus fratribus suis... Detreh, Stephano et Myko filiis dethmar...defuncti...observata pro metis inter possessionem Tarcha... Torchueley et Bachamezey... ad finem... campi Bachamezey ... in stratam publicam, qua itur de Bachamezey versus Palowcham...Referencie na listinu: V roku 1287 Jágerská kapitula potvrdila dohodu medzi synmi Detrika, vlastníkmi panstva Kamenica a Rikolfom a Polanom, vlastníkmi panstva Torysa, o priebehu hranice medzi ich panstvami. V súvislosti s vytyčovaním hranice sa dozvedáme o krajinskej ceste, vedúcej z Bachamezey do Plavča. (Uličný, 1990, s.19) V roku 1287 došlo k dohode o vzájomnom vymedzení hraníc Spišskou kapitulou medzi šľachticmi z Veľkej Lomnice a šľachticmi s Fulókércs. (Rábik, 2006, s.62) "...hranica začína tam, kde potok 'Superior Nene' (Horná Nene) vteká do Torysy...". Pomenovanie "Nenepatak" alebo "Nene" označuje dva potoky, ktoré v súčasnosti sa nazývajú Lipiansky potok, predtým "Superior Nene" alebo "Nenepatak" a Blatný potok "Nenepatak". (Boleš, 2002, s.21) V roku 1287 sa Bachamezey spomína ako šíre pole, či planina: "...ad finem campi Bachamezey... in latere silvae..." (Boleš, 2002, s.24) ...šľachtici sa nakoniec dohodli, že hranica obidvoch panstiev [Torysské a Kamenické] bude prechádzať od ústia Lipianskeho potoka do Torysy, ktorý sa v tom čase nazýval Nenepatak, a stúpajúc proti prúdu potoka príde až na miesto, kde sa do neho vlieva z ľavej strany iný potok. Pokračuje ďalej proti prúdu toho druhého až k jeho prameňu a vyjdúc z prameňa prechádza lesom až k lúke Bachamezey. Po lesnatom úbočí ďalej pokračuje až k ceste, ktorá vedie do Plavča a po nej až k miestu, kde ju pretína riečka Ľubotínka, po ktorej toku nakoniec hranica zostupuje až od rieky Poprad. Predtým však Rikolf a Polan vyplatili synom Detrika sto hrivien striebra. (Boleš, 2002, s.24-25)
Nova Donatio super possessione Tarcha pro Comite Rykolpho de Scepus. ...Quod Comes Rykolphus de Scepus ad nostram accedens praesentiam, sua nobis conquestione denonstravit, quod Magister Lorandus filius Comitis Mark eo tempore...super quadam possessione sua Tharcha vocata...Referencie na listinu: Získaný toryský majetok si predkovia šľachticov z Brezovice nechali v roku 1288 potvrdiť kráľovskou donáciou od Ladislava IV. (Rábik, 2006, s.62)
Referencie na listinu: Rikolf, syn Rutkera, na jar v roku 1288 predstúpil pred kráľa so sťažnosťou, že istý Roland, ktorý v tom čase prebýval na Spišskom hrade, mu odňal listiny týkajúce sa držby majetku Torysa. Požiadal preto kráľa, aby potvrdil jeho ako vlastníka Torysy. Panovní po overení si pravdivosti predkladanej záležitosti u šľachticov a aj so strany spišských Sasov jeho žiadosti vyhovel. Svojim listom preto požiadal Spišskú kapitulu, aby vyslala jedného zo svojich členov, v ktorého prítomnosti by osoba poverená kráľom uviedla Rikolfa a jeho bratov do držby majetku Torysa. (Boleš, 2002, s.25)
...Petro filio Simonis de genere Thekule homine suo... possessionis Tarcha... Magistris Kokos... Bachamezey... Nene potoka... Prima meta incipit in capite cuiusdam fluvii Lubetyn appellati habentis ortum in monte vulgariter Scemene nuncupato, et per meatum eiusdem fluvii versus orientem descendit quousque pervenitur ad quandam viam magnam quae transit ipsum fluvium, qua itur de Bachamezey versus Plauch, ibi personaliter parvus Jordanus, et Comes Arnoldus cum filiis suis Theodorico et Jordano pro se, et fratribus eorum couimetanei ipsius possessionis, coram homine Domini nostri Regis et nostro antedictis cursui metarum jam dictarum consenserunt ac indicaverunt a capite ipsius fluvii Lubetyn, usque ad viam magnam praedictam, qua itur de Bachamezey versus Plauch veras metas esse Tharchenses deinde salit de ipso fluvio ad eandem viam magnam versus meridiem et tendit in ipso usque ad pratum praedictum, quod vulgariter Bachamezey vocatur. Inde progreditur versus meridiem inter ipsum pratum et sylvam usque ad finem ipsius prati, quosque pervenitur ad sylvam quandam, et ipsa sylva directe versus meridiem procedendo devenitur, ubi quidam rivulus cadit ad quendam alium rivulum Nene potoka vocatum, deinde per meatum ipsius rivuli versus meridiem protenditury et transit, quosque idem rivulus cadit in quendam fluvium Tharcza vocatum, in quo quidem loco Thodborius Herbordus, et Simon filii Theodorici pro se, et fratribus eorum aetantes personaliter coram homine Domini Regis, et nostro testimonio huic cursui metarum ab eo loco, ubi terminantur metae Comitis Arnoldi de Plauch scilicet ubi meta salit de fluvio Lubetyn ad viam magnam antedictam usque ad locum praedictum, ubi fluvius Nenepotoka cadit in Tharcham consenserunt, ac retulerunt, has esse veras metas Tarczenses. Deinde ascendit de ipso fluvio Tharcha ad modicam distantiam, et deinde salit de ipso fluvio versus meridiem inter duas aquas Dubou et Zech appellatas, et ibi sunt duae metae terrae, ab inde progreditur inter easdem aquas ad quendam collem, qui vulgariter Berch dicitur, ubi praedictae duae aquae oriuntur, inde ab ipso colle ascendit versus meridiem ad quendam montem altum, ubi Andreas filius Bodun, Thomas et Ledde filii Thekule pro se et filiis suis, et filiis fratris sui stantes personaliter coram homine Domini Regis et nostro testimonio cursui metarum a Tarcha fluvio antedicto, usque ad iam dictum altum montem consenserunt, veras has metas Tarcsenses fore asserentes, deinde ab illo monte transit ad sylvam per montes et valles et colles, quousque pervenitur ad quoddam pratum quod Zolonk vocatur, et in superiori parte illius prati est quidam monticulus, ubi quondam erat sessio cuiusdam Heremite a quo monticulo transit ad quendam fluvium Zolonk vocatum, et in eodem fluvio devenitur ad magnam viam, qua itur de Omnibus Sanctis versus Tarcham, deinde exit et procedit ad quendam rivulum alium, in quo versus occidentem ascendendo pervenitur ad unam metam terream, deinde ab illa meta procedendo, vergit ad sylvam, et transeundo per montes et colles versus occidentem pervenitur ad locum, ubi fluvius Tarcha habet ortum, inde procedit versus septemtrionem ad montem quendam, qui vulgariter Scemene nuncupatur, deinde versus occidentem transit per cacumen montis et postea in fine montis directe descendendo pervenitur ad caput fluvii Lubetyn antedicti ubi prima meta incipiebat, et sic metae ipsius possessionis terminantur...Referencie na listinu: Spišská kapitula vyslala kanonika Martina, v ktorého prítomnosti šľachtic Peter, syn Šimona z rodu Tekule ako kráľov človek
uviedol Jána, Kokoša a ďalších ich bratov a synov Rikolfa do držby majetku Torysa. Po prevedení štatúcie kanonik Martin spolu so šľachticom Petrom
podali o tom správu pre Spišskou kapitulou, ktorá vydala o tom písomné svedectvo 5. júna 1289. (Angelovič, Boleš, 2002, s.15-16) Bachamezey sa spomína ako lúka: "...pratum...qui vulgariter Bachamezey nominatur...inter ipsum pratum et silvam usque ad finem ipsius prati..." (Boleš, 2002, s.24) |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online