Regestár pohoria Čergov

Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.

Aktuálny počet zaradených listín: 2159

Obdobie:

od roku: do roku:

Osoba: ⓘ

Obec:

Zdroj:

Referencie:

Full text: ⓘ

Zoradenie podľa:

Vymazať filter

Rozšírený filter

Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove

Synonymá: Verusalma

... terra Verusalma...

Osoba: Rikolf I, syn Rutkera

...comes Ricolfus...portionem ipsius Marsilii in praedicta possessione Tharcza contingentem...Referencie na listinu:

V roku 1285 Rikolf, syn Rutkera, za svoj majetok Poket výmenou získal iný diel toryského panstva, ktorý dovtedy vlastnil šľachtic Marsilius. (Angelovič, Boleš, 2002, s.15)

Osoby: Euze; Štefan, syn Euzea

Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove

Osoby a obce:
Červenica pri Sabinove - Štefan - vlastník

Synonymá: Ewze

18. júl 1285. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre svojho kľúčiara Štefana syna Ewze, obnovuje donáciu majetku Červenica [Weresalma] pôvodne darovanú jeho otcom kráľom Štefanom V.
Podľa listiny vydanej Jágerskou kapitulou 20. januára 1350.
Preklad: Kveta Markušová, 2017

11. september 1285. Zvolen. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou potvrdzuje županovi Bohumírovi [Bogomér] majetky v Nádasd-e, Vezverecz-i a Uhorskej Vsi [Mogorfalu].
V overenom odpise pochádzajúcom zo Spišskej kapituly zo dňa 26. apríla 1792.
Preklad: Kveta Markušová, 2017

Abstract: Jágerská kapitula dosvedčuje, že Štefan, syn Ewzeho, Makana, syn Merka, a Michal, syn Petra, predali svoju zem Weresalma v Šarišskej stolici, ležiacu za zásekmi smerom k Poľsku, za sto mariek. Tri štvrtiny zeme pripadli synom grófa Detricha z Keechu a jedna štvrtina grófovi Ondrejovi, synovi Boduna. Predávajúci sa zároveň zaviazali chrániť kupujúcich a ich dedičov proti všetkým právnym nárokom a zabezpečiť im pokojné držanie majetku. Listina obsahuje aj opis hraníc tejto zeme, vedených podľa riek Lytuna, Tarcha a Weresalma, vrchu Mychalhazatetev a verejnej cesty zo Šariša do Poľska.

Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Simon, syn Detreho; Štefan , syn Dethmara; Štefan, syn Andreja; Štefan, syn Euzea

Kategória: Metácia

Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Ľutinka, Michalka, Milpošský potok

Pred egerskou kapitulou Štefan, syn Ewzeho zo Šariša, kráľovský kľúčiar, a jeho bratia predávajú svoj majetok menom Veresalma v Šarišskej stolici, na poľskom pohraničí, z troch štvrtín synom Keechiho Detreho a z jednej štvrtiny grófovi Štefanovi, vnukovi Boduna, za sto mariek, v rámci uvedených hraníc. 1287.
Všetkým veriacim v Krista, tak prítomným ako aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, chceme oznámiť, že keď pred nás osobne predstúpili na jednej strane Štefan, syn Ewzeho, kľučník pánovho kráľa, Makana, syn Merka, a Michal, syn Petra, bratia uvedeného Štefana zo Šariša, a na druhej strane gróf Dethbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba i za svojich bratov Dethka, Šimona a Langeusa, ďalej za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dethmara, a tiež Štefan, syn grófa Ondreja, syna Boduna, v mene svojho otca, vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal ústne vyhlásili, že istú svoju zem, nazývanú Weresalma, nadobudnutú Ewzem a jeho vyššie uvedenými synmi, ležiacu v Šarišskej stolici za zásekmi na výjazde do Poľska, v medziach a starých hraniciach nižšie opísaných, v ktorých ju oni držali, so všetkými jej úžitkami a príslušenstvami predali a odovzdali, a to v troch štvrtinách vyššie uvedeným synom grófa Detricha a v jednej štvrtine vyššie uvedenému grófovi Ondrejovi, za sto mariek, ktoré od nich plne prijali, aby ju oni, ich dedičia a nástupcovia ich dedičov držali a pokojne užívali naveky a neodvolateľne. Okrem toho sa vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal, ako aj všetci ich dediči zaviazali chrániť uvedených synov grófa Detricha a grófa Ondreja i všetkých ich dedičov proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu tejto zeme, vlastnou prácou a na vlastné náklady, a zachovať ich v pokojnej držbe tejto zeme bez škody. Hranice, ktorými je táto zem ohraničená, ako ich strany pred nami vypočítali, sú tieto: prvý medzník sa začína pri rieke zvanej Lytuna na severnej strane, odtiaľ smeruje na juh a idúc po jej toku prichádza k inej rieke zvanej Tarcha; po nej sa obracia na západ a idúc proti jej toku prichádza k inej rieke zvanej Weresalma; po nej pokračuje proti jej toku na sever a prichádza k prameňu tejto rieky Weresalma; odtiaľ sa obracia na východ a vystupuje na istý vrch nazývaný Mychalhazatetev; odtiaľ zostupujúc cez istý berch prichádza na verejnú cestu, ktorá vedie zo Šariša do Poľska; tam vstupuje na túto cestu a idúc po nej sa znovu spája s vyššie uvedenou riekou Lytuna, a tam sa hranice končia. Strany zároveň uviedli, že táto zem nemá iných susedov. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Sumbunu, Bernard z Borsudu, Gregor zo Zabouchu, Štefan zo Zemplína, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší, roku Pána 1287; za vlády kráľa Ladislava v Uhorsku, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho ctihodného pána Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského.
Z odpisu jágerskej kapituly z roku 1353, ktorého originál sa nachádza v archíve rodiny Péchyovcov v Péchújfalu. Vydal: Frigyes Pesty.
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...

Az egri káptalan előtt Sárosi Ewze fia István kir. kulcsár és bátyjai, Veresalma nevű birtokukat Sáros vármegyében, a lengyel határszélen, háromnegyedrészben Keechi Detre fiainak, egynegyed részben pedig Bodun unokájának István comesnek, száz márkáért, a felsorolt határok közt, eladják. 1287.
Omnibus Christi fidelibus tam presentibus quam futuris, presens scriptum inspecturis, capitulum ecclesie Agriensis, salutem in omnium salvatore. Ad universorum noticiam tenore presencium volumus pervenire, quod Stephano filio Ewze clavigero domini regis, Makana filio Merk et Michaele filio Petri, fratrum Stephani antedicti de Sarus ex una parte, ab altera vero comite Dethbor et Herbordo filiis comitis Detrici de Keech, pro se et pro Dethk, Simone et Langeus fratribus suis, ac pro Detreh, Stephano et Mykou filiis Dethmar fratris sui iam defuncti, item Stephano filio comitis Andree filii Bodun, pro ipso patre suo, coram nobis personaliter constitutis, prefati Stephanus filius Euze, Makana et Michael proposuerunt viva voce, quod quandam terram suam per Euzem et filios suos predictos aquisitam, Weresalma vocatam, in comitatu de Sarus, ultra indagines in exitu ad Poloniam existentem, sub certis metis et antiquis infrascriptis, quibus iidem possidebant, cum omnibus utilitatibus et pertinenciis suis, vendidissent et tradidissent, in tribus partibus filiis comitis Detrici prenotatis, in quarta vero parte comiti Andree antedicto, pro centum marcis, plene receptis ab eisdem, sibi et suis heredibus heredumque suorum successoribus, iure perpetuo et irrevocabiliter pacifice possidendam et habendam; insuper obligarunt se Stephanus filius Euze, Makana et Michael antedicti ac heredes suos universos, prefatos filios comitis Detrici et comitem Andream et heredes eorumdem universos, ab omnibus racione dicte terre impedire nitentibus, defendere et expedire propriis laboribus et expensis, et in pacifica possessione ipsius terre indempniter conservare. Mete autem per quas ipsa terra limitatur, prout ipse partes coram nobis recitarunt, hoc ordine exprimuntur: Prima meta incipit in fluvio Lytuna vocata, a parte septentrionali, inde congreditur versus meridiem, per meatum eiusdem eundo, pervenit ad alium fluvium Tarcha nominatum, et super eodem flectitur versus occidentem et eundo contra meatum suum, pervenit ad alium fluvium Weresalma vocatum, et eundo super eadem, contra meatum suum versus aquilonem, pervenit ad capud ipsius fluvii Weresalma, abhinc reflectitur versus orientem et ascendit ad quendam montem, Mychalhazatetev nominatum, exinde descendendo per quoddam berch, pervenit ad publicam stratam, que de Sarus ducit ad Poloniam, ubi intrat in ipsam stratam, et eundo in eadem iungit iterato fluvium Lytuna superius nominatum, et ibi terminantur, alios autem commetaneos dicte partes dixerunt ipsam terram non habere. In cuius rei testimonium ad instanciam partium, presentes contulimus, sigilli nostri munimine roboratas; presentibus tamen magistro Saulo lectore, Mykou custode, Nicolao de Sumbun, Bernardo de Borsud, Gregorio de Zabouch, Stephano de Zemplin, Petro de Kemey archidiaconis et aliis multis, anno domini M° CC° octuagesimo septimo; regnante Ladislao rege Hungarie, Lodomerio Strigoniensi, Johanne Colocensi archiepiscopis, domino nostro venerabili patre Andrea dei gracia episcopo Agriensi existentibus.

Az egri káptalan 1353 évi átíratából, melynek eredetije megvan a péchujfalusi Péchy cs. ltárában. Közli: Pesty Frigyes.Referencie na listinu:

Čížov syn Štefan bol pre neustále znepokojovanie v držbe Červenice nútený v roku 1287 svoj majetok predať Detrikovým synom, majiteľom Kamenice a Tekulovcom. (Beňko, 1985, s.203-204)

Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Polan, syn Rutkera; Rikolf I, syn Rutkera; Simon, syn Detreho; Štefan , syn Dethmara

Kategória: Metácia

Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole

Synonymá: Bachamezey

...Rycolphus et Polonus nobiles de Scepus fratres vterini... Dethbor et Herbordo filiis Detrici...et pro Detk, Simone et Langeus fratribus suis... Detreh, Stephano et Myko filiis dethmar...defuncti...observata pro metis inter possessionem Tarcha... Torchueley et Bachamezey... ad finem... campi Bachamezey ... in stratam publicam, qua itur de Bachamezey versus Palowcham...Referencie na listinu:

V roku 1287 Jágerská kapitula potvrdila dohodu medzi synmi Detrika, vlastníkmi panstva Kamenica a Rikolfom a Polanom, vlastníkmi panstva Torysa, o priebehu hranice medzi ich panstvami. V súvislosti s vytyčovaním hranice sa dozvedáme o krajinskej ceste, vedúcej z Bachamezey do Plavča. (Uličný, 1990, s.19)

V roku 1287 došlo k dohode o vzájomnom vymedzení hraníc Spišskou kapitulou medzi šľachticmi z Veľkej Lomnice a šľachticmi s Fulókércs. (Rábik, 2006, s.62)

"...hranica začína tam, kde potok 'Superior Nene' (Horná Nene) vteká do Torysy...". Pomenovanie "Nenepatak" alebo "Nene" označuje dva potoky, ktoré v súčasnosti sa nazývajú Lipiansky potok, predtým "Superior Nene" alebo "Nenepatak" a Blatný potok "Nenepatak". (Boleš, 2002, s.21)

V roku 1287 sa Bachamezey spomína ako šíre pole, či planina: "...ad finem campi Bachamezey... in latere silvae..." (Boleš, 2002, s.24)

...šľachtici sa nakoniec dohodli, že hranica obidvoch panstiev [Torysské a Kamenické] bude prechádzať od ústia Lipianskeho potoka do Torysy, ktorý sa v tom čase nazýval Nenepatak, a stúpajúc proti prúdu potoka príde až na miesto, kde sa do neho vlieva z ľavej strany iný potok. Pokračuje ďalej proti prúdu toho druhého až k jeho prameňu a vyjdúc z prameňa prechádza lesom až k lúke Bachamezey. Po lesnatom úbočí ďalej pokračuje až k ceste, ktorá vedie do Plavča a po nej až k miestu, kde ju pretína riečka Ľubotínka, po ktorej toku nakoniec hranica zostupuje až od rieky Poprad. Predtým však Rikolf a Polan vyplatili synom Detrika sto hrivien striebra. (Boleš, 2002, s.24-25)

Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

Abstract: Jágerská kapitula potvrdzuje zmier medzi grófmi Rykolphom a Polanom zo Spiša a šľachticmi z Keechu vo veci hraníc majetkov Tarcha, Torchveley a Bachamezey. Rykolphus a Polanus zaplatili protistrane sto mariek čistého striebra a následne boli pokojne stanovené hranice sporných majetkov. Hraničná línia bola vedená od potoka Nene cez les, pole Bachamezey, verejnú cestu smerujúcu do Palowchy, rieku Lubicyn až k rieke Poprad, kde sa hranice uzatvárali. Listina bola vydaná roku 1287 pred jágerskou kapitulou.

Všetkým veriacim v Krista, prítomným aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, Jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým: že grófi Rykolphus a Polanus, spišskí šľachtici, uterinní bratia, na jednej strane, a na druhej strane Dechbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba aj za svojich bratov Decka, Symona a Languea, ako aj za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dechmara, predstúpili pred nás a spoločne predniesli a oznámili, že keď medzi nimi dlhší čas trval spor o hranice medzi majetkom Tarcha patriacim uvedeným grófom Rykolphovi a Polanovi a majetkami uvedených šľachticov z Keechu, zvanými Torchveley a Bachamezey, napokon na základe rozhodnutia a dohody mnohých šľachetných mužov medzi sebou dospeli k takému spojeniu pokoja a svornosti a pred nami sa dohodli, že ten istý Rykolphus a Polanus sú povinní dať uvedeným šľachticom z Keechu sto mariek čistého striebra. Tieto im aj dali a pred nami vyplatili a hranice vyššie uvedených majetkov medzi sebou a svojimi potomkami určili pokojným spôsobom takto: prvý medzník sa začína na tom mieste, kde horný potôčik zvaný Nene vteká do rieky Tarcha, a po tom istom potôčiku Nene, smerom proti jeho toku, sa vystupuje vyššie k miestu, kde sa z ľavej strany vlieva do neho iný potôčik; a po tomto druhom potoku sa ide až k jeho prameňu; odtiaľ sa prechádza cez istý les smerom na sever ku kraju istého poľa nazývaného Bachamezey; potom sa po okraji toho lesa prichádza na verejnú cestu, ktorou sa chodí z Bachamezey smerom do Palowchy, a na tejto ceste sa prichádza k rieke zvanej Lubicyn; a po tejto rieke, zostupujúc po jej toku, sa prichádza k rieke zvanej Poprad, a tam sa hranice vyššie uvedených majetkov medzi nimi končia. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Simbrinu, Bernard z Borsuuy, Gregor zo Zabolchu, Štefan zo Semlina, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší. Roku Pána tisíceho dvestého osemdesiateho siedmeho. Za vlády Ladislava, slávneho kráľa Uhorska, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho pána, v Kristovi otca Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského.
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...

Omnibus Christi fidelibus tam presentibus quam futuris, presens scriptum inspecturis, Capitulum Ecclesiae Agriensis salutem in omnium Saluatore. Ad Vniuersorum notitiam tenore praesentium volumus peruenire: Quod Comites Rykolphus, et Polanus, Nobiles de Scepus, fratres uterini ab vna; ex altera vero parte Dechbor et Herbordo, filiis Comitis Detrici de Keech pro se, et pro Deck, Symone et Langueo fratribus suis, ac pro Detreh Stephano, et Myko, filiis Dechmar, fratris sui iam defuncti, ad nostram accedentes praesentiam, per eosdem communiter propositum extitit, et relatum: Quod cum inter ipsos materia discordiae diutius fuisset obseruata, pro metis inter possessionem Tarcha, dictorum Comitum Rykolphi et Polani et praedictorum Nobilium de Keech, Torchveley et Bachamezey vocatarum; tandem ex arbitrio et compositione quam plurimorum Nobilium virorum, inter se ad talem pacis et concordiae venissent unionem, et deuenerunt coram nobis: Quod idem Rycolphus et Polanus eisdem Nobilibus de Keech centum marcas fini argenti dare tenerentur; quas quidem dederunt, et eidem persoluerunt coram nobis, et metas praescriptarum possessionum in filios filiorum inter se, et successorum eorundem modo pacifico taliter distinxerunt: Prima meta incipit in eo loco, vbi quidem riuulus superior, Nene vocatus, cadit in fluuium Tarcha, et per eundem riuulum Nene contra meatum ipsius ascendendo superius deuenitur, vbi a parte sinistra, in ipsum riuulum cadit quidam alter riuulus, et in ipso alio riuulo deuenitur vsque ad caput; abhinde transiret per quandam syluam, versus septemtrionem, ad finem cuiusdam campi Bachamezey nominati; deinde in latere ipsius syluae caderet in stratam publicam, qua itur de Bachamezey versus Palowcham, et in ipsa via caderet in fluiuium Lubicyn nominatium; et per ipsum fluuium descendendo caderet in fluuium Poprad nominatium, et ibi metae praescriptarum possessionum inter ipsos terminarentur. In cuius rei testimonium ad instantiam partium praesentes contulimus literas sigilli nostri munimine roboratas; praesentibus tamen Magistro Saulo Lectore, Mykou Custode, Nicolao de Simbrin, Bernardo de Borsuua, Gregorio de Zabolch, Stephano de Semlin, Petro de Kemey Archidiaconis et aliis multis. Anno Domini Millesimo, ducentesimo octuagesimo septimo. Regnante Ladislao, Illustri Rege Hungariae, Lodomerio Strigoniensi, Ioanne Colocensi Archiepiscopis, Domino nostro, in Christo Patre Andrea, Dei gratia Episcopo Agriensi existentibus.

Osoba: Rikolf I, syn Rutkera

Nova Donatio super possessione Tarcha pro Comite Rykolpho de Scepus.
...Quod Comes Rykolphus de Scepus ad nostram accedens praesentiam, sua nobis conquestione denonstravit, quod Magister Lorandus filius Comitis Mark eo tempore...super quadam possessione sua Tharcha vocata...Referencie na listinu:

Získaný toryský majetok si predkovia šľachticov z Brezovice nechali v roku 1288 potvrdiť kráľovskou donáciou od Ladislava IV. (Rábik, 2006, s.62)

Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove

Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

Kategória: Metácia

Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Ľutinka, Michalka

Synonymá: de domo ipsius Michaelis, Lytighe

Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým veriacim v Krista, ktorí budú čítať tento list, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Je kráľovsky vhodné a užitočné odmeňovať štedrosťou tých, ktorí sa osvedčujú v službách svojmu pánovi, aby ostatní, povzbudení ich príkladom, boli vedení k väčším skutkom vernosti a aby sa učili účinnejšie sa pridŕžať svojho prirodzeného pána. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpil pred našu prítomnosť Peter, syn grófa Juraja, župan Nového hradu, náš milý a verný, žiadal, aby sme mu dali istú zem nazývanú Weresalma, ležiacu v Šarišskej stolici, ktorú držal Ewze a jeho synovia. Keďže nám však vo veci tejto zeme nebola pravda známa, prikázali sme našimi listami verným našim, Jágerskej kapitule, aby vyslali dôveryhodného muža ako svedka, pred ktorým by náš človek Ján zvaný Fynta prišiel na miesto tejto zeme a uviedol ju do držby menovanému grófovi Petrovi, ak by nebol vznesený odpor, a aby tých, čo by odporovali, predvolal pred našu prítomnosť na primeraný termín. Táto Jágerská kapitula nám potom odpísala v tom zmysle, že uvedený gróf Ján, náš človek, prišiel na miesto tejto zeme a v prítomnosti človeka tej istej kapituly uviedol túto zem do držby grófa Petra, pričom nikto neodporoval. A tak my, ktorí sme z úradu zvereného nám panovania povinní zvažovať zásluhy jednotlivcov a každému odpovedať podľa miery jeho zásluh, uvážiac mnohé a chvályhodné služby uvedeného grófa Petra a jeho brata Jowanka, ktoré nám obaja preukázali s najväčšou horlivosťou vernosti pri rozličných výpravách nášho kráľovstva, a osobitne vtedy, keď vierolomný národ Tattarorum napadol nepriateľsky naše kráľovstvo a páchal v ňom spúšť, skazu, požiare a veľmi mnohé škody, títo gróf Peter a Jowanka sa z vernosti dlžnej kráľovskej korune a na obranu obyvateľov nášho kráľovstva postavili proti týmto Tatárom do boja, kde ten istý Jowanka, utrpiac od tých Tatárov smrteľné rany, skonal. Preto teda ako istú náhradu za služby toho istého grófa Petra, pre smrť uvedeného Jowanka a pre služby samého grófa Petra, hoci je to len malá odmena vzhľadom na to, čo teraz konáme, a hoci by si ten istý gróf Peter zaslúžil väčšiu odmenu a povýšenie, sme túto zem nazývanú Weresalma so všetkými jej úžitkami dali, darovali a udelili tomu istému grófovi Petrovi a jeho dedičom i nástupcom jeho dedičov do večnej a neodvolateľnej držby. Hranice tejto zeme, ako sme videli uvedené v listine tej istej kapituly, sa určujú takto: Prvá hranica prechádza spoza Copou a po prekročení vody menom Lytighe od tejto hranice smeruje až k zemi Weresalma; potom odtiaľ pokračuje až k istej vode nazývanej Tarcha; ďalej od Tarcha ide stredom Syn po veľkej ceste k malej vode, ktorá sa nazýva Ozyu potok, a po nej postupuje nahor až k jednej veľkej lúke, ktorá leží v strede vyššie uvedenej zeme; odtiaľ z lúky zostupuje vyššie až k domu Michaelis; a od domu toho istého Michaelis zostupuje táto hranica k istej bahnitej vode, ktorá sa nazýva Sarus potok; potom vedie až k Litene, a odtiaľ tá istá hranica pokračuje až k rieke Tarcha a tak sa vracia k prvej hranici tejto zeme. Na pamiatku tejto veci a na jej večné potvrdenie sme vydali tento list, upevnený ochranou našej dvojitej pečate. Dané rukou ctihodného muža Tomáša, z Božej milosti vacovského biskupa, kancelára nášho dvora, nášho milého a verného, roku Pána 1288, v šestnástom roku nášho panovania.
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...

IV. László királynak Weresalma nevü földet tárgyazó adománya Péter, György comes Abauj megyei főispán fia számára.
Ladizlaus Dei gracia Hungarie, Dalmacie, Croacie, Rame, Seruie, Gallicie, Lodomerie, Cumanie Bulgarieque Rex omnibus Christi fidelibus presens scriptum inspecturis salutem in omnium saluatore. Regali dignum est et expediens eos, qui in seruicijs dominicis se exercent, munificencia gratulari, ut ceteri ipsorum exemplo inuitati ad maiora fidelitatis opera perdurant, discantque suo naturali domino efficacius adherere (igy). Proinde ad uniuersorum noticiam harum serie uolumus peruenire, quod accedens ad nostram presenciam Petrus filius Comitis Georgij Comes Noui Castri dilectus et fidelis noster, quandam terram Weresalma uocatam in Comitatu de Sarus existentem, quam Ewze et filij sui possidebant, a nobis sibi dari postulauit. Verum quia super facto eiusdem terre nobis ueritas non constabat, fidelibus nostris Capitulo Agriensi nostris litteris dedimus in mandatis, ut ipsorum mitterent hominem fide dignum pro testimonio, coram quo Johannes Fynta dictus homo noster accederet super faciem eiusdem terre, et ipsam statueret eidem Comiti Petro, si non fieret contradictum, contradictores ad nostram presenciam ad terminum competentem euocando. Quod quidem Capitulum Agriense nobis rescripserunt hunc tenorem continentes, quod idem Comes Johannes homo noster accessisset super faciem dicte terre, et ipsam in presencia hominis eorumdem ipsi Comiti Petro nemine contradicente statuisset. Nos itaque, qui ex officio suscepti regiminis nostri debemus pensare merita singulorum, et unicuique respondere iuxta exigenciam suorum meritorum, considerantes multiplices et laudabiles famulatus ipsius Petri Comitis, et Jowanka fratris sui, quos ijdem exhibuerunt nobis cum summo ardore fidelitatis in diuersis expedicionibus Regni nostri; et specialiter tunc, cum perfida gens Tattarorum (igy Tartarorum helyett.) Regnum nostrum hostiliter adhierat, et uastus, destrucciones, incendia et nocumenta quam plurima committebat in Regno nostro peragendo, ijdem Comes Petrus et Jowanka ob fidelitatem Corone Regie debitam, et pro defensione incolarum Regni nostri contra eosdem Tartaros se opposuerunt preliando, vbi idem Jowanka per dictos Tartaros letalia excipiens uulnera diem clausit extremum. Nos igitur in aliquam recompensacionem seruiciorum eiusdem Comitis Petri, propter mortem dicti Jowanka, et propter seruicia ipsius Comitis Petri, licet modicum sit, quod ad presens agimus, et idem Comes Petrus maiori remuneracione dignus et attollendus haberetur, ipsam terram Weresalma uocatam cum omnibus utilitatibus suis eidem Comiti Petro et suis heredibus heredumque suorum successoribus dedimus, donauimus et contulimus iure perpetuo et irreuocabiliter possidendam. Cuius terre mete, prout in litteris eiusdem Capituli uidimus contineri, hoc ordine distinguuntur: Prima transiens meta de ultra Copou et unam transiens aquam nomine Lytighe, ab illa meta usque terram Weresalma; deinde remote perueniens illa meta usque in quandam aquam Tarcha uocatam; deinde de Tarcha uadit in medio Syn via magna procedendo ad paru am aquam, que nominatur Ozyu potok, et in illa procedit alte usque ad unum magnum pratum, quod est medium terre supradicte; exinde de prato descendit superius usque ad domum Michaelis; et de domo ipsius Michaelis descendit illa meta ad unam aquam lutosam, que uocatur Sarus potok, deinde ducit usque ad Litene, et exinde ipsa meta procedit usque ad fluuium Tarcha, procedendo usque ad primam metam ipsius terre. In cuius rei memoriam perpetuamque firmitatem presentes concessimus litteras dupplicis sigilli nostri munimine roboratas. Datum per manus venerabilis viri Thome Dei gracia Episcopi Waciensis aule nostre Cancellarij dilecti et fidelis nostri anno Domini M°CC° octuagesimo octauo, Regni autem nostri anno sextodecimo.

Referencie na listinu:

Ďalšia časť majetku Číža [Ewze] a jeho synov v Červenici sa v roku 1288 dostala do vlastníctva Abanovohradu, Jurajovho syna Petra. (Beňko, 1985, s.204)

Osoba: Rikolf I, syn Rutkera

Referencie na listinu:

Rikolf, syn Rutkera, na jar v roku 1288 predstúpil pred kráľa so sťažnosťou, že istý Roland, ktorý v tom čase prebýval na Spišskom hrade, mu odňal listiny týkajúce sa držby majetku Torysa. Požiadal preto kráľa, aby potvrdil jeho ako vlastníka Torysy. Panovní po overení si pravdivosti predkladanej záležitosti u šľachticov a aj so strany spišských Sasov jeho žiadosti vyhovel. Svojim listom preto požiadal Spišskú kapitulu, aby vyslala jedného zo svojich členov, v ktorého prítomnosti by osoba poverená kráľom uviedla Rikolfa a jeho bratov do držby majetku Torysa. (Boleš, 2002, s.25)

Osoby: Andrej, syn Boduna; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lede, syn Tekuleho; Peter, syn Šimona; Šimon, syn Demetera; Tekule; Tomáš, syn Tekuleho

Kategória: Metácia

Obce a miestne názvy: Pusté Pole

...Petro filio Simonis de genere Thekule homine suo... possessionis Tarcha... Magistris Kokos... Bachamezey... Nene potoka... Prima meta incipit in capite cuiusdam fluvii Lubetyn appellati habentis ortum in monte vulgariter Scemene nuncupato, et per meatum eiusdem fluvii versus orientem descendit quousque pervenitur ad quandam viam magnam quae transit ipsum fluvium, qua itur de Bachamezey versus Plauch, ibi personaliter parvus Jordanus, et Comes Arnoldus cum filiis suis Theodorico et Jordano pro se, et fratribus eorum couimetanei ipsius possessionis, coram homine Domini nostri Regis et nostro antedictis cursui metarum jam dictarum consenserunt ac indicaverunt a capite ipsius fluvii Lubetyn, usque ad viam magnam praedictam, qua itur de Bachamezey versus Plauch veras metas esse Tharchenses deinde salit de ipso fluvio ad eandem viam magnam versus meridiem et tendit in ipso usque ad pratum praedictum, quod vulgariter Bachamezey vocatur. Inde progreditur versus meridiem inter ipsum pratum et sylvam usque ad finem ipsius prati, quosque pervenitur ad sylvam quandam, et ipsa sylva directe versus meridiem procedendo devenitur, ubi quidam rivulus cadit ad quendam alium rivulum Nene potoka vocatum, deinde per meatum ipsius rivuli versus meridiem protenditury et transit, quosque idem rivulus cadit in quendam fluvium Tharcza vocatum, in quo quidem loco Thodborius Herbordus, et Simon filii Theodorici pro se, et fratribus eorum aetantes personaliter coram homine Domini Regis, et nostro testimonio huic cursui metarum ab eo loco, ubi terminantur metae Comitis Arnoldi de Plauch scilicet ubi meta salit de fluvio Lubetyn ad viam magnam antedictam usque ad locum praedictum, ubi fluvius Nenepotoka cadit in Tharcham consenserunt, ac retulerunt, has esse veras metas Tarczenses. Deinde ascendit de ipso fluvio Tharcha ad modicam distantiam, et deinde salit de ipso fluvio versus meridiem inter duas aquas Dubou et Zech appellatas, et ibi sunt duae metae terrae, ab inde progreditur inter easdem aquas ad quendam collem, qui vulgariter Berch dicitur, ubi praedictae duae aquae oriuntur, inde ab ipso colle ascendit versus meridiem ad quendam montem altum, ubi Andreas filius Bodun, Thomas et Ledde filii Thekule pro se et filiis suis, et filiis fratris sui stantes personaliter coram homine Domini Regis et nostro testimonio cursui metarum a Tarcha fluvio antedicto, usque ad iam dictum altum montem consenserunt, veras has metas Tarcsenses fore asserentes, deinde ab illo monte transit ad sylvam per montes et valles et colles, quousque pervenitur ad quoddam pratum quod Zolonk vocatur, et in superiori parte illius prati est quidam monticulus, ubi quondam erat sessio cuiusdam Heremite a quo monticulo transit ad quendam fluvium Zolonk vocatum, et in eodem fluvio devenitur ad magnam viam, qua itur de Omnibus Sanctis versus Tarcham, deinde exit et procedit ad quendam rivulum alium, in quo versus occidentem ascendendo pervenitur ad unam metam terream, deinde ab illa meta procedendo, vergit ad sylvam, et transeundo per montes et colles versus occidentem pervenitur ad locum, ubi fluvius Tarcha habet ortum, inde procedit versus septemtrionem ad montem quendam, qui vulgariter Scemene nuncupatur, deinde versus occidentem transit per cacumen montis et postea in fine montis directe descendendo pervenitur ad caput fluvii Lubetyn antedicti ubi prima meta incipiebat, et sic metae ipsius possessionis terminantur...Referencie na listinu:

Spišská kapitula vyslala kanonika Martina, v ktorého prítomnosti šľachtic Peter, syn Šimona z rodu Tekule ako kráľov človek uviedol Jána, Kokoša a ďalších ich bratov a synov Rikolfa do držby majetku Torysa. Po prevedení štatúcie kanonik Martin spolu so šľachticom Petrom podali o tom správu pre Spišskou kapitulou, ktorá vydala o tom písomné svedectvo 5. júna 1289. (Angelovič, Boleš, 2002, s.15-16)

Bachamezey sa spomína ako lúka: "...pratum...qui vulgariter Bachamezey nominatur...inter ipsum pratum et silvam usque ad finem ipsius prati..." (Boleš, 2002, s.24)

Použitá literatúra:

Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť

Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.

Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.

Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.

Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online

Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.

Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online

Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.

Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.

Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online

Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online

Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online