|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
...quo Symon filius Demetrii de genere Thekwle, homo regius accederet ad superfaciem possessionis sive terre ipsius magistri Rykolfy Weresalma vocate, in comitate de Sarus existentis...
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Kategória: Metácia Synonymá: Lythene, Weresalmapataka1. mája 1322. Listina Spišskej kapituly, podľa ktorej magister Rykolf syn župana Rykolfa, oboznámil kapitulu s výnosom kráľa Karla I. adresovaným kapitule, aby táto s kráľovým poverencom Simonom synom Demetera z rodu Thekule, vyslala prísažného dôveryhodného človeka pre stanovenie hraníc majetku Červenica [Veresalma] v Šarišskej župe. Kapitula vyslala kapitulného notára magistra Mikuláša a hranice boli stanovené nasledovne: Od vrcholu vrchu Michalka [Mychalhazatetey] smerom na juh, potom na východ po rieku Ľutinka [Lythene], po nej po Torysu [Tarcha], prekročiac Torysu na juh po rieku Suyne, pozdĺž Suyne až po jej prameň, potom na sever po jeden horský vrchol, odtiaľ na východ, potom opäť na sever medzi dvoma potokmi až po ich sútok, po sútoku pozdĺž potoka až po Torysu, prekročiac Torysu na sever až po rieku Weresalmapataka, pozdĺž tejto medzi 2 vrchmi na východ po jeden potok, napokon dôjdeme opäť po Michalka [Michalhazatetey]. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 28. októbra 1336. To isté sa nachádza v listine Jágerskej kapituly zo dňa 31. decembra 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017
...Mete igitur prescipte possessionis taliter distinguntur: videlicet prima meta incipit in cacumine montis, qui vulgariter vocatur Michalhazatetey, ubi reflectitur versus meridiem de meta ad metam usque ad finem unius montis et de fine eiusdem montis cadit in publicam stratam et in ipsa strata cadit versus orientem et ibi cadit i fluvium Lychene vocatum et per meatum eiusdem fluvii cadit in aquam Tharcha...
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Dominik, syn Šimona; Lukáš, syn Petra; Pavol, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Vavrinec, syn Šimona Synonymá: Torkeu...magistro Rycolpho filio quondam comitis Rycolphi pro se et filiis suis ex parte una, Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis et Lukach filio Petri de genere Tekule pro se et filiis ipsorum ex altera... videlicet quod porcione, euq este a fluvio Nenepotoka vocato ab illa parte castri Torkeu versus partem orientalem usque ad fluvium Veresalma nuncupatum, predictis Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis et Lukach filio Petri de ipsis possessionibus... porcio eiusdem possessionis a predicto fluvio Nenepotoka versus occidentem, videlicet Torkeu et Bachamezey cum omnibus suis utilitatibus, proventibus et pertinenciis antedicto magistro Rykolpho et suis haeredibus possidenda debeat permanere. Referencie na listinu: O pár mesiacov neskôr [od 7.3.1322] sa spomínaní šľachtici dohodli, že územie, ktoré sa rozprestiera na východ až k potoku Veresalma (Milpošský potok), patrí do vlastníctva synov Šimona z rodu Tekule. Územie na západ od Neny, teda majetky Torku a Bachamezey bude vo vlastníctve Rikolfa a jeho dedičov. (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)
Abstract: Kráľ potvrdil darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. Osoba: Mikč, syn Michala Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Pečovská Nová Ves Karol, kráľ, chceme touto listinou dať na známosť všetkým, že keď urodzený muž magister Mykch, syn Michala z rodu Ákoš, sudca dvora našej najmilšej manželky, pani kráľovnej, župan Šariša a Zemplína, predložil nám svoje verné služby a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby natrvalo dali istú dedinu nášho hradu Šariš, nazývanú Wyfolu, dali sme príkaz kapitule kostola svätého Martina na Spiši, aby vyslala svojho človeka. Pred ním mal náš človek Kael, syn Mikuláša, prísť na miesto uvedenej dediny Wyfolu, obísť ju po starých a dávnych hraniciach a odovzdať ju uvedenému magistrovi Mykchovi do večnej držby. Táto kapitula nám potom odpísala týmto spôsobom: „Najvznešenejšiemu svojmu pánovi Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi Uhorska, kapitula kostola blahoslaveného Martina na Spiši…“ Obchôdzka hraníc Wyfolu Prvá hranica sa začína od strany dediny magistra Rykolfa, nazývanej Wrusalma, na západnej strane pri rieke Tarcha, tam, kde potok nazývaný Lythoua vteká do tej istej rieky Tarcha. Odtiaľ postupuje na sever vyššie popri tom istom potoku Lythoua a prichádza na miesto, ktoré sa nazýva Kopu, k zemi bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša. Tam, pri starom koryte potoka Lythoua, je zemná meta. Potom vystupuje po koryte toho istého potoka a smeruje na východ, prekračuje tento potok a hneď tam je zemná meta. Potom sa obracia na juh k novému korytu potoka Lythoua a tam, pri brehu toho istého potoka, je zemná meta. Odtiaľ vystupuje po novom koryte toho istého potoka smerom na východ a prichádza k starému korytu toho istého potoka; tam je zemná meta. Potom po starom koryte toho istého potoka smeruje vystupujúc na východ a prichádza k novému korytu toho istého potoka, kde sa samotný potok rozdeľuje na dve ramená. V mieste rozdelenia toho potoka je meta. Odtiaľ ďalej popri tom istom potoku smeruje stále na východ a pod akýmsi platanom pri ceste je meta. Potom vystupuje na vrch nazývaný Myhalzatety / Mihalza-tety, po hrebeni toho istého vrchu smerom na sever. Na tom istom vrchu sú dve zemné mety. Od nich schádza po boku toho istého vrchu do doliny, opäť k dvom zemným metám nachádzajúcim sa v lese. Potom padá/schádza do potoka nazývaného Tarbocheynpothoka. V tomto potoku postupuje vyššie až k prameňu toho istého potoka, z ktorého vychádza a vystupuje na vrchol vrchu nazývaného Javor. Po vrchole toho istého vrchu pokračuje až k potoku nazývanému Thopl, smerom na sever. Tam sa hranice oddeľujú od zeme grófa Laangha a synov Dechka, nazývanej Kyusaytou. Takto zostupujúc po potoku Thopl prichádza k zemi synov Jakuba zvaného Lengen, nazývanej Jakorezey, k vrchu, ktorý sa nazýva Javor, a tam je zemná meta. Potom zostupujúc smerom na juh prichádza k istému stromu nazývanému gertyanfoa, pod ktorým je zemná meta. Potom zostupuje k potoku nazývanému Rothuvay a tam, na malom kopčeku pri ceste, je zemná meta. Prekročiac tento potok prichádza k vrchu nazývanému Kyrallesey. Z toho vrchu zostupujúc smerom na východ prichádza k hranici ľudí zo Zybenu a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen. Tam sú tri mety: jedna patrí ľuďom zo Zybenu, druhá zemi Wyfolu a tretia uvedeným synom Jakuba. Od týchto troch mét postupuje smerom na juh po veľkej ceste. Pri tej istej ceste je meta pod stromom nazývaným kerchy. Takto zostupujúc po tej istej ceste, pod akýmsi malým kopcom pri tej istej ceste, je zemná meta. Potom po tej istej ceste cez značný úsek nad byrch / vrch prichádza k zemi ľudí zo Zybenu. Pri ceste sú dve mety: jedna patrí Wyfolu a druhá ľuďom zo Zybenu. Takto idúc smerom na juh zostupuje k rieke Tarcha. Prekročiac túto rieku je tam meta. Odtiaľ vystupuje na dosť veľký vrch a prichádza k zemi synov Andreja, syna Iteho. Na tom istom vrchu je meta. Odtiaľ ide smerom na západ a priamym zostupom prichádza k hraniciam magistra Rykolfa. Takto priamo zostupujúc prekračuje samotnú rieku Tarcha a prichádza k prvej mete; tam sa hranice končia. S vytýčením hraníc vyjadrili súhlas a schválenie: magister Rykolf, brat Mikuláš, prior bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša, ktorý sa osobne dostavil pred nás za seba i za celý svoj konvent, ďalej gróf Laangh, syn Dechka, so svojimi bratmi a príbuznými, takisto synovia Jakuba zvaného Lengen, sudca a ľudia zo Zybenu, ako aj synovia Andreja, syna Iteho. Dané v piatok najbližší po oktáve Veľkej noci roku Pána 1322. Kráľovské potvrdenie darovania My teda, berúc do úvahy verné služby a záslužné činy už menovaného magistra Mykcha, ktoré nám preukazoval od času, keď sme z Božej vôle nastúpili do Uhorského kráľovstva, ktoré nám patrilo právom a poriadkom rodenia, pričom sa v šťastných i nepriaznivých udalostiach podroboval neistým prípadom osudu s pevnosťou viery; a zvlášť keď náš hrad nazývaný Nevičke, ktorý držal mocnou rukou Ladislav, syn Omodeja, náš neverník, na potupu našej vlády, dobyl a po dobytí ho odovzdal našej kráľovskej vznešenosti, pričom sám magister Mykch utrpel smrteľné zranenie a mnohí jeho príbuzní a služobníci boli zabití a padli; a keď potom aj hrady Petra, syna Petuneja, nášho neverníka, nazývané Purustyan, Budrugzeg a Borko, vyzbrojený horlivosťou vytrvalosti a osvedčenou vernou mysľou, aby k vernosti pripojil ďalšiu vernosť, po dlhšej námahe dobyl a po ich získaní ich odovzdal našej jasnosti, kde podobne ten istý magister Mykch pre zveľadenie našej cti prijal na seba smrteľné zranenia a mnohí z jeho významnejších príbuzných a služobníkov boli usmrtení; uznávajúc, že toto všetko si zasluhuje primeranú kráľovskú odmenu, dávame a darujeme spomenutú dedinu alebo majetok nášho hradu Šariš, nazývaný Wyfolu, ležiaci v stolici Wyuar / Novum Castrum, keďže podľa práva patril k nášmu hradu a k našej donácii, spolu s mýtom/poplatkom, ktorý sa v tej istej Wyfolu vyberá a podľa ustanovenia má vyberať, po rade našich barónov uvedenému magistrovi Mykchovi a skrze neho jeho dedičom, aby ju držali neodvolateľne. Dané rukou rozvážneho muža magistra Ladislava, prepošta titelského, zvoleného prepošta albenského kostola, nášho milého a verného vicekancelára dvora, roku Pána 1322, piateho dňa pred augustovými kalendami, teda 28. júla 1322, v dvadsiatom druhom roku nášho kraľovania. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Osoby: Andrej, syn Iteho; Čaňa, syn Martina; Dežo, syn Ladislava; Fabián, syn Šalamúna; Gregor, syn Demetera; Imrich, syn Demetera; Jakub, syn Andreja; Ján, syn Uza; Ladislav; Lachk, syn Štefana; Matúš, syn Martina; Michal, syn Demetera; Mikuláš, syn Andreja; Mikuláš, syn Petra; Pavol, syn Andreja; Peter, syn Andreja; Peter, syn Andreja; Peter, syn Petra; Šimon, syn Demetera; Štefan, syn Štefana; ... Kategória: Metácia Capitulum Scepus pro Chana et fratribus suis super 19. iugeribus terrae expeditorias largitur. ...Lachk, filius Stephani, Fabianus Filius Salamonis, Deseu filius Ladislai, Nicolaus et Petrus fily Petri, Magistro Chana, Mattheo et Thekule filys Martini, Petro et Paulo filys Andree, filys Budun, Gregorio et Thoma filys Itymery, Petro et Jacobo, et Nicolao, filys Andree, et Joanni filio Vz... Symonis, Gregory, Emerici, et Michaelis, filiorum Demetry, Fabiani, et Deseu, Nicolai et Petri... Referencie na listinu: Tekulovci si vysporiadali sporné majetky na polovicu, pričom potomkovia Štefana dostali 19 jutier a potomkovia Tekuleho a Bodona 20. Hodnota rozdielu bola doplatená v peniazoch. (Smoroň, 2015, s.89)
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho ...ipsum magistrum Ricolffum et suos heredes a iudicio... Referencie na listinu: Kráľ Karol v roku 1323 vyňal Rikolfa a jeho synov zo súdnej právomoci župných súdov a podriadil ho i jeho potomkov priamo kráľovskému súdu a Rikolfovi a jeho potomkom udelil právo meča. (Angelovič, Boleš, 2002, s.26)
Karolus, rex Hungariae ad petitionem Petri, Iacobi et Nicolai, filiorum Andreae, filii Ivte de genere Thekule, privilegium suum, 4. ian. 1315 datum, super donacione possessionis seu terre Naasfeu vocate, et alio nomine Totfolu nuncupate, in comitatu de Sarus existentis concessum transscribit... cum in conflictu, quem filii Rykolphi contra regiam maiestatem procedentes cum magistro Mykch, fideli regio, domino ipsius Iacobi...
Kategória: Metácia Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...transscribit et refert, quod una cum predicto Iohanne filio lohannis de genere Thekule, homine regio magistrum Nicolaum notarium suum et scolasticum pro testimonio misit fidedignum ad predicta exequenda. Qui reversi retulerunt, quod super faciem castri Poloucha vocati et terrarum ac villarum ad ipsum pertinencium accedendo convocatis vicinis et commetaneis ipsas reambulassent, videlicet, quod prima meta incipit ex illa parte cuiusdam heremite versus Poloniam: inde procedit transeundo fluvium Poprad et ascendit in montem, vulgariter Pezzer Jawor dictum; inde procedit ad caput cuiusdam fluvii Musina vocati et usque ad illam metam reambulacioni et statucioni nullus contradixisset; a capite vero predicti fluvii Musina procedendo pervenit ad quendam montem Chorgo vocatum, a quo monte descendit ad caput cuiusdam aque Grakovich vocate et in eadem aqua descendit ad fluvium Tarcha nominatum et in ipso fluvio ascendendo vadit usque ad locum, ubi quedam aqua Zolouk vocata cadit in Tarcham et ibidem salit de fluvio Tarcha et ascendit in ipsa aqua Zolouk, quousque pervenitur ad possessionem, ad villam Zolouk dictam pertinentem et usque ad hunc locum a capite dicti fluvii Musina non reambulacioni, sed statucioni magister Kokos, Iohannes et Rycolphus, filii Rycolphi contradixissent; deinde in aqua Zolouk iam dicta venitur usque ad caput eiusdem aque ibique magister Thomas castellanus de Scepus statucioni pertinencium ad villam Zolouk contradixisset; deinde a capite aque Zolouk transit ad caput cuiusdam aque Kyus Tarcha vocate, inde ascendit ad quendam montem Zemene vocatum; inde descendit ad caput cuiusdam aque Lyblo dicte, in qua descendit ad fluvium Poprad et in eodem fluvio descendit ad locum, ubi quedam aqua Werespotak nuncupata cadit in Poprad et in eadem aqua Werespotak ascendit ad caput ipsius aque; inde vadit ad caput cuiusdam aque Obrochina vocate et in eadem aqua descendit versus locum heremitorii revertendo ad priorem metam. Cui quidem cursui metarum a capite aque Zolouk predicte usque ad finem metarum iam dictarum nullus contradixisset, excepto eo, quod a fine possessionis Zolouk, ubi devenitur ad metas filiorum Hannus, predicti filii Rycolphi secundum cursum metarum in suis privilegiis seu instrumentis expressarum; ac deinde a metis filiorum Hannus ad caput fluvii Tharche, a quo proceditur ad montem Zemene, inde versus orientem descendendo itur ad caput aque Lubetin dicte et in ipsa aqua descenditur ad fluvium Poprad et in ipso fluvio Poprad descendit usque ad quoddam pratum Musina vocatum, ubi duo rivuli cadunt in Poprad ibique in inferiori rivulo ascendit usque ad caput cuiusdam aque Musina vocate, ipsi statucioni contradixissent. Idcirco prefatos contradictores, videlicet Kokos, Iohannem et Rycolphum, filios Rycolphi, nec non magistrum Thomam castellanum de Scepus in vigilia beati Mathei apostoli et evangeliste contra prescriptum Phylippum palatinum ad regiam specialem citaverunt presenciam...
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Egyed, syn Simona; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Kategória: Metácia Synonymá: Harumchar, Petermezeye... Rykolphus fiainak: Kokos, János és Rykolphus mestereknek, Keych-i Dethk fia János, Lang fia János, Simon fia Egyed, Herbortus fia Beke, Dethbor fia Balász nemeseknek megengedi ... Hegy a capite fluvii Lethune usque dum cadit in fluvium Tarcha et eundo supra per ipsum fluvium Tarcha donec pervenitur usque ad caput eiusdem fluvii Tarcha nuncupate ex utraque parte gyarapodhassanyk ... Petermezeye, Dubou, Ruzka, Harumchar és Luchka birtokok ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Dethka; Ján, syn Langeusa; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Andreja; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; ... Synonymá: Blasio, Luchka, Rolando...videlicet magistris Kokos, Iohanni et Rykolph, filiis Rykolphy, Iohanni filio Dethk, Iohanni filio Lang, Egidio filio Symonis, Beke filio Herborti, Blasio filio Dethbor ac fratribus ipsorum de Keych, item magistro Chana, Matheo et Thekule, filiis Martini, Chonk filio Lede, Paulo filio Andree, Iacobo, Rolando et Georgio, filiis Petri, Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis, ac Lukachio filio Petri...capite fluvii Lethune...Peturmezeye, Dubou, Ruzka, Harunchar et Luchka... Referencie na listinu: V listine sa okrem iného píše, že desiatky na panstve Chana a jeho príbuzných, teda Tekulovcov, sa budú platiť v peňažnej forme a nie v naturáliách, ako to bolo vtedy zvykom: "Tiež na majetkoch Chene a jeho už spomínaných príbuzných na vyklčovanom území i na tom, ktoré ešte len treba vyklčovať, keď zhromaždili tam ľudí a ešte keď privedú ďalších, totiž, ktorí sú na Petrovenci, Dubovici, Rožkovanoch, Hrnčiari a Lúčke, podobne týmže spôsobom, ako náš desiatok, nám zaplatia v oktáve sv. Andreja 64 grošov, ako už bolo vyššie uvedené, pričom bude zachovaná štvrtina, ktorá zostáva kňazom..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.18) Najstaršia správa o obci Lúčka, kde sa už uvádza aj jej názov. Vzťahuje sa k riešeniu farských záležitostí. Podľa vtedajšej dohody medzi jágerským biskupom a Tekulovcami sa šľachtici zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. (Uličný, 1990, s.179) "in novalibus ... Luchka" (Uličný, 1990, s.416) V roku 1323 uzavrel jágerský biskup Čanád osobitnú dohodu so šľachticmi z Torysy a Brezovice, ktorej účastníkmi boli aj šľachtici z Kérczu a Tekulovci. Podľa tejto dohody tak mali s dedín Rikolfových synov a ich príbuzných, patriť všetky desiatky s výnimkou jednej štvrtiny, ktorá zostávala tamojším farárom, len jágerskému biskupovi, a to tak, že za každých päťdesiat usadlostí sa malo odovzdávať 64 českých grošov....Dohoda sa však vzťahovala aj na majetky Tekulovcov, ktorí mali podobne odvádzať tri štvrtiny desiatkov a tiež sa pritom zdôrazňuje, že ide o desiatky z "nových dedín, vybudovaných na klčoviskách, prípadne v budúcnosti vyklčovaných, v ktorých sú usídlení ľudia alebo sa ešte len usídlia", pričom menovite sa uvádza až päť takýchto sídel - *Petrovenec, Dubovica, Rožkovany, *Hrnčiar a Lúčka. V tejto časti dohody sa aj konkrétne uvádza, že desiatky sa majú odovzdávať na sviatok sv. Ondreja (7. december). (Rábik, 2006, s.64-65)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
23. jún 1325. Listina Spišskej kapituly, ktorou oznamuje, že podľa nariadenia kráľa Karla I. kapitula vyslala s kráľovým poverencom Simonom synom Demetera, svojho kapitulného notára magistra Rycolpha syna župana Rycolpha, na majetok Červenica [Weresalma] a tiež na južnejšie od Weresalmy ležiaci majetok Jakubova Voľa [Jacabfalva]. Vlastníkom susedných majetkov, menovite synom Andreja syna Bodona, ako aj synom Andreja syna Ithe-ho z rodu Thekule, bolo zakázané využívať menované majetky. Originál, nepoškodený pergamen, so stopami uzatvárajúcej kapitulskej pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
|
71-80 / 2159 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/7. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842492 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881668 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/7. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842492 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881668 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.